Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200344
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1019200344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1/ Integra Construction KZ, spoločnosť s ručením obmedzeným,
so sídlom Kazašská republika, mesto Astana, obvod Jesiľ, ul. Dinmuchameda 1211, VP-16, IČO:
050840000334, 2/ TODINI COSTRUZIONI GENERALI S.p.a., so sídlom Via dei Due Macelli n. 66,
Rím, Talianska republika, IČO: 644647, žalobcovia právne zastúpení: Podhorský & Partners, s. r. o., so
sídlom Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému (sťažovateľ): Úrad pre
verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: 1/ Železnice Slovenskej

republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, 2/ STRABAG s.r.o., so sídlom
Mlynské Nivy 61/A, 825 18 Bratislava, IČO: 17 317 282, 3/ ICM S.p.A., so sídlom Viale dell'Industria
no. 42, 361 00 Vicenza, Talianska republika, IČO: 00184540276, ďalší účastník 3/ právne zastúpený:
HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, IČO:
36 856 584, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13750-9000/2018 zo dňa 06.02.2019,
v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Bratislave
č. k. BA-1S/49/2019 - 339 zo dňa 24. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/49/2019 - 339 zo dňa 24. júna 2025 sa zrušuje a
vec sa m u vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 11516-6000/2018 zo dňa 07.11.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie")
vo veci námietok ďalšieho účastníka 2/ ako navrhovateľa nariadil podľa § 175 ods. 1 zákona č.
343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom
obstarávaní") kontrolovanému - ďalšiemu účastníkovi 1/ vo verejnom obstarávaní na predmet zákazky

„ŽSR, Modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves - štátna hranica SR/ČR", vyhlásenom
obstarávateľom - ďalším účastníkom 1/ v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2017/S 022-036645 zo
dňa 01.02.2017 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 24/2017 zo dňa 02.02.2017 pod značkou 1555
- MSP odstrániť protiprávny stav, a to konkrétne:
- zrušiť informáciu o výsledku vyhodnotenia verejného obstarávania,
- zrušiť vyhodnotenie ponúk z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky pri všetkých uchádzačoch a opätovne
vyhodnotiť ponuky všetkých uchádzačov z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky,

- a opätovne vyhodnotiť ponuky všetkých uchádzačov z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky, do 30 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal ďalší účastník 3/ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 13750-9000/2018 zo dňa 06.02.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") tak, že totorozhodnutie zmenil tak, že nad rozsah prvostupňového rozhodnutia nariadil navyše kontrolovanému -
ďalšiemu účastníkovi 1/ odstrániť protiprávny stav zrušením vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v
prípade uchádzača skupiny dodávateľov - žalobcov a opätovne vyhodnotiť splnenie podmienok účasti

žalobcov, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia.
II. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave

3. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd") rozsudkom č. k. BA- 1S/49/2019 - 339 zo dňa
24. júna 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok") podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) zákona č.

162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP") zrušil napadnuté rozhodnutie a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
4. Správny súd sa primárne vysporiadal s tvrdením žalovaného o absencii právomoci správneho súdu
konať a rozhodovať vo veci z dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v § 7 ods. 1 písm. a) SSP,
a to povinnosti žalobcu/žalobcov vyčerpať pred podaním správnej žaloby riadny opravný prostriedok.
Uviedol, že napadnutým rozhodnutím bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie tak, že do výrokovej

časti bolo doplnené uloženie povinnosti verejnému obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav zrušením
vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v prípade žalobcov a tiež uloženie povinnosti opätovného
vyhodnotenia splnenia podmienok ich účasti v predmetnom verejnom obstarávaní. Z uvedeného je
zrejmé, že napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcov vo
väčšej miere, ako tomu bolo v prípade prvostupňového rozhodnutia. Až druhostupňovým rozhodnutím

došlo k zrušeniu vyhodnotenia splnenia podmienok účasti žalobcov a vrátilo ich to naspäť do štádia
posudzovania splnenia resp. nesplnenia podmienok účasti v predmetnom verejnom obstarávaní. S
ohľadom na to, že napadnutým (druhostupňovým) rozhodnutím došlo k zhoršeniu postavenia žalobcov
a k zásahu do ich subjektívnych práv a právom chránených záujmov vo väčšej miere ako prvostupňovým
rozhodnutím, boli títo podľa správneho súdu aktívne legitimovaní na podanie správnej žaloby.

5. K žalobným dôvodom ohľadom zmeny cenového návrhu správny súd v bodoch 100. - 105.
napadnutého rozsudku popísal proces vyhodnocovania ponúk a dospel k záveru, že „bez ohľadu na to,
ktoráponukažalobcovmalabyťzohľadnená(čiprváponuka,ktorábolanižšia,alebodruháponuka,ktorá
bola vyššia), je potrebné skonštatovať, že ponuka žalobcov v predmetnom verejnom obstarávaní bola

zo všetkých predložených ponúk jednoznačne najnižšia. S ohľadom na skutočnosť, že správny súd zistil
iné závažné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a s poukazom na bod 127.
tohto rozsudku, považoval za predčasné zaoberať sa bližšie touto námietku. Posúdenie, či ide o zrejmú
chybu v písaní a počítaní alebo o zmenu ponuky bude v kontexte ďalších vyjadrení v administratívnom
konaní prináležať žalovanému."

