Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 1, 2026

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4226200801
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2026:4226200801.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, B. XX, C., v konaní
zastúpená: JUDr. Gabriel Szabó, advokát, Kostolné námestie 32, Kolárovo, IČO: 42 200 598, proti
žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, C., F. G., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Komárno bol dňa 23.3.2026 doručený návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému: - zdržať
sa konaní, ktoré by mali priamo alebo nepriamo za následok odpojenie nehnuteľností od elektrickej

distribučnej sústavy, resp. iných energetických sietí, či dodávok vody; - zdržať sa priamych alebo
nepriamych konaní smerujúcich k vyprataniu nehnuteľností žalobkyňou; - zdržať sa akýchkoľvek konaní,
ktorými by zasahoval do práv žalobkyne na ochranu súkromia a obydlia a; - zdržať sa akéhokoľvek
konania smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku práv tretích osôb k nehnuteľnostiam.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa zdôvodnila tým, že ako kupujúca dňa

22.6.2017 uzatvorila kúpnu zmluvu so spoločnosťou H. I., G., J. K. XXX/XX, C., L.: XX XXX XXX, v
zastúpení konateľom M. E., ako predávajúcim, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností zapísaných
v katastri nehnuteľností Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre kat. úz. C.,
parcely reg. „C“, par. č. XXXXX/XXX Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 351 m2, par. č. XXXXX/
XXX Záhrada o výmere 845 m2 a stavba rodinný dom G. G. N. XXXX postavená na par. č. XXXXX/
XXX O. kúpnu cenu vo výške 33 000 eur. Na základe kúpnej zmluvy žalobkyňa spoločnosti kúpnu cenu

za nehnuteľnosti uhradila v dvoch čiastkach, prvú vo výške 5 100 eur a druhú vo výške 27 900 eur,
pričom druhú časť kúpnej ceny žalobkyni ako dlžníkovi poskytla banka Slovenská sporiteľňa, a.s.. Túto
banka uhradila priamo na účet spoločnosti, čo vyplýva aj z kúpnej a záložnej zmluvy. Na zabezpečenie
pohľadávky banky voči žalobkyni sa na základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 12.7.2017
zriadilo záložné právo na nehnuteľnostiach v prospech banky. Účastníkmi záložnej zmluvy bola banka,
spoločnosť ako záložca a žalobkyňa ako dlžník. Zo záložnej zmluvy vyplýva aj to, že banka so

žalobkyňou ako dlžníkom uzatvorili dňa 12.7.2017 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej banka
žalobkyni poskytla úver vo výške 27 900 eur. Ďalej zo záložnej zmluvy vyplýva, že sa spoločnosť H. I.,
G. zaviazala, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky až do úplného splatenia pohľadávky
neprevedie záloh na inú osobu, ako na dlžníka (žalobkyňu). Žalobkyňa ďalej uviedla, že z kúpnej zmluvy
vyplýva, že predávajúci predáva nehnuteľnosti kupujúcemu a kupujúci ich od neho kupuje a preberá do
svojho výlučného vlastníctva. Z kúpnej zmluvy ďalej vyplýva, že do doby, pokiaľ kataster nerozhodne

o vklade, sú predávajúci a kupujúci svojimi zmluvnými prejavmi viazaní. Predávajúci - spoločnosť H. I.,
G. P. C. - Q. F. M. C. P. K. M. od uzatvorenia kúpnej zmluvy žije v nehnuteľnostiach so svojimi tromadeťmi, stará sa o nehnuteľnosti, zhodnotila ich a užíva ich ako vlastné. Žalobkyňa dodnes spláca splátky
hypotekárneho úveru poskytnutého žalobkyni bankou na kúpu nehnuteľností. Spoločnosť H. I., s.r.o.
je právnickou osobou, ktorá poskytovala služby v oblasti kúpy a predaja nehnuteľností, pri uzatvorení

kúpnejzmluvyspoločnosťžalobkyňuuistila,žezabezpečívšetkyslužbyspojenéskúpnouzmluvou,teda
aj vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. O uvedenom žalobkyňa nemala a ani nemohla
mať pochybnosti, pretože podnikateľskou činnosťou spoločnosti podľa výpisu z OR okrem iného je aj
sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti. Žalobkyňa nemá právnické vzdelanie ani
skúsenosti s kúpou a predajom nehnuteľností a dôverovala spoločnosti H. I., G., že kupuje dom pre seba

