Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200599
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobkyne: T. M., nar. X. U. XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX Q., právne zast.: JUDr. Lucia
Gašpieriková, advokátka, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Generálny štáb
ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, za účasti ďalšieho
účastníka konania: Personálny úrad ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Demänová 393, 031
01 Liptovský Mikuláš, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených
síl Slovenskej republiky č. k. OdVS-6-14/2022 z 8. septembra 2022 a Personálneho rozkazu riaditeľa

Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 2456 z 29. marca 2021, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici zo 14. novembra 2024, sp. zn.
ZA-30S/247/2022, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 14. novembra
2024, sp. zn. ZA-30S/247/2022 podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 7 písm. h) SSP odmietol ako neprípustnú žalobu v časti proti
Personálnemurozkazuč.2456z29.marca2021,ktorýmriaditeľPersonálnehoúraduozbrojenýchsílSR
zamietol žiadosť žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby. Žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu
náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. OdVS-6-14/2022 z 8. septembra
2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

potvrdil, postupom podľa § 190 SSP zamietol. Správny orgán prvého stupňa - riaditeľ Personálneho
úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky Personálnym rozkazom č. 4840 z 23. mája 2022 podľa § 6
ods. 1 písm. b) a § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 281/2015
Z. z.“) ako vedúci služobného úradu podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z. žalobkyňu ako
skladníčku-špecialistku/1. družstvo skladovania/1. čata zásob /Rota zásob/53. prápor poľných služieb/
Brigáda bojového zabezpečenia /Pozemné sily/ Ozbrojené sily SR/ miesto výkonu štátnej služby 53.

prápor poľných služieb Hlohovec prepustil zo služobného pomeru profesionálnej vojačky v dočasnej
štátnej službe, pretože dosiahla maximálnu dobu štátnej služby a nebola vymenovaná do stálej štátnej
služby s tým, že služobný pomer sa skončí dňa 31. decembra 2022.2. Správny súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného preskúmal v intenciách § 15 ods. 3
písm. b), ods. 4, § 2 ods. 4, § 29 ods. 1, ods. 2, § 83 ods. 1 písm. h), § 91 ods. 1, ods. 10, § 94 ods.
1 písm. d), ods. 5, § 96 ods. 3, § 219 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z., § 17 ods. 1, § 21 zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní v rozhodnom znaní (ďalej len ,,Správny poriadok“), § 27 ods. 1 SSP a
v režime stanovenom správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej
žaloby vo vzťahu k rozhodnutiu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č.
OdVS-6-14/2022 z 8. septembra 2022 a k neprípustnosti žaloby v časti proti Personálnemu rozkazu č.
2456 z 29. marca 2021.

3. Správny súd prioritne skúmal, či sú splnené procesné podmienky na konanie, medzi ktoré sa radí
aj podmienka právomoci správneho súdu na konanie a rozhodnutie danej veci. V tej súvislosti sa
správny súd zaoberal aj tým, či je naplnená podmienka preskúmateľnosti napadnutého skôr vydaného
rozhodnutia správnym súdom, vychádzajúc zo znenia § 7 SSP, ktoré obsahuje negatívne vymedzenie
právomocí správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú. Podľa § 7 písm. h)
SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny,

personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje
osobitný predpis. Z ust. § 91 ods. 10 v spojení s § 91 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. plynie, že
rozhodnutie v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka súvisiace so zmenami v štátnej službe (okrem
iného) podľa citovaného ust. § 29 ods. 1 až 5 zákona č. 281/2015 Z.z. je vylúčené zo správneho súdneho
prieskumu. Z uvedeného dôvodu neprináleží právomoci správneho súdu preskúmavať zákonnosť

Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 2 456 zo dňa 29. marca
2021, a teda ani vyhodnocovať zákonnosť dôvodov v ňom obsiahnutých. Správny súd je názoru, že
ustanovenie § 27 ods. 1 SSP je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 7 SSP obsahujúceho
negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov. Pod prekážkou samostatnej preskúmateľnosti
nemôžu byť považované prípady obsiahnuté v ust. § 7 SSP. V opačnom prípade by sa totiž prieskum v

rámci správneho súdnictva rozšíril pri skôr vydanom rozhodnutí na veci, ktoré do jeho okruhu nepatria.
4. K námietke žalobkyne, že napriek vyňatiu skôr vydaného rozhodnutia z právomoci správneho
súdnictva podľa § 7 písm. h) SSP sa vždy na poli správneho súdnictva musia preskúmavať s odkazom
na tzv. generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR rozhodnutia týkajúce sa základných
práv a slobôd, správny súd uviedol, že s uvedeným tvrdením súhlasí, avšak primárne je potrebné

vychádzať z toho, že pokiaľ zákonodarca vylúči explicitne rozhodnutie z rozsahu prieskumu správnym
súdom, mal za to, že sa nedotýka základných práv a slobôd, ináč možno uvažovať o tom, že právny
predpis je v rozpore s Ústavou SR, čo by indikovalo potrebu predložiť takúto vec Ústavnému súdu
SR na posúdenie súladu právnych predpisov. Správny súd by však mal vždy naplniť ústavnú maximu
a skúmať, či v predmetnej veci nie je daný dotyk na základných právach, ktorý v predmetnej veci

