Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sf/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100276
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100276.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu

JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Romana Die v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so sídlom
Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 36 216 631, právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so
sídlom kancelárie Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101308425/2023 zo dňa 18. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou dňa 24.07.2023 (ďalej len „správna žaloba“) Správnemu súdu
v Košiciach (ďalej len „správny súd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
101308425/2023 zo dňa 18.05.2023 (ďalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Košice - pobočka Spišská Nová Ves (ďalej len ako "správca dane") č.
100335075/2023 zo dňa 21.01.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume 93.865,62 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie

február 2021, ktoré správca dane odôvodnil neoprávneným uplatnením práva na odpočítanie DPH,
konštatujúc vedomú účasť žalobcu na obchodných transakciách poznačených podvodným konaním v
oblasti DPH.

I. Administratívne konanie

A. Rozhodnutie správcu dane

2.Správcadanezačalužalobcudňa15.02.2021daňovúkontrolu(ďalejlen„daňovákontrola“)zameranú
na overenie oprávnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2021. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume
93.865,62 Eur z piatich faktúr vystavených spoločnosťou K-TOM FOOD s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ“ alebo
„dodávateľská spoločnosť“) za dodanie kávy Jacobs Krönung 500 g (ďalej aj „káva“ alebo „preverovaný
tovar“). Počas daňovej kontroly správca dane identifikoval, že dodávateľ nepredložil dôkazne spôsobilé
doklady preukazujúce pôvod tovaru v obchodnom reťazci a dodávky deklarované dodávateľom nebolo

možné priradiť k jednotlivým faktúram za dodanie preverovaného tovaru vystaveným žalobcovi. Správca
dane rozhodnutím č. 101940176/2021 zo dňa 14.10.2021 prerušil daňovú kontrolu do dňa 20.10.2021,
na účely získania doplňujúcich informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej
aj „MVI“) o spoločnostiach zapojených v predmetnom obchodnom reťazci. Daňová kontrola bolaukončená Protokolom z daňovej kontroly č. 102150526/2022 zo dňa 03.08.2022 (ďalej len „protokol
z daňovej kontroly“). Súčasťou protokolu z daňovej kontroly bola aj výzva na vyjadrenie daňového
subjektu (žalobcu) k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Daňový subjekt (žalobca) sa

k predmetným zisteniam správcu dane vyjadril dňa 24.10.2022.
3. Z predložených dokladov a zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosť K-TOM FOOD s.r.o.
deklarovala nákup preverovaného tovaru od dvoch dodávateľských subjektov: spoločnosti MDR Trade
s.r.o. (faktúry č. 2120MDR024 a 2120MDR017) a od spoločnosti K-TOM TRADE a.s. (faktúra č.
120210001). Subdodávateľ MDR Trade s.r.o. ako svojho dodávateľa uviedol spoločnosť ECHO PINKY

s.r.o.(neskôrSKSUCCESS–účtovnáaporadenská,s.r.o.).Správcadanevšakdaňovoukontrolouzistil,
žespoločnosťECHOPINKYs.r.o.bolapočaskontrolynekontaktná,prestalabyťplatiteľomDPH,zmenila
identifikačné údaje (názov a sídlo spoločnosti) a prestala plniť daňové povinnosti. Subdodávateľské
doklady zároveň preukázali, že spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. nadobúdala preverovaný tovar od
poľských dodávateľov, najmä CC TRADE Sp. z o.o. a ROBO-MAXX Sp. z o.o., ktorí tovar získavali od
dodávateľov v Holandsku, Litve a Maďarsku.

4. Správca dane na základe získaných informácií rekonštruoval celý obchodný reťazec v nasledovnom
poradí: poľskí dodávatelia › ECHO PINKY s.r.o. (SK) › MDR Trade s.r.o. (SK) › K-TOM FOOD s.r.o.
(SK) › žalobca (LUMARKT, s.r.o.) › KONSTA SPLENDID S.R.L. (RO-Rumunsko). Kontrola ukázala,
že reťazec bol poznačený viacerými znakmi daňového podvodu: nerealistické presuny tovaru na
krátke vzdialenosti jediným prepravcom, neexistujúce nájomné zmluvy k deklarovaným skladom,

neekonomické zmeny jednotkových cien (najmä predaj tovaru od spoločnosti ECHO PINKY s.r.o. pod
nákupnú cenu) a absencia hospodárskej racionality v obchodnom modeli. Správca dane tiež poukázal
na to, že spoločnosť K-TOM FOOD s.r.o. (dodávateľ žalobcu) mala podozrivo nízku daňovú povinnosť
pri vysokom obrate, pričom od marca 2022 podávala nulové priznania a voči spoločnosti bol začatý
konkurz s následným ex offo výmazom z Obchodného registra Slovenskej republiky (ďalej aj „Obchodný

register SR“ alebo „OR SR“).
5. Ďalším podporným indikatívnym znakom bolo personálne prepojenie osôb v reťazci. Konateľ K-
TOM FOOD s.r.o., A. B. C., bol zároveň predsedom predstavenstva K-TOM TRADE a.s. a zároveň aj
konateľom spoločnosti KRANED s.r.o., s ktorou žalobca obchodoval v minulosti a pri ktorej správca dane
už v predchádzajúcich daňových kontrolách identifikoval účasť na daňových podvodoch. Správca dane

preto konštatoval, že žalobca mohol a mal vedieť o rizikovosti daňových subjektov, s ktorými obnovil
spoluprácu. Zároveň správca dane poukázal na vývoj daňových priznaní žalobcu, z ktorého vyplynulo,
že počas obchodovania s K-TOM FOOD s.r.o. vykazoval vyššie odpočty dane a nižšiu vlastnú daňovú
povinnosť než po ukončení tejto spolupráce.
6. Na základe zhromaždených dôkazov správca dane dospel k záveru, že žalobca sa v zdaňovacom

