Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824101064
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824101064.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, A. C. XXX, XXX XX A. C., zastúpený: JUDr. Jiří Choutka, advokát, Štúrovo námestie
121, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín,
Brnianska 2038/1, 911 05 Trenčín, v mene ktorého koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 06290/2024-20.1.2, 36555/2024 zo dňa 21. 10. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Obec Moravské Lieskové (ďalej aj „prvostupňový orgán“) ako príslušný stavebný úrad listom zo dňa
13. 03. 2024, doručeným žalobcovi dňa 18. 03. 2024, začala konanie o vylúčení – nepriznaní postavenia
účastníka v konaní o nariadení odstránenia nepovolenej stavby „Drenážna spevnená plocha“,
nachádzajúcej sa v k. ú. A. C. na pozemku parcely registra C-KN č. 21871/3 (ďalej aj len „nepovolená

stavba“). Žalobca vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania uviedol, že ako vlastník rodinného
domu situovaného v bezprostrednej blízkosti predmetnej stavby, ktorá má slúžiť ako parkovisko
a miesto na prekladanie tovaru pre nákladné vozidlá, ma priamy záujem na výsledku stavebného
konania. Jeho postavenie ako účastníka konania je odôvodnené nielen geografickou súvislosťou,
ale najmä negatívnymi dopadmi, ktoré predmetná stavba môže mať na užívanie nehnuteľnosti, v ktorej
trvalo žije. Týmto konaním je priamo dotknutý nezvratnými zmenami, ktoré ovplyvnia jeho každodenný
život, najmä zvýšením hladiny hluku a znečistením ovzdušia. Pre určenie postavenia účastníka konania

nie je rozhodujúci aktuálny zásah do práv a oprávnených záujmov, ale potenciál takéhoto zásahu.
V prípade žalobcu existuje vysoká potenciálna pravdepodobnosť negatívneho ovplyvnenia životného
prostredia, čo samo osebe odôvodňuje jeho zapojenie ako účastníka do konania.

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. A/2024/00501/Tr zo dňa 08. 04. 2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania o nariadení odstránenia nepovolenej
stavby „Drenážna spevnená plocha“. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca

nespĺňa ani jednu z podmienok účastníctva v konaní o nariadení odstránenia stavby v zmysle
stavebného zákona, ani v zmysle správneho poriadku, nakoľko tvrdenie, že takýmto rozhodnutím je
nejakým spôsobom dotknutý, nie je žiadnym spôsobom preukázané a postavenie účastníka v konaní
nie je oprávnené. Prvostupňový orgán žalobcu pribral do konania, dal mu možnosť preukázať,že rozhodnutie vo veci sa môže týkať jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností. Tieto
skutočnosti však neboli preukázané. Žalobca nie je priamym účastníkom konania, nie je vlastníkom
susedných nehnuteľností, pozemky a stavba na trvalé bývanie v jeho vlastníctve sa od riešeného

územia nachádzajú cca 140 metrov, s križovaním frekventovanej štátnej cesty I. triedy. Žalobca nijako
nepreukázal, že by sa existencia stavby a rozhodnutie o nariadení jej odstránenia nejako dotkli jeho práv
a právom chránených záujmov.

3. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 06290/2024-20.1.2, 36555/2024 zo dňa 21. 10. 2024

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový orgán správne vyhodnotil, že žalobca nemá
postavenie účastníka v konaní o nariadení odstránenia nepovolenej stavby podľa § 88 stavebného
zákona v spojení s § 97 ods. 1 stavebného zákona a žalobca nijako nepreukázal, že jeho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Údaje v odvolaní
sa dotýkajú vplyvu predmetnej stavby, pokiaľ by bola povolená, čo je v rozpore s prejednávanou vecou

a prvostupňovým rozhodnutím. Ak bude nariadené odstránenie nepovolenej stavby, nebude to mať
negatívny vplyv na kvalitu života žalobcu. Odstránenie stavby nepredstavuje ohrozenie práv a záujmov
žalobcu zvýšením frekvencie dopravy, rastom hlukovej a emisnej záťaže, ale naopak, vyhovie sa ním
žalobcom uplatňovaným námietkam.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

4. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia.
Žalobca uviedol, že je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A. C.,
evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, konkrétne stavby - rodinného domu so súpisným číslom

XXX, postaveného na pozemku parcely registra C-KN č. 22717/4, a pozemkov parcely registra C-KN
č. 22716/2, č. 22717/3 a č. 22717/4. Prvostupňový orgán v prebiehajúcom konaní vo veci nepovolenej
stavby „Drenážna spevnená plocha“ postupuje nesprávne a v rozpore s príslušnou právnou úpravou,
čo preukazuje rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-
OVBP2-2024/003829-002 zo dňa 04. 01. 2024, z ktorého vyplýva, že administratívny spis neobsahuje

doklady o postupe prvostupňového orgánu následne po podaní žiadosti o dodatočné povolenie stavby,
t. j. spisová dokumentácia je nekompletná a nepreskúmateľná; prvostupňový orgán stavbu „Drenážna
spevnená plocha a oporný múr“ rozdelil na 3 časti, 1. „oporný múr“ na pozemkoch parc. č. 21871/2,
21871/3 a 22589/2 v k. ú. A. C., 2. „drenážna spevnená plocha“ na pozemku parc. č. 21871/3 v k. ú. A.
C. a 3. „drenážna spevnená plocha“ na pozemku parc. č. 21870 v k. ú. A. C. bez toho, aby stavebníci

predložili žiadosť o dodatočné povolenie stavby na jednotlivé prerozdelené časti pôvodnej stavby.
Konanie je zo strany prvostupňového orgánu vedené chaoticky, neprehľadne a v rozpore s príslušnou
právnou úpravou, o čom svedčí aj skutočnosť, že konanie o vylúčení žalobcu ako účastníka konania je
vedené pod ďalšou spisovou značkou.

5. Žalobca dňa 16. 05. 2022 písomne požiadal o vstup do konania ako účastník konania a následne
v priebehu stavebného konania predkladal odvolania a námietky, s ktorými sa prvostupňový orgán
v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Prvostupňový orgán mu len listom č. A/2024/00501/Tr
zo dňa 13. 03. 2024 oznámil začatie konania o vylúčení - nepriznaní účastníka v konaní o nariadení
odstránenia stavby a následne rozhodol o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi. Žalobca

uviedol, že mu nebola zo strany prvostupňového orgánu doručená žiadna písomnosť, ktorá by sa
týkala pochybností o jeho postavení ako účastníka konania a vyzývala by ho na preukázanie nejakých
skutočností. Žalobca nepovažoval za relevantné poukazovanie na vzdialenosť a existenciu štátnej cesty
I. triedy. Podľa žalobcu je potrebné vychádzať z pôvodného stavebného konania týkajúceho sa stavby
„Drenážna spevnená plocha a oporný múr“, do ktorého sa žalobca ako účastník konania prihlásil,

a ktoré bolo rozdelené aktivitou prvostupňového orgánu a ďalším nezákonným konaním vo veci, či už
vo vzťahu k územnému plánu alebo zmene účelu stavby, ktoré spôsobujú nezákonný postup zasahujúci
do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Vzdialenosť pozemkov a rodinného domu žalobcu od
pozemkov, ktorých sa stavebné konanie dotýka, nie je v takom rozsahu, aby bolo možné konštatovať
neexistenciu žiadnych vplyvov. V budove súp. č. 991 vo vlastníctve stavebníkov majú sídlo viaceré

obchodné spoločnosti, ktorých obchodná činnosť spočíva v parkovaní vozidiel, nakládke, vykládke
tovarov a materiálov v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu, čo má bezpochyby výrazný vplyv na komfort
bývania a užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a z tohto dôvodu mu patrí postavenie účastníkastavebného konania bez ohľadu na to, či ide o odstránenie nepovolených stavieb alebo o legalizáciu
nepovolených stavieb.

6. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko z neho nevyplýva,
akými dôkazmi sa žalovaný zaoberal, ako ich vyhodnotil a akými úvahami sa riadil pri svojom
rozhodovaní. Žalovaný a prvostupňový orgán odôvodnili svoje rozhodnutia identicky, vychádzali
z definície účastníka konania výlučne upravenej v § 97 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase začatia administratívneho

konania, ignorujúc znenie § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
a § 139 stavebného zákona s argumentáciou, že žalobca ako vlastník stavby nespĺňa kritérium
susednej stavby. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pre posúdenie účastníctva správneho
konania postačuje, že existuje čo i len potencionálna možnosť, že rozhodnutie správneho orgánu môže
predstavovať zásah do práv daného subjektu, na základe čoho je správny orgán povinný s takýmto
subjektom konať ako s účastníkom konania, pričom je irelevantné, či k takémuto zásahu do jeho

práv v skutočnosti dôjde. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 1S/200/2015 zo dňa 19. 01. 2017 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžk/15/2017 zo dňa 01. 08. 2018.

7. Správny súd zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa v lehote určenej súdom nevyjadril.

Namiesto žalovaného sa vo veci vyjadril jeho nadriadený orgán Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“), ktorý navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Úrad
mal za to, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka v konaní o odstránenie stavby, pretože nespĺňa
podmienky v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku ani § 97 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko
nebolo preukázané, že by rozhodnutím o nariadení odstránenia stavby boli dotknuté jeho práva, právom

chránené záujmy a povinnosti. Odstránenie nepovolenej stavby nepredstavuje akýkoľvek zásah do práv
a právom chránených záujmov žalobcu, a preto mu nebolo možné priznať postavenie účastníka konania,
kedy nariadenie odstránenia stavby nemôže mať negatívny vplyv na kvalitu života žalobcu a nemôže
ním byť dotknutý. Úrad poukázal na znenie § 14 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého účastníkom
konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch

alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, pričom táto úvaha bola
reflektovaná v prvostupňovom rozhodnutí. Zároveň uviedol, že žalobca nie je vlastníkom susedných
nehnuteľností s tým, že pozemky a stavby v jeho vlastníctve sa nachádzajú od nepovolenej stavby vo
vzdialenosti približne 140 metrov s križovaním cesty I. triedy, pričom práve táto skutočnosť (vzdialenosť
od miesta nepovolenej stavby) je podstatná a má vplyv na posúdenie otázky, či žalobcovi prináleží

postavenie účastníka konania alebo nie, keďže žalobca nie je vlastníkom susedného pozemku a už
vôbec nie je zrejmé, ako môže byť priamo dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch
odstránením nepovolenej stavby.

Posúdenie veci správnym súdom

8. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. 03.
2026, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný
dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd v rozsahu žalobných bodov
posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a dospel k záveru, že

žaloba je nedôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

9. Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, že žalobcovi neprináleží postavenie
účastníka konania o odstránení nepovolenej stavby „Drenážna spevnená plocha“, pretože sa
nepreukázalo, že žalobcove práva alebo právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo

dotknuté. Žalobca argumentoval, že ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností vedených na liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A. C., konkrétne pozemkov parcely registra C-KN č. 22716/2, č. 22717/3
a č. 22717/4 a stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parc. č.
C-KN č. 22717/4, s ohľadom na vzdialenosť nepovolenej stavby od nehnuteľností žalobcu, je dotknutý
výsledkom stavebného konania týkajúceho sa nepovolenej stavby (či už odstránením nepovolenej

stavbyalebojejpovolením).Správnysúdkonštatuje,žeskutočnosť,žežalobcajevlastníkomuvedených
nehnuteľností,nebolavkonaníspornáavyplývalaajzožalobcompredloženéhovýpisuzlistuvlastníctva
č. XXXX pre k. ú. A. C.. Sporná nebola ani skutočnosť, že nepovolená stavba „Drenážna spevnenáplocha“ sa nachádza v k. ú. A. C. na pozemku parc. č. C-KN 21871/3 a že nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu nemajú spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom je nepovolená stavba umiestnená.