6. V súvislosti s namietaným porušením princípov verejného obstarávania ( t. j. k žalobným dôvodom k
vyhodnoteniu ponuky žalobcov a vyhodnoteniu podmienky odbornej a technickej spôsobilosti) správny
súd zhrnul teoretické východiská a judikatúru a dospel k záveru, že v prejednávanej veci skutočne došlo
k porušeniu princípu transparentnosti.
7. Správny súd uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že žalobcovia boli zo strany kontrolovaného

opakovane vyzývaní na vysvetlenie ponuky a v stanovených lehotách predložili všetky požadované
vysvetlenia. K porušeniu princípu transparentnosti podľa názoru správneho súdu došlo požadovaním
vysvetlenia ponuky formou predloženia kompletnej objektovej skladby diela s podrobným rozpisom
nielen fundamentálnych, ale aj čo najväčšieho množstva sekundárnych položiek napriek tomu, že
tieto sa v zmysle súťažných podkladov nevyžadovali. Správny súd uviedol, že podľa prvostupňového

rozhodnutia nič nenasvedčovalo tomu, že by žalobcovia podmienku účasti nesplnili tak, ako bola
stanovená. K odlišnému záveru dospel žalovaný až v napadnutom rozhodnutí na základe odvolania proti
prvostupňovému rozhodnutiu.
8. Správny súd mal za to, že v predmetnej veci došlo aj k porušeniu princípu proporcionality. Uviedol:
„verejný obstarávateľ by nemal pri nejasnostiach ponuky hneď konštatovať zrušenie vyhodnotenia

splnenia podmienok účasti žalobcov, ale mal požiadať o ďalšie vysvetlenie nezrovnalostí, ktoré mu
vyvstali na základe dokumentov predložených odvolateľom (ďalším účastníkom 3/). Až na základe
presvedčivo zisteného skutkového stavu mal rozhodnúť o splnení resp. nesplnení podmienok účasti
žalobcov v predmetnom verejnom obstarávaní." Z podkladov v danej veci podľa správneho súdu
vyplýva, že žalovaný na základe dokumentov predložených ďalším účastníkom 3/ dospel k záveru o

nesplnení podmienok účasti žalobcov, avšak opomenutím riadne odôvodniť svoje stanovisko, čím došlo
k porušeniu jednak princípu transparentnosti, ako aj princípu proporcionality.
9. Správny súd tiež prisvedčil žalobcom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí prebral názory
odvolateľa (ďalšieho účastníka 3/) odvolávajúc sa na ním predložené doklady, konkrétne dvadokumenty v talianskom jazyku preložené do slovenského jazyka - Certificato di esecuzione lavori
„CEL1" (Osvedčenie o vykonaní prác) a „CEL2" (Osvedčenie o vykonaní prác), avšak v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia bližšie neobjasnil, v čom konkrétne má spočívať ich relevancia pre posúdenie

splnenia podmienky účasti žalobcov v predmetnom verejnom obstarávaní.
10. Námietku žalobcov o porušení ústavného princípu res iudicata vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú. Prvým rozhodnutím žalovaného o spôsobilosti žalobcov v roku 2017 bolo rozhodnuté
o námietkach žalobcov proti ich vylúčeniu z verejného obstarávania, pričom žalovaný sa stotožnil s
argumentmi žalobcov konštatujúc, že kontrolovaný nepreukázal opodstatnenosť ich vylúčenia. Žalovaný

sa však v prvom rozhodnutí o spôsobilosti žalobcov z roku 2017 nezaoberal otázkou, či žalobcovia
spĺňajú alebo nespĺňajú podmienky účasti, a teda nemožno hovoriť o existencii prekážky právoplatne
rozhodnutej veci.
11. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného však správny súd zistil, že v predmetnom
konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd argumentoval

ustanovením § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého sa na preskúmanie
úkonov kontrolovaného vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej
len „správny poriadok"). Zdôraznil, že v predmetnej veci mal žalovaný postupovať v súlade so zásadou
úzkej súčinnosti s účastníkmi konania podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku.
12. Tým, že žalovaný nevyzval žalobcov, aby sa oboznámili s podkladmi pre rozhodnutie v rámci

odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, konal podľa názoru správneho súdu v rozpore s §
3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku. Podľa správneho súdu v predmetnej veci malo
byť žalobcom umožnené predkladať tvrdenia a dôkazy, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť konanie v
ich prospech, a to aj napriek tomu, že nepodali odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, a
teda neboli účastníkmi konania v odvolacom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého

rozhodnutia, a to predovšetkým z dôvodu, že žalovaný rozhodoval o ich subjektívnych právach a o
zrušení vyhodnotenia splnenia podmienok ich účasti v predmetnom verejnom obstarávaní. K vydaniu
napadnutého rozhodnutia žalovaný pristúpil na základe dôkazov predložených odvolateľom (ďalším
účastníkom 3/), pričom k týmto dôkazom sa žalobcovia nemohli vyjadriť, čo je podľa správneho súdu v
podmienkach právneho štátu neakceptovateľné.

13. Správny súd uviedol, že žalovaný mal predmetné odvolanie vrátane jeho príloh doručiť žalobcom.
Samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval nedostatočné vyhodnocovanie splnenia
podmienky účasti žalobcami, a to predovšetkým vo svetle dôkazov predložených odvolateľom (ďalším
účastníkom 3/) a tiež skonštatoval, že z predložených dôkazov vyplývajú pochybnosti. S ohľadom na
tieto skutočnosti a za účelom riadneho posúdenia týchto dôkazov mal žalovaný dať žalobcom príležitosť,

aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť
svoje návrhy, prípadne mal využiť inštitút vysvetlenia alebo doplnenia predložených dôkazov. Z pohľadu
správneho súdu bolo rozhodnutie o zrušení vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v prípade žalobcov
predčasné.
14. Správny súd dodal, že „ak sú vady spočívajúce v porušení ustanovení o konaní takého charakteru

a takej miery závažnosti, že bránia preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených
žalobných bodov, prihliada na ne správny súd aj vtedy, ak neboli žalobcom výslovne namietané
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 As 6/2007 alebo uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho
správneho súdu ČR sp. zn. 7 Azs 79/2009)."

III. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenia k nej

15. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ") v zákonnej
lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
16. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil otázku porušenia princípov
transparentnosti a proporcionality verejného obstarávania, nakoľko v prejednávanom prípade, s
poukazom na znenie rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-652/22 (Kolin) a vo veci C-266/22
(Qingdao) je zrejmé, že žalobcovia sa týchto princípov nemôžu dovolávať, pretože sa na nich

nevzťahujú, rovnako ako sa na nich nevzťahujú ani smernice Európskej únie pre oblasť verejného
obstarávania. Žalobca 1/ ako vedúci člen skupiny dodávateľov - žalobcov, je totiž spoločnosť so sídlom
v Kazašskej republike, z čoho vyplýva, že skupina dodávateľov z pohľadu práva verejného obstarávania
predstavuje hospodársky subjekt z „nepokrytej" tretej krajiny. Sťažovateľ argumentoval tým, že Súdnydvor EÚ vo veci C-266/22 (Qingdao) v spojení s vecou veci C-652/22 (Kolin), považoval združenie, ktoré
jezloženézospoločnostisosídlomvtretejnepokrytejkrajineazospoločnostisosídlomvčlenskomštáte
Európskej únie, za hospodársky subjekt, ktorý nemá práva vyplývajúce z práva EÚ v oblasti verejného

obstarávania.
17. Vo svetle uvedeného sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie aj v otázke namietanej
aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby. Tvrdil, že nakoľko sú žalobcovia subjektom
z nepokrytej tretej krajiny, v zmysle rozsudku vo veci Kolin a vo veci Qingdao, sa nemôžu dovolávať
princípov, ani na základe vnútroštátneho práva, do ktorého boli transponované smernice o verejnom

obstarávaní. Podľa názoru sťažovateľa nie je možné vyvodiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na
základe toho, že boli rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátení na svojich právach v situácii,
keď mali byť ukrátení na právach, ktorých sa v zmysle vyššie uvedeného nemôžu dovolávať.
18. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie napadnutého rozsudku v záveroch o porušení
princípu transparentnosti a proporcionality verejného obstarávania aj v prípade, ak by žalobcovia
disponovali právom domáhať sa dodržiavania princípov vychádzajúcich z práva EÚ. Ohradil sa voči

záverom v bode 114. napadnutého rozsudku, v zmysle ktorých malo dôjsť k porušeniu princípu
transparentnosti požadovaním vysvetlenia ponuky formou predloženia kompletnej objektovej skladby
diela s podrobným rozpisom položiek napriek tomu, že tieto sa v zmysle súťažných podkladov
nevyžadovali. Uvedené konštatovanie považoval sťažovateľ za nesprávne, nakoľko zo znenia
napadnutého rozhodnutia je evidentné, že sťažovateľ neuviedol, že žalobcovia majú povinnosť predložiť

kompletnú objektovú skladbu s podrobným rozpisom položiek, ako vyplýva z tvrdení správneho súdu.
V bode 47. napadnutého rozhodnutia sťažovateľ uviedol, že ponuková cena by mala vychádzať aspoň
z projektového odhadu, pričom na preukázanie reálnosti ceny vymedzil príkladmo okolnosti, ktoré je
potrebné skúmať - výpočty, kalkulácie jednotlivých položiek, prípadne iné dôkazy o možnosti dodania
predmetu zákazky. Podľa sťažovateľa sa pri uplatnení vysvetľovania mimoriadne nízkej ponuky v praxi

vždy žiada niečo naviac, čo nebolo stanovené ako požiadavka na ponuku v súťažných podkladoch -
vyplýva to zo samej podstaty tohto inštitútu.
19. Sťažovateľ považoval za vnútorne rozporné konštatovanie v bode 115. napadnutého rozsudku, v
zmysle ktorého: „(...) verejný obstarávateľ by nemal pri nejasnostiach ponuky hneď konštatovať zrušenie
vyhodnotenia splnenia podmienok účasti žalobcov, ale mal požiadať o ďalšie vysvetlenie nezrovnalostí,

ktoré mu vyvstali na základe dokumentov predložených odvolateľom (ďalším účastníkom 3/). Až na
základe presvedčivo zisteného skutkového stavu mal rozhodnúť o splnení resp. nesplnení podmienok
účasti žalobcov v predmetnom verejnom obstarávaní." Rozpor videl sťažovateľ v tom, že správny
súd uvádza, že obstarávateľ mal požiadať ešte o vysvetlenie - teda výsledok vyhodnotenia splnenia
podmienok účasti, ktorý bol nedostatočný a trpel vadou čo do náležitého zistenia skutkového stavu,

musel byť zrušený. Nie je možné v procese verejného obstarávania ponechať v platnosti výsledok
vyhodnotenia, ktoré bolo nedostatočné a následne preverovať skutkový stav.
20. Sťažovateľ namietal aj záver v bode 116. napadnutého rozsudku, že žalovaný na základe
dokumentov predložených ďalším účastníkom 3/ dospel k záveru o nesplnení podmienok účasti
žalobcov, avšak uvedené opomenul riadne odôvodniť. Tvrdil, že v napadnutom rozhodnutí dospel