období február 2021 zapojil do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom a vystupoval v
pozícii sprostredkovateľa tzv. broker, ktorý nakúpený tovar obratom odosielal do iného členského štátu
s oslobodením od DPH. Správca dane uviedol, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o podvodnom
charakteretransakciívzmyslejudikatúrySúdnehodvoraEurópskejúnie(voveciachAxelKittelC-439/04
a C-440/04; Maks Pen C-18/13; Bonik C-285/11). Vzhľadom na to konštatoval, že žalobca si uplatnil

nárok na odpočítanie dane z dodávok poznačených podvodom, a preto nie je oprávnený na odpočítanie
DPH podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
7.Vočiprvostupňovémurozhodnutiusprávcudanepodalžalobcaodvolaniezodňa03.03.2023,vktorom
namietal procesné pochybenia správcu dane v priebehu daňovej kontroly, nedostatočné, neobjektívne
a účelové vyhodnotenie dôkazov, nesprávne skutkové a právne posúdenie veci, a tým pokladá

prvostupňové rozhodnutie správcu dane za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov.Správnysúdpreskúmanímodvolacíchnámietokzistil,žetiesúobsahovototožnésnámietkami
žalobcu v neskôr podanej správnej žalobe. Nadväzujúc na námietky v odvolaní, bližšie špecifikované
v správnej žalobe zo dňa 24.07.2023 (uvedené v bode II. tohto rozsudku), žalobca navrhol, aby žalovaný
zrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

B. Napadnuté rozhodnutie žalovaného

8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101308425/2023 zo dňa 18.05.2023 potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správcu dane. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zhrnul priebeh administratívneho

konania vedeného správcom dane, ako aj informácie nadobudnuté v rámci MVI a závery uvedené
v protokole z daňovej kontroly a prvostupňového rozhodnutia. Na základe týchto zistení, žalovaný
vychádzal zo základných skutkových okolností, z ktorých vyplynulo, že žalobca si uplatnil z faktúr
od dodávateľa právo na odpočítanie DPH, podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v sume 93.865,62
Eur za preverovaný tovar. Dodávateľ však nedostatočne preukázal nadobudnutie tovaru od jeho
subdodávateľov.

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa stotožnil so závermi daňovej kontroly správcu dane
a odôvodnením prvostupňového rozhodnutia správcu dane a pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných
zistených skutočností:
- dodávanie preverovaného tovaru poľskými dodávateľmi štyrom tuzemským odberateľom s následným

dodaním preverovaného tovaru s oslobodením DPH späť do štátov EÚ,
- zapojenie poľských dodávateľských spoločností (CC TRADE SPOŁKA z o.o., ROBO-MAXX Sp. z.
o. o.), ktoré nadobudli preverovaný tovar od dodávateľov z Holandska, Litvy a Maďarska za účelom
ďalšieho predaja,
- spoločnosť ECHO PINKY s.r.o. napĺňa znaky pozície v zistenom reťazci tzv. zmiznutého obchodníka
(„missing trader“), ktorý je nekontaktný, zmenil názov spoločnosti (dňa 29.08.2021) aj sídlo (dňa

05.11.2021), a ktorého úlohou bolo nezaplatiť DPH a poskytnúť odpočítateľnú DPH ostatným subjektom
v reťazci,
- zníženie jednotkovej ceny preverovaného tovaru: spoločnosť ECHO PINK s.r.o. nakúpila od poľských
spoločností preverovaný tovar za jednotkovú cenu 2,345 Eur za kus pričom ho následne predala
spoločnosti MDR Trade s.r.o. za jednotkovú cenu 2,03 Eur za kus, bez ekonomického opodstatnenia,

- spoločnosť MDR Trade s.r.o. vystupuje ako daňovo spoľahlivý subjekt (tzv. „nárazníková spoločnosť“),
avšak jej postavenie je účelové z hľadiska zneprehľadnenia väzieb v reťazci,
- zvýšenie jednotkovej ceny pri predaji preverovaného tovaru spoločnosťou MDR Trade s.r.o.
odberateľovi K-TOM FOOD s.r.o. za jednotkovú cenu 2,07 Eur za kus,
- neexistujúce nájomné zmluvy skladovacích priestorov na miestach vyloženia a uskladnenia

preverovaného tovaru so spoločnosťou MDR Trade s.r.o.,
- spoločnosť MDR Trade s.r.o. prestala v zdaňovacom období november 2021 obraty a za obdobia máj
– október podala 2022 podala nulové daňové priznania,
- dodávateľ v postavení tzv „nárazníkovej spoločnosti“ v reťazci, K-TOM FOOD s.r.o., ktorá predstavuje
spolupracujúcu spoločnosť, plniacu si svoje daňové povinnosti pri nákupe a predaji tovaru,

- predaj preverovaného tovaru spoločnosťou K-TOM FOOD s.r.o. jedinému odberateľovi KONSTA
SPLENDID S.R.L. (RO) v zdaňovacom období február 2021,
- konkurz a ex offo výmaz spoločnosti K-TOM FOOD s.r.o. z OR SR,
- žalobca v zistenom reťazci postavenie tzv. „broker“, ktorý je platiteľom dane, uplatňujúci si odpočítanie
DPH za nákup preverovaného tovaru od dodávateľa K-TOM FOOD s.r.o. a nakúpený tovar dodal ďalej

do iného členského štátu , v tom istom zdaňovacom období s oslobodením od DPH,
- postavenie konateľa A. B. C. v spoločnosti K-TOM FOOD s.r.o., ktorý tiež vystupuje ako predseda
predstavenstva v spoločnosti K-TOM TRADE a.s. a zároveň je konateľom spoločnosti KRANED s.r.o.,
s ktorou žalobca v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach spolupracoval (december 2015, január
2016, október 2017), pričom dodávky tovarov v týchto zdaňovacích obdobiach boli vyhodnotené

správcom dane ako účasť na daňovom podvode v oblasti DPH. Napriek ukončeniu spolupráce žalobcu
so spoločnosťou KRANED s.r.o. a spoločnosťou K-TOM TRADE a.s., začal žalobca spoluprácu so
spoločnosťou K-TOM FOOD. s.r.o. – s rovnakou osobou konateľa. Táto skutočnosť prepojenie osôb
preukazujú skutočnosť o vedomosti o zapojení do reťazca podvodných plnení,
- údaje z daňových priznaní žalobcu naznačujú, že počas spolupráce žalobcu so spoločnosťou K-TOM