10. Správny súd uvádza, že stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, preto sa
na určenie účastníkov konania o odstránení stavby neuplatňuje § 14 správneho poriadku (porovnaj
napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/13/2021). Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že predmetom administratívneho konania, v ktorom žalobcovi nebolo
priznané postavenie účastníka konania, je len nariadenie odstránenia nepovolenej stavby podľa § 88

ods.1písm.b)stavebnéhozákona.Keďžepredmetomuvedenéhokonanianiejeajdodatočnépovolenie
nepovolenej stavby (pretože toto konanie už predchádzalo konaniu o odstránení nepovolenej stavby),
neaplikuje sa na okruh účastníkov uvedeného konania § 59 ods. 1 stavebného zákona (ktorý vymedzuje
okruh účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a ods. 7 stavebného zákona).
Zákonným východiskom pre určenie okruhu účastníkov konania o nariadení odstránenia nepovolenej
stavby je vymedzenie účastníkov konania podľa § 97 stavebného zákona (v znení účinnom v čase

začatia administratívneho konania). Stavebný zákon v § 97 ods. 1 za účastníkov konania podľa § 86 až §
96(t.j.ajkonaniaonariadeníodstráneniastavbypodľa§88stavebnéhozákona)označujefyzickéosoby
alebo právnické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť priamo dotknuté. Pre posúdenie, či má alebo nemá
byť žalobca účastníkom konania o nariadení odstránenia nepovolenej stavby, je potrebné skúmať, či

rozhodnutie, ktoré môže byť výsledkom tohto konania, má potenciálnu možnosť priamo ovplyvniť práva
alebo právom chránené záujmy žalobcu. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a
bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý, pričom tento
stav musí byť v konaní účastníkom preukázaný.

11. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového
orgánu, že žalobca nemôže byť dotknutý na svojich právach rozhodnutím v konaní o nariadení
odstránenia nepovolenej stavby, vychádzajúc zo skutkového zistenia, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa približne 140 metrov od pozemku C-KN č. 21871/3 (na ktorom
je umiestnená nepovolená stavba), s križovaním frekventovanej cesty, pričom žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by existencia nepovolenej stavby (drenážnej spevnenej plochy)
alebo jej odstránenie mohli predstavovať zásah do jeho práv alebo právom chránených záujmov.
Treba podotknúť, že v tomto štádiu administratívneho konania, t. j. pred právoplatným rozhodnutím
vo veci odstránenia nepovolenej stavby, nemožno prezumovať jeho výsledok, teda či bude alebo
nebude nariadené odstránenie nepovolenej stavby, preto argumentácia konajúcich orgánov aj tým,

že administratívne konanie smeruje len k odstráneniu nepovolenej stavby, čím žalobca nemôže byť
dotknutý na svojich právach, nie je celkom priliehavá.

12. Žalobca argumentoval, že vzdialenosť pozemku, na ktorom sa nachádza nepovolená stavba, od
jeho nehnuteľností a existencia štátnej cesty I. triedy sú irelevantné, pretože vzdialenosť dotknutého

pozemku a pozemkov vo vlastníctve žalobcu nie je v takom rozsahu, aby bolo možné konštatovať
neexistenciu žiadnych vplyvov, a to s ohľadom na využívanie nepovolenej stavby na parkovanie vozidiel,
nakládku a vykládku tovarov a materiálov, čo predstavuje zvýšenie frekvencie dopravy, rast hlukovej
a emisnej záťaže a uvedené má dopad na komfort bývania žalobcu a užívania nehnuteľností v jeho
vlastníctve. Správny súd uvádza, že sa nemožno stotožniť so žalobcom v tom smere, že pre posúdenie