nevidel. V predmetnej veci neexistuje základné ľudské právo na právo do vymenovania štátnej služby.
V súvislosti s prijatím do zamestnania, resp. aj štátnej služby môžu vystávať spory, ktoré sa týkajú
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní o ochrane pred
diskrimináciou. Zásada zákazu diskriminácie sa odvodzuje z ustanovenia článku 12 ods. 2 Ústavy SR. V
pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského

stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného
stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného
zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo
etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti. Na prejednávanie týchto sporov je daná právomoc súdov v civilnom

súdnictve.
5. Následne sa správny súd zaoberal druhým okruhom žalobných námietok vzťahujúcich sa k
samotnému Personálnemu rozkazu č. 4840 zo dňa 23. mája 2022, ktorý bol potvrdený rozhodnutím
žalovaného tvoriacim spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu v zmysle citovaného ust. § 91
ods. 10 zákona č. 281/2015 Z.z. v spojení s § 91 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Žalobkyňa v žalobe

žiadala zrušiť uvedené rozhodnutia z dôvodov, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Správny súd
zhrnul, že medzi účastníkmi konania niet sporu o tom, že žalobkyňa dosiahla maximálnu dobu štátnej

služby ku dňu 30. septembra 2021 [žalobkyňa sa v zmysle citovaného ust. § 222 ods. 4 písm. a)
zákona č. 281/2005 Z.z. považuje od účinnosti zákona (01. januára 2016) za profesionálneho vojaka
v dočasnej štátnej službe vo vojenskej hodnosti desiatnik, pričom k uvedenej hodnosti prináleží podľa
prílohy č. 1 k zákonu č. 281/2005 Z.z. maximálna doba štátnej služby 17 rokov]. Žalovaný mal ďalejpreukázané z podkladu rozhodnutia - Personálneho rozkazu zo dňa 29. marca 2021, že žiadosť
žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby bola podľa § 29 ods. 1 písm. a) citovaného zákona
zamietnutá. Uvedené rozhodnutie bolo pre preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa a žalovaného záväzné, bola ním právoplatne vyriešená otázka nevymenovania žalobcu do
stálej štátnej služby. Žiadne ďalšie, než v predchádzajúcom bode tohto rozsudku označené právne
skutočnosti, nepovažoval správny súd pre rozhodnutie o prepustení z funkcie profesionálneho vojaka
podľa citovaného ust. § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z.z. za právne relevantné. Správny súd
uzavrel,ženapadnutérozhodnutieoprepustenížalobkynezoslužobnéhopomeruvinštančnompostupe

spĺňa všetky formálne, ako aj obsahové náležitosti. Správne orgány v prejednávanej veci postupovali
v intenciách zákona č. 281/2015 Z.z., vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili
správne právne závery.
6. Správny súd vyhodnotil ako porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, konkrétne
§ 17 ods. 1 a § 21 Správneho poriadku (na ktoré sa nevzťahuje výluka z aplikácie Správneho poriadku),
keď odvolací orgán opomenul predvolať na procesný úkon na deň 30. augusta 2022 do Bratislavy aj

právnu zástupkyňu žalobkyne. Správny súd dal žalovanému do pozornosti, že takýto procesný postup,
keďpredvoláprofesionálnehovojakazaúčelomhlásenia,ktorésanetýkaplneniaslužobnýchpovinností,
ale zabezpečenia podkladov pre účely odvolacieho konania, bez toho, aby predvolal aj zvoleného
právnehozástupcu,niejevprávnomštátezákonnýpostupajeobchádzanímzmysluústavnéhoprávana
právnu pomoc. Avšak toto porušenie Správneho poriadku nebolo spôsobilé založiť dôvod pre zrušenie

napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keďže skutočnosti zistené počas
tohto procesného úkonu neboli podkladom napadnutého rozhodnutia. Uvedené pochybenie nemohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na závery uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2016 zo 07. júna 2016, v zmysle ktorého rozhodnutie sa
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či

výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. Zopakovanie procesného úkonu v prítomnosti právneho
zástupcu by žalobkyni nemohlo priniesť ani potenciálne iný výsledok konania.
7. K novým žalobným námietkam vzneseným v replike, a to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za
základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a
ďalej námietka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, správny súd uviedol, že tieto námietky boli

vznesené až po uplynutí lehoty 2 mesiacov odo dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia, rešpektujúc
nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, správny súd
k nim neprihliadol.
8. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi
konania právo na ich náhradu nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

9. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
10. Namietala, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby

uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440
ods. 1 písm. g/ SSP) a podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).
11. Sťažovateľka má za to, že správny súd nedáva odpoveď na to, z akého dôvodu vylúčil zo súdneho
prieskumu Personálny rozkaz č. 2456 z 29. marca 2021, keď v rozsudku len uvádza, že hoci platí

generálna klauzula v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, správny súd nemá za to, že by išlo o možné
preskúmanie rozhodnutí, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Sťažovateľka trvá na
tom, že Personálny rozkaz č. 2456 je preskúmateľný súdom v zmysle § 27 ods. 1 SSP, pretože ide o
také rozhodnutie, ktoré je podkladom napadnutého rozhodnutia, z neho vychádza, pričom ide o podklad
záväzný, t. j. správny orgán sa od neho nemôže odchýliť a vyriešiť danú otázku inak. Ďalej uvádza, že

napriek vyňatiu v zmysle § 7 písm. h) SSP takéhoto rozhodnutia zo súdneho prieskumu, odkazom na
tzv. generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR vždy sa budú na poli správneho súdnictva
preskúmavať rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 50/01 z 8. novembra 2001, I. ÚS 52/02 z 28. mája 2003). Základné právo žalobkyne, ktoré
bolo postupom žalovaného a ďalšieho účastníka porušené, je zakotvené v čl. 36 písm. b) Ústavy SR,

teda právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskrimináciu v zamestnaní,
ktoré je potrebné chápať širšie ako len právo zamestnancov v pracovnom pomere. Podľa sťažovateľky
základnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého
hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, čisa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka
konania. Postup súdu, v ktorom zanedbal niektorý z týchto prvkov, zakladá porušenie základného
práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Preto podľa sťažovateľky správny súd nezákonne vylúčil zo

svojho prieskumu Personálny rozkaz č. 2456 a nezákonne postupoval, keď nevykonal žalobkyňou
navrhnuté dôkazy týkajúce sa súdneho prieskumu citovaného rozhodnutia. Nesúhlasí s tým, že by na
dané vymenovanie do stálej služby ako také nemala zo zákona právny nárok, nakoľko má platiť stav
právnej istoty, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor či iná právna vec, bude rozhodnutá
spravodlivo.

12. Sťažovateľka namieta, že správny súd nerozhodol vo výroku aj ohľadne ďalšieho namietaného
rozhodnutia administratívneho orgánu, a to Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu
ozbrojených síl SR č. 4840 z 23. mája 2022.
13. Sťažovateľka nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu ohľadne vyhodnotenia jej podania
z 29. apríla 2023, v rámci ktorého okrem iného poukazovala na skutočnosť, že skutkový stav je v
rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a teda, že tieto tvrdenia boli uplatnené po

uplynutí 2 mesiacov, a z uvedeného dôvodu sa súd s týmito argumentami nevysporiadal. K uvedenému
sťažovateľka uvádza, že administratívny spis bol zo strany žalovaného doručený v rámci súdneho
konania, pričom sťažovateľka sa mala reálnu možnosť s ním oboznámiť až v súdnom konaní a po jeho
prezretí uvedeným podaním reagovala, po uplynutí 2 mesiacov.
14. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom považuje sťažovateľka posúdenie

konštatovaného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v rámci odvolacieho
konania, ku ktorému neupovedomením právnej zástupkyne žalobkyne na procesný úkon 30. augusta
2022 v Bratislave došlo. Správny súd má za to, že toto porušenie nebolo spôsobilé založiť dôvod
pre zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného. Sťažovateľka poukázala na § 219 ods. 3 zákona č.
281/2015 Z. z. v spojení s § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Zásada zákonnosti

zakotvená v § 3 ods. 1 Správneho poriadku vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v konaní a pri
vydávaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy (Správny poriadok), ako aj predpisy hmotnoprávne,
ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Žiadala, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý k problematike vylúčenia personálneho rozkazu o
zamietnutí žiadosti žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby zo správneho súdneho prieskumu
uviedol, že tento personálny rozkaz nespadá do kategórie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a
slobôd v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože
žalobkyňa nikdy nemala žiadny právny nárok na vymenovanie do stálej štátnej služby. Vymenovanie do

stálej štátnej služby je podľa zákona č. 281/2015 Z. z. založené na uvážení služobného úradu a nie je
pre podávateľov žiadostí automaticky garantované zákonom č. 281/2015 Z. z. V danom prípade nešlo o
svojvoľné rozhodnutie, ale o zákonom dovolený postup služobného úradu po uplynutí maximálnej doby
štátnej služby žalobkyne. Personálny rozkaz o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vymenovanie do stálej
štátnej služby nepredstavoval zásah do nadobudnutého práva žalobkyne, pretože také neexistovalo.

Nevymenovanie žalobkyne do stálej štátnej služby narušilo nanajvýš jej subjektívne očakávania, ale
tieto nepožívajú ústavnoprávnu ochranu na rovnakej úrovni ako skutočné subjektívne práva. Žalobkyňa
navyše v podanej správnej žalobe nepreukázala žiadny diskriminačný dôvod ani porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania. S poukazom na vyššie uvedené máme v konečnom dôsledku za to, že v
prípade žalobkyne nedošlo k zásahu do jej základných práv a v danom prípade nie je naplnený ani test

„ústavnej preskúmateľnosti“ podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Navrhol kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP
zamietnuť.
16. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 28. apríla 2025.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd odmietol
ako neprípustnú žalobu v časti proti Personálnemu rozkazu č. 2456 z 29. marca 2021, ktorým riaditeľ

Personálneho úradu ozbrojených síl SR zamietol žiadosť žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej
služby a zamietol v časti proti rozhodnutiu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej
republiky č. OdVS-6-14/2022 z 8. septembra 2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a
potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu
ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 4840 z 23. mája 2022 o prepustení zo služobného pomeru
profesionálnej vojačky v dočasnej štátnej službe podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z.

22. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z.z. maximálna doba štátnej služby je časový úsek ustanovený
na zotrvanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe. Maximálne doby štátnej služby sú
uvedené v prílohe č. 1.
23. Podľa prílohy č. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. je maximálna doba štátnej služby pre vojenskú hodnosť
desiatnik 17 rokov.

24. Podľa § 15 ods. 3 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. dočasná štátna služba je štátna služba, ktorú
profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby a ktorá trvá
do uplynutia maximálnej doby štátnej služby.
25. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z.z. stála štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny
vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do stálej štátnej služby a ktorá trvá do dosiahnutia

vekovej hranice, ak tento zákon v § 32 neustanovuje inak.
26. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. do stálej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať
profesionálneho vojaka po dosiahnutí maximálnej doby štátnej služby a na základe zhodnotenia jeho
dočasnej štátnej služby, ak
a) profesionálny vojak požiadal o vymenovanie do stálej štátnej služby a

b) je to v záujme služobného úradu.
27. Podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z.z. štátna služba profesionálneho vojaka v
dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len
"prepustenie"), ak dosiahol maximálnu dobu štátnej služby a nebol vymenovaný do stálej štátnej služby.
28. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. personálny rozkaz sa vydáva

a) pri prijatí občana do štátnej služby podľa § 22 ods. 2, § 27 ods. 2, § 28 ods. 1 písm. b), § 29 ods. 7,
§ 30 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 43 ods. 1, § 50 a § 63 ods. 1,
b) v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka súvisiacich so zmenami v štátnej službe podľa § 24, §
27 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 29 ods. 1 až 5, § 30 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 32 ods. 2 až
5, § 36 ods. 2, § 37 ods. 4, § 43 ods. 2, § 45, 46, 47, 48, § 51 ods. 1, § 63 ods. 2, § 64, § 65 ods. 1 a 2,

§ 65a, § 67, § 68 ods. 1, § 70 ods. 1 a 4, § 71, § 73 ods. 1 až 4, § 74, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 až 3 a 6
až 11, § 77 ods. 1 písm. a), b) a ods. 2, § 80 ods. 1 a 2, § 81, § 115 ods. 1 a § 227 ods. 3,
c) pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4,
d) v prípadoch podľa § 193 a 194.
29. Podľa § 91 ods. 10 zákona č. 281/2015 Z.z. personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. a), b) a d) nie

je preskúmateľný súdom a personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. c) je preskúmateľný súdom.
30. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch
uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) primerane vzťahujú ustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 4 ods. 1,
§ 5, 6, § 9 až 15, § 16, 17, § 19 ods. 2, § 20 až 24, § 25 ods. 5, § 27, 28, § 31 až 33, § 37 ods. 1, § 40
až 43, § 45, 52, 53, 57, § 59 až 60a a § 62 až 70 všeobecného predpisu o správnom konaní.

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
32. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané

rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).33. Podľa § 7 písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia,
príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých
preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

34. Najvyšší správny súd mal z?obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny
spis žalovaného, preukázané, že
- žalobkyňa bola prijatá do služobného pomeru profesionálnej vojačky dňa 1. januára 2005 vo vojenskej
hodnosti slobodník, 1. apríla 2005 bola povýšená do vojenskej hodnosti desiatnik;
- podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z. žalobkyňa dňa 1. decembra 2020 požiadala

prostredníctvom veliteľa Práporu logistiky Hlohovec o vymenovanie do stálej štátnej služby;
- personálnym rozkazom č. 2456 z 29. marca 2021 riaditeľ personálneho úradu ozbrojených síl SR
zamietol žiadosť žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby
(,,... vymenovanie menovanej do stálej štátnej služby nie je v záujme služobného úradu. Do vojenskej
hodnosti desiatnik bola povýšená 1. apríla 2005 a v tejto hodnosti je do súčasnej doby, t.j. 16 rokov. V
priebehu kariérnych rokov sa jej rast zastavil. Počas svojej doterajšej vojenskej kariéry vykonávala len

úzky okruh funkcií v rámci jedného vojenského útvaru. Menovaná na základe výsledkov v služobných
hodnoteniach dosahuje dobré výsledky, ktoré však majú klesajúcu tendenciu, čiže ďalšie ponechanie
na doterajšej funkcii nedáva záruku progresívneho rastu plnenia úloh. Vzhľadom na to, že menovaná
nespĺňa požiadavky na vojenskú hodnosť a odborné požiadavky na výkon funkcie s plánovanou
vojenskou hodnosťou čatár, veliteľ práporu nemá s menovanou zámer na ustanovenie do funkcie s

vyššou plánovanou vojenskou hodnosťou a jej ponechanie v ozbrojených silách Slovenskej republiky
nedáva záruku na jej perspektívny kariérny rast.“);
-žalobkyňaboladňa3.mája2021oboznámenásozačatímkonaniaoprepustenízoslužobnéhopomeru;
- konanie o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona
č. 281/2015 Z. z. bolo dňom 27. apríla 2021 prerušené podľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015

