Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Ivo Hlucháň
Legislation area – Trestné právo – Majetok
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: PB-1T/59/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723010213
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3723010213.15
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 07. 2025 samosudcom JUDr. Ivom
Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/
XX, adresa na doručovanie: D., B. XXXX/XX, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/XX, adresa na doručovanie: D.,
B. XXXX/XX,
j e v i n n ý, ž e
dňa 07. 04. 2022 v presne nezistenom čase po tom, čo už odsúdený 1/ F. G. vystupujúc pod menom C. C.
kontaktovalztelefónnehočísla+XXXXXXXXXXXXpoškodenúH.E.,čímreagovalnajejpožiadavkuna
opravu odkvapového systému a nadstavenia striešky na rodinnom dome, nachádzajúcom sa na adrese
E. XXXX, I. E. J., uskutočnenú vyplnením elektronického formulára na internetovej stránke spoločnosti
K., v telefonickom rozhovore sa dohodli na stretnutí a obhliadke domu, následne v čase okolo 16.00 h až
16.30 h toho istého dňa prišiel odsúdený 1/ F. G. za poškodenou na adresu E. XXXX, I. E. J. na osobnom
motorovom vozidle značky L. H., EVČ: F. prišiel obžalovaný 2/ A. B., ktorý uvedené vozidlo riadil ešte
s ďalšími dvoma mužmi, a to M. N. a M. G. obhliadli strechu domu a podľa pokynov obžalovaného
2/ A. B. demontovali z domu odkvapový systém, následne obžalovaný 2/ A. B. spoločne s odsúdeným
1/ F. G. dohodli s poškodenou rozsah a cenu prác, pričom odsúdený 1/ F. G. od nej vyžiadal sumu
750,- eur ako zálohu na nákup materiálu, ktorú mu poškodená dňa 07.04.2022 v hotovosti vyplatila, o
prevzatí zálohy jej podpísal papier, kde ale uviedol nepravdivé údaje týkajúce sa jeho osoby, pričom jej
prisľúbil, že materiál nakúpia na ďalší deň 08.04.2022 a v čase okolo 08.00 h až 08.30 h uvedeného dňa
prídu na miesto vykonať opravu, čo však len predstierali, nakoľko materiál nezakúpili, poškodenú viac
nekontaktovali, dohodnutú prácu do dnešného dňa neurobili a peňažnú zálohu si ponechali a použili pre
vlastnú potrebu, čím spôsobili poškodenej H. E. škodu vo výške 750,- eur,
t e d a
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu,
a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
t ý m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.a z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10
(slovom: desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 24 (slovom: dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 287 ods.1 Tr. por. je obžalovaný 2/ A. B. spolu s odsúdeným 1/ F. G. povinní nahradiť spoločne
a nerozdielne poškodenej H. E., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom J. - L. N., O. XXX/XX, škodu
vo výške 750,- eur.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin podvodu podľa §
221 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené
vo výroku.
Súd dňa 31. 07. 2023 vydal trestný rozkaz, ktorým trestným rozkazom bol menovaný uznaný za vinného,
pričom proti trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor.
Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie uvedeného
skutku s tým, že robil len šoféra a nikoho nepodviedol.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. 05. 2024 vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por.,
že je nevinný.
Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom svedka F. G., výsluchom
svedkyne aj ako poškodenej H. E., výsluchom svedkyne P. P., svedkov M. N., M. G., oboznámením sa
so zápisnicami o rekongníciách osôb s fotoalbumami, úradnými záznamami, výpismi z účtov, správami
na obžalovaného, výpismi z ústrednej evidencie priestupkov, odpisom z registra trestov, ako aj ostatnými
listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:
Obžalovaný A. B. ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej
činnosti. Uviedol, že spoluobvinený, už samostatne odsúdený F. G. prišiel za ním v uvedené obdobie,
že potrebuje šoféra na prácu. Za to mu dal 50,- Eur. Išli ešte pre ďalších dvoch spolupracovníkov,
ktorých on dovtedy nepoznal, došli do uvedenej obce poškodenej, kde G. všetko zjednával, riadil
a dirigoval. On teda obžalovaný buď sedel celý čas v aute alebo vonku fajčil. Zásadným spôsobom
poprel akúkoľvek spoluúčasť na akomkoľvek podvode, od nikoho žiadne peniaze nežiadal, ani neprijal,
v podstate sa o to všetko nezaujímal a všetka jeho činnosť spočívala len v dovoze robotníkov na túto
nehnuteľnosť. Pokiaľ G. niekoho oklamal, jeho vec to nie je. On robil len to čo mu G. povedal, čo má robiť,
poškodenú videl, počul ako sa s ňou G. dohaduje, viezol ju aj do bankomatu, ale všetky podrobnosti
ohľadne prác, financovania, spôsobu výkonu týchto prác si dojednával sám G. a taktiež ďalších dvoch
spolupracovníkov úkoloval výlučne G..