potenciálneho dotyku na jeho právach alebo právom chránených záujmoch nie je relevantné posúdenie
vzdialenosti nepovolenej stavby od nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že
nepovolená stavba má negatívny vplyv na komfort jeho bývania a užívania jeho nehnuteľností, je
podstatné sa zaoberať práve vzdialenosťou a umiestnením jeho nehnuteľností vo vzťahu k umiestneniu
nepovolenej stavby, aby bolo možné posúdiť aspoň potenciálnu možnosť, že nepovolená stavba

negatívne zasiahne užívacie práva žalobcu k jeho nehnuteľnostiam tak, ako to sám tvrdí.

13. Žalobca spochybňoval posúdenie vzdialenosti svojich nehnuteľností od nepovolenej stavby tak,
ako bolo vykonané prvostupňovým orgánom a žalovaným, ale bez konkretizácie, v čom mali konajúce
orgány pochybiť, keď dospeli k záveru že táto vzdialenosť je približne 140 metrov a že nehnuteľnosti

oddeľujefrekventovanácestaI.triedy.Žalobcaksprávnejžalobepripojilkatastrálnumapuzachytávajúcu
časť k. ú. A. C., s vyznačením nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu – pozemky parc. C-KN č.
22716/2, 22717/3 a stavba súp. č. XXX, aj pozemku parc. C-KN č. 21871/2, na ktorom sa nachádza
nepovolená stavba. Žalobcom predložená katastrálna mapa potvrdzuje správnosť skutkových záverovprvostupňového orgánu a žalovaného, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a nehnuteľnosť, na ktorej
sa nachádza nepovolená stavba, nemajú spoločné hranice, nie sú susediacimi pozemkami, sú oddelené
pozemnou komunikáciou, pričom ich vzájomná vzdialenosť je viac ako 100 metrov. Žalobca uvedené

závery správnych orgánov relevantne nespochybnil, preto ich správny súd nemal dôvod považovať
za nesprávne. Pokiaľ žalobca argumentoval, že nepovolená stavba slúži na parkovanie vozidiel, na
nakládku a vykládku tovaru a ovplyvňuje komfort bývania žalobcu zvýšením premávky motorových
vozidiel a s tým spojeným hlukom a znečistením ovzdušia, tieto argumenty ostali len v rovine tvrdenia.
Keďže žalobca vlastní nehnuteľnosti, ktoré susedia priamo s pozemnou komunikáciou, nie je možné

vylúčiť vplyv premávky motorových vozidiel na komfort užívania nehnuteľností žalobcom. Žalobca
nijako nepreukázal, že práve nepovolená stavba alebo jej prípadné odstránenie je spôsobilé, hoci len
potenciálne, ovplyvniť práva alebo právom chránené záujmy žalobcu spojené s užívaním nehnuteľností
v jeho vlastníctve.

14. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku, že napadnuté rozhodnutie je

nepreskúmateľné, nakoľko z neho nevyplýva, akými dôkazmi sa žalovaný zaoberal, ako ich vyhodnotil
a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní. Žalovaný na strane 5 napadnutého rozhodnutia
poukázal na znenie ustanovenia § 97 ods. 1 stavebného zákona, ktoré aplikoval. Taktiež uviedol, ako
vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu, že prvostupňový orgán nesprávne právne posúdil postavenie
žalobcuajehoúčastníctvovkonaníoodstránenínepovolenejstavby(akotosprávnysúdzhrnulvodseku

3. tohto rozsudku). Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia, na ktoré poukázal,
pričom bol povinný reagovať len na podstatné odvolacie námietky a túto požiadavku naplnil. Hoci jeho
závery sú stručné, sú postačujúce, dostatočne jasné a logické, preto napadnuté rozhodnutie spĺňa
požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Žalobca netvrdil,
s akými dôkazmi sa podľa neho žalovaný nevysporiadal, prípadne s ktorými dôkazmi sa vysporiadal

nesprávne a prečo. Táto žalobná námietka ostala len v rovine všeobecného tvrdenia.

