Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106218
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106218.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián
Jusko s.r.o., so sídlom 040 01 Košice - mestská časť Sever, Račí potok 2385/3, IČO: 53 769 589, proti
žalovanému:KrajskériaditeľstvoPolicajnéhozboru,Oddeleniebezpečnosticestnejpremávky,sosídlom
Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. KRPZ-ZA-KDI-SK-30/2023 zo dňa 20.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, ako správny orgán
I. stupňa, vydal rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-ZA-OD12-511/2022-P zo dňa 20.04.2023, ktorým
bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 1, g), l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov (ďalej ako „zákon o priestupkoch“), pretože svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods.
1 písm. c), § 65 písm. b), § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon
o cestnej premávke“) tým, že dňa 13.05.2022 v presne nezistenom čase cca medzi 16:40 hod. —
17:30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Toyota Auris, ev. č. F. po ul. Za plavárňou v Žiline v
smere jazdy od OC Dubeň na Bôrický park, pričom pri pozdĺžnom parkovaní oproti reštaurácii Vulcano
nesledoval situáciu v cestnej premávke a nevenoval sa vedeniu vozidla, následkom čoho narazil do

pred ním odparkovaného osobného motorového vozidla zn. Škoda SuperB, ev. č. G. majiteľa H. I., ktoré
nárazom poškodil. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Po dopravnej nehode vodič A. B.
dopravnú nehodu policajtovi neohlásil, na mieste dopravnej nehody nezotrval až do príchodu policajta,
bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá
jej bola spôsobená dopravnou nehodou a ako vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode sa nezdržal
požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď' by to bolo na ujmu zistenia, či pred
jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku. U vodiča A. B. v čase o 17:39 hod.

bolo použitím elektronického prístroja zn. AlcoQuant 6020 plus, číslo A409020, počítadlo 18 zistené
požitie alkoholických nápojov vo výške 0,37 mg/l alkoholu v dychu. Ďalšia jazda mu bola zakázaná. Za
tento priestupok bola žalobcovi uložená sankcia, a to pokuta vo výške 400,00 eur a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu dvadsaťštyri (24) mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného zákonasa do času zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ' na základe opatrenia orgánu štátnej
správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť' vykonávať', t. j.
od 13.05.2022 a zároveň mu bola v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, s poukazom na § 1

vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,00 eur.

2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu o priestupku č. ORPZ-ZA-OD12-511/2022-P zo
dňa 20.04.2023 žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie. Krajský dopravný inšpektorát

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, ako príslušný odvolací správny orgán II. stupňa,
rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-30/2023 zo dňa 20.07.2023 (ďalej aj ako „napádané rozhodnutie“
alebo ,,druhostupňové rozhodnutie") rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie
správneho orgánu I. stupňa podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „správny poriadok“) potvrdil.

Správna žaloba a žalobné body
3. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom
žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobca žiadal zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c)

až g) zákona č. 162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“). Žalobca poukázal na
odvolanie, prostredníctvom ktorého namietal nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia ako aj postupu
orgánu pred jeho vydaním, vrátane postupu policajného zboru pri objasňovaní priestupku. Žalobca
tvrdil, že vo veci konal a rozhodol zaujatý orgán, ktorý porušil princíp prezumpcie neviny. Žalobca
taktiežnamietalnejasnosť,nezrozumiteľnosťanedostatokkonkrétnychskutkovýchaprávnychdôvodov,

ako aj nesprávnu aplikáciu právnych predpisov na zistený skutkový stav. Žalobca ďalej poukázal
na nejasnosť, nezrozumiteľnosť a neurčitosť prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu
rozhodnutie neobsahovalo dostatočne konkrétne skutkové zistenia ani právne úvahy, z ktorých by bolo
zrejmé, na základe čoho správny orgán dospel k záveru o jeho zodpovednosti za priestupok. Žalovaný
ako odvolací orgán tieto námietky v druhostupňovom rozhodnutí odmietol ako nedôvodné, avšak bez