FOOD s.r.o. si žalobca uplatňoval vyššie odpočty dane a vykazoval nižšiu vlastnú daňovú povinnosť,
než po ukončení tejto spolupráce. Správca dane z toho vyvodil podozrenie, že simulovaním účasti
dodávateľa mohlo dôjsť k umelému znižovaniu výslednej daňovej povinnosti,
- zistenia správcu dane naznačujú podozrivú činnosť žalobcu, keďže v reťazci obchodov
subdodávateľská spoločnosť MDR Trade s.r.o. nepreukázala skutočné skladovanie tovaru, ktorý bol

opakovane a nelogicky presúvaný jediným prepravcom Miroslav Sidor - NATIONAL INTERNATIONAL
TRANSPORT s.r.o., Kurská 22, 040 22 Košice (ďalej len „prepravca“) v krátkych vzdialenostiach v rámci
Košíc (okolie) [Jazerná 1 › Opatovská cesta 10 (-5,6 km), Opatovská cesta 10 › Nižné Kapustníky (-2,1
km)], čo vyvoláva pochybnosti o reálnosti deklarovaných transakcií,
- obchodovanie s tovarom označeným ako „Text: DE (Nemecko)“, ktorý nebol určený pre tuzemský trh,

čo poukazuje na nelogické a účelové zapojenie sa do obchodného reťazca.

10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca formálne preukázal splnenie podmienok
na odpočítanie DPH, z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že sa vedome zapojil do obchodovpoznačených daňovým podvodom a dospel k záveru, podľa ktorého žalobca pri obchodovaní nekonal
obozretne,keďsineoverilspoľahlivosťsvojichdodávateľov,nezabezpečilzákladnéobchodnénáležitosti
a akceptoval neštandardné praktiky v celom dodávateľskom reťazci. Skutočnosť, že spoločnosť K-TOM

FOOD s.r.o. priznala a odviedla DPH, nebola rozhodujúca, pretože preverované transakcie tvorili súčasť
podvodného reťazca, v ktorom prvý tuzemský dodávateľ, spoločnosť ECHO PINKY s.r.o., nepriznala
a neodviedla DPH v zákonnej výške, čím bolo umožnené, aby si ďalší účastníci, vrátane žalobcu,
uplatnili neoprávnené odpočty DPH. Čím bol preukázaný objektívny prvok daňového podvodu. Žalovaný
ďalej zdôraznil, že žalobca už v minulosti opakovane obchodoval s rovnakými subjektmi pod kontrolou

A. B. C. a mal poznať ich obchodné postupy, pričom mechanizmus intrakomunitárnych dodávok mu
umožňoval optimalizovať daňovú povinnosť, a po ukončení spolupráce s týmito spoločnosťami jeho
daňová povinnosť vzrástla, čo podľa žalovaného podporuje záver o vedomej účasti na podvodnom
reťazci podľa kritérií testu Axel Kittel.

11. V súvislosti s vedomostnými kritériami žalovaný poukázal na viacero skutočností nasvedčujúcich

tomu, že žalobca mohol vedieť o podvodnej povahe obchodov a zdôraznil, že pri fakturačnom
obchodovaní bez fyzickej manipulácie s tovarom je nevyhnutná zvýšená obozretnosť pri výbere
obchodných partnerov. Pokiaľ daňový subjekt túto povinnosť zanedbá a uprednostní vlastný zisk pred
preverovaním spoľahlivosti dodávateľov, nesie následky, ak sa preukáže zapojenie jeho partnerov do
podvodu. Keďže žalobca nepreukázal, že prijal primerané opatrenia na minimalizáciu rizík, nemožno

akceptovať jeho tvrdenie o neúmyselnej účasti na podvodnom reťazci, pričom žalovaný považoval
postup správcu dane za súladný so zákonom a judikatúrou Súdneho dvora EÚ, a všetky odvolacie
námietky vyhodnotil ako neopodstatnené.

II.

Správna žaloba

12. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu zo dňa 24.07.2023 podľa
§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej aj „SSP“) namietajúc vady podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP a navrhol, aby správny súd

rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie s priznaním nároku
na náhradu trov konania.

13. V správnej žalobe najmä žalobca uviedol, že
- napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné bez opory v zákone a vychádza zo skutkových

a právnych záverov, pričom svoje úvahy pri hodnotení dôkazov nedostatočne odôvodnil, čím neuniesol
dôkazné bremeno pri správe daní,
- závery žalovaného o vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode vychádzajú iba z nepriamych
dôkazov a úvah žalovaného,
-žalovaný nespochybnil plnenie daňových povinností zo strany žalobcu (žalobca z nákupu

preverovaného tovaru od spoločnosti K-TOM FOOD, s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2021 priznal
a riadne zdanil),
- nesúhlasí so záverom žalovaného, že vedel a mohol vedieť o účasti v reťazci, keďže žalobca nevedel
a nemohol vedieť o činnostiach subdodávateľov jeho dodávateľa (K-TOM FOOD, s.r.o.) a okolnosti
v čase nákupu a predaja preverovaného tovaru neexistovali žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali

dodávkam spojeným s daňovým únikom, preto s odkazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR, sp. zn. 2Sžfk/28/2020, mal byť posudzovaný ako dobromyseľný nadobúdateľ,
- na odôvodnenie rozhodnutia nepostačuje iba odkaz na judikatúru SD EÚ, ale je potrebné posudzovať
účel aplikácie výkladu judikatúry súdnych autorít s prihliadnutím na konkrétny prípad a charakter konania
(odkaz na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 373/08),