Svedok – už odsúdený F. G. uviedol, že on si je vedomý spáchania trestnej činnosti, bolo to z dôvodu
nepriaznivých rodinných pomerov, jednoznačne však uviedol, že obžalovaný B. s celou vecou nič nemá,
skutočne ho zavolal len ako šoféra, za čo mu dal hneď pred odchodom na práce 50,- Eur na benzín,
z ktorých 50,- Eur išiel obžalovaný aj natankovať, koľko platil za benzín nevie, ale vie, že nejaké zvyšné
peniaze si dal do vačku. Poprel, žeby bol s B. dohodnutý, že niekoho takýmto spôsobom podvedú, po
tom, čo zobrali ďalších dvoch spolupracovníkov M. N. a M. G., došli do obce k pani E., u ktorej práce
vykonávali. Ďalej uviedol, že celú prácu predtým telefonicky dojednal on (svedok), taktiež on výlučnes ňou komunikoval o rozsahu práce, ako aj odmene za túto prácu, pričom potvrdil, že sa jej predstavoval
iným menom, uviedol jej iné údaje o sebe s tým, že nevedel bližšie vysvetliť, prečo takto konal. Robili
aj s nejakým materiálom, ktorý tam ona mala. Pracovali dovtedy pokiaľ mali materiál, za čo si vypýtali
750,- Eur, pani im naraz tieto peniaze nedala, lebo nemala, tak ju viezli do banky a potom do bankomatu.
Obžalovaný bol nervózny, chcel ísť domov, lebo sa mu to zdalo byť dlho. Poprel, žeby sa obžalovaný
s poškodenou vôbec rozprával, výlučne s poškodenou sa rozprával len on (svedok), pričom pripustil, že
pri týchto rozhovoroch B. mohol byť, vie, že hovoril, žeby bolo dobré opraviť omietku, ale to v podstate
hovoril jemu – svedkovi, nie poškodenej. Celková suma za prácu mala byť 1.500,- Eur, preto pýtali
zálohu vo výške 750,- Eur, čo je polovica. Pri bankomate sa dohodli s poškodenou, že prídu na druhý
deň robotu dorobiť.
Svedkyňa, aj zároveň poškodená H. E. uviedla, že cez inzerát našla G., ktorý sa však predstavoval
úplne iným menom a boli pri jeho mene uvedené iné údaje o osobe. S ním sa dohodla, kedy prídu na
robotu. Celá robota mala stáť 1.400,- Eur s tým, že žiadali polovicu ako zálohu. Po tom, čo prišli všetci
štyria vystúpili z auta, mladší išli robiť, pričom priamo v pojednávacej miestnosti svedkyňa ukázala na
obžalovaného B., že je to tá osoba, ktorá pri vykonávaní prác bola najaktívnejšia, bol to práve on, ktorý
jednotlivých pracovníkov úkoloval, on sa s ňou vyprával a z celkového jeho vystupovania, ona nadobudla
presvedčenie, že sa jedná o človeka, ktorý tomu najlepšie rozumie a v podstate tomu velí. Bol to on,
ktorý kázal, čo sa má robiť, dokonca na mieste uviedol, žeby sa mali spraviť ďalšie veci, avšak stálo by
to raz toľko, ona si uvedomovala, že skutočne by bolo dobré tieto veci porobiť a nad tým aj seriózne
uvažovala, žeby im to dala spraviť. Nakoľko pýtali zálohu 750,- Eur, ktorú v hotovosti nemala doma,
niečo jej požičala vnučka, niečo našla v hotovosti, ale stále jej chýbali peniaze. Ponúkli sa, že ju odvezú
do Q. do banky, tam z dôvodu otváracích hodín si mohla vybrať len 100,- Eur, preto ju zaviezli do E. J.
