Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/94/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200497
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200497.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
BRIGHT CAFE, s.r.o., so sídlom Kováčska 39, Košice, IČO: 43 859 062, právne zastúpeného
spoločnosťou KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Fibichova 11, Košice, IČO: 36861561,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102001075/2022 z 15.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102001075/2022 z 15.07.2022
ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102047932/2021 z 28.10.2021 a vec vracia Daňovému

úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017. Z kontroly bol vyhotovený protokol

č. 100852250/2020 zo dňa 05.05.2020 (ďalej len „protokol“). Daňová kontrola sa začala na základe
Oznámenia o daňovej kontrole č.101306410/2019 zo dňa 30.05.2019 a skončila dňa 25.05.2020,
doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101791296/2020 z 24.11.2020 ako
prvostupňový správny orgán určil žalobcovi rozdiel v sume 93 354,55 eur na dani z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 100373296/2021 z 03.03.2021 uvedené rozhodnutie správcu dane
zrušilo a vec mu vrátilo na ďalšie konanie.

3. Následne správca dane rozhodnutím č. 102047932/2021 zo dňa 28.10.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) určil žalobcovi rozdiel v sume 39 916,80 eur na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka 2017 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný rozhodnutím č.

102001075/2022 zo dňa 15.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.4. Rozdiel v sume dane z príjmov právnickej osoby za príslušné zdaňovacie obdobie roka 2017
bol žalobcovi vyrubený v dôsledku neuznania uplatnených výdavkov z nasledovných zdaniteľných
obchodov:

- dodanie služieb od dodávateľa – obchodnej spoločnosti RKI, spol. s r.o., so sídlom Obchodná 39,
Bratislava, IČO: 36 829 048, s.r.o., (ďalej len „RKI, spol. s r.o.,, alebo „prvý dodávateľ“) za odvysielané
reklamné spoty v celkovej sume 48 000 eur,
- dodanie služieb od dodávateľa – obchodnej spoločnosti RKI média, s.r.o., so sídlom Košická 44,

Bratislava, IČO: 48 257 907, (ďalej len „RKI média, s.r.o., alebo „druhý dodávateľ“) za odvysielané
reklamné spoty v celkovej sume 48 000 eur,
- dodanie služieb od dodávateľa – obchodnej spoločnosti PEJT, spol. s r.o., so sídlom Miletičova 1,
Bratislava,IČO:47961007(ďalejlen„PEJT,spol.sr.o.“alebo„tretídodávateľ“)zaodvysielanéreklamné
spoty v celkovej sume 94 080 eur,

5. Dôvody neuznania uplatnených výdavkov sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:

Vo vzťahu k dodávateľovi RKI, spol. s r.o.:
- spoločnosť sa na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri nenachádza, zásielka s predvolaním na

ústne pojednávanie zaslaná tejto spoločnosti sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Spoločnosť
nemá od 02.06.2017 konateľa, predvolanie bývalého konateľa tohto dodávateľa p. A. B. na ústne
pojednávanie sa vrátilo späť s poznámkou „adresát je neznámy“,
- spoločnosť so správcom dane nekomunikovala, posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej
osoby a účtovnú závierku podal tento dodávateľ za rok 2016. Za rok 2017 spoločnosť daňové priznanie

k dani z príjmov nepodala, napriek tomu, že bola príslušným správcom dane vyzvaná. Správca dane
vzhľadom na nepredloženie dokladov týmto dodávateľom pristúpil k určeniu dane z príjmov za rok 2017
podľapomôcok.Tomutododávateľovibolazúradnejmocizrušenáregistráciapredaňzpridanejhodnoty,
- od 02.06.2017 bol jediným spoločníkom C. D., Onokivci, Ukrajina, spoločnosť nezamestnávala
zamestnancov a nevykázala vykonávanie ekonomickej činnosti v roku 2017, príjmy z faktúr za reklamu,

ktoré predložil žalobca nepriznala do svojich výnosov a neodviedla z nich daň z príjmov.