toho, aby sa s nimi náležite vysporiadal. Žalobca preto považoval aj druhostupňové rozhodnutie za
nezákonné, keďže podľa jeho názoru neobsahovalo dostatočné vecné, logické a právne odôvodnenie.
5. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia
nasledovne:
- žalovaný na celkom konkrétnym spôsobom predostretú argumentáciu žalobcu, v rámci podaného

odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu oprávneného orgánu nereagoval vôbec, a ak reagoval
tak vecne, logicky a právne nesprávne, ergo sa s argumentáciou žalobcu v rámci ktorej poukazoval
na chaotické, protichodné, vágne a nepodložené konštatácie oprávneného orgánu v prvostupňovom
rozhodnutínezaoberalzákonnýmspôsobomanespornetak porušilprávožalobcunaspravodlivýproces
a zákonné rozhodnutie podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, 3, § 46, § 47

ods. 1, 2, 3 Zákona č. 71/1967 Zb., čo je už samo o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.
Žalobca v bode 1/ žaloby namietal nezákonný postup pri vybavovaní jeho námietok zaujatosti voči
oprávnenému orgánu. Žalobca tvrdil, že o prvej námietke nebolo rozhodnuté zákonným spôsobom,
keďže o nej rozhodol vecne nepríslušný nadriadený bez právomoci, pričom samotnému rozhodnutiu
o nevylúčení zamestnanca predchádzal nezákonný proces. Druhá námietka zaujatosti, založená na

nových skutočnostiach, podľa neho nebola vybavená vôbec. V dôsledku toho mal v prvostupňovom
konaní konať a rozhodovať zaujatý správny orgán. Žalobca namietal, že rozhodnutie o nevylúčení
zamestnanca bolo vydané bez riadneho zistenia skutkového stavu, bez vyjadrenia dotknutého
zamestnancaknámietkezaujatostiabezzohľadneniazvukovejnahrávkyzpojednávania.Podľažalobcu
predmetná nahrávka preukazovala negatívny pomer oprávneného orgánu k účastníkovi konania vrátane

právneho zástupcu. Žalobca tiež spochybnil záver žalovaného o tom, kto je najbližším nadriadeným
oprávneným rozhodovať o zaujatosti, keďže nebola konkretizovaná interná norma, z ktorej by takýto
záver vyplýval. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na porušenie zásady jedného zodpovedného
vedúceho a mal za to, že o námietke mal rozhodovať riaditeľ prvostupňového orgánu. Z uvedených
dôvodov považoval žalobca rozhodnutie o nevylúčení zamestnanca za vydané vecne nepríslušným

nadriadeným, a teda za ničotné. Žalobca ďalej uviedol, že ďalšie podanie zo dňa 17.04.2023 obsahujúce
nové dôvody predpojatosti nebolo zákonným spôsobom vybavené, a napriek tomu správny orgán
pokračoval v konaní a rozhodol vo veci. Odvolací orgán túto vadu podľa žalobcu neodstránil, čím
porušil svoju povinnosť preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia v plnom rozsahu. Osobitnežalobca namietal porušenie princípu prezumpcie neviny. Žalobca tvrdil, že oprávnený orgán už v
priebehu konania, pred vykonaním dokazovania a vydaním rozhodnutia, deklaroval jeho vinu, čím
porušil ústavné princípy zákonnosti. Takýto postup podľa žalobcu založil nezákonnosťou celé konanie aj

následné rozhodnutie. Žalovaný tieto námietky v odvolacom rozhodnutí odmietol prevažne všeobecnými
konštatovaniami bez konkrétneho skutkového a právneho odôvodnenia. Podľa žalobcu sa žalovaný
nevysporiadal s podstatnými argumentmi, neuviedol, z akých dôkazov vychádzal, ani na základe
ktorých právnych a interných predpisov dospel k svojim záverom. Takýto postup podľa žalobcu
spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalobca preto zastával názor, že

druhostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav nebol
dostatočne zistený, nemá oporu v administratívnom spise a konanie bolo zaťažené podstatnými
procesnými vadami. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nepreskúmateľné a nezákonné, čo
zakladá dôvod na jeho zrušenie v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím.

