Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-8S/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200503
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z

členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: PNEUBEL, s.r.o.,
so sídlom: Osloboditeľov 980/103, 067 81 Belá nad Cirochou, IČO: 43 864 341, právne zastúpený: JUDr.
Igor Raáb, advokát, so sídlom: Námestie mladých poľnohospodárov 1, 040 17 Košice, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: ul. Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102005559/2022 zo dňa
15.07.2022 v spojení s rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné číslo:
100037973/2022 zo dňa 11.01.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.: 102005559/2022
zo dňa 15.07.2022, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné č.: 100037973/2022
zo dňa 11.01.2022 a vec v r a c i a Daňovému úradu Prešov, pobočka Humenné na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania (zdaňovacie obdobie máj 2014)

1. Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu PNEUBEL, s.r.o., Osloboditeľov 980/103, Belá nad
Cirochou, IČO 43 864 341, DIČ 2022524086 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2014, ktorá začala dňa 11.09.2014 (oznámenie o daňovej kontrole č. 9710401/5/
3843396/2014/Der zo dňa 12.08.2014, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9710401/5 /4186909/2014/
Der zo dňa 11.09.2014). V rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom
období máj 2014 uplatnil odpočítanie dane okrem iného aj z faktúry č. 2014008 zo dňa 02.05.2014 od
deklarovaného dodávateľa Gumy Slovakia s.r.o., Betliarska 12, Bratislava (od 05.12.2013 do 18.11.2014

Mliekárenská 8, Bratislava), predmetom ktorej bola dodávka pneumatík v sume 60.750,26 eura (základ
dane 50.625,22 eura, DPH 10.125,04 eura).

2. Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu správca dane prijal záver, že v
zdaňovacom období máj 2014 nevzniklo platiteľovi dane v súlade s § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane v sume 10.125,04
eura podľa faktúry č. 2014008. Z toho dôvodu rozhodnutím č. 104265232/2016 zo dňa 09.11.2016

vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty PNEUBEL, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2014 rozdiel
dane v sume 10.125,04 eura, proti ktorému sa daňový subjekt odvolal. Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky rozhodnutím o odvolaní č. 100477569/2017 zo dňa 15.03.2017 potvrdilo podľa § 74 ods.
4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.104265232/2016 zo dňa 09.11.2016. Daňový subjekt sa podanou žalobou domáhal preskúmania tohto
rozhodnutia na súde a Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 3S/27/2017-48 zo dňa 23. októbra 2018
zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100477569/2017 zo dňa 15.03.2017

a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 104265232/2016 zo dňa 09.11.2016 a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

3. Správca dane oboznámil daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. o priebehu a výsledku dokazovania vo
vyrubovacom konaní na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/27/2017–48 pri ústnom

pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100860534/2020 zo dňa
07.05.2020. Dňa 19.05.2020 daňový subjekt elektronicky doručil správcovi dane svoje vyjadrenie sa
k uvedenej zápisnici o ústnom pojednávaní. Podľa daňového subjektu je obsah zápisnice ďalším
dôkazom, že celé konanie je len doprovodom k vopred prijatému záveru bez akýchkoľvek objektívnych
limitov nepriznať daňovému subjektu odpočítanie dane z predmetnej faktúry, a tým kompenzovať
neodvedenú a nevymožiteľnú daň od dodávateľa Gumy Slovakia s.r.o..

4. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100958997/2020 zo dňa 01.06.2020, ktorým podľa § 68
ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane
v sume 10.125,04 eura z dôvodu porušenia ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49
ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

tým, že si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodania tovaru – pneumatík, na základe faktúry
od Gumy Slovakia s.r.o. bez preukázania dodania tovaru uvedeným deklarovaným dodávateľom. Proti
tomu rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.

5. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 101495804/2020 zo dňa 29.09.2020 rozhodnutie správcu

dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal dokazovanie v zmysle právneho názoru odvolacieho
orgánu a o výsledku dokazovania oboznámil daňový subjekt na ústnom pojednávaní, z ktorého spísal
zápisnicu č. 102609872/2021 zo dňa 21.12.2021. K uvedenej zápisnici sa daňový subjekt vyjadril

elektronicky dňa 3.1.2022.

7. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 100037973/2022 zo dňa 11.1.2022 , ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu rozdiel
dane v sume 10.125,04 eura za zdaňovacie obdobie máj 2014. Odmietol mu právo na odpočítanie

dane z tovaru od deklarovaného dodávateľa Gumy Slovakia s.r.o., keďže sa daňový subjekt podieľal
na dodávkach, ktoré boli poznačené podvodným konaním, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Právo
na odpočítanie dane správca dane neuznal z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode,
keďže zistil u dodávateľa Gumy Slovakia s. r. o. daňový únik. Ten neodviedol daň zo zdaniteľných
obchodov s daňovým subjektom PNEUBEL, s.r.o. Na základe zisteného skutkového stavu správca

dane nespochybňuje materiálnu existenciu tovaru, ale spochybnil osobu dodávateľa tovaru spoločnosť
Gumy Slovakia s.r.o.. Osoba A. B. bola pre daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. dôveryhodná aj napriek
tomu, že vystupoval ako zástupca troch rôznych spoločností, resp. bol zainteresovaný do obchodov s
pneumatikamivzdaňovacíchobdobiachroka2013a2014,vždynastraneinéhododávateľa,jevrozpore
s logikou a s konaním v zmysle § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Týmto sa

daňový subjekt vystavil riziku, že sa zúčastní obchodnej transakcie poznačenej podvodným konaním.
Vyústením neštandardných postupov daňového subjektu PNEUBEL, s.r.o., v rozpore s konaním v dobrej
viere, odbornou starostlivosťou a bežným obchodným stykom je fakt, že z deklarovaných zdaniteľných
obchodov nebola odvedená daň dodávateľom Gumy Slovakia s. r. o. do štátneho rozpočtu, čím došlo
k úniku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Správca dane je v prípade

pochybností, ktoré boli v tomto prípade opodstatnené, oprávnený preverovať celý obchodný reťazec,
a tak zabezpečiť svoju účasť na naplnení dôkazného bremena. Podľa vyjadrenia zúčastnených osôb
– prepravnej spoločnosti, zamestnancov spoločnosti PNEUBEL s.r.o. sa dodania tovaru uskutočnili.
Základné pravidlá DPH však musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. Dodanie tovaru zo strany
daňového subjektu Gumy Slovakia s.r.o. ani jeho dodávateľa BETTA s.r.o. ani ďalšieho dodávateľa v

reťazci Sevy Tire s.r.o. nebolo preukázané hodnoverným spôsobom.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že správca dane nerozlišuje
medzi nepriznaním odpočítania dane z dôvodu porušenia zákona a z dôvodu podvodného konania.Ak však správca dane tvrdí, že si daňový subjekt uplatnil daň z faktúr od dodávateľa Gumy Slovakia
s.r.o.,kdetovarneexistoval,potomdošlokporušeniuzákonapriamokontrolovanýmdaňovýmsubjektom
PNEUBEL s.r.o. Je vylúčené, aby správca dane záver o podvodnom konaní založil na tom, že

nespochybňuje materiálnu existenciu tovaru, ale spochybnil osobu dodávateľa tovaru, spoločnosť Gumy
Slovakia, s.r.o. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že dôvody rozhodnutia vo vzťahu k výroku sú
vnútorne rozporné, protirečivé a odôvodnenie nedáva zmysel. Skutočnosť, že správca dane uvedené
skutkové zistenie právne posúdil tak, že právo na odpočítanie dane daňovému subjektu PNEUBEL s.r.o.
neuznal z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode dotvára celkový obraz o objektivite správcu dane

a indikuje, že celé konanie je len doprovodom vopred prijatého záveru. U správcu dane ide o recidívu
a v ďalšom konaní nie je žiadna garancia objektivity jeho postupu. Žalobca má za to, že z uvedených
dôvodov nie sú splnené podmienky v poradí štvrté rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

9. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 102005559/2022 zo dňa 15.07.2022, rozhodnutie správcu dane

potvrdil. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že odvolací orgán považuje za potrebné zdôrazniť, že vyššie
popísané konanie daňového subjektu je v príkrom rozpore s konaním v dobrej viere a s náležitou
starostlivosťou. Už len fakt, že osoba A. B. bola pre daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. dôveryhodná
aj napriek tomu, že vystupoval ako zástupca troch rôznych spoločností, resp. bol zainteresovaný do
obchodovspneumatikamivzdaňovacíchobdobiachroka2013a2014,vždynastraneinéhododávateľa,

je v rozpore s logikou a s konaním v zmysle § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
Týmto sa žalobca vystavil riziku, že sa zúčastní obchodnej transakcie poznačenej podvodným konaním.
Vyústením neštandardných postupov daňového subjektu PNEUBEL, s.r.o., v rozpore s konaním v dobrej
viere, odbornou starostlivosťou a bežným obchodným stykom je fakt, že z deklarovaných zdaniteľných
obchodov nebola odvedená daň dodávateľom Gumy Slovakia s.r.o. do štátneho rozpočtu, čím došlo k

úniku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Aj v kontexte vyššie uvedeného sú
námietky žalobcu účelové, zavádzajúce a ignorujúce pravú podstatu toho, prečo daňovému subjektu
bolo zamietnuté právo na odpočítanie dane.