Z. z., pretože bola splnená zákonná podmienka bezprostrednej hrozby vyhlásenia krízovej situácie;
- žalobkyňa bola dňa 19. mája 2022 oboznámená s pokračovaním konania o prepustení zo služobného
pomeru;
- personálnym rozkazom riaditeľ personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 4840 z 23.
mája2022podľa§83ods.1písm.h)zákonač.281/2015Z.z.prepustilžalobkyňuzoslužobnéhopomeru

profesionálnej vojačky v dočasnej štátnej službe, ktorej služobný pomer sa skonči dňa 31. augusta 2022,
pretože dosiahla maximálnu dobu štátnej služby a nebola vymenovaná do stálej štátnej služby
(,,Znávrhunaprepustenieprofesionálnehovojakazoslužobnéhopomeru,ktorýnamenovanúspracoval
veliteľ Práporu logistiky Hlohovec dňa 23. apríla 2021 vyplýva, že menovaná dňa 30. septembra 2021
dosiahla maximálnu dobu štátnej služby a na základe personálneho rozkazu RPÚ OS SR č. 2456

zo dna 29. marca 2021 jej bola zamietnutá žiadosť o vymenovanie do stálej štátnej služby podľa
§ 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z., preto ju navrhol prepustiť zo služobného pomeru
profesionálnej vojačky podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z.. Služobný úrad sa pred
vydanímpersonálnehorozkazuzaoberalskutočnosťou,žemenovanásaodúčinnostizákona(1.januára
2016) považuje za profesionálnu vojačku v dočasnej štátnej službe vo vojenskej hodnosti desiatnička

podľa § 222 ods. 4 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z., maximálnu dobu štátnej služby (17 rokov)
podľa prílohy č. 1 zákona dosiahla 30. septembra 2021, a pretože na základe dôvodov uvedených v
personálnom rozkaze RPÚ OS SR č. 2456 zo dňa 29. marca 2021 a v súlade s § 29 ods. 1 nebola
do stálej štátnej služby vymenovaná, jej služobný pomer trval do dosiahnutia maximálnej doby štátnej
služby, t. j. dňa 30. septembra 2021. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je v záujme služobného

úradu v konaní o prepustení menovanej pokračovať a prepustiť ju zo služobného pomeru profesionálnej
vojačky podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z..“);
- o podanom odvolaní žalobkyne rozhodol náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR rozhodnutím
č. OdVS-6-14/2022 dňa 8. septembra 2022 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a Personálny rozkaz
riaditeľa personálneho úradu OS SR č. 4840 zo dňa 23. mája 2022 potvrdil

(,,... s prihliadnutím na obligatórny charakter § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z. konštatujem,
že v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť k argumentom odvolateľky uvedenými v jej odvolaní,
napadnutý rozkaz zrušiť a ponechať ju v služobnom pomere. S námietkami odvolateľky týkajúcimi
sa predovšetkým jej nevymenovania do stálej štátnej služby a nesúladu napadnutého personálneho
rozkazu so zákonom som sa nestotožnil. Konštatujem, že pri nevymenovaní odvolateľky do stálej štátnej

služby riaditeľ personálneho úradu OS SR zákon neporušil s poukázaním na fakultatívny charakter
ustanovenia § 29 ods. 1 zákona. Napadnutý personálny rozkaz som preskúmal z vecného i právneho
hľadiska a konštatujem, že prvostupňový správny orgán postupoval pri jeho vydaní v súlade so zákonom
i zákonom č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Zároveň som nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolopotrebné tento personálny rozkaz zmeniť alebo zrušiť a rozhodol som vo veci tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.“).
35. Najvyšší správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti po vyhodnotení námietok

uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k
obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v
zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci
samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výrokov napadnutého rozsudku.
36. Žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti personálneho rozkazu, ktorým bola

prepustená zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č.
281/2015 Z. z. Súčasne navrhla, aby správny súd podľa § 27 ods. 1 SSP posúdil aj zákonnosť skôr
vydaného personálneho rozkazu, ktorým riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR zamietol
žiadosť žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby. Predmetom právneho posúdenia v
prejednávanej veci je otázka, či správny súd postupoval v súlade so zákonom, ak sa odmietol zaoberať
zákonnosťou personálneho rozkazu (ako skôr vydaného rozhodnutia) z dôvodu vylúčenia súdnej

preskúmateľnosti podľa § 7 písm. h) SSP v spojení s § 91 ods. 10 a § 91 ods. 1 písm. b) zákona č.
281/2015 Z.z., a či správne právne posúdil zákonnosť personálneho rozkazu, ktorým bola žalobkyňa
prepustenázoslužobnéhopomeruprofesionálnejvojačkypodľa§83ods.1písm.h)zákona č.281/2015
Z. z.
37. Ako už naznačil správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pre aplikáciu § 27 ods. 1