k bankomatu, kde si zvyšok vybrala. Trvala na tom, že jej musia podpísať doklad o prevzatí zálohy. Stále
ju odbíjali s tým, že takýto papier majú v aute, nakoniec však v aute nič nenašli, tak na zdrap papiera
spísali potrebné údaje, teda písal to G., aj to podpisoval on. Taktiež obžalovaný 2/ na mieste samom,
pýtal jednoznačne zálohu, hovoril o financovaní, vyjadroval sa aj k tomu, čo by koľko stálo. Absolútne
poprela, žeby vystupoval len ako šofér, resp. osoba, ktorá sa do toho žiadnym spôsobom neangažuje.
Bol to práve on, ktorý od nej pýtal ešte väčšiu zálohu, s tým, že treba toho spraviť viac, ako bolo pôvodne
dohodnuté. N. sa do toho vôbec nestarali, tí len robili. Ona však nesúhlasila s vyššou zálohu s tým, že
sa dohodli na 750,- Eur a tých bola ochotná dať. Jednoznačne všetko dohadovala s obidvoma, nielen
s údajným C. (G.), ale aj s B., ktorý bol ešte aktívnejší ako G.. V podstate keď volala s G., ktorý sa jej
predstavoval ako C. na druhý deň povedala mu, že keď neprídu dá to na políciu, povedal, že to kľudne
môže dať na políciu, položil a viacej už nezdvíhal.
Svedkyňa P. P. uviedla, že je vnučkou poškodenej. V uvedený deň bola u babky, spala tam, zobudili
nejaký bachot, videla, že robia niečo na streche. Ona nevedela, že sa má niečo na chalupe robiť, bola
svedkom toho, že stará matka sa bavila aj o robote aj o peniazoch s obžalovaným B., o čom presne
sa rozprávali, ona nevie, ale jednoznačne videla ako stará matka s ním komunikuje, potom zháňala
peniaze, ona jej aj nejaké dala, ale vyše nemala. Z vystupovania obžalovaného ona nemala pocit, žeby
bol len šofér, bol to práve obžalovaný, ktorý jej vysvetľoval, teda babke, čoby koľko stálo, potom išli do
bankomatu.
Svedok M. N. uviedol, že bol to G., ktorý ho zavolal na nejakú prácu, pričom chodieval si takto privyrábať.
Spolu s ďalším a to G. išli do E., pričom B. nepoznal. Celý čas už na fuške nemal dobrý pocit z toho,
telefonovali aj počas cesty – teda G., ale ten sa predstavoval cudzím menom, preto nemal z toho dobrý
pocit. Po tom, čo v uvedený deň skončili s robotami, viezli pani do bankomatu, pričom videl z okna, že
táto dávala F. nejaké peniaze. Vypisoval jej aj nejaký papier. Nakoľko jeho výpoveď nekorešpondovala
s výpoveďou z prípravného konania, prokurátorka čítala výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa
16. 11. 2022, kde v tejto výpovedi uviedol, že po príchode na miesto prác vystúpili z auta, najprv G. s B.,
rozprávali sa s poškodenou, pričom k tomuto uviedol, že asi to tak bolo, on si to už dobre nepamätá,
vtedy keď vypovedal si to pamätal lepšie. Taktiež uviedol, že on nemal z toho dobrý pocit, či druhý
mali z toho dobrý pocit to on neviem. Cestou domov v aute aj spal, takže nie všetko počul, konkrétne
skutočnosť, že sa G. s B. dohadovali, že už tam nepôjdu, on nepočul. Uviedol, že povedali si, že sa
budú kontaktovať ohľadne ďalšej práce. Taktiež však potvrdil, že hlavné slovo mal G., obžalovaný B. sa
do toho nestaral, na ďalšiu konfrontáciu na jeho výpoveď z prípravného konania zo strany prokurátorky
potvrdil, že občas mu niečo povedal, teda ako to má spraviť. Viac sa k veci nevyjadroval.Súd viackrát predvolával svedka M. G., tohto sa súdu nepodarilo na pojednávanie zabezpečiť
prostredníctvom polície, preto súd nariadil obmedzenie osobnej slobody menovaného svedka v zmysle
§ 88 ods. 1 Tr. por., pričom tento bol dňa 07. 03. 2025 predvedený a riadne po poučení vypočutý. Nakoľko
sa svedok opätovne riadne na hlavné pojednávanie nedostavil, súd jeho výpoveď čítal na hlavnom
pojednávaní. Tento v postavení svedka zhodne s výpoveďou z prípravného konania uviedol, že na fušku
ho zavolal G., za to dostal 50,- až 70,- Eur od neho. Došli do E. robiť nejaký prístrešok. Uviedol, že si
nepamätá, ako sa jej G. predstavoval. On po príchode spolu s N. začali robiť prístrešok. Po príchode
na miesto z auta vystúpil G. spolu s B.. R. aj G. aj s B.. Dom obzerali obidvaja – aj G. aj B.. Pokyny
k vykonaniu prác dávali obaja aj G., aj B.. Šéfovali obidvaja. B. pomaly všetko riadil. Viedol ako sa B.