II.
Správna žaloba

10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo:
102005559/2022 zo dňa 15.07.2022, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné

číslo: 100037973/2022 zo dňa 11.01.2022 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

11. V správnej žalobe žalobca namietal:
- nesprávne právne posúdenie veci - ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP
- nepreskúmateľnosť rozhodnutia - ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP

- zistenie skutkového stavu bolo orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
- ustanovenie § 191 ods. 1 písm. e) SSP

12. Žalobca ďalej v správnej žalobe uvádza:

- že je vylúčené, aby správca dane záver o údajnom podvodnom konaní žalobcu založil na tom, že
nespochybňuje materiálnu existenciu tovaru, ale spochybnil osobu dodávateľa tovaru, spoločnosť Gumy
Slovakia, s.r.o.. Z uvedeného je zrejmé, že dôvody rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k jeho výroku
sú vnútorne rozporné, protirečivé a odôvodnenie správcu dane nedáva zmysel.

- správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza, že nespochybňuje existenciu tovaru, ale spochybňuje
osobu dodávateľa. Skutočnosť, že správca dane uvedené skutkové zistenie právne posúdil tak, že právo
na odpočítanie dane daňovému subjektu PNEUBEL, s. r. o. neuznal z dôvodu jeho údajnej - a žiadnymi
dôkazmi správcu dane nepreukázanej - účasti na daňovom podvode, dotvára celkový obraz o objektivite
správcu dane a indikuje, že konanie je len doprovodom vopred prijatého právneho záveru.

-poukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/76/2016z26.09.2017podľa
ktorého, ak v daňovom konaní nebolo preukázané skutočné prijatie deklarovaného tovaru od dodávateľa
uvedeného na faktúrach, neprichádzalo do úvahy vedenie dokazovania na preukázanie, že daňovýsubjekt mal vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom. To
prichádza do úvahy, ak sa reálne uskutočnené preverované transakcie daňového subjektu dostanú do
súvisu s podvodným konaním. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že ak správca dane tvrdí, že k dodaniu

tovaru spoločnosťou Gumy Slovakia, s.r.o. došlo, neprichádzalo do úvahy vedenie dokazovania na
preukázanie, že daňový subjekt mal vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom
s daňovým únikom.

- z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/84/2016 ďalej vyplýva (bod 41), že v prípade

preukazovania účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) ako
dôvodu k neprijímaniu odpočítania dane z uskutočnených zdaniteľných obchodov je dôkazné bremeno
len na správcovi dane. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. Rozsudok vo veci C-354/09
Optigen Ltd, vo veci C-439/04 Kittel a množstvo iných) vyplýva, že skutočnosť, či daňový subjekt
vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým
únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Tejto povinnosti sa žalovaný nemôže zbaviť účelovým

a nekompetentným tvrdením, že ani správca dane, ani odvolací orgán nesubsumoval daný prípad pod
pojem daňový podvod.

- okrem toho, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože v ňom
absentuje skutočný opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia svojej právnej povinnosti,

je nepreskúmateľné aj z dôvodu, že žalovaný nepostupoval podľa ustanovenia § 74 ods. 2 prvá
veta Daňového poriadku a napadnuté rozhodnutie nepreskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní.
Žalovaný takto nepostupoval, pretože v zásadných bodoch sa obmedzil iba na prepis prvostupňového
rozhodnutia a so zásadnými námietkami žalobcu sa nevysporiadal vôbec alebo sa s nimi vysporiadal len
formálne. Zároveň právny zástupca žalobcu navrhol vykonať dôkaz vypočutím svedka A. C., konateľa

žalobcu z dôvodu náležitého objasnenia veci.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.02.2023 uviedol, že je potrebné poukázať
na fakt, že deklarované obchody za zdaňovacie obdobia roka 2013 boli totožné s obchodmi za
zdaňovacie obdobie máj 2014. Líšili sa len spoločnosťami zúčastnenými na obchodných transakciách.
Uvedené osoby vystupovali ako zainteresované osoby na obchodoch so spoločnosťou PNEUBEL,
s.r.o. za všetkých obchodných partnerov (Wam s.r.o., WESTSTYRIA s.r.o., Gumy Slovakia s.r.o.). Tieto

spoločnosti podávali daňové priznania s nulovými hodnotami, prípadne ich vôbec nepodávali. V roku
2014 spoločnosť PNEUBEL, s.r.o. zmenila obchodného partnera, pneumatiky začala nakupovať od
spoločnosti Gumy Slovakia s.r.o., avšak naďalej spolupracovala s osobou A. B. a D. E.. Správca dane
tiež zistil, že A. B. bol odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť na 5 a pol roka nepodmienečne (úradný
záznamč.102530833/2021zodňa09.12.2021).Považujemezapotrebnézdôrazniť,ževyššiepopísané

konanie žalobcu je v príkrom rozpore s konaním v dobrej viere a s náležitou starostlivosťou. Už len fakt,
že osoba A. B. bola pre daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. dôveryhodná aj napriek tomu, že vystupoval
ako zástupca troch rôznych spoločností, resp. bol zainteresovaný do obchodov s pneumatikami v
zdaňovacích obdobiach roka 2013 a 2014, vždy na strane iného dodávateľa, je v rozpore s logikou a s
konaním v zmysle § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Týmto sa daňový subjekt

