Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Snz/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201564
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201564.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny
Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD. v právnej veci žalobkyne: O.. B. O. B., P..A.., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX
K., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813
11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti č. 20026/2022/20-II zo

dňa 31. augusta 2022, konajúc o námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou proti sudkyni (predsedníčke
senátu) Správneho súdu v Bratislave Mgr. Monike Hrašnovej, takto

r o z h o d o l :

Sudkyne Správneho súdu v Bratislave Mgr. Monika Hrašnová, Mgr. Simona Kočišová, PhD. a JUDr.
Barbora Vrbová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Správnom súde v
Bratislave pod sp. zn. BA-1S/232/2022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerky
žalovaného č. 20026/2022/20-II zo dňa 31. augusta 2022 (ďalej len „žalované rozhodnutie“) vo veci
nesprístupnenia žalobkyňou požadovaných informácií.
2.UznesenímpredseduKrajskéhosúduvBratislaveč.k.1S/232/2022-30zodňa14.decembra2022boli
z rozhodovania veci vylúčené sudkyne Krajského súdu v Bratislave - žalobkyňa, JUDr. Marta Barková
a JUDr. Renáta Janáková.

3. Z dôvodu prechodu výkonu súdnictva na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) bola
vec sp. zn. 1S/232/2022 dňa 6. júna 2023 pridelená senátu 1S správneho súdu, ktorý je v tejto veci
zložený z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudkýň Mgr. Simony
Kočišovej, PhD. a JUDr. Barbory Vrbovej.
4. Dňa 19. marca 2026 doručila žalobkyňa správnemu súdu námietku zaujatosti voči Mgr. Monike
Hrašnovej (ďalej ako „namietaná sudkyňa“) z dôvodu, že táto môže mať voči žalobkyni osobný pomer,

ktorý zakladá jej vylúčenie z konania. Poukázala na to, že dňa 16. marca 2026 sa konalo rokovanie
Kolégia pre senátnu agendu správneho súdu (ďalej len „kolégium“), ktorému namietaná sudkyňa
predsedá. Žalobkyňa ako sudkyňa správneho súdu v bode rôzne predložila na prerokovanie tému
prednostného rozhodnutia senátu správneho súdu vo veci, ktorá nebola staršia ako 1 rok od podania
žaloby a nebol jej priznaný odkladný účinok. Takýchto vecí je pritom na správnom súde podľa žalobkyne
viac. Namietaná sudkyňa mala v tejto súvislosti žalobkyňu obviniť, že zasahuje „do nezávislosti súdnej

moci a vyvoláva neprípustný nátlak na výkon rozhodovacej činnosti.“
5.Tentovýrokžalobkyňavnímalaakoprejavosobnejanimozitynamietanejsudkyneprotižalobkyni,ktorý
nespĺňa zdanie jej nezaujatosti. Podľa názoru žalobkyne, keďže výrok bol prednesený na fóre sudcov
senátnej agendy správneho súdu, mohol ovplyvniť mienku týchto sudcov na žalobkyňu a tiež ovplyvniť
ich zdanie nezaujatosti. Podľa názoru žalobkyne namietaná sudkyňa konala verejne s nedostatkom
rešpektu k žalobkyni a k téme ako takej. Zasadnutie kolégia správneho súdu považovala žalobkyňa

za „karikatúru toho, ako by mala diskusia prebiehať“, a to aj v porovnaní so zasadnutiami kolégií
Krajského súdu v Bratislave. Vedenie kolégia považovala žalobkyňa za nedôstojné a smerujúce k tomu,aby žalobkyňa opakovane uvádzala svoje argumenty a obhajovala otvorenie témy. Zápisnicu z kolégia
žalobkyňa predložiť nemohla, keďže jej ku dňu podania námietky zaujatosti doručená nebola. Navyše
mala namietaná sudkyňa uviesť, že niektoré časti budú „mimo záznam.“

6. Žalobkyňa navrhla, aby bola v predmetnej veci pre zaujatosť vylúčená namietaná sudkyňa, ako aj
všetci ostatní sudcovia senátnej agendy správneho súdu a vec bola prikázaná inému správnemu súdu.
7. K vznesenej námietke sa vyjadrila aj namietaná sudkyňa. Uviedla, že sa k žalobkyňou popisovaným
fragmentom o priebehu zasadnutia kolégia a k atakom na jej osobu nebude na tomto mieste vyjadrovať.
Tvrdenie žalobkyne o jej negatívnej zaujatosti (tvrdenej animozite) voči žalobkyni namietaná sudkyňa