výlučne k záveru, že vyhodnotenie splnenia podmienky účasti tak, ako vyplývalo z predloženej
dokumentácie (aj vo svetle dôkazov predložených v odvolacom konaní), bolo nedostatočné (tzn.
netransparentné, nepreskúmateľné), pričom práve obstarávateľ je povinný vyhodnocovať podmienky
účasti v súlade s tým, ako ich má stanovené. Sťažovateľ teda skonštatoval, že vec je potrebné preveriť.
Podotkol, že v konaní o námietkach, nehodnotí splnenie podmienok účasti zo strany uchádzačov

namiesto obstarávateľa, ale preskúmava iba súlad postupu obstarávateľa.
21. Ďalej zdôraznil, že práve napadnuté rozhodnutie smerovalo k tomu, aby bol využitý inštitút
vysvetlenia za účelom preskúmania toho, či žalobcovia podmienku účasti spĺňajú alebo nespĺňajú,
pričom však inštitút vysvetlenia môže využiť len obstarávateľ, a nie sťažovateľ (úrad, resp. rada), ktorý
len preskúmava postup obstarávateľa v rámci výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním. Sťažovateľ

namietal, že on nemôže aplikovať § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a dopytovať sa uchádzača
na vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, resp. tieto namiesto obstarávateľa následne
posudzovať.
22. Sťažovateľ namietal aj nesprávne posúdenie porušení ustanovení zákona o konaní pred orgánom
verejnej správy. Pokiaľ správny súd založil svoje rozhodnutie zrušiť napadnuté rozhodnutie na

tom, že žalobcovia neboli vyzvaní k vyjadreniu sa k podkladom rozhodnutia, a tým bola porušená
zásada súčinnosti podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, sťažovateľ poukázal na to, že žalobcovia
nemali postavenie účastníka konania (odvolacieho ani prvostupňového). Žalobcovia totiž v priebehu
administratívneho konania nepodali ani námietky a ani odvolanie.23. Podľa sťažovateľa je síce pravda, že zákon o verejnom obstarávaní explicitne nevylučoval použitie
§ 3 ods. 2, resp. § 33 ods. 2 správneho poriadku tak, ako to skonštatoval správny súd, avšak z § 185
ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní zároveň jednoznačne vyplýva, že tieto ustanovenia správneho

poriadku by sa v odvolacom konaní mohli použiť iba vtedy, pokiaľ by zákon o verejnom obstarávaní
neustanovoval inak - čo podľa sťažovateľa - v tomto prípade predmetný zákon ustanovoval.
24. Sťažovateľ mal ďalej za to, že nie je sporné, že žalobcovia neboli účastníkmi odvolacieho konania
(ako ani konania o námietkach), čo vyplýva z § 177 ods. 3 o verejnom obstarávaní, pričom zároveň
podľa § 177 ods. 1 tohto zákona boli osobami oprávnenými podať odvolanie proti rozhodnutiu úradu,

čo však žalobcovia nevyužili. Sťažovateľ namietal, že samotný správny súd na jednej strane uviedol,
že žalobcovia neboli účastníkmi konania pred sťažovateľom, na druhej strane však dospel k záveru, že
sťažovateľ mal s nimi konať, akoby účastníkom konania boli.
25.Sťažovateľďalejargumentovalustanovením§173ods.12prvávetazákonaoverejnomobstarávaní,
podľa ktorého úrad môže vyzvať účastníkov konania v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného
na základe námietok, aby sa písomne vyjadrili k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia,

prípadne, aby v tejto lehote navrhli jeho doplnenie. Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že zákon
o verejnom obstarávaní vo vzťahu k samotným účastníkom konania dáva žalovanému iba zákonnú
možnosť, a nie zákonnú povinnosť, vyzvať účastníkov námietkového konania na vyjadrenie k podkladu
rozhodnutia. Zákon o verejnom obstarávaní teda obsahovo neguje použitie ustanovení § 3 ods. 2, resp.
§ 33 ods. 2 správneho poriadku v odvolacom konaní, vo význame, ktorý z relevantnej právnej úpravy

ako celku nesprávne vyvodzuje správny súd. Z úpravy § 173 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní
je podľa sťažovateľa zrejmé, že má v odvolacom konaní možnosť, a teda nie povinnosť vyzvať na
vyjadrenie k podkladu rozhodnutia výlučne účastníka konania. Takáto možnosť nie je zákonom o
verejnom obstarávaní upravená vo vzťahu k inej osobe. Závery správneho súdu preto podľa sťažovateľa
odporujú aj článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

26. Uvedené má podľa sťažovateľa svoju elementárnu logiku, nakoľko námietkové konanie je rýdzo
sporové konanie, kde je predmet konania vymedzený návrhom, t. j. námietkami, ktorých obsahom je
podľa § 175 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní viazaný. Argumentoval aj tým, že jedným z dôvodov
osobitnej právnej úpravy konania o námietkach (ako aj odvolacieho konania) bola rýchlosť týchto konaní
a v konečnom dôsledku taktiež rýchlosť samotných verejných obstarávaní.