SSP je potrebné, aby žalobou napadnuté rozhodnutie zo skoršieho rozhodnutia vychádzalo, skoršie
rozhodnutie bolo pre napadnuté rozhodnutie záväzné a skoršie rozhodnutie nebolo možné samostatne
preskúmať správnym súdom. Kasačný súd považuje za splnené materiálne predpoklady väzby medzi
rozhodnutiami v tom zmysle, že rozhodnutie o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č.
281/2015 Z. z. vyžaduje popri dosiahnutí maximálnej doby štátnej služby aj právne relevantný záver,

že profesionálny vojak nebol vymenovaný do stálej štátnej služby. Ak služobný orgán v odôvodnení
napadnutého personálneho rozkazu vychádzal zo skôr vydaného personálneho rozkazu o zamietnutí
žiadosti o vymenovanie do stálej štátnej služby, ide o podkladový akt, ktorý je pre napadnuté
rozhodnutie významný v skutkovej aj právnej rovine a v tom zmysle záväzný. Avšak podmienka ,,nebolo
možné samostatne preskúmať“ v § 27 ods. 1 SSP nemožno vykladať tak, aby umožňoval súdu

preskúmať aj taký skorší akt, ktorý je výslovne vylúčený zo súdneho prieskumu. Kasačný súd poukazuje
aj na názor vyjadrený v komentári k Správnemu súdnemu poriadku: ,,Pod prekážku samostatnej
nepreskúmateľnosti by však nemali byť podraďované prípady upravené v § 7. V opačnom prípade by
sa totiž prieskum v rámci správneho súdnictva rozšíril pri skôr vydanom rozhodnutí alebo opatrení aj na
veci, ktoré do jeho obsahu nepatria alebo ich ani nemožno zaradiť.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M.,

Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018). Ak osobitná právna
úprava (zákon č. 281/2015 Z. z.) v spojení s režimom SSP vylučuje preskúmanie personálneho rozkazu
o zamietnutí žiadosti o vymenovanie do stálej štátnej služby, správny súd nemôže túto výluku prekonať
incidenčným prieskumom podľa § 27 ods. 1 SSP.
38. Z hľadiska vývoja právnej úpravy súdneho prieskumu správnych rozhodnutí predstavuje SSP

kvalitatívny posun oproti predchádzajúcej úprave obsiahnutej v OSP, a to najmä tým, že pripúšťa súdny
prieskum aj vo vzťahu k predbežným a procesným rozhodnutiam, pokiaľ tieto majú reálny dopad na
subjektívneprávadotknutýchosôb(§7písm.e/SSP).Súčasťoutejtokoncepčnejzmenyjeajzakotvenie
možnosti preskúmania skôr vydaného rozhodnutia podľa § 27 ods. 1 SSP, ktoré však nemožno vnímať
izolovane, ale výlučne v kontexte uvedeného rozšírenia predmetu prieskumu. Pri systematickom a

teleologickom výklade preto možno dôvodne usudzovať, že zámerom zákonodarcu nebolo vytvoriť
všeobecný prostriedok na revíziu akýchkoľvek skôr vydaných rozhodnutí, ale naopak, viazať použitie
§ 27 ods. 1 SSP na tie situácie, ktoré sa týkajú predbežných a procesných rozhodnutí zasahujúcich
do subjektívnych práv účastníka konania. Takýto výklad zároveň rešpektuje princíp právnej istoty a
zabraňuje neprimeranému rozširovaniu rámca súdneho prieskumu nad zákonom sledovaný účel.

39. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho
správneho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorej sa ustanovenie § 27 ods. 1 SSP uplatňuje vo
vzťahu k rozhodnutiam predbežnej povahy, resp. tzv. podkladovým rozhodnutiam, ktoré samy o sebe
spravidla nezasahujú konečným spôsobom do právnej sféry účastníka konania, avšak tvoria súčasť
reťaziacich sa a na seba nadväzujúcich správnych aktov, ktorých výsledkom je konečné rozhodnutie

vo veci samej. V tomto kontexte správna prax a judikatúra vychádza z koncepcie tzv. reťaziacich
(nadväzujúcich) a súhrnne pôsobiacich (subsumovaných) správnych aktov, pri ktorých až ich celkový
účinok môže založiť ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Správny súd v takom prípade na
základe žaloby preskúma najskôr toto rozhodnutie konečnej povahy, pričom zároveň na návrh žalobcuposúdi aj zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie
opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný
postup (§ 27 ods. 1 SSP) (viac uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2021-10 z 19. januára