Vo vzťahu k dodávateľovi RKI média, s.r.o.:
- spoločnosť má len virtuálne sídlo, prevádzkovatelia sídla nemajú uvedenú spoločnosť v databáze,
zásielky adresované konateľovi spoločnosti sa vrátili s označením „adresát je neznámy“, predvolanie

konateľa tohto dodávateľa p. A. B. na ústne pojednávanie sa vrátilo späť s poznámkou „adresát je
neznámy“, aj keď správca dane má indície, že adresu používa podľa potreby ako bydlisko a zaslal aj
vyjadrenie, konateľ nemal záujem spolupracovať so správcom dane a konal účelovo, ani nemal záujem
poskytnúť potrebné podklady a informácie k preverovaným skutočnostiam, preto nebolo možné preveriť
opodstatnenosť vynaložených nákladov na reklamu, čo viedlo správcu dane k tomu, že deklarované

náklady na reklamu neuznal,
- tento dodávateľ nepodal priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017 a ani nezverejnil
účtovnú závierku za rok 2017. Spoločnosť neumožnila miestne príslušnému správcovi dane vykonať
kontrolu na daň z pridanej hodnoty za máj 2017 a preto ju určil správca dane podľa pomôcok. Daňový
úrad Bratislava zrušil tejto spoločnosti z úradnej moci registráciu pre daň z pridanej hodnoty,

- spoločnosť nevykázala vykonávanie ekonomickej činnosti v roku 2017, príjmy z faktúr za reklamu, ktoré
predložil žalobca nepriznala do svojich výnosov a neodviedla z nich daň z príjmov.

Vo vzťahu k dodávateľovi PEJT, spol. s r.o.:
- právny nástupca tohto dodávateľa spoločnosť NEXU s.r.o., sa na adrese sídla nenachádzala, vlastník

nehnuteľnosti a to bytového domu sa vyjadril, že súhlas na zriadenie sídla uvedenej spoločnosti
nedal a jej konateľov nepozná. Bolo vykonané ústne pojednávanie s konateľom tejto spoločnosti E.
F., ktorý uviedol, že nevie o tom, že je konateľom, nemá žiadne doklady tejto spoločnosti, nevie akú
činnosť táto spoločnosť vykonávala, on nič nerobil, len podpisoval doklady. Je konateľom vo viacerých
spoločnostiach, za čo dostáva 20 až 50 eur. Mestský úrad Nová Dubnica poskytol informáciu z evidencie

obyvateľstva, že sa jedná o bezdomovca. Z uvedeného dôvodu nebolo možné preveriť ekonomické
vzťahy zúčastnených strán a opodstatnenosť nákladov vynaložených na deklarované reklamy, nebolo
možné relevantne vyhodnotiť poskytnuté informácie,- bývalý konateľ tohto dodávateľa G. H. uviedol, že so žalobcom spolupracoval, spoločnosť
zamestnancov nemala, na subdodávateľa si nespomenul a doklady nemá, pretože ich odovzdal
nástupníckej firme, reklamu umiestňoval dodávateľ,

- bývalý konateľ tohto dodávateľa G. E. potvrdil, že spoločnosť podpísala zmluvu o reklame so
žalobcom, on vystavil a podpísal faktúry a komunikoval s pánom B. (konateľ žalobcu). Reklamu vyrábali
prostredníctvom dodávateľov, ale s odstupom času si ich názvy nepamätá a nepamätá si ani to, ako
boli faktúry uhradené,
- spoločnosť nepodala za rok 2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby ani účtovnú

závierku.