27. Podľa sťažovateľa napadnutý rozsudok dáva do popredia jednu zo zásad správneho konania
(zásadu súčinnosti), avšak úplne opomína ďalšiu zásadu správneho konania, a to zásadu zákonnosti.
28. Sťažovateľ tiež argumentoval tým, že v administratívnom konaní nerozhodoval o právach alebo
povinnostiach žalobcov, ale naopak, vrátil vec do fázy verejného obstarávania, kedy o ponuke žalobcov
mal opätovne rozhodovať obstarávateľ. Pokiaľ by teda boli pochybnosti o relevantnosti ponuky žalobcov

nepodložené, žalobcovia by dostali priestor to dokázať a obstarávateľ ich mohol opätovne vyhodnotiť
ako úspešného uchádzača. Sťažovateľ je toho názoru, že pokiaľ by aj žalobcovia boli vyzvaní na
vyjadreniekodvolaniu(čovšakvnímaakopostupvrozporesozásadouzákonnosti),bolobytonavyšeaj
predčasné a neúčelné, keďže sťažovateľ by nemohol vyhodnotiť splnenie, resp. nesplnenie podmienky
účastinamiestoobstarávateľa,ktorýtotovyhodnotenievsúvislostisdokladmipredloženýmiodvolateľom

nemal možnosť urobiť.
29. Sťažovateľ namietal aj vadu nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa § 440
ods. 1 písm. f) SSP. V bode 117. napadnutého rozsudku mu správny súd vytkol, že prebral názory
odvolateľa (ďalšieho účastníka 3/). Namietal rozpor s ustanovením § 139 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého
mal správny súd v odôvodnení rozsudku uviesť to, ako má vo veci ďalej postupovať, keďže uvedené

správny súd bližšie neodôvodnil. Sťažovateľ mal za to, že v texte napadnutého rozhodnutia objasnil
relevanciu predloženej dokumentácie (napr. v bodoch 72., 76., 82.).
30. Ďalší účastník 1/ sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti priklonil k názorom sťažovateľa.
31. Žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
Namietali, že argumentácia sťažovateľa je vytrhnutá z kontextu súdnych rozhodnutí Súdneho dvora

Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí Qingdao totiž neuzavrel, že pokiaľ jeden subjekt
zo skupiny dodávateľov má sídlom v tretej nepokrytej krajine, tak nemá práva vyplývajúce z práva
Európskej únie v oblasti verejného obstarávania. Súdny dvor to konštatoval len o subjekte z tretej
nepokrytej krajiny, ale nie o celej skupine dodávateľov. Zdôraznili, že zákon o verejnom obstarávaní, ako
vnútroštátny predpis, upravuje zásady transparentnosti a proporcionality, ktorých dodržanie správny súd

v napadnutom rozsudku posúdil a došiel k záveru, že tieto boli porušené.
32. Žalobcovia tvrdia, že boli účastníkmi odvolacieho konania podľa § 177 ods. 3 zákona o verejnom
obstarávaní, pretože boli účastníkmi správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, voči
ktorému odvolanie smeruje, podľa zákona o verejnom obstarávaní. K aplikácii § 173 ods. 12 zákonao verejnom obstarávaní (o možnosti vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie k podkladu rozhodnutia
v odvolacom konaní) žalobcovia odkázali na právnu doktrínu, podľa ktorej má tento inštitút v určitých
prípadoch svoje zjavné opodstatnenie a jeho využitie by v nich malo byť pravidlom, nie výnimkou.

33. K námietkam ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces žalobcovia uviedli, že nie je zrejmé, z
akého dôvodu poukazuje sťažovateľ na bod 117. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď správny súd
uviedol, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť z iného dôvodu, konkrétne že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
IV. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd"
alebo „Najvyšší správny súd") preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej
sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.
35. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a

rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
36. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
37. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového

materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybraná súvisiaca právna úprava, právne posúdenie veci kasačným súdom

38. Podľa § 171 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, účastníkmi konania o preskúmanie úkonov
kontrolovaného na základe námietok sú navrhovateľ a kontrolovaný.
39. Podľa § 173 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní, Úrad pred vydaním rozhodnutia podľa § 175 v
konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok môže vyzvať účastníkov konania,
aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne

vyjadrili k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne aby v tejto lehote navrhli jeho
doplnenie; na vyjadrenia a dôkazy doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada. Lehota podľa §
175 ods. 5 neplynie od vydania výzvy podľa prvej vety do doručenia vyjadrenia účastníkov konania alebo
do uplynutia lehoty podľa prvej vety, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.
40. Podľa § 175 ods. 1 a 11 zákona o verejnom obstarávaní, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov

kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a
porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi vo
vzťahu k zákazke alebo koncesii alebo ich časti
a) odstrániť protiprávny stav alebo
b) zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo koncesie, postup zadávania časti zákazky alebo časti

koncesie alebo súťaž návrhov.
(11) rozhodnutie podľa odseku 1 sa zároveň doručuje všetkým úradu známym uchádzačom, záujemcom
a účastníkom.
41. Podľa § 177 ods. 1 a 3 zákona o verejnom obstarávaní, proti rozhodnutiu podľa § 175 okrem
rozhodnutiapodľa§175ods.4,ktorýmúraduložilkontrolovanémupokutuzníženúo50%môžeúčastník

konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11 podať odvolanie. Odvolanie
musí byť doručené úradu do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje.
Podanie odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia rady o odvolaní.
(3) účastníkmi konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného na základe námietok, sú osoba, ktorá odvolanie podala a účastníci konania, v ktorom