- závery účasti na daňovom podvode odôvodnené predchádzajúcou spoluprácou s A. B. C.,
- žalovaný za neštandardné správanie žalobcu považoval neuzavretie písomnej zmluvy s dodávateľom
a odberateľom, pričom takéto opatrenie žiadnym spôsobom nezabráni účasti (aj nevedomej) na
daňovom podvode,
- tvrdenie žalovaného, že neskúmal pôvod a kvalitu preverovaného tovaru nie je založené na

objektívnych skutočnostiach, keďže žalobca vedel aj o pôvode kávy, dátume jej dodania, odoslania, ako
aj o doprave tovaru, pričom požiadavky žalovaného o vedomosti žalobcu presahujú rámec možností
odberateľa (odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžf/1/2010),- na hodnotenie výšky obchodnej prirážky a posudzovania, či obchodná prirážka bola štandardná nemá
žalovaný odborné predpoklady,
- závery žalovaného vychádzajú iba zo všeobecných konštatovaní, že žalobca nepreveroval „históriu

obchodného partnera“, avšak to odporuje tvrdeniam žalovaného, že žalobca vedel o účasti na daňovom
podvode, keďže dlhodobo spolupracoval so spoločnosťami, v ktorých figuroval A. B. C.,
- legitímne uplatnené odpočítanie DPH žalobcu z reálne dodaného tovaru nepredstavuje nedovolenú
daňovú výhodu a zvýšená daňová povinnosť po ukončení spolupráce s K-TOM FOOD, s. r. o., vznikla
z dôvodu, že žalobca nemal iného dodávateľa kávy, pričom reálne narušenie systému DPH spôsobila

spoločnosť ECHO PINKY, s. r. o., ktorá nepriznala daň, a nie konanie žalobcu, ktorý tovar legitímne dodal
do iného členského štátu, pričom s rumunskou spoločnosťou KONSTA SPLENDID S.R.L. spolupracuje
od roku 2018,
- na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nie sú postačujúce domnienky či indície, ktoré
„pravdepodobne“ sa „javia“, či „naznačujú“ účasť žalobcu na daňovom podvode, či jeho vedomosť o tom,
že je súčasťou podvodného reťazca (odkaz na rozsudok SD EÚ vo veci C-281/20 Ferimet),

- žalovaný si v napadnutom rozhodnutí vnútorne protirečí, keď tvrdí, že žalobca sa vedome zapojil do
daňového podvodu, a zároveň, že neprijal opatrenia, ktorými by zabránil účasti na daňovom podvode,
- daňové kontroly žalobcu za august 2017 a november 2017 boli skočené bez akýchkoľvek nálezov,
pričom správca dane vtedy uznal aj odpočítanie DPH z faktúr od K-TOM TRADE a.s.,
- pri správe daní správca dane nemôže sledovať len fiškálny záujem štátu, ale musí určiť daň v správnej

výške a tomu subjektu, na ktorého sa daňová povinnosť skutočne vzťahuje. Nie je preto prípustné, aby
správca dane vyrubil daň „komukoľvek“ len preto, že je u neho jej vymoženie jednoduchšie.

B. Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe zo dňa 06.10.2023 (ďalej len „vyjadrenie žalovaného“)

navrhol túto správnu žalobu zamietnuť, a zotrval na záveroch vyjadrených v napadnutom rozhodnutí,
pričom žalobné body žalobcu považoval za nedôvodné, s poukazom na skutočnosť, že pri posudzovaní
účasti žalobcu na podvodnom reťazci DPH aplikoval tzv. Axel-Kittel test podľa judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie (ďalej aj „Súdny dvor EÚ“ alebo „SD EÚ“), pričom jednoznačne preukázal
existenciu daňového úniku u spoločnosti ECHO PINKY s.r.o. a identifikoval komplex nepriamych

dôkazov, ktoré poukazujú na podvodné konanie, nelogické ekonomické správanie a únik na DPH.
Tuzemské spoločnosti MDR Trade s.r.o. a K-TOM FOOD s.r.o. plnili úlohu tzv. nárazníkových subjektov,
pričomichčinnosťspolusorganizácioureťazcaumožnilažalobcovizískaťneoprávnenúdaňovúvýhodu,
čím došlo k neoprávnenej optimalizácii jeho vlastnej daňovej povinnosti.
15. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že žalobca nepostupoval obozretne a neprijal primerané opatrenia

na predchádzanie účasti na podvodnom konaní, keď neuzatvoril písomné zmluvy, nezistil pôvod tovaru,
nepožadoval certifikáty kvality a spoliehal sa na svojich obchodných partnerov, čím zvýšil riziko účasti
na podvode. Všetky tieto skutočnosti viedli žalovaného k záveru, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o
podvode a preto mu nebolo možné priznať nárok na odpočítanie DPH. Žalovaný konštatuje, že postup
správcu dane a jeho vlastný bol v súlade s právnymi predpismi a výkladovými pravidlami Súdneho

dvora EÚ, pričom žalobca nepreukázal svoju obozretnosť a ani konanie v dobrej viere, a preto sú všetky
žalobné dôvody uvedené žalobcom v správnej žalobe neopodstatnené, preto navrhol správnemu súdu,
aby žalobu zamietol.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom

16.Žalobcasakstanoviskužalovanéhovyjadrilvpodanízodňa13.11.2023(ďalejlen„replika“),azotrval
na žalobných bodoch správnej žaloby, pričom zdôraznil, že preukázanie účasti žalobcu na daňovom
podvode musí žalovaný preukázať a odôvodniť spôsobom, ktorý vylučuje akékoľvek logické pochybenia
o vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode, tzn. nestačí iba pochybnosť, či pravdepodobnosť

o nezákonnom konaní daňového subjektu. Komplexné a hĺbkové preskúmanie skutkového stavu
a následné hodnotenie získaných dôkazov zaťažuje žalovaného, a ten je povinný „uniesť“ dôkazné
bremeno.