Všeobecne:
- nebolo preukázané, že služby uvedené na sporných faktúrach boli skutočne dodané dodávateľmi
uvedenými na faktúre,
- správca dane vykonaným preverovaním zistil, že dodávatelia, ktorí mali žalobcovi v roku 2017

dodať reklamu, nepriznali v roku 2017 žiadne príjmy, teda ani príjmy za reklamu a nevykázali
vykonávanie ekonomickej činnosti. Vykonaným dokazovaním nebolo možné zistiť, či v skutočnosti došlo
k dodaniu predmetných reklám týmito spoločnosťami pretože spoločnosti, ktoré reklamu fakturovali boli
nekontaktné. Zo strany žalobcu došlo k optimalizácii výsledkov hospodárenia a daňových povinností
uplatnením si výdavkov, ktoré neboli hodnoverne a dostatočne preukázané,

- nebolo preukázané kto, aké osoby reálne dodali služby. Dodávateľmi reklamy mali byť rizikové
spoločnosti, ktoré nepredložili požadované doklady, krátko po vystavení sporných faktúr ešte v roku
2017 previedli podiely na zahraničné osoby a nemajú konateľov alebo začiatkom roka 2018 boli
dobrovoľne z obchodného registra vymazané. Všetky uvedené skutočnosti svedčia o tom, že obchod
nebol uskutočnený tak, ako to žalobca deklaroval predloženými faktúrami alebo účtovnými dokladmi,

- žalobca nenesie zodpovednosť za plnenie povinností iných podnikateľských subjektov, ale pokiaľ si
uplatňuje nárok na zníženie základu dane na základe predložených zaúčtovaných faktúr, musí byť sám
schopný preukázať, že obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre,
- žalovaný zdôraznil, že žalobca musí preukázať nielen to, že reklamné služby boli poskytnuté, ale aj
to, že ich uskutočnila práve osoba uvedená na faktúre a poukázal na potrebu skúmania ekonomického

dôvodu daňovej transakcie ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo
zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového
hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené,, t.j. vzájomná výmena reálnych
plnení, a teda dodanie dohodnutého tovaru alebo vykonanie dohodnutých prác a úhrada za tieto
poskytnuté plnenia,

- je vecou žalobcu, aby si preveril svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, keďže
plnenia, respektíve konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok,
u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod
upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva,
- žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, nebol dostatočne obozretný pri výbere svojho obchodného

partnera a musí byť v jeho záujme ako podnikateľského subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal
všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti a
zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu bude spochybnené,
- správca dane nespochybnil, že reklama bola daňovému subjektu dodaná, ale spochybnil dodávateľa,
-zvykonanéhodokazovaniajetakzrejmé,žepredloženédokladyadôkazynapreukázaniepredmetných

daňových výdavkov nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti podľa § 2 písm. i) a § 21 ods.
1 zákona č. 595/2003 Z.z.

II.

Súdne konanie
6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 16.09.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového
rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

7.KonanieosprávnejžalobeboloKrajskýmsúdomvKošiciachvedenépôvodnepodsp.zn.6S/94/2022.
S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm.
c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súduv Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. KE-6S/94/2022.

8. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- žalovaný nesprávne právne posúdil námietku ohľadne ukončenia daňovej kontroly zákonným
spôsobom. Postup správcu dane týkajúci sa ukončenia daňovej kontroly a následného začatia

vyrubovacieho konania nemá oporu v právnych predpisoch, keďže správca dane vydal protokol v
rozpore s daňovým poriadkom a na podklade takto nezákonne ukončenej daňovej kontroly následne aj
nezákonne začal vyrubovacie konanie, pričom vadou nezákonnosti tak trpí aj ním vydané rozhodnutie,
ktoré žalovaný potvrdil. Protokol v rozpore s právnymi predpismi neobsahoval výzvu v zmysle § 46
ods. 8 Daňového poriadku, ktorá výzva predstavuje podstatnú a neopomenuteľnú náležitosti protokolu
a na ktorej výzve bazíruje expressis verbis zákonodarca v ustanovení § 68 ods. 1 Daňového poriadku,

ako jednej z neopomenuteľných základných predpokladov pre riadne a legálne začatie vyrubovacieho
konania, keď správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly v zmysle
ustanovenia § 49 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý upravuje náležitosti protokolu pri určení dane podľa
pomôcok. Vzhľadom na uvedené nedošlo ani k ukončeniu daňovej kontroly v zákonom stanovenej
lehote,

