Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Cb/129/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125414337
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščinová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:6125414337.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.IvanouHanuščinovouvsporežalobcu:marandplus,s.r.o.,sosídlom

Levická 7, 949 01 Nitra, IČO: 47 617 292, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Kukučka,
s. r. o., so sídlom Farská 7, 949 01 Nitra, IČO: 52 007 308, proti žalovanému: RODILLA Plastic, s. r.
o., so sídlom Radničné námestie 25, 085 01 Bardejov, IČO: 52 822 320, právne zast. ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434,
o zaplatenie 4 183,42 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie istiny 4 183,42 eur.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 11,65 % ročne zo sumy 231,63
eur od 22.10.2025 do 12.03.2026, úrok z omeškania vo výške 11,65 % ročne zo sumy 3 751,66 eur od
03.04.2055do12.03.2026,úrokzomeškaniavovýške11,40%ročnezosumy200,13eurod02.05.2025
do 12.03.2026, ako aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 22.10.2025 žalobu, ktorou sa domáhal,

aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 4 183,42 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 11,65 %
ročne zo sumy 231,63 eur od 22.10.2025 do zaplatenia, úrokom z omeškania v sadzbe 11,65 % ročne
zo sumy 3 751,66 eur od 03.04.2025 do zaplatenia, úrokom z omeškania v sadzbe 11,40 % ročne
zo sumy 200,13 eur od 02.05.2025 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- eur a trovami konania. Prípisom sp. zn. 31Up/1411/2025 bola predmetná vec postúpená
Okresnému súdu Prešov ako súdu príslušnému na jej ďalšie prejednanie.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že v postavení predávajúceho dodal žalovanému v postavení
kupujúceho stavebný materiál v hodnote 989,59 eur vrátane manipulačného poplatku, s tým, že odplatu
za dodané plnenia fakturoval žalovanému faktúrou č. 250100080 zo dňa 20.03.2025, splatnou dňa
27.03.2025, vystavenou na sumu 989,59 eur. Prevzatie tovaru potvrdil žalovaný na dodacích listoch č.
25SV00507, 25SV004444 a 25SV00453. Neuhradený ostal zostatok 231,63 eur.
Žalobca ďalej dodal žalovanému stavebný materiál a poskytol mu služby manipulácie s tovarom, dovozu
príslušenstva k silu a váženia, spolu v hodnote 6 573,28 eur, s tým, že odplatu za dané plnenie žalobca

fakturoval žalovanému faktúrou č. 250100084 zo dňa 26.03.2025, splatnou dňa 02.04.2025. Žalovaný
dňa 10.03.2025 uhradil zálohovo sumu 2 821,62 eur. Prevzatie tovaru potvrdil žalovaný na dodacích
listoch subdodávateľa. Neuhradený ostal zostatok 3 751,66 eur.Žalobca dodal žalovanému aj stavebný materiál vrátane EURO palety, spolu v hodnote 200,13
eur, s tým, že odplatu za dodané plnenia žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 250100119
zo dňa 24.04.2025, splatnou dňa 01.05.2025. Prevzatie tovaru potvrdil žalovaný na dodacom liste č.

25SV00612. Neuhradený ostal zostatok 200,13 eur.
Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 4 183,42 eur si žalovaný neprevzal v odbernej
lehote. Pretože žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar,
dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, čím mu vznikla povinnosť platiť úroky
z omeškania v zákonnej výške určenej podľa § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka

(ďalej iba ako „Obchodný zákonník“) v spojení s ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 29/2013
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca je tiež oprávnený
požadovať od žalovaného paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- eur.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica v

upomínacom konaní pod sp. zn. 31Up/1411/2025 dňa 03.11.2025 uviedol, že nepopiera vznik
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v zmysle Obchodného zákonníka, týkajúci sa kúpnej
zmluvy, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar. Žalovaný však namietol výšku žalovanej
sumy. Jej nesprávnosť preukazuje saldokonto po položkách, z ktorého vyplýva, že dlžná suma by mala
predstavovať sumu 2 451,83 eur. Žalovaný ešte dňa 05.03.2025 uhradil žalobcovi sumu 2 142,29 eur

(na základe vystavenej predfaktúry), ďalej uhradil sumu 2 821,62 eur (časť faktúry č. 250100084) a sumu
347,26 eur (časť faktúry č. 250100080). Z celkovej sumy faktúry vystavenej žalobcom vo výške 7 763,-
eur (faktúr č. 25100080, č. 25100084 a č. 25100119) žalovaný uhradil spolu sumu 5 311,17 eur, a teda
rozdiel predstavuje sumu 2 451,86 eur. Javí sa, že niektoré platby žalobca nezrátal, a z toho dôvodu si
žalobca uplatňuje nárok v neopodstatnene vyššej výške.