rozpráva s poškodenou, o čom presne nevie. Peniaze od poškodenej pýtal však G.. Na otázku kto ju
vyzval, že ju zavezie k bankomatu, uviedol, že to bol B.. Počul ako poškodenú ubezpečovali obaja,
teda aj G. aj B., že na druhý deň dôjdu, ale už však neprišli. V aute sa oni potom rozprávali cigánsky,
tomu on nerozumel. Počul však, že G. povedal B., že už tam viac nepôjdu. Prečo na druhý deň nešli, on
nevie. On má dojem jednoznačne, oni dvaja B. a G. poškodenú oklamali. V minulosti bol s G. na rôznych
fuškách. Na otázku, kto je vedúci stavebnej partie uviedol, že s B. na fušky nechodil. B. len rozkazoval,
čo sa bude robiť, ale vedúci bol G.. Aj B. dohadoval, čo sa bude robiť. Poškodená im dala 700,- Eur.
K bankomatu s ňou išiel G., B. sedel v aute. Zákazku mali ísť dokončiť všetci, čo tam boli. To že sa to
nepôjde dokončiť hovorili obidvaja aj B., aj G.. Viac ho nikto nekontaktoval.
Zo zápisníc o rekongnícii osoby mal súd za preukázané, že poškodená E. jednoznačne rozoznala
obžalovanéhoB..NavšetkýchpredloženýchfotoalbumochrozoznalaobžalovanéhoB.,taktiežsvedkyňa
P. P. rozoznala na všetkých jej predložených fotoalbumoch obžalovaného B..
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd jednoznačne kvalifikoval konanie obžalovaného
ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., nakoľko mal
jednoznačne za preukázané, že spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že
uviedol niekoho do omylu, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a to z týchto dôvodov:
Obžalovaný popiera spáchanie uvedenej trestnej činnosti s tým, že na mieste samom bol, avšak výlučne
len ako šofér, vôbec sa nezaujímal o rozsah a obsah prác, v konaní spoluobžalovaného G. on nevidel
žiaden úmysel on niekoho poškodiť a jednotlivé práce, ako aj odmenu za tieto práce dohadoval len G..
Pokiaľ došlo k protiprávnemu jednaniu, za toto nesie zodpovednosť výlučne len G., on nemal žiaden
úmysel nikoho oklamať a podobným spôsobom získať finančné prostriedky. Za odvezenie týchto ľudí na
miesto výkonu prác dostal 50,- Eur a to bolo všetko, čo z toho mal. Jeho tvrdenie však bolo zásadným
spôsobom bolo vyvrátené viacerými svedeckými výpoveďami a to jednak samotnej poškodenej, ktorá
bez akýchkoľvek pochýb, ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že to bol
práve on, ktorý to z jej pohľadu všetko riadil, dokonca navyšoval rozsah prác nad rámec dohody s G.,
ktorý sa jej však predstavoval iným menom. On pýtal aj zálohu a teda pokiaľ prácu nevykonali ako
bolo dohodnuté a ponechali si finančné prostriedky, jednoznačne bol o tomto uzrozumený a súhlasný.