úrad vydal rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje.
42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva na
spravodlivý proces. Kasačný súd poukazuje na to, že z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva, že aj v časti
námietok týkajúcich sa nesprávneho posúdenia veci sťažovateľ opakovane poukazoval na rozpory v
argumentácii správneho súdu (k tomu pozri body 18. - 20. a 24. tohto rozsudku), ktoré vady odôvodnenia

napadnutého rozsudku možno podradiť aj pod kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
43. Správny súd pomenoval v napadnutom rozsudku tri okruhy vád, ktoré vytkol sťažovateľovi a z
ktorých dôvodov zrušil napadnuté rozhodnutie - konkrétne: (i) porušenie princípu transparentnosti
a proporcionality, (ii) nedostatočné odôvodnenie toho, v čom konkrétne mala spočívať relevanciapredložených dokladov v odvolacom konaní a (iii) že žalovaný nevyzval žalobcov, aby sa oboznámili s
podkladmi pre rozhodnutie v rámci odvolacieho konania. Zo záveru napadnutého rozsudku vyplýva, že
nosné závery správneho súdu spočívali v tom, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191

ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci
samej (k tomu pozri najmä bod 128. a tiež bod 105. napadnutého rozsudku), z čoho možno vyvodiť,
že nosným a rozhodujúcim pre výrok správneho súdu bol práve tretí zo spomenutých dôvodov, t. j.
že žalovaný nevyzval žalobcov, aby sa oboznámili s podkladmi pre rozhodnutie v rámci odvolacieho

konania. Práve z tohto dôvodu zameria kasačný súd svoju pozornosť primárne na závery správneho
súdu týkajúce sa porušenia zásady súčinnosti.
44. Neušlo pritom pozornosti kasačného súdu, že práve rozhodujúci dôvod zrušenia napadnutého
rozsudku (nedoručenie odvolania na vyjadrenie žalobcom) nebol žalobcami v správnej žalobe vôbec
namietaný. To napokon implicitne vyplýva z bodu 127. napadnutého rozsudku, kde správny súd uviedol,
že na niektoré zásadné vady má prihliadať aj ak neboli namietané v správnej žalobe, resp. z časti II.

napadnutého rozsudku, obsahujúcej zhrnutie argumentov žalobcov. Na druhej strane, zo systematiky
a znenia napadnutého rozsudku možno vyvodiť, že správny súd explicitne odchýlenie sa od žalobných
dôvodov nedeklaroval a z niektorých častí napadnutého rozsudku možno dokonca mať dojem, že
správny súd reagoval na žalobnú námietku žalobcov (napr. bod 128. napadnutého rozsudku - „Po
preskúmaní veci v medziach žalobných námietok dospel správny súd k záveru...", resp. zaradenie bodov

121. - 126. napadnutého rozsudku pod nadpis „Žalobné dôvody - podstatné porušenie ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy"), čo však nezodpovedá obsahu správnej žaloby v predmetnej
veci. Námietku v uvedenom zmysle vzniesli žalobcovia totiž až v replike zo dňa 10.06.2019 - t. j. až tri
mesiace po podaní správnej žaloby.
45. Kasačný súd zdôrazňuje, že v správnom súdnictve v zásade platí koncentračná zásada, v zmysle

ktorej je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov
obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty
na podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobcovia po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby túto rozšírili o
ďalšiu námietku, na jej obsah správny súd nemal prihliadať, nakoľko sa nejednalo o prípad vymedzený
v § 134 ods. 2, resp. § 195, § 418 SSP.

46. Správny súd v bode 127. napadnutého rozsudku odôvodnil svoj postup nasledovne: „Pre úplnosť
správny súd dodáva, že ak sú vady spočívajúce v porušení ustanovení o konaní takého charakteru
a takej miery závažnosti, že bránia preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených
žalobných bodov, prihliada na ne správny súd aj vtedy, ak neboli žalobcom výslovne namietané
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 As 6/2007 alebo uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho

správneho súdu ČR sp. zn. 7 Azs 79/2009)." Relevanciu predmetných záverov, resp. uvedený odkaz
na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky však správny súd bližšie - z materiálneho
hľadiska - neodôvodnil. Zo znenia uvedených rozhodnutí navyše nemožno odvodiť závery tvrdené
správnym súdom v tejto veci. Uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 7 Azs 79/2009 za vadu takej miery závažnosti, ktorá bráni preskúmaniu napadnutého

rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných bodov, považuje nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia. Z napadnutého rozsudku v tejto veci nevyplýva, že by sa jednalo o takýto dôvod. Druhý
zmienený rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9 As 6/2007 (pozn. v
citovanom rozsudku bolo nesprávne uvedené, že rozhodnutie sp. zn. 9 As 6/2007 vydal Najvyšší súd
Slovenskej republiky, keď takýto rozsudok týmto súdom nebol vydaný) sa výslovne týkal porušenia

zásady súčinnosti, okrem iného aj absencie poučenia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, na čo
Najvyšší správny súd Českej republiky uviedol, že na obdobné pochybenia treba nahliadať kriticky, ale
je nutné posúdiť konkrétne okolnosti prípadu. Správny sud v preskúmavanej veci podrobnejšie uvedenú
judikatúru neanalyzoval a nekomparoval so skutkovými a právnymi okolnosťami predmetnej veci a ani
iným spôsobom bližšie neozrejmil, prečo dospel k stanovisku, že sa jedná o prípad, kedy je potrebné na

vadu rozhodnutia prihliadať bez toho, aby to žalobcovia namietali v správnej žalobe.
47. Kasačný súd je toho názoru, že koncentračná zásada v správnom súdnictve môže byť preklenutá len
za výnimočných a zákonom predpokladaných okolností, pričom existenciu takýchto okolností v súdenej
veci správny súd dostatočne neozrejmil - že by v predmetnej veci nastali. Naopak, v predmetnej veci
je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že v tomto prípade je potrebné zohľadniť, že námietkové konanie