4.Žalobcakodporužalovanéhouviedol,žežalovanýmpredloženésaldokontojevrozporesobjektívnym
stavom evidencie pohľadávok, úhrad a zápočtov vykonaných medzi zmluvnými stranami. Podľa
evidencie žalobcu vedenej v súlade s vystavenými faktúrami, vykonanými úhradami a zápočtami bolo
spolu vystavených 9 faktúr v hodnote 10 726,05 eur a 4 dobropisy hodnote 1 527,06 eur. Teda žalovaný

bol povinný zaplatiť celkovo 9 198,99 eur. Úhradu vo výške 2 142,29 eur žalovaný nevykonal vo
vzťahu k žalovaným faktúram, ale k faktúre č. 250100018, čo preukazuje výpis z účtu, kde bol k
platbe uvedený variabilný symbol, pričom zostatok istiny bol zlikvidovaný zápočtom. Žalovaný neuviedol
celkový prehľad vystavených a prijatých faktor, vykonaných úhrad, resp. zápočtov. Z uvedeného dôvodu
konto žalovaného vychádza z nesprávnych údajov o výške istiny, ktorú má žalovaný reálne uhradiť,

čo navodzuje dojem, že má žalovaný uhradiť istinu v menšom rozsahu.

5. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na podanom odpore.

6. Písomným podaním zo dňa 10.03.2026 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil

svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na deň 19.03.2026, a zopakoval, že žalovaným
uvádzaná úhrada 2 142,29 eur sa týkala faktúry č. 250100018. Suma 347,26 eur, ktorú žalovaný
prezentuje ako čiastkovú úhradu faktúry č. 250100080, v skutočnosti predstavuje hodnotu dobropisu č.
250200017, ktorý žalobca vystavil, a ktorý bol následne použitý na zápočet vo vzťahu k inej faktúre, nie k
faktúre č. 250100080 – ide teda o účtovú operáciu zápočtu dobropisu, a nie platbu zo strany žalovaného.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný prezentuje súdu nesprávne a skreslené údaje, a takto zostavené
saldokonto nevystihuje skutočný stav vzájomných záväzkov.

7. Žalovaný následne listom zo dňa 13.03.2026 prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že po
opätovnej inventarizácii záväzkov zistil, že je pravdou, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo

výške 4 183,42 eur. Túto sumu dňa 12.03.2026 poukázal na bankový účet žalobcu.

8. Písomným podaním zo dňa 18.03.2026 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal
žalobu späť v časti celej žalovanej istiny, nakoľko túto žalovaný po začatí súdneho konania uhradil.
Súčasne uviedol, že na žalobe v časti uplatneného príslušenstva a trov konania naďalej trvá.

9. Súd dňa 19.03.2026 vykonal vo veci pojednávanie v neprítomnosti strán sporu, ktoré
prostredníctvom právnych zástupcov ospravedlnili svoju neúčasť. Na pojednávaní súd vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä výpisov z obchodného registra, faktúry č.250100080, faktúry č. 250100084 a faktúry č. 250100119, dodacích listov, zálohovej faktúry a interného
dokladu, listu označeného ako „Predžalobná výzva – pokus o zmier“ so skenom vrátenej zásielky,
saldokontom žalovaného, faktúry č. 250100018 so záznamom o prijatí bezhotovostnej platby, dohody

o vzájomnom započítaní, evidenciou fakturácie žalobcu so snímkou obrazovky programu žalobcu,
bankovým záznamom o zaúčtovaní úhrady dňa 12.03.2026. Tieto dôkazy spolu s obsahom jednotlivých
vyjadrení strán sporu tvorili podklad, z ktorého súd vychádzal pri ďalšom posudzovaní predmetu sporu.