Taktiež ďalšia svedkyňa vnučka poškodenej potvrdila, že to bol práve obžalovaný s ktorým jej babka
rozprávala, aj s týmto sa dohadovala a aj o peniazoch a teda nie je pravdou, žeby vystupoval len ako
šofér.Vpodstatnejčastijevšakusvedčovanývýpoveďouspolupracovníkanauvedenejfuškeatosvedka
G., ktorý ako v prípravnom konaní, tak aj pred súdom vypovedal, že B. spolu s G. sa jednoznačne
dohadovali a dohodli na tom, že po prevzatí peňazí, že už dokončiť robotu nepôjdu, lebo z ich pohľadu
sa im zdalo za to málo peňazí. Vedel, že práca dokončená nebola, hoci finančné prostriedky za túto
prácu zobrali. Čo sa týka výpovede G., túto súd považoval za nedôveryhodnú, sám obžalovaný B.
viackrát vytýkal, že G. dostal len podmienku, on basu a teda, výpoveď tohto spoluobvineného mohla byť
tendenčná v snahe B. P.. Taktiež výpoveď svedka N. bola nedôveryhodná, už sám na pojednávaní začal
hovoriť odlišne a až potom, čo bol konfrontovaný so svojou výpoveďou z prípravného konania uviedol,
že si to moc nepamätá, avšak pokiaľ vypovedal v prípravnom konaní, vtedy si to dobre pamätal, pričom
v prípravnom konaní jasne uviedol, že komunikovali s poškodenou obaja a nakoniec v podstate doznal,
že aj samotný B. určitý druh prác organizoval.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd neuveril obžalovanému, že o ničom nevedel, že
bol len v pozícii šoféra, jasne a jednoznačne je usvedčovanýjednak, že celé práce v podstate riadil, videl,
že G. prevzal finančné prostriedky za prácu, ktorá sa nevykonala. Nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby sa
práce dokonali, naopak nielen to, že bol uzrozumený s tým, že sa viac práce pre poškodenú nevykonajú,
ale v aute sa jasne bavil s G., že už tam viac nepôjdu, takže hneď v ten deň bolo jeho rozhodnutie také,že peniaze za robotu sa ponechajú a viac sa práca nedokončí. Práve v tomto súd vidí úmyselné konanie
zo strany obžalovaného a v žiadnom prípade sa súd nestotožnil s argumentáciou obžalovaného, že išlo
len on pomoc z jeho strany doviezť G. a spol. na miesto samé. V určitých fázach celej tejto fušky bol
aktívnejší ako sám G., a v podstate vystupoval ako nepísaný šéf partie. Práve v tomto potom súd vidí
naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu, tak ako je uvedené vyššie.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR mal súd za preukázané, že tento má zaznamenané
rôzne priestupky a to všetko za priestupky v oblasti dopravy.
Podľa odpisu z registra trestov tento bol štyrikrát súdne trestaný, naposledy v roku 2019 pre prečin
opilstva na podmienečný trest do 30. 07. 2022, pričom sa tento mal osvedčiť, čiže za na neho hľadí
nebol odsúdený.
Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený priemerne, je nezamestnaný.
Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má
okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať
trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery bral súd do úvahy spôsob spáchania trestnej činnosti, osobu
obžalovaného a možnosť jeho nápravy, pričom dospel k záveru, že aj keď sa dopustil trestného činu,
za ktorý bol uznaný vinným v lehote podmienečného odsúdenia, v jeho predchádzajúcom odsúdení
sa osvedčil a vzhľadom aj na výšku škody, ku ktorej došlo na hranici priestupku a prečinu dospel
súd k záveru, že uložený druh trestu a to trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s primeranou
podmienečnou lehotou bude trestnom dostatočným a uloženým druhom trestu a jeho výmerou bude
v dostatočnej miere zabezpečený účel trestu tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák..
Súd obžalovaného B. spolu s odsúdeným 1/ F. G. zaviazal zároveň k náhrade škody spoločne
a nerozdielne poškodenej v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por., tak ako je uvedené vo výroku, nakoľko táto
škoda bola riadne a včas uplatnená.
Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.