-vkonanínebolidodržanézákonnélehotynavydanierozhodnutiapodľaDaňovéhoporiadku.Pozrušení
a vrátení veci v zmysle rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.03.2021 vyrubovacie konanie nezačalo
odznova, ale už začaté konanie pokračovalo ďalej. Podľa názoru žalobcu nemožno opätovne predlžovať
lehotu na vydanie rozhodnutia v jednom a tom istom vyrubovacom konaní, keďže žiaden právny predpis
neustanovuje takéto oprávnenie ani správcovi dane ani žalovanému. V predmetnej veci sa viedlo len

jedno vyrubovacie konanie, v ktorom právne predpisy umožňujú iba jedno predĺženie lehoty,
- žalovaným zistený skutkový stav veci nebol dostačujúci pre riadne posúdenie veci, navyše
skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je nepochybne v rozpore
s administratívnym spisom, nakoľko v celom rozsahu opomína dôkazy predložené žalobcom, ktoré
osvedčujú existenciu materiálneho plnenia, resp. splnenie zákonných podmienok pre uznanie nákladov

ako daňových výdavkov,
- správne orgány tendenčne a selektívne vykonali dokazovanie, resp. nevyhodnotili dôkazy predložené
žalobcom. Reálnosť uskutočnených obchodov žalobca preukázal najmä listinnými dôkazmi, t.j.
zmluvami, objednávkami, faktúrami a plánmi vysielania reklamných spotov v spojení s vizualizáciou
týchto jednotlivých objednaných reklamných spotov, ktorú vizualizáciu predložil správcovi dane žalobca

na USB nosiči, ako aj fotodokumentáciou LED veľkoplošných obrazoviek v danom čase so zachytením
časti spotov odvysielaných na predmetnej veľkoplošnej obrazovke v roku 2017. Preto nemôže obstáť
v žiadnom smere argumentácia žalovaného, že obchod nebol uskutočnený tak, ako to žalobca
deklaroval predloženými faktúrami a účtovnými dokladmi. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o pôvode
dodaných služieb mal sa vysporiadať s otázkou, odkiaľ by inak mal žalobca prijaté plnenia v podobe

spotov odvysielaných na predmetnej LED veľkoplošnej obrazovke v roku 2017. Žalovaný tak nechal
nezodpovedanú podstatnú otázku a to, odkiaľ by inak mohol mať žalobca deklarované kontrolné
plnenia, ak nepochopiteľne neuznáva ich dodanie od kontrolovaných dodávateľov. Žalovaný ani správca
dane nevykonali dostatočné zisťovanie stavu veci, nakoľko odmietli vykonať navrhnuté dokazovanie
žalobcom ohľadne nájomnej zmluvy, respektíve nájomných zmlúv, na základe, ktorých by bolo

nepochybne zistené kto a kedy bol oprávnený umiestniť LED veľkoplošnú obrazovku na krytú plaváreň
a prípadne následne zistiť, kto bol oprávnený odvysielať, respektíve umožňovať odvysielanie spotu na
veľkoplošnej obrazovke. V tomto rozsahu je tak napadnuté rozhodnutie žalovaného zjavne arbitrárne a
nepreskúmateľné a z uvedeného dôvodu nezákonné,
- žalobca sa nestotožňuje s tvrdením správnych orgánov, že nebol dostatočne obozretný pri výbere

svojho obchodného partnera. V čase realizácie fakturovaných služieb, ako aj v rámci predzmluvných
vzťahov, dodávatelia služieb plne spolupracovali so žalobcom. Vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom
sa správal zodpovedne a v súlade s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú na jeho mieste bolo možné
dodržiavať, nakoľko za všetky služby kontrolované správcom dane, uhrádzal plnenie až po ich dodaní.
Žalobcovi tak nevzniklo žiadne hospodárske ani ekonomické riziko. Práve žalobcom predložené

