Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825101133
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825101133.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: N O V, s.r.o., so sídlom Antolská 3721/4, 851 07
Bratislava, IČO: 31 338 895, právne zastúpený: JUDr. Mária Kuttnerová, advokátka so sídlom Kozačeka
2003/40, 960 01 Zvolen, IČO: 31 024 360, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
104019200/2025 zo dňa 06.10.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 19.12.2025 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104019200/2025 zo dňa 06.10.2025, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101285111/2025 zo dňa 03.04.2025, ktorým správca dane vyrubil

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume 10.000,- Eur.

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok § 185 písm. a)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
Návrh odôvodnil tým, že žalobcovi výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma spočívajúca
v negatívnom ekonomickom dopade na ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobcu, značná hospodárska

škoda, rušenie pracovných miest pre 43 zamestnancov, exekučné konanie a vznik zákonnej povinnosti
ohlásenia likvidácie spoločnosti. Žalobca uviedol, že okamžitým výkonom rozhodnutia o vyrubení dane
v značnej výške 10.000,- Eur spolu s vyrubením dane resp. nepriznaním nadmerného odpočtu DPH za
zdaňovacie obdobie november a december 2015 spolu vo výške 80.932,80 Eur, mu hrozí závažná ujma.

3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 02.04.2026

a uviedol, že navrhuje nepriznať žalobcovi odkladný účinok.

4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny

súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho
súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí,
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže

byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

8. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených

v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

9. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok,

je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha.
Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom
napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o
následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca
expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie

konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne potenciálnu hrozbu závažnej ujmy
(iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a
súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj keď žalobca nie
je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí

žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny súd osobitne
akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.

10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade

okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to v podobe nenapraviteľného
následku spočívajúceho v reálnom ohrození podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca neosvedčil svoju
ekonomickú situáciu a ani neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo
možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol
mať za následok závažnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že je nevyhnutné inštitútom
odkladného účinku, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých
následkov výkonu napadnutých právoplatných rozhodnutí orgánu verejnej správy na žalobcu, chrániť

jeho aktuálnu podnikateľskú situáciu. Je potrebné trvať na tom, aby žalobca tvrdil a osvedčil také
okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu bez pochýb zrejmá.
Správny súd zdôrazňuje, že je potrebné prihliadať na to, že následky predpokladané § 185 SSP, by
mali mať vážny nenapraviteľný charakter, resp. hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody čifinančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí by mala byť svojou intenzitou porovnateľnou týmto
nenapraviteľným následkom. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom spojená buď s okamžitým
(nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, alebo jeho inými

následkami. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len všeobecne tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí
uviesťkonkrétnerozhodnéskutočnosti,zktorýchjemožnédospieťkzáveru,žetvrdenýnásledokvýkonu
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy skutočne hrozí (napríklad v súvislosti s tvrdením
rušením miest pre 43 zamestnancov).

11. Tvrdenia o existencii závažnej ujmy žalobca podložil jeho hypotetickými úvahami o možných
následkoch, t. j. hrozba daňovej exekúcie, v dôsledku ktorej by podľa tvrdenia žalobcu bolo ohrozené
jeho podnikanie. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňoval
hypotetickou úvahou o stave, ktorý však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami.
Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách
daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako

prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným
zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého
výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným

spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená – v prípade právnickej osoby – jej majetková
a finančná situácia. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe
nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov,
nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne sám.

Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by
samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie
§ 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti,
potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok
ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však takto neupravil. Relevantnou

skutočnosťou je teda len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v
prípadeokamžitéhovýkonužalobounapadnutéhorozhodnutia,avšaksamotnáhrozbadaňovejexekúcie
takýmto dôvodom nie je.

12.Vovzťahukžalobcomuvádzanémudôvodu,podľaktoréhoostatnýmirozhodnutiamiprvostupňového

správneho orgánu bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane spolu vo výške 80.932,80 Eur, správny súd
uvádza, že v prípade rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa
správnysúdmôžezaoberaťlenhodnotenímsplneniaalebonesplneniapodmienokpriznaniaodkladného
účinku správnej žalobe vo vzťahu k výkonu preskúmavaného rozhodnutia, teda konkrétne vymedzeného
predmetu prieskumu zákonnosti správneho súdu, nie vo vzťahu ku všetkým rozhodnutiam, ktorými bol

žalobcovi vyrubený rozdiel dane.

13. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v
§ 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne
a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania žalobou

napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda. Správny súd zohľadnil aj výšku peňažnej
povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol
žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného by
mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú finančnú škodu,
či nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa.

Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale
musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu
SR sp zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj

na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje
na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností
závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.14. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí mu tvrdený
následok, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP

zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).