je osobitný inštitút, na čo nadväzuje osobitná úprava účastníctva a premietnutie zásady súčinnosti do
tohto konania tak, aby bol zachovaný jeho účel.
48. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobcovia neboli účastníkmi odvolacieho konania,
ako ani konania o námietkach (k tomu pozri bod 125. napadnutého rozsudku). Uvedené východiskozodpovedá zákonnej úprave účastníctva, ktorá vyplýva z § 177 ods. 3 v spojení s §171 ods. 3 zákona
o verejnom obstarávaní. Uvedené vyplýva aj z komentára k zákonu o verejnom obstarávaní (Zákon o
verejnom obstarávaní, 1. vydání, 2019, s. 1632: J. Azud): „Ods. 3 stanovuje okruh účastníkov konania o

odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré ÚVO vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe
námietok. Takéto konanie prichádza do úvahy len pred uzavretím zmluvy. Účastníkmi sú v tomto prípade
osoba, ktorá odvolanie podala (účastník konania alebo všetci ÚVO známi uchádzači, záujemcovia a
účastníci) a účastníci konania, v ktorom ÚVO vydal rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, teda
účastníci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, ktorými sú navrhovateľ

a kontrolovaný (§ 171 ods. 3) alebo všetci navrhovatelia a kontrolovaný, ak ÚVO spojí viac konaní na
spoločné konanie (§ 171 ods. 7)." Žalobcovia však (i) nepodali odvolanie (ii) neboli účastníkmi konania
o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, pretože neboli ani navrhovateľ a ani
kontrolovaný. Napokon aj samotní žalobcovia počas vyjadrení produkovaných v konaní pred správnym
súdom vychádzali z premisy, že účastníkmi konania neboli. K opačnému stanovisku sa priklonili až vo
vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, avšak toto ostalo len v rovine všeobecného tvrdenia.

49. Obdobne upravovala účastníctvo v námietkovom konaní aj predchádzajúca právna úprava - zákon
č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. „Zo znenia § 138 ods. 1, 3 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že účastníkmi konania o
námietkach sú navrhovateľ a kontrolovaný (...). Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že nikto iný
nemôže byť účastníkom konania o námietkach mimo toho, kto tie námietky podáva a kontrolovaného. Z

tohto dôvodu žalobca nemohol byť účastníkom konania o námietkach iného uchádzača (...)" (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/13/2012 zo dňa 29. marca 2012).
50. Správny súd však napriek tomu, že skonštatoval, že žalobcovia účastníkmi konania neboli, dospel
k záveru, že sťažovateľ mal so žalobcami konať, akoby účastníkom konania boli. Pri formulácii tohto
záveruvšaksprávnysúdprimeranenezohľadnilrelevantnéustanoveniazákonaoverejnomobstarávaní.

Preto je stanovisko správneho súdu o tom, že v správnom konaní došlo k porušeniu § 191 ods. 1 písm.
g) SSP predčasné a nedostatočne odôvodnené.
51. Správny súd mal zohľadniť § 173 ods. 12 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní, ktorý
je špeciálnou právnou úpravou, v zmysle ktorej môže úrad vyzvať účastníkov konania v konaní
o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, aby sa písomne vyjadrili k podkladu

rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia. Toto pravidlo je odchýlkou od všeobecnej zásady súčinnosti
vyjadrenej v § 3 ods. 2 správneho poriadku. Na ustanovenie § 173 ods. 12 zákona o verejnom
obstarávanípoukázalvreplikeajsťažovateľasprávnysúdsastoutoargumentácioupriformuláciizáveru
o porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy opomenul vysporiadať.
52. Hoci žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej ťažnosti v súvislosti a § 173 ods. 12 zákona o verejnom

obstarávaní interpretovali právnu doktrínu tak, že využitie tohto inštitútu by malo byť pravidlom, nie
výnimkou,aniznimiuvádzanýchprávnychnázorovnemožnoodvodiťto,žebysatotopravidloaplikovalo
aj na žalobcov, ktorí neboli účastníkmi konania. Zároveň aj nimi uvedená právna doktrína nespochybňuje
to, že sa jedná o oprávnenie sťažovateľa („Toto ustanovenie sa týka iba konania o preskúmanie úkonov
kontrolovaného na základe námietok a upravuje oprávnenie ÚVO pred vydaním rozhodnutia podľa § 175

vyzvať účastníkov tohto konania, aby sa v lehote minimálne piatich pracovných dní odo dňa doručenia
výzvy ÚVO písomne vyjadrili k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne, aby v tejto
lehote navrhli jeho doplnenie." - Zákon o verejnom obstarávaní, 1. vydání, 2019, s. 1561: J. Azud).
53. K sťažnostným námietkam týkajúcim sa porušenia princípu transparentnosti a proporcionality
kasačný súd v prvom rade konštatuje, že hoci z bodov 106. - 116. napadnutého rozsudku vyplýva,