a svoje tri maloleté deti. Kúpna zmluva však neobsahuje dojednanie, kto a kedy podá návrh na vklad,
predovšetkým však zmluva nie je perfektná - neobsahuje všetky zákonné náležitosti, konkrétne overenie
podpisu predávajúcej, a teda táto zmluva nikdy nebola vkladu schopná. Napriek tejto skutočnosti je
zmluva previazaná trikolórnou šnúrkou a opečiatkovaná tak, aby vzbudzovala na prvý pohľad dojem
štandardnej zmluvy o prevode nehnuteľností s overeným podpisom predávajúceho, aj keď žiadne
overenie podpisu neobsahuje. Na jar roka 2025 požiadala spoločnosť H. I., G. Q., aby požiadala banku o

vyčíslenie zostatku úveru, tiež jej spoločnosť predstavila možnosť odpredania jej dvora, ktorý žalobkyňa
nevyužíva. Vtedy žalobkyňa zistila, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nevedela však, že dôjde k pokusu
o jej vysťahovanie. Skutočnosti si naplno uvedomila, keď zistila, že potrebuje súhlas cudzej osoby k
prihláseniu na trvalý pobyt do nehnuteľnosti, o ktorej si myslela, že je jej vlastná. Od tohto času zároveň
žalobkyňa prestala uhrádzať splátky úveru na účet, ktorý jej oznámila spoločnosť, ale uhrádza ich priamo

záložnému veriteľovi – G. G.. Situácia sa vyhrotila pred dvoma týždňami, pretože jej boli doručené dve
výzvy - výzva na vypratanie a odovzdanie nehnuteľností zo dňa 4.3.2026 od advokátskej kancelárie
R. S. A. zastupujúcej žalovaného a výzva na preukázanie užívacieho práva k nehnuteľnostiam zo dňa
4.3.2026 od Západoslovenská distribučná, a.s. na základe podania žalovaného. Žalobkyňa zistila z listu
vlastníctva, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti kúpou zo dňa 12.11.2018: Kúpna zmluva T./XXXX

O. XX.XX.XXXX. Spoločnosť teda potom, ako uzatvorila kúpnu zmluvu so žalobkyňou a prijala kúpnu
cenu za nehnuteľnosti, uistila žalobkyňu, že ako realitná kancelária zabezpečí všetky služby súvisiace
s prevodom nehnuteľností v jej prospech, nehnuteľnosti ani nie po roku a pol po uzatvorení kúpnej
zmluvy predala žalovanému. Je pritom zjavné, že konateľ spoločnosti M. E. je v manželskom resp. v
inom blízkom alebo príbuzenskom vzťahu s osobou žalovaného, keďže sa okrem ich priezviska zhoduje,

resp. zhodovala sa aj ich adresa pobytu: J. XXX/XX, C., ktorá je podľa výpisu z OR sídlom spoločnosti,
bydliskom M. E. a bola bydliskom žalovaného v čase nadobudnutia nehnuteľností podľa LV. Vo výzve
na vypratanie a odovzdanie nehnuteľností žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval
žalobkyňu, aby do 15 dní od doručenia výzvy vypratala nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný jej súhlas na
ďalšie užívanie nehnuteľností neudelil. Vo výzve na preukázanie užívacieho práva k nehnuteľnostiam

Západoslovenská distribučná, a.s. žalobkyňu vyzvala, aby preukázala vlastnícke alebo užívacie právo
k nehnuteľnostiam, v opačnom prípade od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy uzatvorenú medzi
žalobkyňou a Západoslovenskou distribučnou, a.s. odstúpia a odberné miesto na drese nehnuteľností
od distribučnej sústavy odpoja. Odpojením odberu od elektriny by vznikla bezprostredná hrozba škody
na nehnuteľnostiach, na majetku žalobkyne v nehnuteľnostiach, ako aj na jej zdraví a živote. Napriek