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.02.2024 (ďalej len „duplika“) zotrval na svojom predchádzajúcom

vyjadrení ako aj záveroch vyjadrených v napadnutom rozhodnutí. Duplika žalovaného bola žalobcovi
doručená 26.02.2024 na vedomie.
18. Žalobca dňa 06.06.2024 doručil správnemu súdu návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Na podporu svojich tvrdení predložil súdu listinné dôkazy, vrátane účtovných závierok, výpisovz listu vlastníctva, pracovných zmlúv a dokladov k vlastníctvu jeho majetku. Žalovaný vo vyjadrení ku
odkladnému účinku zo dňa 06.10.2024 navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zamietol. Uznesením sp. zn. 6Sf/5/2023 zo dňa 10.10.2024 správny súd návrh na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Dňa 03.03.2025 žalobca doručil súdu opätovný
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý odôvodnil hrozbou závažnej hospodárskej
a finančnej ujmy s nenapraviteľnými následkami, ktorý žalovaný v jeho vyjadrení ku opakovanému
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.03.2025, navrhol návrh opätovne
zamietnuť. Správny súd pri rozhodovaní o opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku prihliadol

na vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku, ako aj na ďalšie podania žalobcu zo
dňa 27.05.2025 a 16.06.2025. Správny súd Uznesením č. k. 6Sf/5/2023-195 zo dňa 18.06.2025 priznal
správnej žalobe odkladný účinok.
19. Podaním žalobcu zo dňa 09.12.2025, označeným ako „Doplnenie vyjadrenia žalobcu k všeobecnej
správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 101308425/2023
zo 18. mája 2023“ (ďalej len „doplnené podanie žalobcu“) žalobca zhrnul skutočnosti uvádzané

v správnej žalobe aj v replike žalobcu, pričom uviedol, že žalovaný nesprávne a formálne aplikoval
Axel Kittel test bez požadovanej kvantifikovanej úvahy a kvalitatívneho dokazovania, a tým identifikoval
vedomosť žalobcu o jeho účasti na reťazovom daňovom podvode, ako aj vedomosť o daňovom podvode
spoločnosti ECHO PINKY s.r.o., bez riadneho unesenia jeho dôkazného bremena a následného
odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca v doplnenom podaní považoval závery žalovaného ku tretej a štvrtej

skúmanej otázke Axel Kittel testu za nesprávne. Doplnené podanie žalobcu bolo dňa 11.12.2025
doručené žalovanému na vedomie.
D. Priebeh pojednávania a vyhlásenie rozsudku

20. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP, správny súd nariadil na prejednanie

veci pojednávanie dňa 16.02.2026 o 13:00 hod., na ktoré boli riadne predvolaní žalovaný a právny
zástupcažalobcu.Pojednávaniasazúčastniliprávnyzástupcažalobcu,prokuristažalobcup.D.E.(ďalej
len „prokurista žalobcu“) a splnomocnená zástupkyňa žalovaného. Po stručnom zhrnutí skutkového
stavu sudcom spravodajcom boli účastníci konania vyzvaní na vyjadrenie ku podstatným skutočnostiam
podanej správnej žaloby.

21. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na žalobných námietkach v plnom rozsahu ako aj
na žalobnom návrhu, pričom zdôraznil, že správca dane ako aj žalovaný nedostatočne odôvodnili
vedomosť žalobcu na daňovom podvode, t. j. splnenie subjektívnej stránky daňového podvodu, podľa 3.
a 4. otázky Axel Kittel testu, a ich závery opreli iba o skutočnosť, že s žalobca s dodávateľom dlhodobo

spolupracoval, preto mal a mohol vedieť o možnej účasti obchodovania v reťazci zaťaženom daňovým
podvodom.

22. Zástupkyňa žalovaného rovnako zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach preložených
v priebehu súdneho podania, pričom zdôraznila, že žalobca konal neopatrne, keď neprijal primerané

preventívne opatrenia, spoliehal sa len na predchádzajúce skúsenosti s konateľom dodávateľa,
neuzavrel písomnú zmluvu a nakupoval tovar za neprimerane nízku cenu, pričom ho následne
predával s minimálnou pridanou hodnotou. Žalobca na uvedené reagoval konštatovaním, že tieto
okolnosti nepreukazujú jeho vedomosť o podvode a že nízka cena či obratný predaj dokazujú skôr
rentabilituaprosperitujehoobchodovania.Zároveňuviedol,žeuzavretiepísomnejzmluvybynepredišiel

potenciálnej účasti na daňovom podvode.

23. Prokurista žalobcu sa pripojil k vyjadreniu právneho zástupcu a poukázal, že doposiaľ nedostal od
daňových orgánov jasnú odpoveď, ako má zdaniteľná osoba zistiť zapojenie do reťazca podvodných
transakcií,pričomzdôraznildlhodobúspoľahlivosťfirmyaabsenciumotívukonaťpodvodne.Nauvedené

reagoval právny zástupca žalobcu a doplnil, že pri posudzovaní podmienok podľa Axel Kittel testu je
potrebné brať do úvahy ich vzájomné súvislosti a kontext celého prípadu.

24. Ku vyjadreniam prokuristu žalobcu a právneho zástupcu žalobcu zástupkyňa žalovaného uviedla,
že zotrváva na skutočnostiach uvedených vo vyjadreniach predložených súdu v priebehu konania a na

pojednávaní, pričom v závere dodáva, že žalovaný netvrdil, že uzavretím písomnej zmluvy by žalobca
predišiel účasti na daňovom podvode, avšak uzavretie takejto zmluvy by mohlo pomôcť ku vyvineniu
žalobcu v účasti na daňovom podvode.25. Sudca spravodajca na záver konštatoval, že správny súd sa oboznámil s konaniami vedenými
na správnom súde v obdobných veciach, t. j. sp. zn. 4Sf/7/2024, sp. zn. 3Sf/9/2023, sp. zn.
KE-6S/16/2023 (vrátane rozhodnutia kasačného súdu), sp. zn. KE-6S/21/2023, sp. zn. KE-6S/53/2022

(vrátane rozhodnutia kasačného súdu), na ktoré odkazoval právny zástupca žalobcu a fotokópie týchto
rozhodnutí boli pripojené do súdneho spisu.