vystavil riziku, že sa zúčastní obchodnej transakcie poznačenej podvodným konaním. Potvrdením
záverov správcu dane je samotný fakt, že daňový únik bol identifikovaný na strane dodávateľa, ktorý
ani nekomunikoval so žalobcom, keďže s týmto mal komunikovať „univerzálny obchodný zástupca“
A. B., ktorý mal okrem iného aj prístup k účtu spoločnosti Gumy Slovakia s.r.o. aj napriek tomu,
že nebol potvrdený žiaden vzťah tohto „obchodného zástupcu“ s touto spoločnosťou. Aj v kontexte

vyššie uvedeného sú námietky žalobcu účelové, zavádzajúce a ignorujúce pravú podstatu toho, prečo
daňovému subjektu bolo zamietnuté právo na odpočítanie dane. Žalovaný poukázal na body 35 a 36
žaloby, kde sa žalobca snaží správnemu súdu podsunúť, že dôkazným bremenom správcu dane a
žalovaného je preukázať, že sa žalobca vedome zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo
vzťahu k DPH.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného14. Žalobca v replike zo dňa 10.05.2023 zotrval na žalobnej argumentácii. Zároveň uviedol, že v danej
veci došlo – bez toho žeby „žalobca o tom mal alebo mohol vedieť“ - k daňovému podvodu, ktorý spočíval
v tom, že spoločnosť Gumy Slovakia, s.r.o. fakturovanú, žalobcom riadne zaplatenú a splatnú daň z

dodávoktovaruprežalobcuneodviedlaatátodaňjeodspoločnostiGumySlovakia,s.r.o.nevymožiteľná.
Tátoskutočnosťjepodľažalobcujedinýmdôvodomneuznaniaodpočítaniadanezfaktúrzanákuptovaru
od dodávateľa Gumy Slovakia, s.r.o.

15. Podľa žalobcu správca dane mal preukázať mechanizmus podvodného konania ako aj to, že daňový

subjekt vedel alebo o svojej účasti na takomto daňovom podvode vedieť mal. Pokiaľ správca dane
neprijme záver o nesplnení niektorej z hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty, je
relevantné preskúmať aj aspekt možného daňového podvodu. Ako z rozhodnutí správcu dane vyplýva,
deklarovaný dodávateľ za zdaňovacie obdobie máj 2014 daň z pridanej hodnoty neodviedol. Žalobca
poukazuje na definíciu, v zmysle ktorej je daňový podvod protiprávne konanie subjektu, ktorým príde k
uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných skutočností relevantných

pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej povinnosti daňového subjektu a
zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby páchajúcej daňový podvod (RAKOVSKÝ,
P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblastí daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str.
95). Súčasne platí, že dôvodom pre nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty nemusí byť len
uskutočnenie daňového podvodu, ale aj účasť na ňom, pokiaľ daňový subjekt o tejto skutočnosti vedel,

alebovedieťmal.(Viď.uzneseniezo14.apríla2021,FinanzamtWilmersdorf,C-108/20,EU:C:2021:266,
body 23 a 23, ako aj rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, body 46 a
47). 14. V tomto smere žalobca odkazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, vo veci Axel
Kittel (C-439/04) zo dňa 6. júla 2006 a v ňom obsiahnutý tzv. Axel Kittel test, predstavujúci kritériá pre
posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Pre odopretie nároku na odpočítanie dane

z pridanej hodnoty z titulu účasti na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce
otázky:a)vznikolzposudzovanýchzdaniteľnýchobchodovdaňovýúnik?,b)akáno,jetentodaňovýúnik
dôsledkom podvodného konania?, c) ak áno, boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním
spojené?, d) ak áno, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?. Dôkazné bremeno pritom
zaťažuje správcu dane. Správca dane sa však obmedzil iba na všeobecné konštatovanie, že žalobca

sa „vystavil riziku, že sa zúčastní 5 obchodnej transakcie poznačenej podvodným konaním“ a „mal
alebo mohol vedieť,“ že z deklarovaných zdaniteľných obchodov nebola dodávateľom odvedená daň z
pridanej hodnoty za zdaňované obdobie máj 2014, pričom argumentuje správca dane tým, že obchodný
zástupca dodávateľa (podľa konateľky dodávateľa zmluvný obchodný zástupca dodávateľa a podľa
zistení samotného správcu dane súčasne osoba, ktorá mala „okrem iného aj prístup k účtu“ dodávateľa)

mal v minulosti zastupovať aj iných dodávateľov.

16. Žalovaný na repliku žalobcu zo dňa 10.05.2023 už duplikou nereagoval.