2021, bod. 23). Ak správny súd v rámci preskúmania konečného rozhodnutia postupom podľa § 27
ods. 1 SSP posudzuje aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, je oprávnený v prípade zistenia jeho
nezákonnosti postupovať podľa § 191 ods. 3 písm. b) SSP a takéto rozhodnutie zrušiť, hoci nebolo
samostatne napadnuté žalobou.
40. Uvedené závery preto nemožno bez ďalšieho aplikovať v prípadoch, na ktoré dopadá výluka zo

súdneho prieskumu podľa § 7 písm. h) SSP, teda v situáciách, keď osobitný zákon výslovne vylučuje
súdny prieskum určitého druhu rozhodnutí. V takom prípade ide o kvalifikovanú zákonnú prekážku
súdneho prieskumu, ktorú nemožno preklenúť prostredníctvom § 27 ods. 1 SSP. Inak povedané,
podmienkuuvedenúv§27ods.1SSPspočívajúcuvtom,žeideoskôrvydanérozhodnutie,ktorénebolo
samostatne preskúmateľné súdom, nemožno vykladať extenzívne tak, že by umožňovala obchádzať
explicitnú zákonnú výluku súdneho prieskumu. Hoci ide o rozhodnutie (personálny rozkaz o zamietnutí

žiadosti o vymenovanie do stálej štátnej služby), ktoré možno z materiálneho hľadiska považovať za
súčasť reťaziacich sa správnych aktov (napadnuté rozhodnutie - personálny rozkaz o prepustení zo
služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. h/ zákona č. 281/2015 Z. z.), kasačný súd zdôrazňuje, že
existencia tejto väzby sama o sebe nezakladá možnosť preskúmať skoršie rozhodnutie prostredníctvom
§ 27 ods. 1 SSP. Vzhľadom na explicitnú výluku súdneho prieskumu podľa § 7 písm. h) SSP totiž

nemožno dospieť k záveru, že by zákonodarca zamýšľal umožniť nepriamy súdny prieskum takéhoto
rozhodnutia jeho ,,vtiahnutím“ do prieskumu rozhodnutia konečného - správnou žalobou napádaného,
už aj s prihliadnutím na vyššie uvedené.
41. Ustanovenie § 7 písm. h) SSP predstavuje negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov,
pričom výslovne reflektuje princíp prednosti osobitnej právnej úpravy. SSP tak ponecháva priestor

osobitným zákonom, aby v odôvodnených prípadoch zo súdneho prieskumu určité akty verejnej správy
vyňali. Zákonodarca v rámci zákona č. 281/2015 Z. z. rozhodol o vylúčení súdneho prieskumu určitých
personálnych rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o vymenovaní/nevymenovaní do stálej štátnej služby.
Táto výluka je následne plne kompatibilná s § 7 písm. h) SSP, ktorý s takouto situáciou explicitne počíta.
42. Správny súd, majúc na zreteli judikatúru Ústavného súdu SR (bližšie pozri Nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 52/02 z 28. mája 2003), podľa ktorej, aj keď osobitný zákon
súdny prieskum vylučuje, súd je povinný posúdiť, či sa napadnutý personálny rozkaz materiálne týka
základných práv alebo slobôd v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, dotyk na základných
právach v predmetnej veci nevidel. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje, že zo zákonnej úpravy
vyplýva, že vymenovanie do stálej štátnej služby je výsledkom správneho uváženia služobného úradu,

ktorý posudzuje splnenie zákonných predpokladov s potrebami a služobnými záujmami ozbrojených
síl. Samotné splnenie formálnych podmienok ani podanie žiadosti preto nezakladá právny nárok na
vymenovanie, ale len právo na zákonné a riadne posúdenie podanej žiadosti. Samotná okolnosť, že
žalobkyňa nebola vymenovaná do stálej štátnej služby, spravidla nepredstavuje rozhodnutie ,,týkajúce
sazákladnýchprávaslobôd“lenpreto,žemádopadynaslužobnúkariéru.Výpočetzákladnýchľudských

práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave, ako aj Dohovor o ochrane
základných práv a ľudských slobôd. Kasačný súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by
korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobkyňa.
43. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namietala, že personálnym rozkazom, ktorým bola zamietnutá
jej žiadosť o vymenovanie do stálej štátnej služby, došlo k porušeniu jej práva na ochranu pred

svojvoľným prepúšťaním zo zamestnania a diskriminácia v zamestnaní. Kasačný súd túto námietku
nepovažoval za dôvodnú. Základné právo na ochranu pred svojvoľným prepúšťaním zo zamestnania,
garantované čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, nemožno vykladať ako garanciu nemennosti
existujúceho pracovného alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu, ani ako absolútny zákaz jeho
zmeny či skončenia. Uvedené právo znamená ochranu pred arbitrárnym, teda právne neodôvodneným

a zákonom nepodloženým skončením pracovného pomeru. Nezakladá však nárok na zachovanie
určitého statusu bez ohľadu na zákonné podmienky a limity, ktoré pre zamestnávateľa vyplývajú z
ústavného a zákonného rámca. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že služobný pomer profesionálnych
vojakov podľa zákona č. 281/2015 Z. z. nepredstavuje klasický pracovnoprávny vzťah, ale osobitný
verejnoprávny služobný pomer, ktorý sa riadi vlastným, špecifickým režimom, ktorý reflektuje osobitné