že správny súd sa s námietkami žalobcov stotožnil, následne napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu
podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Preto (zrejme - vyplývajúc zo znenia napadnutého rozsudku) uvedené
netvorilo rozhodujúci dôvod, z ktorého správny súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú.
54. Sťažovateľ voči týmto záverom správneho súdu namietal ich vnútornú rozpornosť a ich nesprávnu
aplikáciu v kontexte prejednanej veci. Kasačný súd týmto argumentom sťažovateľa prisvedčil. Správny

súd v bodoch 106. - 116. napadnutého rozsudku uvádza primárne rozsiahle teoretické východiská a
judikatúru týkajúcu sa týchto princípov verejného obstarávania. Následne dospel k záverom o porušení
týchto princípov, ale jeho argumentácia je strohá a vnútorne rozporná. V prejednávanej veci týkajúcej
sa námietkového konania prvostupňovým rozhodnutím a rovnako aj napadnutým rozhodnutím žalovaný
nariadil kontrolovanému (ďalšiemu účastníkovi 1/) odstrániť protiprávny stav a opätovne vyhodnotiť

ponuky všetkých uchádzačov z hľadísk uvedených v bode 1. tohto rozsudku. Viaceré výhrady správneho
súdu však smerujú voči kontrolovanému (ďalšiemu účastníkovi 1/), a nie voči sťažovateľovi, ktorý vydal
preskúmavané rozhodnutia na základe námietok.55. Kasačný súd prisvedčil aj námietke sťažovateľa, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by
sťažovateľ od žalobcov vyžadoval predloženie kompletnej objektovej skladby s podrobným rozpisom
položiek. Tiež požiadavka správneho súdu, že „(...) verejný obstarávateľ by (...) mal požiadať o ďalšie

vysvetlenie nezrovnalostí, ktoré mu vyvstali na základe dokumentov predložených odvolateľom (ďalším
účastníkom 3/). Až na základe presvedčivo zisteného skutkového stavu mal rozhodnúť o splnení resp.
nesplnení podmienok účasti žalobcov v predmetnom verejnom obstarávaní" je v rozpore so zrušujúcim
výrokom správneho súdu, keď práve napadnutým rozhodnutím sťažovateľ uložil kontrolovanému
(ďalšiemu účastníkovi 1/) uvedené nezrovnalosti odstrániť. Sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí

nekonštatoval nesplnenie podmienok účasti žalobcov v rámci príslušného procesu obstarávania, ale
dospel k záveru, že vyhodnotenie splnenia podmienky účasti žalobcov bolo nedostatočné. Uvedené
teda znamená, že rozhodnutie o tom, či žalobcovia spĺňajú podmienku účasti (aj vo svetle dôkazov
predložených v odvolacom konaní), sťažovateľ ponechal na samotného obstarávateľa. Sťažovateľ
nekonštatoval (neposudzoval), či žalobcovia spĺňajú alebo nespĺňajú danú podmienku účasti, keďže toto
vyhodnotenie prináleží samotnému obstarávateľovi.

56. Pokiaľ však sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie aj v otázke namietanej aktívnej
vecnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby, t. j. že títo v zmysle rozsudkov Súdneho dvora EÚ
vo veci Kolin a vo veci Qingdao, vôbec nemohli podať správnu žalobu, tejto argumentácii kasačný
súd neprisvedčil. Právo na prístup k súdu je vyjadrené osobitne vo vnútroštátnej právnej úprave a
podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prináleží každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach

ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, ak zákon neustanoví inak. Pre aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcov je podstatné, či spĺňajú procesné podmienky podľa SSP, a nie otázka, akých konkrétnych
práv mali byť ukrátení. V predmetnej veci bol opodstatnený súdny prieskum napadnutého rozhodnutia,
ktorým došlo k zhoršeniu postavenia žalobcov a k zásahu do ich subjektívnych práv uložením povinnosti
verejnému obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav zrušením vyhodnotenia splnenia podmienok účasti

v prípade žalobcov a tiež uložením povinnosti opätovného vyhodnotenia splnenia podmienok ich účasti
v predmetnom verejnom obstarávaní.
57. Sťažovateľ napokon namietal, že bod 117. odôvodnenia napadnutého rozsudku je nedostatočne
odôvodnený a nie je zjavné, ako má v tejto otázke po vrátení veci postupovať. Z predmetného bodu
naozaj nevyplýva komplexné posúdenie namietanej otázky. Na druhej strane je zrejmé, že správny

súd napadnuté rozhodnutie zrušil primárne z iného dôvodu - konkrétne - že malo dôjsť k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Preto v kontexte skutkových a právnych
okolností predmetnej veci nie je samo osebe vadou napadnutého rozsudku, že správny súd bližšie
neodôvodnil, prečo je toho názoru, že vybrané otázky mal žalovaný hlbšie odôvodniť. Nakoľko však
kasačný súd vracia vec správnemu súdu na ďalšie konanie, bude vhodné, aby sa podľa potreby

predmetnou námietkou podrobne zaoberal a zaujal jasné stanovisko, či sa jedná o konštatovanie obiter
dictum alebo sa jedná o vadu, ktorá je spôsobilá na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
58. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, Najvyšší správny súd ako súd kasačný dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná, keď správny nedostatočne odôvodnil svoje právne závery
a odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje značné rozpory pri posúdení, či v predmetnej veci

došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej - v zmysle vyššie
uvedených právnych záverov kasačného súdu - vykazuje znaky predčasnosti, resp. neúplnosti. Z týchto
dôvodov potom Najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 462
ods. 1 SSP vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať pri

preskúmavaní napadnutého rozhodnutia v medziach podanej správnej žaloby, pričom svoje závery je
povinný dostatočne a presvedčivo argumentačne odôvodniť.
59. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že
kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v kontexte

s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného konania, o nároku na náhradu trov kasačného
konania rozhodne správny súd.
60. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.