poprela a kritiku žalobkyne na jej pôsobenie v rámci kolégia vnímala ako prejav jej názoru. S ohľadom
na nedôveru žalobkyne voči nej vyjadrila súhlas s jej vylúčením z veci. Poukázala na skutočnosť, že
žalobkyňa je jej kolegyňou, s ktorou sa bežne stretáva na pracovnej báze, preto považuje za vhodné
vlastné vylúčenie. A to s odkazom na požiadavku objektívneho zachovania zdania spravodlivosti a
nestranného rozhodovania súdu vo vzťahu k účastníkom súdneho konania ako aj širokej verejnosti.
8. Predložené boli tiež vyjadrenia ďalších sudcov kolégia pre senátnu agendu správneho súdu, pričom

všetci vyjadrujúci sa sudcovia vo vzťahu k veci nevideli subjektívne dôvody na ich vylúčenie, necítili sa
byť priebehom kolégia ovplyvnení a vzťah so žalobkyňou označili ako pracovný a kolegiálny. Priebeh
kolégia väčšina nekomentovala (Mgr. Milada Artnerová, Mgr. Miroslava Fodor, JUDr. Lukáš Gallo,
JUDr. Jeannette Hajdinová, doc. JUDr. Matej Horváth, PhD., JUDr. Bc. Martin Hraboš, JUDr. Ingrida
Hudecová, JUDr. Róbert Jakubáč, PhD., Mgr. Simona Kočišová, PhD., JUDr. Lucia Kúdelčíková, JUDr.

Michaela Machová, Ph.D., Mgr. Jana Ondrejková, JUDr. Natália Stahovcová, JUDr. Ina Šingliarová,
JUDr. Zuzana Široká, JUDr. Petra Štuttová, LL.M., JUDr. Jozef Timek, JUDr. Lucia Tóth, JUDr. Daniela
Uhríková, JUDr. Barbora Vrbová, JUDr. David Žák) alebo ho niektorí považovali za vecný (JUDr. Michal
Davala, Ph.D., LL.M., JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M., JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.). Niektorí
sudcovia vyjadrili možnosť zaujatosti zo subjektívneho alebo objektívneho hľadiska z dôvodu pôsobenia

so žalobkyňou v jednom senáte či už ako člen alebo zastupujúci člen senátu (JUDr. Ingrida Hudecová,
JUDr. Róbert Jakubáč, PhD., JUDr. Kúdelčíková Lucia), alebo z dôvodu pôsobenia na jednom súde
(Mgr.SimonaKočišová,PhD.,JUDr.MichaelaMachová,Ph.D.,JUDr.VladimíraSlobodová,LL.M.,JUDr.
Natália Stahovcová, JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M., JUDr. Petra Šuttová, LL.M.).
9. Z dôvodu toho, že v čase podávania námietky ešte žalobkyňa nemala k dispozícii ňou označenú

zápisnicu z kolégia, Najvyšší správny súd si dňa 2. apríla 2026 vyžiadal od správneho súdu rokovací
poriadok kolégia v znení platnom a účinnom k 16. marcu 2026, informáciu, či bola z rokovania kolégia
dňa 16. marca 2026 vyhotovená zápisnica a kópiu predmetnej zápisnice. Vyžiadané doklady správny
súd obratom v predmetný deň predložil.
10. Z Rokovacieho poriadku Kolégia pre senátnu agendu Správneho súdu v Bratislave zo dňa 30. júna

2025 (ďalej len „Rokovací poriadok“) Najvyšší správny súd zistil, že z rokovania kolégia sa vyhotovuje
zápisnica, a to do piatich pracovných dní od uskutočnenia rokovania kolégia (čl. III ods. 9 Rokovacieho
poriadku).
11. Zápisnica z rokovania Kolégia pre senátnu agendu Správneho súdu v Bratislave uskutočneného
dňa 16. marca 2026 (ďalej len „zápisnica“), bola podpísaná namietanou sudkyňou ako predsedníčkou

kolégia, táto ju súčasne aj spísala a bola podpísaná tiež overovateľom JUDr. Róbertom Jakubáčom,
PhD. V relevantnej časti zápisnice sa k predmetnej veci uvádza, že „pred začatím diskusie a výmeny
názorov na uvedené otázky poradia vytyčovania termínov na prejednanie a rozhodnutie vecí senátmi,
predsedníčka kolégia dala členom kolégia do pozornosti, že predmetné rozhodnutie vo veci povolenia
odstrelu medveďov nie je v čase konania kolégia expedované a nie je právoplatné, a preto (z dôvodu