postavenie ozbrojených síl a zvýšené požiadavky na plnenie úloh obrany štátu. V štátno-služobnom
pomere účastníci nemajú rovnaké postavenie, čo sa prejavuje v spôsobe vzniku, zmeny a skončenia
tohto pomeru, úprave nárokov vyplývajúcich z tohto pomeru a úprave konania pred služobnými orgánmi.
IdetedaošpecifickydruhštátnejslužbyrovnakoakoštátnaslužbapríslušníkovPolicajnéhozboru,Zboruväzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (kasačný súd podporne poukazuje na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/40/2013 a sp. zn. 10Sžo/334/2015, ako aj na uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.06.2016, v ktorých sa vyzdvihuje špecifickosť Policajného

zboru a osobitosť štátno-zamestnaneckého pomeru verejného práva príslušníkov PZ).
44. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania načrtla žalobkyňa v replike správnej žaloby, na ktoré
ako na novú žalobnú námietku správny súd s poukazom na § 183 SSP neprihliadol. Správny súd sa
uvedenýmzaoberallenvnevyhnutnomrozsahuspolusozásadouzákazudiskriminácie,atovintenciách
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s ktorým kasačný súd súhlasí a odkazuje (bod 37).

45. V tejto súvislosti žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namietla, že správny súd sa nevysporiadal so
žalobnými námietkami uvedenými v replike (okrem porušenia zásady rovnakého zaobchádzania aj
rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom), pričom podotkla, že mala reálnu možnosť sa
oboznámiť s administratívnym spisom až v súdnom konaní, preto reagovala až po uplynutí 2 mesiacov.
Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrhalebooďalšiežalobnébodylenvlehoteustanovenejnapodaniežaloby.Natomtomiestepovažuje

kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy
predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení
uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve
koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do
konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať

ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie
žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na
podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia
argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho
správneho súdu 1Asan/2/2020 z 29.9.2021, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010). Navyše žalobkyňa bližšie nekonkretizovala, prečo mala možnosť
sa s administratívnym spisom oboznámiť až v súdnom konaní. Tu treba zdôrazniť, že v lehote na
podanie správnej žaloby administratívny spis existoval a nič nebránilo žalobkyni, aby sa s ním kompletne
oboznámila.
46. Kasačný súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia

veci správnym súdom vo vzťahu ku konštatovanému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy v rámci odvolacieho konania, ku ktorému neupovedomením právnej zástupkyne
žalobkyne na procesný úkon (hlásenie) 30. augusta 2022 v Bratislave došlo a následným konštatovaním
správneho súdu, že toto porušenie nebolo spôsobilé založiť dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí
žalovaného. Kasačný súd tu zhodne so správnym súdom uvádza, že v posudzovanom prípade z obsahu

administratívneho spisu nevyplýva, že by skutočnosti zistené v rámci predmetného hlásenia tvorili
podkladprerozhodnutiežalovaného.Uvedenýprocesnýúkontedanemalreálnydopadnarozhodovacie
dôvody, ani na skutkové a právne závery, z ktorých žalovaný vychádzal pri vydávaní odvolacieho
rozhodnutia. Za tejto situácie kasačný súd uzatvára, že hoci došlo k procesnému pochybeniu na strane
žalovaného, toto pochybenie nedosiahlo takú intenzitu, aby bolo spôsobilé založiť dôvod na zrušenie

napadnutého rozhodnutia. Uvedený záver je v súlade aj s judikatúrou Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 357/2016 zo 07. júna 2016, na ktorú poukázal aj správny súd v napadnutom rozhodnutí.
47. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že správny súd nerozhodol samostatným výrokom aj o personálnom
rozkaze,ktorýmbolažalobkyňaprepustenázoslužobnéhopomeruprofesionálnejvojačky,kuvedenému
kasačný súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného vydané

v odvolacom konaní. Preskúmaním zákonnosti odvolacieho rozhodnutia správny súd implicitne
preskúmava aj zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré je jeho súčasťou. Postup správneho súdu,
ktorý rozhodol len o odvolacom rozhodnutí, je preto v súlade so zákonom. V tejto súvislosti sa kasačný
súd stotožňuje so záverom správneho súdu vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu žalovaného, a síce,
že tento dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Z vykonaného dokazovania

jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa v rozhodnom čase dosiahla maximálnu dobu trvania štátnej služby
a zároveň nebola vymenovaná do stálej štátnej služby, čo predstavuje zákonný dôvod na prepustenie zo
služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z. Kasačný súd zároveň považuje
za dôležite zdôrazniť, že žalovaný sa v rámci odvolacieho konania zaoberal aj námietkami smerujúcimi
proti skoršiemu personálnemu rozkazu o zamietnutí žiadosti o vymenovanie do stálej štátnej služby.

Žalovaný sa jeho dôvodnosťou zaoberal v rozsahu potrebnom pre posúdenie zákonnosti následného
rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru, čím zabezpečil komplexné a ucelené posúdenie veci.
48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v napadnutom rozsudku po zhodnotení
všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) neidentifikovalprvok nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), aby nesprávnym procesným
postupom bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) ani aby došlo k

nezákonnému odmietnutiu podania (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP), naopak vyhodnotil rozsudok správneho
súdu ako vecne správny, a preto kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú postupom podľa § 461
SSP zamietol.
49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto
konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a

žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení
s § 168 veta druhá SSP).
50. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.