dôkazy osvedčujú nielen dôveryhodnosť dodávateľov, ale aj samotnú existenciu a reálnosť plnenia zo
strany týchto dodávateľov pre žalobcu. Iné dôkazy, ako predložil žalobca v daňovom konaní od neho
ani nemožno spravodlivo požadovať, keďže inými dôkazmi ohľadom porovnateľného plnenia žiadny
porovnateľný subjekt bežne ani nedisponuje. Žalobca si ani nevie predstaviť, aké by to mali byť dôkazyokrem už predložených zmlúv, objednávok, faktúr a plánov vysielania reklamných spotov v spojení
s vizualizáciou týchto jednotlivých objednaných reklamných spotov, ako aj fotodokumentáciou LED
veľkoplošnej obrazovky v danom čase. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti ohľadom dodania služieb

deklarovanými dodávateľmi odkazujúc pri tom na ich obchodnú činnosť, nekontaktnosť a daňovú
disciplínu bol to práve žalovaný, kto bol povinný preukázať, že tieto okolnosti sú právne významné
v predmetnej veci, resp. bol povinný preukázať príčinnú súvislosť medzi žalovaným deklarovanými
zisteniami o nedôveryhodnosti dodávateľov žalobcu a jeho úvahou o nedodaní služieb žalobcovi. Ak
by sa domnienky žalovaného o podvodnom konaní dodávateľov zakladali na pravde tak toto správanie

dodávateľov by nebolo možné pričítať na jeho ťarchu. Podľa jeho názoru je irelevantné poukazovať na
zistenia žalovaného, že dodávatelia žalobcu nepriznali ekonomickú činnosť v roku 2017 a nepodávali
daňové priznania v roku 2017, pretože uvedené správanie dodávateľom svedčí o tom, že títo si odmietli
plniť svoje záväzky voči štátu nie však voči zmluvnému partnerovi a teda voči žalobcovi. Uplatnené
výdavky by mohli byť žalobcovi neuznané iba v prípade, ak by s ohľadom na objektívne skutočnosti
bolo nesporne preukázané, že vedel, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu. Inak je potrestanie

žalobcu neuznaním výdavkov absolútne neprijateľné v zmysle ním uvádzanej judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie,
-nazákladetaktonesprávneanedostatočnezistenéhoskutkovéhostavudospelžalovanýknesprávnym
záverom o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 29.12.2022 zotrval na správnosti a preukaznosti svojich záverov
v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, a navrhol, aby
správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný mal za to, že
sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami
žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania, a ktoré korešpondujú so žalobnými dôvodmi. Žalovaný zdôraznil,

že žalobca mal najprv svoje daňové výdavky preukázať a až pri istote ich existencie preukázať, že tieto
súviselisozdaniteľnýmpríjmom.Žalobcamalpovinnosťpreukázaťoprávnenosťvynaloženýchvýdavkov
práve prostredníctvom preukázania uskutočnenia dodaných služieb, t.j. preukázať ich existenciu.

10. Žalobca v replike z 27.02.2023 zotrval na žalobnej argumentácii a návrhoch.

11. Žalovaný v duplike z 31.03.2023 zdôraznil, že dôkazy, ktoré žalobca označil a predložil vo
vyrubovacom konaní mal možnosť a aj povinnosť predložiť a preukázať počas daňovej kontroly, čo
ale žalobca nevykonal. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca nepredložil správcovi dane jednoznačné
dôkazy k preukázaniu nákladov zahrnutých do daňových výdavkov. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí

s postupom správcu dane a žalovaného, ako aj s vyvodenými závermi sama o sebe nepreukazuje
nesprávnosť ich záverov a nezakladá nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom

12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení

účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

15. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.16. Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, sa na účely tohto zákona rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka

podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním
súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.
t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. Podľa § 2 písm. j/ o dani z príjmov, sa na účely tohto zákona rozumie základom dane
rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej
súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. Podľa § 21 ods. 1, základná veta zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky

(náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a
výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

19. Podľa § 2 písm. a/ Daňového poriadku sa na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup
súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona

alebo osobitných predpisov.

20. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

21. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

22. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

23. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania,
pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.02.2026, keď dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
z nasledovných dôvodov.

24. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu
dane, ktorým tento určil žalobcovi rozdiel v sume 39 916,80 eur na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacieobdobieroka2017.Správcadaneneuznalžalobcoviuplatnenéprávozdôvodu,žežalobcom
uplatnené daňové výdavky nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti podľa § 2 písm. i) a §

21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom tieto závery žalovaný ako vecne správne potvrdil.

25. V úvode posúdenia správny súd zdôrazňuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí ustálil, že
správca dane v preskúmanom prípade nespochybnil, že reklama bola žalobcovi dodaná, ale spochybnil
dodávateľov (strana 19 napadnutého rozhodnutia, pozn.). Zároveň konštatoval, že správca dane

správne uviedol, že žalobcom zaúčtované faktúry musia mať aj reálny základ v konkrétnom obchodnom
vzťahu s osobou uvedenou na faktúre a preto záver správcu dane o potrebe reálneho preukazovania
konkrétneho dodávateľa považoval žalovaný za správny, pretože daňový subjekt musí preukázať nielen
to, že reklamné služby boli poskytnuté, ale aj to, že ich uskutočnila práve osoba uvedená na faktúre.
Spochybnené tak bolo výlučne dodanie služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach.

26. Základ žalobcovej argumentácie je založený na tvrdení, že reklamné služby, ktoré mu fakturovali
jeho traja dodávatelia boli týmito dodávateľmi aj fakticky uskutočnené, keď preukázal nielen materiálnu
existenciu plnenia ale aj to, že tieto boli dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach.27.Vtejtosúvislostisprávnysúduvádza,žeprávnaúpravazákonaodanizpríjmovumožňujedaňovému
subjektu znížiť si svoju daňovú povinnosť o investície (náklady), ktoré vynaloží na svoje podnikanie

s cieľom udržať alebo zvýšiť si svoje príjmy. Vychádzajúc z § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o
dani z príjmov možno konštatovať, že základnými zákonnými podmienkami pre uznanie daňového
výdavku sú vecnosť, preukázateľnosť vynaloženia a zaúčtovanie. Pri podmienke vecnosti je potrebné
skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, resp. od
01.01.2016 zdaniteľných príjmov. Rozhodujúca je pritom materiálna existencia výdavku. Pri podmienke

preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal (listinne a v prípade
vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových výdavkov, resp. či
takýto výdavok skutočne vznikol. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného
plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu služby deklarovanej v daňovom
doklade reálne došlo. Pri podmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok
zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka.

28. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedenými podmienkami pre uznanie daňových výdavkov
(nákladov) dáva do pozornosti, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a len k
preukázaniu týchto podmienok. Rovnako aj vznášanie pochybností správcom dane musí byť smerované
k spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky vyššie uvedené podmienky pritom majú

objektívny charakter - nie sú viazané na dobrú vieru daňového subjektu či na jeho obozretnosť.
Podmienky uplatnenia daňového výdavku buď objektívne sú alebo nie sú dané.

29. Konkrétne správny súd uvádza, že pochybnosti o skutočnom vynaložení uvedených nákladov
žalobcu (tak, ako je podrobne popísané v bode 5 tohto rozsudku, pozn.), založil správca dane

na zisteniach o nekontaktnosti dodávateľov a ich bývalých konateľov, virtuálnych sídlach, zániku
dodávateľov zlúčením s inými spoločnosťami, ktoré boli nakoniec vymazané z príslušného obchodného
registra, na skutočnostiach, že dodávatelia nepodali daňové priznania a neodviedli zo sporných
obchodov daň, resp. si neplnili svoje účtovné a daňové povinnosti a taktiež na tom, že niektorí bývalí
konatelia dodávateľov, síce potvrdili uskutočnenie reklamných služieb, ale na nič si už nepamätali,

a taktiež na nemožnosti zabezpečiť doklady preukazujúce dodanie služieb. Správca dane konštatoval,
že žalobca neodstránil pochybnosti o oprávnenosti zaúčtovaných nákladov.