potreby zachovania nezávislosti, resp. nezasahovania do nezávislosti sudcov konajúcich v predmetnej
veci, ako aj vo všeobecnosti do nezávislosti sudcov), nebudú predmetom diskusie dôvody predmetného
rozhodnutia ani dôvody prednostného rozhodnutia vo veci, ktoré sa bude možné dozvedieť až z obsahu
odôvodnenia tohto rozhodnutia po jeho právoplatnosti.“
12. Najvyšší správny súd sa oboznámil so vznesenou námietkou zaujatosti, predloženými vyjadreniami

ako aj dokumentami zabezpečenými počas konania o námietke zaujatosti. Po zistení, že námietka
zaujatosti bola vznesená oprávnenou osobou (§ 90 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „SSP“), bola podaná včas (§ 91 ods. 1 SSP), má
predpísané náležitosti (§ 90 ods. 2 SSP) a nie je neprípustná (§ 91 ods. 2 a 3 SSP), túto vecne posúdil
a nezistil relevantné dôvody pre vylúčenie namietaných sudcov.

13. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným
na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo
veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.14. Podľa § 90 ods. 2 SSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania
podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých

povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa
náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije.
15. Najvyšší správny súd v prvom rade konštatuje, že na zákonného sudcu je potrebné nahliadať ako
na nestranného a nezaujatého (prezumpcia nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu). Právo na

zákonného sudcu nepredstavuje totiž len požiadavku na to, aby prípad rozhodoval nestranný sudca
(právo na námietku zaujatosti), ale najmä právo nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods.
1 Ústavy). K porušeniu práva na zákonného sudcu tak nedochádza len vtedy, ak vec rozhodne sudca,
ktorý bol zaujatý, ale aj vtedy, ak bol nedôvodne (bez primerane závažných a zákonných dôvodov)
vylúčený sudca, ktorý bol vo veci pridelený (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 212/2011 zo dňa 18. októbra 2011, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky pod č. 71/2011; p. zn. IV. ÚS 345/09, publikované v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 22/2011). K posúdeniu dôvodov na vylúčenie zákonného
sudcu je preto potrebné pristupovať s odbornou starostlivosťou, pričom je na účastníkovi konania, ktorý
vznáša námietku zaujatosti, aby predložil spolu s námietkou zaujatosti dôkazy, ktoré majú preukazovať
ním tvrdený dôvod zaujatosti. Sudcu preto možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade
so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
16. V tomto kontexte Najvyšší správny súd musí dať do pozornosti, že žalobkyňa vyvodzuje zaujatosť
namietanýchsudcovztvrdenínamietanejsudkyne,ktorémaliodznieťnarokovaníkolégiadňa16.marca
2026. Žalobkyňa však nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by preukazovala alebo aspoň osvedčovala, že

výroky, ako ich prezentovala, aj reálne odzneli. Žalobkyňou tvrdené výroky nevyplynuli ani zo zápisnice
z kolégia či z vyjadrení jednotlivých sudcov.
17. Na základe predložených a zabezpečených podkladov preto Najvyšší správny súd v prvom rade zo
skutkového hľadiska konštatuje, že nemá za preukázané a ani osvedčené, že by namietaná sudkyňa
komunikovala žalobkyňou tvrdené osobné vyjadrenia voči žalobkyni na rokovaní kolégia, ktoré sa

uskutočnilo dňa 16. marca 2026. Z predloženej zápisnice vyplýva, že výrok namietanej sudkyne o
potrebe zachovania nezávislosti, resp. nezasahovania do nezávislosti sudcov, nebol formulovaný ako
verbálny útok na žalobkyňu, ale ako vecná výhrada k bodu programu rokovania. Najvyšší správny súd si
uvedomuje, že zápisnica bola spísaná sudkyňou Hrašnovou, avšak na podporu relevantnosti jej obsahu
a jej dôkaznej hodnoty, poukazuje na skutočnosť, že jej správnosti nasvedčuje podpis nezávislým

overovateľom - ďalším sudcom správneho súdu, ktorý k nej neformuloval žiadne výhrady. Okrem toho
Najvyšší správny súd konštatuje, že z predložených vyjadrení sudcov a sudkýň kolégia vyplýva, že traja
označili priebeh rokovania kolégia dňa 16. marca 2026 za vecný, zvyšní sa k jeho obsahu nevyjadrili
a žiadny nepoukázal na akýkoľvek osobný verbálny útok sudkyne Hrašnovej na žalobkyňu. Sudkyňa
Hrašnová vo svojom vyjadrení bola zdržanlivá a žalobkyňou formulované osobné verbálne tvrdenie