10. V okolnostiach prejednávanej veci bolo zrejmé, že žalobca v rámci výkonu svojej podnikateľskej

činnosti po dodaní tovaru a služieb žalovanému vystavil nasledovné faktúry:
- faktúru č. 205100080 na sumu 989,- eur, so splatnosťou do 27.03.2025, ktorú si žalobca uplatňoval
v ostávajúcej časti 231,63 eur;
- faktúru č. 250100084 na sumu 3751,66 eur, so splatnosťou do 02.04.2025;
- faktúru č. 250100119 na sumu 200,13 eur, so splatnosťou do 01.05.2025.

11. Hoci žalovaný spočiatku popieral výšku žalobcom uplatňovaného peňažného nároku v zmysle vyššie
uvedených vyúčtovaní, po opätovnej inventarizácii dňa 12.03.2026 uhradil celú žalobcom uplatňovanú
sumu dlžnej istiny 4 183,42 eur. Táto okolnosť bola dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby v rozsahu
žalovanej istiny zo strany žalobcu.

12. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

14. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že v spore došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v časti uplatňovanej
istiny 4 183,42 eur, súd konanie v tejto časti v zmysle vyššie uvedených ustanovení Civilného sporového
poriadkuzastavil.Postupovaltakbezohľadunasúhlasnéčinesúhlasnéstanoviskožalovaného,nakoľko

k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo ešte skôr, než sa začalo prvé pojednávanie v spore, a z obsahu
žaloby je zrejmé, že sa nejedná o spor, v rámci ktorého určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami sporu by mal vyplývať z osobitného predpisu.

16. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú

úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

17. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Tým nariadením je nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka.

19. Podľa § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.21. V danej veci súd dospel k záveru, že vrámci obchodnoprávneho vzťahu dvoch podnikateľských
subjektov žalobca vyúčtoval žalovanému za dodaný tovar a s tým súvisiace služby faktúrou č.

250100080 sumu 989,59 eur, splatnú dňa 27.03.2025, ďalej faktúrou č. 250100084 sumu 6 573,28 eur,
splatnú dňa 02.04.2025 a napokon faktúrou č. 250100119 aj sumu 200,13 eur, splatnú dňa 01.05.2025.
Neuhradený zostatok 231,63 eur z faktúry č. 250100080, neuhradený zostatok 3 751,66 eur z faktúry č.
25100084 a neuhradenú sumu 200,13 eur z faktúry č. 2510000119 žalovaný plne uhradil až v priebehu
tohto súdneho sporu, a to dňa 12.03.2026.

22. Nakoľko žalobca sa v spore ďalej domáhal zaplatenia príslušenstva už uhradenej pohľadávky,
súd žalobe v tejto časti vyhovel, a zaviazal žalovaného na úhradu žalobcom požadovaných úrokov
z omeškania od prvého dňa omeškania žalovaného v zmysle jednotlivých fakturácií až do uhradenia
pohľadávok. Keďže v čase vzniku omeškania žalovaného bola úroková sadzba hlavných refinančných
operácií stanovená Európskou centrálnou bankou za obdobie od 12.03.2025 do 22.04.2025 vo výške

2,65 %, resp. za obdobie od 23.04.2025 do 10.06.2025 vo výške 2,40 %, po započítaní 9 percentuálnych
bodov v zmysle citovaného ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo
výške 11,65 %, resp. 11,40 % z dlžnej sumy istiny, a to počnúc dňom nasledujúcim dátumu splatnosti
konkrétnej faktúry až do dňa zaplatenia, t.j. do 12.03.2026.

23. Žalobcovi patrí aj náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1
Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. v paušálnej výške 40,- eur.

24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami tak, že
žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, keďže v časti žaloby o

zaplatenie istiny došlo k zastaveniu konania v dôsledku jej úhrady žalovaným po podaní žaloby, a teda
zavinenie na zastavení konania v tejto časti možno pričítať žalovanému, a v časti žaloby o zaplatenie
príslušenstva pohľadávky mal žalobca úplný úspech. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v
zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/65/2017 zo dňa
30.5.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6Cdo 222/2016 zo dňa 23.3.2017, podľa ktorého musí v ňom byť

uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

30. O výške náhrady týchto trov konania tak bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Prešov, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 355 a § 357 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.