30. Správny súd konštatuje, že nekontaktnosť dodávateľov v čase daňovej kontroly, ktorá prebiehala
cca 3-4 roky po uskutočnení predmetných zdaniteľných plnení, nie je dostatočným spochybnením

podmienky preukázateľnosti, resp. skutočného vynaloženia daňového výdavku žalobcom. Tu treba
poukázať na to, že daňový subjekt nie je objektívne schopný pri uskutočnení obchodu, z ktorého si
uplatňuje daňový výdavok, predvídať a ovplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa ani
rozhodnutia jeho spoločníka týkajúce sa zániku spoločnosti. Preto by len z dôvodu zániku spoločnosti
dodávateľa či v dôsledku neskoršieho neplnenia jeho daňových povinností alebo nedostatku spolupráce

so správcom dane v čase daňovej kontroly nemal daňový subjekt v súvislosti s preukazovaním výdavku
utrpieť ujmu. Správny súd považuje námietku žalobcu, že správca dane sformuloval pochybnosti o
uskutočnení obchodov, z ktorých si žalobca uplatňoval daňové výdavky pri dani z príjmov, predovšetkým
zo skutočností a dôvodov, ktoré stáli na strane dodávateľov, nie na strane žalobcu za dôvodnú.

31. Žalobca sa pri preukazovaní sporných daňových výdavkov opieral o listinné dôkazy a to objednávky,
faktúry,plányvysielaniareklamnýchspotov,akoajovizualizáciureklamnýchspotovafotodokumentáciu.
Správca dane žalobcom označené doklady v rámci rozhodnutia nevyhodnotil; a to napriek skutočnosti,
že išlo o relevantné podklady vyznievajúce v prospech tvrdení žalobcu. Tvrdenie správcu dane, že
pri dokazovaní nestačí len predložiť účtovníctvo, faktúry, zmluvy, fotodokumentáciu a videozáznamy

ale je potrebné, aby všetky tvrdenia, a dôkazy boli overené a stotožnené so všetkými skutočnosťami
aj zo strany dodávateľov (str. 18 prvostupňového rozhodnutia, pozn.) v korelácii so skutočnosťami
už uvedenými neobstojí. Správny súd konštatuje, že nebol objektívne podložený dôvod pochybovať
o hodnovernosti predložených účtovných dokladov, a to aj napriek tomu, že u dodávateľov sa počas
daňovej kontroly nepodarilo zodpovedajúce daňové doklady zabezpečiť.

32. K tvrdeniu žalovaného o nedostatočnej obozretnosti žalobcu pri výbere jeho obchodných partnerov,
správny súd predovšetkým poukazuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a
len k preukázaniu zákonných podmienok (popísaných v bode 27 tohto rozsudku, pozn.).Taktiež sažiada dodať, že pokiaľ správca dane aj žalovaný poukazujú na nedostatočnú obozretnosť žalobcu z
napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé ani to, či táto obozretnosť žalobcu bola skúmaná v rozhodnom
čase, a teda v čase uskutočnenia sporných obchodov. Z napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by

správanie a disciplína priamych dodávateľov žalobcu v rozhodnom období realizácie reklamných služieb
v roku 2017 v spojení s predloženými listinnými dôkazmi, bola oporou pre záver správnych orgánov
o tom, že skutočnosti ako to, že priami dodávatelia neboli ekonomicky činní, že boli nedôveryhodní,
rizikoví, problémoví, nemali personálne a materiálne možnosti na realizáciu služby, neplnili si svoje
daňovéaúčtovnépovinnostimalibyťžalobcovivčaseuskutočneniaznáme,takakotodôvodnenamietal

žalobca.