tomu, že svoje povinnosti vyplývajúce jej z kúpnej zmluvy splnila a plnila si aj svoje povinnosti zo zmluvy
o pripojení do distribučnej sústavy, by sa vyprataním a odpojením od elektriny dostala do neistej a
nespravodlivej situácie, nielen žalobkyňa ale aj jej deti, pričom jedno z nich je maloleté. Napriek tomu,
že je žalovaný vlastníkom od roku 2018, roky nepristúpili k úkonom smerujúcim k faktickému ovládnutiu
nehnuteľnosti, pretože plynutie času je mu na prospech, pretože žalobkyňa stále spláca úver viaznuci

na nehnuteľnosti, a teda hodnota, ktorú pre neho predstavuje nehnuteľnosť je tým vyššia, čím nižšia je
výška zostatku úveru, ktorý zabezpečuje záložné právo k nehnuteľnosti. Po desiatich rokoch by však
žalobkyňa disponujúca kúpnou zmluvou mohla uplatniť žalobu o vydržanie nehnuteľnosti, a preto 9
rokov po uzatvorení kúpnej zmluvy žalovaný začal s krokmi smerujúcimi k získaniu faktickej dispozície
nehnuteľnosti. M. E. po konfrontácii s vyššie uvedenými zisteniami uviedla, že žalobkyňa vraj nevedela

dlh banke splácať, a preto ju požiadala o spätné odkúpenie nehnuteľnosti a následné uzatvorenie
nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť, čo však do dnešného dňa napriek výzve nepreukázala.

3. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy preukázala svoj právny
vzťah k nehnuteľnostiam, ktorej ustanovenia a povinnosti vyplývajúce z nej spoločnosť H. I., G. K..

Napriek tomu, že kúpnu zmluvu uzatvorila, nehnuteľnosti žalobkyni odovzdala a od žalobkyne prevzala
kúpnu cenu za nehnuteľnosti, následne nehnuteľnosti previedla do vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa
má za to, že žalovaný je blízkou osobou spoločnosti, no aj keby nebol, určite by nekupoval nehnuteľnosť
zaťaženú záložným právom banky zabezpečujúcim úver žalobkyne. Ďalším dôkazom vyššie uvedenýchtvrdení žalobkyne je aj fakt, že podľa LV je žalovaný vlastníkom nehnuteľností od 12.11.2018, pričom
práva vlastníka si začal voči žalobkyni uplatňovať až po siedmych rokoch. Je pravdepodobné, že
potom ako žalobkyňa začala svoju situáciu prostredníctvom právneho zástupcu riešiť, žalovaný a

spoločnosť uzatvoria kúpne zmluvy, resp. iné zmluvy, či vykonajú úkony smerujúce k vzniku práv
tretích osôb k nehnuteľnostiam. Právny zástupca žalobkyne pri komunikácii so spoločnosťou zistil, že
majú záujem vyplatiť zostatok úveru žalobkyne. Ak by tretie osoby nadobudli práva k nehnuteľnostiam
v rámci bežného obchodného styku, najmä v dôsledku viacerých postupne nasledujúcich prevodov,
ich dobromyseľnosť by bola prekážkou úspešného uplatnenia práv žalobkyne k nehnuteľnostiam a

mohol by byť ohrozený budúci výkon rozhodnutia súdu. Z týchto dôvodov je potrebné žalovanému
zakázať nakladať s nehnuteľnosťami. Takéto obmedzenie žalovaného neprimerane neobmedzí, pretože
uplynulých 8 rokov mu neprekážalo, že v jeho dome býva žalobkyňa, preto máme za to, že ak bude
zachovaný status quo, pôjde o minimálny zásah do práv žalovaného, ale významnú ochranu žalobkyne
a jej detí, vrátane jej maloletej dcéry U. B., nar. v roku XXXX. Žalobkyňa má za to, že je potrebná
bezodkladná úprava pomerov v predmetnej veci, pretože v opačnom prípade budú užívacie práva

žalobkyne ohrozené, pričom účel sledovaný žalobkyňou nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením,keďžesivočižalovanémuprimárneneuplatňujezabezpečeniepeňažnejpohľadávkyzobavy,
žeexekúciabudeohrozená.Vzhľadomnauvedenépretožalobkyňažiadanariadiťneodkladnéopatrenia
v navrhovanom znení.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu: kúpnu zmluvu z 22.6.2017, výpis z listu
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C., trestné oznámenie z 22.3.2026, výzvu na vypratanie a odovzdanie
nehnuteľnosti z 4.3.2026, záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam z 12.7.2017 a výzvu na preukázanie
užívacieho práva z 4.3.2026.