nepotvrdila. Najvyšší správny súd preto ustálil, že výrok sudkyne Hrašnovej nebol formulovaný ako
verbálny útok na žalobkyňu, ale ako vecná výhrada k bodu programu rokovania a tento jeho obsah a
formu následne podrobil skúmaniu dôvodnosti vylúčenia namietaných sudcov.
18. Nestrannosť sudcu je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti
(osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad), a z objektívneho hľadiska nestrannosti, keď

je potrebné zistiť, či sudca poskytol dostatočné záruky, aby bola vylúčená akákoľvek oprávnená
pochybnosť (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 16/00). V prípade
subjektívnehohľadiskanestrannostisanestrannosťsudcupredpokladáaždopredloženiadôkazuopaku
(Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).
19. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,

ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam
o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci alebo účastníkom konania pristupuje. Práve
tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa
ako taký aj objektívne javiť. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo

ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že môže vzniknúť relevantná obava z nedostatku
nezaujatosti.
20. Zohľadniac zistený skutkový stav a zhrnuté právne východiská pristúpil Najvyšší správny súd
k posúdeniu primárnej námietky zaujatosti smerovanej voči namietanej sudkyni. V prvom rade ksubjektívnemu hľadisku jej zaujatosti konštatuje, že z vyjadrenia namietanej sudkyne vyplýva, že sa
necíti byť subjektívne voči žalobkyni zaujatá a nepociťuje k nej žiadnu antipatiu. Ani z objektívneho
hľadiska podľa súdu verbálne vyjadrenie nesúhlasu s témou/návrhom formulovaným žalobkyňou na

rokovaní kolégia nemožno vnímať ako prejav osobnej antipatie, teda spochybnenie nestrannosti
namietanej sudkyne. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že práve rokovanie kolégia je tým
priestorom, kde si sudcovia a sudkyne majú, nepochybne vecným a profesionálnym spôsobom,
vymieňať názory na nastolené témy a problematiky. Diskusia neznamená bezvýhradnú akceptáciu
názoru niektorej zo strán, ale jej imanentnou súčasťou je aj možnosť vyjadrenia protinázoru, nesúhlasu

či vecnej kritiky predostreného názoru, čo však bez ďalšieho nie je prejavom osobnej antipatie. Takýto
nesúhlas môže byť pritom formulovaný aj poukázaním na dôsledky - keď podľa názoru niektorého zo
sudcov či sudkýň môže rozoberanie neprávoplatného rozhodnutia súdu (hoci aj na kolégiu) zasahovať
do nezávislosti súdnej moci. Najvyšší správny súd preto prijal záver, že mu nebol predložený žiadny
taký dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že by namietaná sudkyňa akýmkoľvek osobným a
nevhodným (neslušným či vulgárnym) spôsobom vystúpila voči žalobkyni, a prekročila tak hranicu

vyjadrenia vecného nesúhlasu. Bez akéhokoľvek hodnotenia správnosti takéhoto postoja vyjadrenie
namietanejsudkynevyhodnotilakovecnúprofesionálnukomunikáciumedzikolegami,ktoránebolatakej
intenzity,žebybolaspôsobilávyvolaťpochybnostivtomsmere,žebyrozhodovanienamietanejsudkyne
nemalo byť nezaujaté či nestranné.
21. Najvyšší správny súd sa zaoberal aj otázkou, či nie sú dané dôvody na vylúčenie namietanej

sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodu, že je so žalobkyňou kolegyňa a stretávajú sa na
pracovisku. V súvislosti s pracovnými (kolegiálnymi) vzťahmi Najvyšší správny súd poukazuje na to, že
tietoniesúsaméosebedôvodomzaujatosti,pričomnavznikpochybnostionezaujatostijepotrebné,aby
pomer medzi konkrétnymi osobami výrazne presiahol pomer kolegiality, napríklad sa medzi nimi vyvinie
závislosť alebo jednostrannosť (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2010,

uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32Dz/15/2022 z 8. augusta 2022), čo v danom prípade
preukázateľne nenastalo. Už bolo pritom opakovane judikované, že sudca je profesionál, spôsobilý
odosobniťsaprivýkonesvojejfunkciearozhodovaťnestranne(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.
2Snz/1/2021, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Snz/1/2021). Namietaná sudkyňa
poukazuje na čisto profesionálny vzťah, pričom výroky na kolégiu neboli Najvyšším správnym súdom