26. Sudca spravodajca následne vyzval prítomných účastníkov na položenie doplňujúcich otázok a
vyjadrení. Členka senátu, sudkyňa JUDr. Andrea Daráková, prokuristovi žalobcu položila otázku: ,,Z

akého dôvodu Vaša spoločnosť nenakupovala komoditu (kávu) priamo od výrobcu, ak ste vedeli o tom,
kto je výrobcom kávy, ale na nákup ste využili inú spoločnosť?“ Prokurista k uvedenému uviedol, že
žalobca nakupuje viac ako 250 druhov tovarov, pričom dodávateľa si vyberá podľa exkluzivity, dopytu
tovaru a záručnej doby. V tomto prípade bola cena za preverovanú komoditu nižšia z dôvodu končiacej
doby záruky a výsledná cena ako aj nakúpené množstvo tovaru zodpovedali potrebnému dopytu. Na
uvedené reagovala zástupkyňa žalovaného s konštatovaním, že so žalobcom predložených fotografií v

priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že nízka cena tovaru zodpovedala záruke tovaru, keďže
tovar bol v primeranej záruke.

27. V závere sudca spravodajca podľa § 112 ods. 3 SSP, vyzval účastníkov konania ku predneseniu
konečných návrhov. Účastníci konania uviedli, že zotrvávajú na návrhoch uvedených vo vyjadreniach

predložených súdu.

28. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP o všeobecnej správnej žalobe, zohľadňujúc špecifiká
uvedeného konania a vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a dospel k

záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a verejne vyhláseným rozsudkom správnu žalobu podľa §
190 SSP zamietol.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

29. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je:
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

32. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

33. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

34. Podľa § 19 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodanístavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

35. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

36. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

40. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra

2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“). Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v Smernici Rady 2006/112/ES z 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“) a tento preberá aj

slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo
c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z

tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

41.Predmetomsúdnehoprieskumubolonapadnutérozhodnutiežalovaného,ktorépotvrdilorozhodnutie
správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH podľa § 68 ods. 5 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie
február 2021. Podstatnou námietkou žalobcu bola nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane, pretože podľa žalobcu ich závery vychádzali z nesprávnea nedostatočne zisteného skutkového a právneho stavu založeného iba na nepriamych dôkazoch
o účasti žalobcu na daňovom podvode bez náležitého odôvodnenia úvah správcu dane pri hodnotení
dôkazov, pričom nebolo správcom dane zohľadnené legitímne plnenie daňových povinností žalobcu, ani

výsledky predchádzajúcich daňových kontrol.

42. Správny súd poukazuje na jednotnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej možno právo na
odpočítanie DPH obmedziť len v troch prípadoch a to, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne
podmienky na odpočet, ak ide o daňový podvod alebo v prípade zneužitia práva, pričom tieto dôvody

sú navzájom odlišné tak z hľadiska skutkových okolností, ktoré sa musia preukázať, ako aj z hľadiska
rozdelenia dôkazného bremena.

43. Vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukázaním hmotnoprávnej požiadavky práva na
odpočítanie DPH na jednej strane a určením existencie podvodu na DPH na strane druhej. Zatiaľ čo
dôkazné bremeno pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne

zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok
SD EÚ v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. 06.2018, bod 38), v
prípade preukazovania daňového podvodu a zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na
daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe
domnienok (rozsudok SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 41 a 54).

44. Otázka participácie daňového subjektu na plnení, ktoré je súčasťou daňového podvodu, úzko
a nevyhnutne súvisí s jednotlivými okolnosťami prípadu, pretože práve a len z nich môže vyplynúť
spôsob jeho konania pri výbere obchodného partnera, indikujúci buď rozumné správanie obozretného
podnikateľa s adekvátnym ekonomickým opodstatnením, alebo, naopak, účelový postup smerujúci

k nepovolenej optimalizácii vlastných daňových povinností. Rámcové judikatórne vymedzenie hraníc
predchádzajúceho správania daňového subjektu odôvodňujúce konštatovanie (ne)účasti daňového
subjektu na daňovom podvode predstavujú všeobecné kritéria formulované v rozhodnutí Axel Kittel
(rozhodnutie SD EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2026, Kittel a Recolta
Recycling), podľa ktorého možno nárok na odpočítanie DPH odmietnuť len pri kumulatívnom splnení

štyroch podmienok:
1) preukázaná existencia daňovej straty ku dňu rozhodovania;
2) táto daňová strata bola dôsledkom podvodného konania;
3) podvodné konanie bolo preukázateľne spojené s obchodnými transakciami konkrétneho daňového
subjektu;

4) daňový subjekt o tomto prepojení vedel alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti vedieť mohol.
Nesplnenie čo i len jednej z uvedených podmienok vylučuje možnosť odopretia práva na odpočítanie
DPH. Zneužitie práva je preukázané aj vtedy, ak plnenia síce formálne spĺňajú podmienky právnej
úpravy DPH, no vedú k získaniu daňovej výhody odporujúcej jej cieľu (objektívny test) a z objektívnych
okolností zároveň vyplýva, že hlavným alebo prevažujúcim účelom týchto plnení bolo získanie tejto

daňovej výhody (subjektívny test).

45. Správny súd sa pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu
dane zameral na podstatnú skutočnosti prejednávanej veci, a to preukázanie vedomej účasti žalobcu na
daňovom podvode, t. j. preukázanie subjektívnej stránky daňového podvodu, teda preskúmanie splnenia

tretejaštvrtejpodmienkytestuformulovanéhovrozhodnutíAxelKittel,ktorásaviaženadobromyseľnosť
daňového subjektu pri realizácii obchodov. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že pri hodnotení správcu
dane, či žalobca „mohol a mal“ vedieť o svojej účasti na daňovom podvode v rámci podvodného
obchodného reťazca, je rozhodujúce posúdenie, či žalobca posudzoval obchodných partnerov v reťazci
zdaniteľných obchodov s náležitou starostlivosťou a „mohol a mal vedieť“, že ním realizované zdaniteľné

obchody (nie) sú súčasťou podvodného konania.

46. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že pojem „mohol a mal vedieť“ predstavuje objektivizované
kritérium náležitej obozretnosti, ktoré vyžaduje preskúmanie, či za konkrétnych skutkových okolností
existovali také zjavné a relevantné indície podvodu, že ich daňový subjekt nemohol ignorovať bez

porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Dôkazné bremeno v tomto rozsahu spočíva na
správcovi dane, ktorý je povinný na základe objektívnych, logicky previazaných a ucelených dôkazov
preukázať, že daňový subjekt disponoval reálnou možnosťou podvod identifikovať a napriek tomu sa na
predmetných transakciách zúčastnil.47. V tejto súvislosti sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že na preukázanie jeho vedomosti
o účasti na daňovom podvode nemožno použiť nepriame dôkazy, keďže dokazovanie vnútorného

psychického stavu daňového subjektu (úmyslu) prostredníctvom priamych dôkazov je spravidla
nemožné, a preto správca dane získava a hodnotí aj nepriame dôkazy, z ktorých následne vytvorí
ucelený reťazec dôkazov, z ktorých možno vyvodiť jasný obraz o transakciách vykonávaných žalobcom.
Pri posudzovaní vedomosti žalobcu správca dane identifikoval podozrivé a neštandardné okolnosti
v rámci obchodného reťazca (napr. oslovenie dodávateľom, obchodovanie cez sprostredkovateľa

namiesto výrobcu, prepojenia medzi spoločnosťami, či podozrivé správanie obchodných partnerov), ako
aj neštandardné podmienky realizácie obchodov (napr. absencia písomnej zmluvy, neoverenie kvality
a pôvodu tovaru, neprimerane nízka cena alebo obchodovanie vo veľkých objemoch), pričom správny
súd zároveň zdôrazňuje, že súčasťou primeranej podnikateľskej obozretnosti je preverenie základných
verejne dostupných informácií o dodávateľoch a subdodávateľoch (napr. sídlo, konatelia, či personálne
zázemie), a nedbanlivý prístup spočívajúci v neoverení týchto údajov nemožno považovať za konanie

podnikateľa s náležitou mierou starostlivosti a opatrnosti.

48. Zároveň správny súd uvádza, že nemožno súhlasiť so žalobcom, že konal v dobrej viere, keď pri
obchodovaní vychádzal z prechádzajúcej dlhodobej spolupráce so spoločnosťami, ktorých konateľom
bol A. B. C., pričom táto spolupráca nezakladala pochybnosť o tom, že by v predchádzajúcich článkoch

obchodného reťazca došlo k daňovému podvodu. V tomto smere má práve relevanciu neobozretnosť
daňového subjektu a neprijatie dostatočných opatrení na predchádzanie účasti daňového subjektu na
daňovom podvode. Skutočnosť, že žalobca dlhodobo spolupracoval so spoločnosťami sama o sebe
nepostačuje na preukázanie toho, že žalobca postupoval riadne a nemohol vedieť, že realizovaním
zdaniteľného obchodu bude participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

Bežná obozretnosť žalobcu prevažuje nad skutočnosťou, že žalobca konal v dobrej viere. Právo na
odpočítanie DPH možno zdaniteľnej osobe nepriznať, ak vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím
tovaru alebo služieb sa podieľa na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu spáchaného v predchádzajúcej
fáze dodávateľského reťazca, pričom postačuje, že zdaniteľná osoba opomenula prijať opatrenia, ktoré
od nej možno rozumne požadovať na overenie spoľahlivosti dodávateľa; nie je pritom podstatné, či

jej transakcia priniesla daňovú alebo hospodársku výhodu, ani či podvod už bol dokončený, pričom
taká účasť sa považuje za zavinenie a umožňuje odmietnuť priznanie práva odpočet DPH v súlade
so smernicou 2006/112 (rozsudky SD EÚ vo veciach Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, Paper
Consult, C-101/16, Vinš, C-275/18, Unitel, C-653/18).

49. Správny súd vo vzťahu k existencii daňového podvodu uvádza, že finančné orgány nie sú povinné
preukázať presný mechanizmus podvodu ani určiť konkrétny subjekt v dodávateľskom reťazci, ktorý sa
ho dopustil. Na dostatočné odôvodnenie záverov žalovaného a správcu dane pri hodnotení dôkazov
postačuje, aby boli jasne, určito a preskúmateľne vymedzené skutkové okolnosti, v ktorých podvod
spočíval. Preukazovanie daňového podvodu sa spravidla vyznačuje absenciou priamych dôkazov o

podvodnom konaní, keďže takéto konanie je účastníkmi obchodného reťazca zastierané. Existenciu
podvodu preto možno vyvodiť aj z nepriamych dôkazov a skutočností, ktoré jednotlivo nemusia byť
protiprávne ani jednoznačne svedčiť o podvode a môžu pripúšťať aj alternatívny výklad, avšak v
ich vzájomnom kontexte a súhrnnom hodnotení môžu vytvoriť ucelený obraz o existencii daňového
podvodu.

50. Zároveň správny súd poznamenáva, že ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať účasť
na daňovom podvode, obozretný subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju
povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľal nadobudnúť tovar, tak, aby sa
uistil o jeho spoľahlivosti (Rozsudok SD EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 z 21. 6. 2012,

bod 60). Uvedené neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu, aby uskutočnil komplexné a hĺbkové
preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa, avšak vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti
podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na
predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp.
skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode.