5. Podľa § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa

navrhovateľ domáha.

Podľa § 329 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.

6. Po oboznámení sa s navrhovaným znením neodkladného opatrenia, podľa ktorého žalobkyňa žiada
súd o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa konaní, ktoré by mali priamo alebo nepriamo za
následok odpojenie nehnuteľností od elektrickej distribučnej sústavy, resp. iných energetických sietí, či

dodávok vody; zdržať sa priamych alebo nepriamych konaní smerujúcich k vyprataniu nehnuteľností
žalobkyňou; zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktorými by zasahoval do práv žalobkyne na ochranu
súkromia a obydlia a; zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku práv
tretích osôb k nehnuteľnostiam, súd dospel k záveru, že takto formulovaný návrh (petit) je neurčitý,
a teda nevykonateľný, preto nemal inú možnosť, ako toto podanie v súlade s ustanovením § 327 CSP

odmietnuť.

7. Keďže ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa pri navrhovanom neodkladnom opatrení nepoužijú
(§ 327 CSP), súd pre neurčitosť návrhu tento odmietol. Aplikácia ustanovenia § 129 ods. 1 CSP, teda
výzva na doplnenie alebo opravu podania, prichádza do úvahy iba v prípade, ak je návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia podaním vo veci samej (porovnaj U., M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1110 - 1111). V zmysle ustanovenia § 123 ods. 2 CSP je návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podaním vo veci samej vtedy, ak to vyplýva z povahy veci. Z povahy
vecivyplýva,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniajepodanímvovecisamejvtedy,aksmerujek rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany a samotné
nariadenie neodkladného opatrenia sa tak stáva vecou samou. O takéto neodkladné opatrenie v tomto
prípade nejde, keďže neodkladným opatrením v navrhovanom znení by sa mohla poskytnúť iba dočasná

ochrana práv žalobkyne, pretože takýmto neodkladným opatrením nie je možné rozhodnúť o právach
a povinnostiach strán natrvalo.

8. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom žalobkyňa uvádza, ako by podľa jej
želaniamalsúdrozhodnúť,resp.akobymalznieťvýrokneodkladnéhoopatrenia.Nímzároveňstanovuje

rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v
podstateideonávrhsúdnehovýroku,kladiezákonnaformuláciupetituurčitépožiadavky,rešpektovaním
ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozhodnutí. Presný a určitý
petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť.

9. Žalobkyňa neoznačila jasným a zrozumiteľným spôsobom nehnuteľnosti, pri ktorých sa domáha ich

neodpojenia od elektrickej siete, ich nevypratania, nešpecifikovala, akého obydlia žalobkyne sa má
ochrana jej práv týkať, ani nešpecifikovala, vo vzťahu k akým nehnuteľnostiam sa má žalovaný zdržať
konania smerujúceho k vzniku, zmene či zániku práv tretích osôb (označenie nehnuteľností podľa
katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísiel, kultúr, výmery, spoluvlastníckeho podielu,
vlastníka). Skutkový obsah neodkladného opatrenia musí byť premietnutý do petitu, musí s nim byť

vo vzájomnom logickom prepojení; pokiaľ žalobkyňa v obsahu neodkladného opatrenia prezentovala
určité tvrdenia k nehnuteľnosti, mal aj petit obsahovať jednoznačné vymedzenie tých nehnuteľností.
Súčasťou tejto požiadavky je požiadavka na presné označenie veci, ktorej sa má neodkladné opatrenie
týkať, aby sa predišlo nejasnostiam pri jeho plnení. Petit (návrh na výrok rozhodnutia súdu) musí byť
presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom

má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než
sú navrhované. Pokiaľ je petit nesprávny, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by
malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale
nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať
účinky žalobcom zamýšľané.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd postupom podľa § 327 CSP návrh žalobcu odmietol. Súd záverom
poznamenáva, že uznesenie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezakladá vo
vzťahu k prípadnému novému návrhu prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalobkyni teda nič nebráni
v uplatnení pôvodných subjektívnych práv novým a predovšetkým úplným a zrozumiteľným návrhom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu – Okresný súd Komárno,
Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.