vyhodnotenétakejintenzity,žebyvzťahsožalobkyňoukvalifikovaliinakakokolegiálny.Najvyššísprávny
súd v tomto profesionálnom vzťahu preto neidentifikoval dôvod na vylúčenie namietanej sudkyne z
predmetnej veci.
22.NavyššieuvedenýchzáverochNajvyššiehosprávnehosúdunemeníničanižalobkyňouformulovaná
nekonkrétna kritika spôsobu vedenia rokovaní kolégia namietanou sudkyňou či jej subjektívne

presvedčenie o lepšej kvalite vedení rokovania kolégií iných súdov. Aj keby táto námietka bola pravdivá,
žiadnym spôsobom nepreukazuje vzťah namietanej sudkyne k žalobkyni alebo k prejednávanej veci.
23. Najvyšší správny súd konštatuje, že námietkou zaujatosti boli priamo dotknuté aj ďalšie dve členky
senátu 1S správneho súdu, ako zákonného sudcu v predmetnej veci, ktoré ako členky kolégia mali
počuť sporné výroky. Keďže zistené výroky samé o sebe nemohli byť dôvodom pre vylúčenie ich

autorky - namietanej sudkyne, o to viac nemôžu byť dôvodom pre vylúčenie (zo subjektívneho a ani
objektívneho hľadiska) ďalších dvoch členiek senátu 1S len z titulu, že boli prítomné pri ich prednesení.
Anijednazdotknutýchsudkýň(Mgr.SimonaKočišová,PhD.aaniMgr.BarboraVrbová)nekomunikovala
skutočnosti zakladajúce subjektívny vzťah k žalobkyni a v prípade profesionálneho, kolegiálneho vzťahu
pomenovaného sudkyňou Mgr. Simonou Kočišovou, PhD. Najvyšší správny súd už uviedol, že tento

nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na jej vylúčenie z rozhodovanej veci.
24. Napokon k oznámeniu namietanej sudkyne ako aj sudkyne Mgr. Simony Kočišovej, PhD., že z
objektívneho hľadiska by mohol existovať dôvod na ich vylúčenie z dôvodu toho, že so žalobkyňou sú
kolegyne, Najvyšší správny súd poukazuje na to, že tento vzťah existoval už pri pridelení veci senátu
1S, pričom namietané sudkyne a ani žalobkyňa doteraz nekomunikovali pochybnosti o nezaujatosti

zákonného sudcu z tohto dôvodu. Naviac samotná skutočnosť, že ide o kolegiálny vzťah, nie je sám o
sebedôvodomnavylúčeniesudcuzprejednávaniaarozhodovaniaveci(bližšiebod21tohtouznesenia).
25. S ohľadom na vyššie uvedené Najvyšší správny súd rozhodol tak, že Mgr. Monika Hrašnová,
Mgr. Simona Kočišová, PhD. a Mgr. Barbora Vrbová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania
predmetnej veci (§ 92 ods. 2 SSP). Keďže Najvyšší správny súd nerozhodol o vylúčení žiadnej zo

zákonných sudkýň senátu 1S správneho súdu, ktoré majú rozhodnúť vo veci žalobkyne, nerozhodol o
námietkach žalobkyne proti ďalším sudcom a sudkyniam správneho súdu s odkazom na § 93 SSP.
26. Pre úplnosť Najvyšší správny súd dodáva, že neopomenul žiadosť žalobkyne, aby v prípade
vylúčenia namietaných sudcov rozhodol o prikázaní veci inému správnemu súdu. Hoci žalobkyňa tútosvoju žiadosť komunikovala s odkazom na § 85 ods. 3 SSP, teda prikázaním veci z dôvodu vhodnosti,
spájala ju len s vylúčením všetkých sudcov senátnej agendy Správneho súdu v Bratislave, preto jej
žiadosť z materiálneho hľadiska súd vyhodnotil ako návrh na postup podľa § 85 ods. 1 SSP (prikázanie

veci z dôvodu vylúčenia sudcov správneho súdu). Vzhľadom na to, že nedošlo k vylúčeniu žiadneho
sudcu senátnej agendy Správneho súdu v Bratislave a z iného dôvodu žalobkyňa prikázanie veci
nežiadala, Najvyšší správny súd nevidel dôvod na postup podľa § 85 ods. 1 SSP. Ak žalobkyňa má
záujem, aby Najvyšší správny súd posúdil dôvodnosť postupu podľa § 85 ods. 3 SSP a to z dôvodu
vhodnosti, bude potrebné, aby podala návrh, v ktorom uvedie, pre aké konkrétne dôvody (iné ako

uvedené v § 85 ods. 1 a 2 SSP) by bolo vhodné, aby predmetnú vec rozhodol iný správny súd ako
Správny súd v Bratislave.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.