17. Následne žalobca vo svojom podaní zo dňa 10.03.2026 poukázal na rozhodnutia správcu dane –

Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné, a zároveň uviedol, že sa jedná o rozhodnutia v obdobných
veciach žalobcu, pri obdobnom skutkovom základe, pri obdobnej dôkaznej situácii a pri obdobných
rozhodovacích a procesných postupoch orgánov daňovej správy.

V.

Konanie na správnom súde

18. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu

v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd").

19. Na prejednanie veci samej Správny súd v Košiciach nariadil na základe žiadosti žalobcu

pojednávanie na deň 17.03.2026, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe, ako aj žalovaný na
svojich vyjadreniach v uvedenej veci, a zároveň sa k veci vyjadril aj prítomný konateľ žalobcu A. C..

VI.Právne posúdenie

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

21. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

22. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

24. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

25. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

26. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

28. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

29. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane

služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

30. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo

navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

31. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovaromako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania

deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:
d)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

e) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
f) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
g) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie

dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

35. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným

orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

36. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VII.
Právny názor správneho súdu

37. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 10.125,04 eur za zdaňovacie obdobie máj 2014 od
deklarovaného dodávateľa Gumy Slovakia s.r.o., Betliarska 12, Bratislava (od 05.12.2013 do 18.11.2014
Mliekárenská 8, Bratislava), predmetom ktorej bola dodávka pneumatík v sume 60.750,26 eura (základ

dane 50 625,22 eura, DPH 10.125,04 eura).

38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

39. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. súdny poriadok (ďalej len
„SSP") preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo

jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), a po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP),
na pojednávaní konanom dňa 17.03.2026 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.40. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že žalobca sa podieľal
na dodávkach, ktoré boli poznačené podvodným konaním, o ktorom mohol alebo mal vedieť, a s týmto
záverom sa stotožnil aj žalovaný. Záver správnych orgánov je teda postavený na neunesení dôkazného

bremena zo strany žalobcu, čo do preukázania toho, že nekonal v príkrom rozpore s konaním v dobrej
viere a s náležitou starostlivosťou. Žalovaný uviedol, že už len fakt, že osoba A. B. bola pre daňový
subjekt PNEUBEL, s.r.o. dôveryhodná aj napriek tomu, že vystupoval ako zástupca troch rôznych
spoločností, resp. bol zainteresovaný do obchodov s pneumatikami v zdaňovacích obdobiach roka
2013 a 2014, vždy na strane iného dodávateľa, je v rozpore s logikou a s konaním v zmysle § 135a

ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Týmto sa žalobca vystavil riziku, že sa zúčastní
obchodnej transakcie poznačenej podvodným konaním. Vyústením neštandardných postupov žalobcu
v rozpore s konaním v dobrej viere, odbornou starostlivosťou a bežným obchodným stykom je fakt, že
z deklarovaných zdaniteľných obchodov nebola odvedená daň dodávateľom Gumy Slovakia s.r.o. do
štátneho rozpočtu, čím došlo k úniku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014.

41. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že v rámci daňového konania je potrebné
rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania daňových
oprávnení, (ii) formálnych podmienok priznania práva daňových oprávnení, (iii) odopretím nároku na
daňové oprávnenia z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na daňové oprávnenia z
dôvodu zneužitia práva.

42. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných

plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet

zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,

resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo
veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). Odpočítanie dane môže byť v
zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu

zneužitia práva.

43. Zároveň správny súd uvádza, že Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku
podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice
oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty. Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu

dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania
statusu dodávateľa ako platiteľa dane. Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty. Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet
dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 zákona o DPH.

44. Správny súd sa v prvom rade pri vysporiadavaní sa so žalobnými námietkami žalobcu zaoberal
námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko v prípade jeho preukázania by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo by bránilo ďalšiemu súdnemu prieskumu. Pre efektívny
súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim
dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou

každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna
2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov
zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť anepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového

poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti.
Z KE-6S/92/2022 11 odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého

odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva
dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť
ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

45. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane má správny súd za to, že obe
rozhodnutia sa vyznačujú určitou nezrozumiteľnosťou, a teda nepreskúmateľnosťou pre nedostatok

dôvodov, a preto vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu, čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia za
dôvodnú.

46. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane tento uzavrel, že preverovaním zistil, že
za obdobie máj 2014 tovar – pneumatiky, bol fakturovaný v reťazci: STT servis 21 s.r.o. SEVY TIRE

s.r.o. BETTA s.r.o. Gumy Slovakia s.r.o. PNEUBEL s.r.o. V danom reťazci došlo k zneužitiu systému
DPH tým, že spoločnosť Gumy Slovakia s.r.o. vystavovala faktúry s daňou, ktorá nebola odvedená
do štátneho rozpočtu. Spoločnosť PNEUBEL s.r.o. z týchto faktúr odpočítavala daň, znižovala vlastnú
daňovú povinnosť, čím došlo k účelovému obchádzaniu daňovej povinnosti. Platiteľ dane je povinný
prijať všetky opatrenia, ktoré je od neho možné v rozumnej miere požadovať, aby zabránil svojej

účasti na podvode s daňou z pridanej hodnoty. V prípade deklarovaných obchodných transakcií zo
strany spoločnosti Gumy Slovakia s.r.o. na základe ktorých si daňový subjekt uplatňuje právo na
odpočítanie dane, správca dane má za preukázané, že uvedené vykonané nebolo a kontrolovaný
daňový subjekt neprijal opatrenia, aby sa vyhol svojej účasti na daňovom podvode, čo vyplýva zo
samotného preukázaného postavenia spoločnosti Gumy Slovakia s.r.o. ako subjektu využívaného na

účely vyhotovovania faktúr s daňou bez vykonávania reálnej hospodárskej činnosti. Súdny dvor EÚ vo
svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak
sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení,
ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá,
na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta

Recycling č. C-439/04, C-440/04). Naopak súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s
právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať,
aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudok
ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. C-409/04).

47. Právo na odpočítanie dane správca dane neuznal z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom
podvode, keďže zistil u dodávateľa Gumy Slovakia s.r.o. daňový únik. Ten neodviedol daň zo
zdaniteľných obchodov s daňovým subjektom PNEUBEL, s.r.o. Na základe zisteného skutkového stavu
správca dane nespochybňuje materiálnu existenciu tovaru, ale spochybnil osobu dodávateľa tovaru
spoločnosť Gumy Slovakia s.r.o.. Osoba A. B. bola pre daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. dôveryhodná

aj napriek tomu, že vystupoval ako zástupca troch rôznych spoločností, resp. bol zainteresovaný do
obchodovspneumatikamivzdaňovacíchobdobiachroka2013a2014,vždynastraneinéhododávateľa,
je v rozpore s logikou a s konaním v zmysle § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník. Týmto sa daňový subjekt vystavil riziku, že sa zúčastní obchodnej transakcie poznačenej
podvodným konaním. Vyústením neštandardných postupov daňového subjektu PNEUBEL, s.r.o., v

rozpore s konaním v dobrej viere, odbornou starostlivosťou a bežným obchodným stykom je fakt, že
z deklarovaných zdaniteľných obchodov nebola odvedená daň dodávateľom Gumy Slovakia s.r.o. do
štátneho rozpočtu, čím došlo k úniku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014.
Správca dane je v prípade pochybností, ktoré boli v tomto prípade opodstatnené, oprávnený preverovať
celý obchodný reťazec, a tak zabezpečiť svoju účasť na naplnení dôkazného bremena. Podľa vyjadrenia

zúčastnených osôb – prepravnej spoločnosti, zamestnancov spoločnosti PNEUBEL s.r.o. sa dodania
tovaru uskutočnili. Základné pravidlá DPH však musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci.
Dodanie tovaru zo strany daňového subjektu Gumy Slovakia s.r.o. ani jeho dodávateľa BETTA s.r.o. ani
ďalšieho dodávateľa v reťazci Sevy Tire s.r.o. nebolo preukázané hodnoverným spôsobom.48. Správny súd považuje za potrebné dať v tomto kontexte do pozornosti skutočnosť, že odpočítanie
dane môže byť aj v zmysle uvedených judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä

v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo
k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva. Zároveň poukazuje tiež na svoju ustálenú
rozhodovaciu činnosť vyjadrenú v judikáte ZNSS 23/2022 (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022): „Pre záver správcu dane, že
daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie

subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych
zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu
daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia.
V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie
dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na
daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom

prípadným daňovým podvodom.“ Vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním
splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového
podvodu/zneužitiaprávaaleboúčastidaňovéhosubjektunaňom(rozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskej
únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s.
r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia

hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu
uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené
najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na
základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa

11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).

49. Daňovým podvodom pritom na účely daňového konania možno rozumieť zavinené „protiprávne
konanie subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním
podstatných skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu

daňovej povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby
páchajúcej daňový podvod“ (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne
následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). Judikatúrou ja daňový podvod definovaný ako situácia,
v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH
a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia (viď. napr.

rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. januára 2018, č.j. 5 Afs 60/2017-60).
Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ tvoria
tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, ktoré boli špecifikované v rozhodnutí C-439/04 a
C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena (1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a

to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne
(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň (3) musí posúdiť, či kontrolovaný
daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie

nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).

50. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu
je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie,

ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft,
C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné
spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu

(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa
21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému
subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce
sa jeho dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.
októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod
56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je

potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo
vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom
podvodejetypicképrávepredokazovaniedaňovéhopodvodu,resp.skutočnosti,čidaňovýsubjektvedel
alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).

Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,
ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca (napr.
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28. apríla
2024, bod 55).

51. Podstatná a nosná časť námietok žalobcu smerovala práve proti záveru správcu dane a
žalovaného, že žalobca vedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na
obchodnomreťazcipoznačenomdaňovýmpodvodom.Správnysúdvtejtosúvislostiuvádza,žedôkazné
bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa vedomosť žalobcu alebo jeho potenciál (mohol/
mal vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej

ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo
preukázané konanie žalobcu v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane.
Diferencovanie medzi tým, či žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický
vplyv na výsledok daňového konania - uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia.

Nedôslednédiferencovanie(zostranydaňovýchorgánov)medzitým,čižalobcavedelalebomalamohol
vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho
preukázania skutkových okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej
stránky účasti na daňovom podvode v daňovom konaní, tak podľa správneho súdu nemôže byť
dôvodomprezrušenierozhodnutížalovanéhoasprávcudane(rozhodnutieNajvyššiehosprávnehosúdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, bod 52).

52. Správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný založili svoj úsudok, že žalobca mohol
a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom okrem iného
na tom, že už len fakt, že osoba A. B. bola pre daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. dôveryhodná aj

napriek tomu, že vystupoval ako zástupca troch rôznych spoločností, resp. bol zainteresovaný do
obchodovspneumatikamivzdaňovacíchobdobiachroka2013a2014,vždynastraneinéhododávateľa,
je v rozpore s logikou a s konaním v zmysle § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník. Týmto sa žalobca vystavil riziku, že sa zúčastní obchodnej transakcie poznačenej podvodným
konaním. Vyústením neštandardných postupov žalobcu v rozpore s konaním v dobrej viere, odbornou

starostlivosťou a bežným obchodným stykom je fakt, že z deklarovaných zdaniteľných obchodov nebola
odvedená daň dodávateľom Gumy Slovakia s.r.o. do štátneho rozpočtu, čím došlo k úniku na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014.

53. Konfrontujúc správcom dane a žalovaným akcentované skutočnosti, na ktorých mal byť založený

záver, že žalobca mal a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom, s argumentáciou žalobcu, správny súd konštatuje, že tieto závery neobstoja.

54.Správnysúdvtejtosúvislostiuvádza,ževovzťahukskúmaniupodmienokprepriznanieuplatneného
odpočtu DPH a následné vydanie rozhodnutia, ktorým bol uplatnený odpočet DPH odopretý (a žalobcovi

bola vyrubená daň), je potrebné dôsledne rozlišovať 1/ nesplnenie formálnych a hmotnoprávnych
podmienok odpočtu DPH, 2/ podvodné konanie alebo 3/ zneužitie práva. Tieto dôvody odopretia/
nepriznania uplatneného odpočtu DPH sú alternatívne, t. j. v rozhodnutí nemožno súčasne konštatovať,
že napr. žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky a zároveň bol účastný na podvodnom konaní,
o ktorom mohol alebo mal vedieť. Uvedené skutočnosti musia byť zohľadnené, resp. premietnuté aj

do odôvodnenia vydaného rozhodnutia správcu dane (a následne aj do rozhodnutia žalovaného), z
ktorého odôvodnenia musí byť zrejmý jednoznačný dôvod nepriznania uplatneného odpočtu DPH tak,
aby účastník konania (daňový subjekt) mohol efektívne uplatniť prostriedky právnej ochrany (podanie
odvolania, resp. správnej žaloby). Správny súd len pre úplnosť uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúryNajvyššieho správneho súdu SR v prípade, ak sa daňovému subjektu odmieta odpočet DPH pre
nesplneniehmotnoprávnychpodmienok,daňovéorgányúčasťdaňovéhosubjektunadaňovompodvode
neskúmajú a neodôvodňujú; naopak, pri splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH je možné

odoprieť odpočet DPH len ak sa preukáže podvodné konanie alebo zneužitie práva. V prípade,
ak sa odpočet DPH odoprie pre podvodné konanie alebo zneužitie práva, predpokladá sa splnenie
hmotnoprávnych podmienok.

55. Vo všeobecnosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane

v zmysle čl. 167 a nasl. Smernice je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v
zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť,
daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali
pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH
zavedeného právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa
na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo

bola poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto
nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod
týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo
výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-189/18 Glancore Agriculture Hungary). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania

systému DPH uplatniť si odpočítanie dane v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené
podmienky pre jej odpočítanie, t.j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme
nadmerného odpočtu (pri daňovom podvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie
vybranú daň a ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore
s účelom Smernice.

56. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na
daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré
sformuloval Súdny dvor EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach
vo veci C - 439/04 a C - 440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL. Pri daňovom podvode musí

správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej
hodnoty (chýbajúcu daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test
v rámci celého reťazca), následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že
kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť,
pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu)

a zároveň 3/ musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné
rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(due dilegence vedomostný test konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na
daňovom podvode (vykonanie Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.

57. Správny súd konštatuje, že v preskúmanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca
bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca
dane (ani žalovaný) neaplikovali tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti
na daňovom podvode z vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ, pričom tieto kritériá je možné
konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:

1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ?
2/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ?
3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené ?
4/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol

a mal vedieť daňový subjekt ?

58. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplývajú
odpovede na vyššie uvedené otázky, t. j. nie je zrejmé vykonanie tzv. Axel Kittel testu. V odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí teda absentujú jasné úvahy osvedčujúce prijatý záver správcu dane

i žalovaného, ktorí konštatovali, že „transakcie súvisiace s preverovaným tovarom sú poznačené
podvodným konaním, v dôsledku ktorého došlo k narušeniu neutrality DPH a daňovému úniku, o ktorom
žalobcamoholvedieť,resp.oktoromžalobcavedel.“Vtejtosúvislostisprávnysúdopakovanepoukazuje
na skutočnosť, že odopretie/nepriznanie uplatneného odpočtu dane nie je možné odôvodniť súčasnenesplnením hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane aj identifikovaním podvodného konania,
o ktorom žalobca mohol vedieť, mal vedieť alebo vedel. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho
správneho súdu SR (i Súdneho dvora EÚ) tieto dva dôvody súčasne nemôžu popri sebe obstáť.

Správny súd preto považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie
správcu dane sú nepreskúmateľné, pretože jasne a zrozumiteľne nedávajú odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, a tým sú nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov, čo zakladá dôvod pre
postup podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP.

59. Správny súd konštatuje, že vo všeobecnosti platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu
dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že pokiaľ správny súd vysloví zrušujúci dôvod podľa § 191 ods.
1 písm. d) SSP (nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov),
tento zrušujúci dôvod vylučuje vysloviť súčasne aj zrušujúci dôvod pre nesprávne právne posúdenie

veci. Z rovnakého dôvodu sa správny súd nezaoberal námietkou nedostatočne zisteného skutkového
stavu (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP).

60. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal

ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba je v časti
návrhu na zrušenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane pre ich nezákonnosť
dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušil podľa § 191
ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a vec vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 a 4 SSP).

61. V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi splnenie podmienok pre žalobcom uplatnený nárok
na odpočet dane z faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom Gumy Slovakia s.r.o., najmä posúdi,
či na základe zisteného skutkového stavu je možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane zo strany žalobcu, pričom v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok možno

odpočet DPH nepriznať len v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na
daňovom podvode alebo vedel alebo mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom alebo bolo zistené zneužitie práva. Správny súd pritom zdôrazňuje,
že jednotlivé vyššie uvedené dôvody na odopretie priznania práva na odpočet DPH nemôžu existovať
poprisebe,t.j.súčasne.Vovzťahukuvedenýmskutočnostiamjenáslednepotrebnévyhodnotiťajotázku

zvládnutia dôkazného bremena, ktoré v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok
je na strane žalobcu a pri daňovom podvode a zneužití práva na strane správcu dane. Zároveň v
ďalšom konaní je správca dane viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods.
6 SSP). Rozhodnutie správca dane pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle §
63 ods. 5 Daňového poriadku. Záverom je potrebné zdôrazniť, že v prípade konštatovania naplnenia

hmotnoprávnych podmienok je možné odpočet DPH nepriznať iba vtedy, ak správca dane preukáže
účasť žalobcu na daňovom podvode, o ktorej vedel, alebo vedieť mohol a mal, a to po vykonaní
takzvaného Axel Kittel testu.

62.Správnysúdpovažujezapotrebnédodať,žejehozáveryneznamenajúautomaticky,žežalobcovimá

byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane z predmetných dodaní tovaru. Je však na správcovi
dane, resp. žalovanom, aby jednoznačne ustálil dôvod nepriznania odpočítania DPH v predmetnej veci a
tento,sohľadomnajehopovahu,podporilirelevantnýmiskutkovýmizisteniamivychádzajúcimizdaňovej
kontroly pri akceptovaní a uplatňovaní takého dôkazného bremena, aké zodpovedá zistenému dôvodu
nepriznania odpočítania DPH. Pokiaľ sa správca dane a žalovaný ako dôvod neuznania uplatnených

práv na odpočítanie dane rozhodnú zvoliť daňový podvod a účasť sťažovateľa na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom, bude potrebné, aby jednoznačne preukázali to, že žalobca vedel,
resp. pri dodržaní primeranej obozretnosti mal a mohol vedieť, že sa svojím plnením zúčastní na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

63. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym
súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v
tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).64. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach v pomere 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).