15. Námietky žalobcu týkajúce sa postupu prvostupňového orgánu v konaní o nariadení odstránenia
nepovolenej stavby, resp. v konaní, ktoré mu predchádzalo, neboli spôsobilé privodiť zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Navyše žalobca neozrejmil, prečo ním namietaný postup prvostupňového

orgánu podľa jeho názoru bol tak závažným pochybením, že mal mať vplyv práve na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Nesúhlas žalobcu s procesným postupom prvostupňového orgánu nesúvisí
s posúdením otázky, či žalobca má alebo nemá byť účastníkom konania o nariadení odstránenia
nepovolenej stavby. To, že prvostupňový orgán inicioval samostatné konanie, v ktorom posudzoval
účastníctvo žalobcu v konaní o odstránení nepovolenej stavby, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia. Takýto postup prvostupňového orgánu nie je nezákonný. Pokiaľ prvostupňový orgán
dospel k záveru, že žalobca nespĺňa stavebným zákonom stanovené podmienky účastníctva v konaní
o odstránení nepovolenej stavby, nebol povinný sa vysporiadať s námietkami žalobcu smerujúcimi
voči nepovolenej stavbe v rozhodnutí o odstránení nepovolenej stavby, ani oboznámiť žalobcu s tým,
ako jeho námietky posúdil. Nemožno prisvedčiť ani námietke žalobcu, že prvostupňový orgán mu pred

vydaním prvostupňového rozhodnutia nedoručil žiadnu písomnosť, ktorá by sa týkala pochybností o jeho
postavení ako účastníka konania a vyzývala by ho na preukázanie nejakých skutočností. Prvostupňový
orgán žalobcovi doručil oznámenie o začatí konania o vylúčení - nepriznaní účastníka v konaní
o nariadení odstránenia stavby (na ktoré žalobca v žalobe aj sám poukazuje), v ktorom žalobcovi
oznámil skutočnosti, z ktorých prvostupňovému orgánu vyplynuli pochybnosti o tom, že žalobca má byť

účastníkom konania a zároveň umožnil žalobcovi v určenej lehote sa vyjadriť a preukázať, že existencia
nepovolenej stavby a rozhodnutie o nariadení jej odstránenia sa môžu dotknúť jeho práv alebo právom
chránených záujmov.

16. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/200/2015 zo dňa 19.

01. 2017 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžk/15/2017 zo dňa 01. 08. 2018
(obidva vydané v tej istej veci), tieto rozhodnutia sa týkali účastníctva v stavebnom konaní podľa § 59
stavebného zákona a vyplýva z nich, že pre priznanie postavenia účastníka konania postačuje čo i len
potencionálna možnosť, že rozhodnutie správneho orgánu môže predstavovať zásah do práv daného
subjektu, na základe čoho je správny orgán povinný s takýmto subjektom konať ako s účastníkom

konania, pričom je irelevantné, či k takémuto zásahu do jeho práv v skutočnosti dôjde. V predmetnej
veci žalobcu žalovaný aj prvostupňový orgán nepostupovali v rozpore s uvedenými závermi. S otázkou,
či existuje predpoklad dotknutia práv subjektu, ktorý o sebe tvrdí, že je účastníkom konania, je povinný
sa vysporiadať konajúci správny orgán, pričom okolnosti predmetnej veci dosvedčujú, že rozhodnutímo odstránení nepovolenej stavby práva ani právom chránené záujmy žalobcu nemôžu byť dotknuté,
ako to správne uzavrel aj žalovaný. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový orgán
a žalovaný so žalobcom konali až do doby, kým nemali preukázané, že žalobcovi účastníctvo v konaní

neprináleží.

17. Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný,
nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené podmienky
na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP, preto mu nepriznal právo

na náhradu trov konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej

Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník
konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.