33. Na základe uvedených skutočností sa preto správny súd nestotožnil s názorom žalovaného i správcu
dane, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal, že náklady, ktoré
deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr vystavených dodávateľmi, predložených k daňovej
kontrole možno považovať za výdavky v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Rozhodnutia

daňových orgánov nie sú založené na takých skutočnostiach, ktoré objektívne vyvolávajú pochybnosti
o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia.

34. Námietky žalobcu smerujúce k nezákonnosti daňovej kontroly, daňového konania a napadnutých
rozhodnutí spočívajúce v nezákonnom postupe správcu dane vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.

35. Konkrétne k neukončeniu daňovej kontroly zákonným spôsobom správny súd uvádza, že z celého
priebehu daňovej kontroly je úplne zrejmé, že správca dane neurčoval daň postupom podľa § 48
Daňového poriadku, ktorý zveruje do právomoci správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa
pomôcokvstanovenýchprípadoch,potom,čosprávcadaneoznámidaňovémusubjektuurčovaniedane

podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Pre
vyhodnotenie tejto žalobnej námietky je podstatné to, že žalobca v konečnom dôsledku týmto postupom
nebol ukrátený na svojich právach, keďže žalobca sa prostredníctvom zástupcu vyjadril k protokolu,
tento bol prítomný aj pri prerokovaní pripomienok k vyjadreniu sa k zisteniam uvedeným v protokole
a opakovane podal v mene žalobcu aj odvolanie a s uvedenou námietkou sa v týchto intenciách riadne

a presvedčivo vysporiadal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Pre posúdenie veci je tak podstatné
to, že z materiálneho hľadiska týmto nedošlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. K uvedenému
správny súd uvádza, že každý správny proces, vrátane fázy zisťovania skutkového stavu veci a jeho
vyhodnotenia, je potrebné vnímať komplexne a z pohľadu kritéria výsledkovej spravodlivosti. V rámci
uvedeného je potrebné vyhodnocovať intenzitu a význam namietaného pochybenia v zmysle jeho

možného priemetu do konečných záverov uskutočnených správnym orgánom v samotnom merite veci.
Preto túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

36. Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu o nedodržaní zákonných lehôt na vydanie
prvostupňového rozhodnutia. Daňový poriadok v § 65 upravuje zákonné lehoty na rozhodnutie orgánu

príslušného na konanie. V ustanovení § 65 ods. 2 Daňového poriadku je uvedené, že ak vzhľadom
na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno
rozhodnúťanivlehotedo60dní,môžetútolehotupredjejuplynutímnazákladepísomnéhoodôvodnenia
primerane predĺžiť druhostupňový orgán. V zmysle argumentácie žalobcu nemožno po vrátení veci
prvostupňovému orgánu opätovne predlžovať lehotu v jednom a tom istom vyrubovacom konaní.

V reakcii na túto námietku správny súd len stručne uvádza, že právnu normu nemožno vykladať tak,
že by jej výkladom došlo k znemožneniu postupovať zákonom predpokladaným spôsobom. Pokiaľ
v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku môže odvolací orgán rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a rozhodnutie tak, ako tomu bolo v preskúmavanom prípade, nemožno prijať záver
o nemožnosti opätovného predĺženia lehoty, keďže takýmto výkladom by došlo k absurdným situáciám,

keď prvostupňový orgán by už (pre neexistenciu lehoty, pozn.) nemohol vykonávať úkony a viesť
prípadné dokazovanie (ani tie, na ktoré ho zaviazal odvolací orgán, pozn.) čo by sa minulo podstate
samotného odvolacieho konania.

37. Záverom správny súd konštatuje, že podstatou v prejednávanej veci je skutočnosť, že rozhodnutia

správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP)
a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), z dôvodov ktorých obe
administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd preskúmavané rozhodnutia
zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP).38. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho
súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v

odôvodnení rozsudku.

39. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

40. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu voči žalovanému priznal v
plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

42. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).