51. Podľa správneho súdu, v posudzovanom prípade finančné orgány správne dostatočne vyhodnotili
skutkový stav súhrnom viacerých skutočností, ktoré preukazovali existenciu daňového podvodu a
zároveň nasvedčovali tomu, že žalobca mohol mať vedomosť o svojom zapojení doň. Išlo najmä opersonálne prepojenia v intrakomunitárnom obchodnom reťazci (t.j. CC TRADE sp. z oo a ROBO-
MAXX Sp. z oo), absenciu riadne uzatvorených zmlúv a realizáciu obchodov na základe osobných
vzťahov štatutárov (A. B. C.), existenciu tzv. zmiznutého obchodníka (spoločnosť K-TOM FOOD s.r.o.),

ako aj zapojenie viacerých nekontaktných spoločností bez reálnej ekonomickej činnosti a plnenia
daňovýchpovinností(t.j.ECHOPINKYs.r.o.),vrátanezahraničnýchkonečnýchodberateľov(spoločnosť
KONSTA SPLENDID S.R.L.. Ďalšími relevantnými okolnosťami boli rýchle cezhraničné presuny tovaru
medzi viacerými členskými štátmi EÚ bez preukázaného predaja konečnému spotrebiteľovi, opakované
obchodovanie s tovarom vo veľkom rozsahu a skutočnosť, že deklarovaný odberateľ sa nenachádzal

na uvedenej adrese a bol spájaný s podvodmi v oblasti DPH. Ďalším významným indikatívnym znakom
možnéhodaňovéhopodvodubolopersonálneprepojeniesubjektovzapojenýchdoobchodnéhoreťazca.
Konateľ spoločnosti K-TOM FOOD s.r.o., A. B. C., pôsobil súčasne ako predseda predstavenstva K-
TOM TRADE a.s. a ako konateľ spoločnosti KRANED s.r.o., s ktorou žalobca v minulosti obchodoval
a pri ktorej správca dane v predchádzajúcich kontrolách identifikoval účasť na daňových podvodoch.
Uvedené personálne prepojenie podľa správneho súdu zvyšovalo mieru rizikovosti obchodných vzťahov

a zakladalo dôvodný predpoklad, že žalobca mohol a pri zachovaní náležitej opatrnosti aj mal vedieť o
problematickom postavení subjektov, s ktorými opätovne nadviazal spoluprácu. Tento záver podporoval
aj vývoj jeho daňových priznaní, z ktorého vyplývalo, že v období obchodovania so spoločnosťou K-
TOM FOOD s.r.o. žalobca vykazoval vyššie nadmerné odpočty DPH a nižšiu vlastnú daňovú povinnosť
než po ukončení tejto spolupráce, čo v kontexte ostatných zistení mohlo svedčiť o zapojení do schémy

smerujúcej k získaniu neoprávneného daňového zvýhodnenia.

XX. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého správne orgány síce formálne
identifikovali podmienky tzv. Axel Kittel testu, ale nesprávne ich vyhodnotili, najmä pokiaľ ide o
nesplnenie tretej a štvrtej podmienky Axel Kittel testu. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že

existencia podvodu, ako aj vedomosť o ňom (resp. možnosť vedieť) boli preukázané na základe
objektívnych okolností prípadu. Správny súd zároveň dodáva, že na účely aplikovania Axel Kittel testu
sa nemožno obmedziť na izolované a formalistické posudzovanie jednotlivých podmienok (objektívnych
či subjektívnych), ale je nevyhnutné, aby správne orgány postupovali v logických a vzájomných
súvislostiach posudzovaného prípadu so zohľadnením objektívnych znakov daňového podvodu, ako aj

subjektívnej stránky konania žalobcu vrátane jeho (ne)primeranej obozretnosti, pričom nie je v rozpore
s právom požadovať od žalobcu, aby prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať,
aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. V tejto
súvislosti správny súd konštatuje, že preukázanie subjektívnej stránky Axel Kittel testu, t. j. tretej a štvrtej
podmienky, je možné iba na základe nepriamych dôkazov, pretože preukazovanie vnútorného stavu

žalobcu na základe priamych dôkazov nie je možné. Správne orgány správne vyhodnotili podozrivé
okolnosti transakcií v predmetnom obchodnom reťazci, pričom na záver o „vedomosti“ žalobcu o účasti
na daňovom podvode nie je potrebná, absolútna istota o jeho vedomosti, ale ucelený a komplexný
reťazec nepriamych dôkazov a objektívnych skutočností o postavení žalobcu v podozrivých obchodných
vzťahoch.

53. Správny súd považoval napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane vo vzájomnej súvislosti
za dostatočne odôvodnené na prijatie záveru, že daňový únik bol dôsledkom koordinovanej snahy
o získanie daňového zvýhodnenia, pričom zdôraznil, že žalobca tieto objektívne okolnosti v ich
komplexnosti nespochybnil ani neponúkol alternatívne vysvetlenie, ktoré by jeho účasť na podvode

rozumne vylučovalo. Skutočnosti, ktorými finančné orgány odôvodnili samotné podvodné konanie,
ako aj naplnenie vedomostnej zložky účasti žalobcu na ňom sa prelínajú a vykazujú istú totožnosť.
Preto ich aj správny súd posudzoval v súhrne vo vzťahu k sporným podmienkam Axel Kittel testu
daňového podvodu. Na základe uvedených zistení správny súd konštatuje, že žalobca sa v zistenom
podvodnom reťazci zapojil do daňového podvodu na DPH ako sprostredkovateľ tzv. „broker“, t. j. ako

spoločnosť, ktorá nakupovala a následne (obratom) predávala tovar medzi dvoma subjektmi z rôznych
členských štátov EÚ, pričom jeho úloha v reťazci bola prevažne fakturačná (bez zmluvného vzťahu
s dodávateľom). Žalobca na základe objektívnych skutočností vyplývajúcich z obchodovania s jeho
dodávateľmi s preverovaným tovarom a jeho následným dodaním do iného členského štátu (nedodaním
tovaru konečnému spotrebiteľovi) mal a mohol vedieť, že je súčasťou rozsiahleho podvodného

(intrakomunitárneho) reťazca.

54. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré

by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.

56. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.