6. Žalobca v bode 2/ žaloby namietal, že skutkový stav týkajúci sa vzniku dopravnej nehody, spôsobenia

škody a požitia alkoholu nebol v konaní spoľahlivo a zákonným spôsobom preukázaný. Žalobca tvrdil,
že z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by došlo ku kontaktu vozidiel, k posunu vozidla poškodeného
ani k vzniku škody v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Správne orgány podľa žalobcu nepreukázali
zavinené porušenie zákona o cestnej premávke ani naplnenie skutkovej podstaty priestupku. Vo vzťahu
k vzniku škody žalobca namietal nedostatočné zadokumentovanie miesta nehody, absenciu zaistenia

stôp, nevypracovanie znaleckého posudku a rozpory vo výpovediach svedkov. Žalobca zdôraznil, že
nebolo preukázané, že poškodenia na vozidlách vznikli ich vzájomným kontaktom, ani že rozsah a
charakter poškodenia zodpovedá tvrdenému priebehu nehody. Žalobca namietal tiež, že vo výroku
rozhodnutia absentuje konkrétne vyčíslenie škody, pričom poškodený uviedol len orientačnú sumu bez
jej preukázania. Podľa žalobcu tak nebola preukázaná existencia majetkovej škody ako základný znak

priestupku, a preto nebolo možné vyvodiť jeho zodpovednosť. V prípade pochybností mali správne
orgány postupovať podľa zásady „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného z
priestupku“. Žalobca v súvislosti s požitím alkoholu tvrdil, že originálne výtlačky dychových skúšok
zo dňa 13.05.2022 sa stratili a do spisu boli dodatočne založené náhradné výtlačky vyhotovené
s časovým odstupom. Takýto postup žalobca považoval za nezákonný a v rozpore s právnymi aj

internými predpismi policajného zboru. Žalobca namietal, že bez originálnych dokladov nemožno
preukázať zákonnosť vykonania dychovej skúšky ani pravosť jeho podpisov, pričom mu tým bolo
znemožnené navrhované znalecké skúmanie podpisov. Dodatočne vyhotovené výtlačky preto podľa
žalobcu nemožno považovať za zákonný dôkaz. Poukázal aj na rozpory v počte vykonaných dychových
skúšok a na nedostatočné zdokumentovanie postupu policajtov. Žalovaný tieto námietky podľa žalobcu

zamietol s odôvodnením, že skutkový stav bol dostatočne preukázaný výpoveďami poškodeného,
svedkov, policajtov, fotodokumentáciou a kópiami dychových skúšok. Podľa žalobcu sa však žalovaný
s jeho konkrétnymi výhradami nevysporiadal, neodôvodnil zákonnosť postupu pri náhrade stratených
dôkazov ani neuviedol presvedčivé dôvody, pre ktoré považoval jeho argumentáciu za nedôvodnú.
Žalobca má na základe uvedeného za to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojho

rozhodnutia, nemá dostatočnú oporu v administratívnom spise, dokazovanie bolo neúplné a rozhodnutia
sú zaťažené vadami, ktoré mohli mať za následok ich nezákonnosť. Z týchto dôvodov ich považuje
žalobca za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a za spočívajúce na nesprávnom právnom
posúdení veci.

7. Žalobca v bode 3/ žaloby namietal nezákonnosť skutkových zistení týkajúcich sa vzniku škody na
majetku a zákonnosti vykonania a zdokumentovania dychovej skúšky. Sporné rozhodnutie podľa neho
vychádza z dôkazov, ktoré neboli získané a vykonané zákonným spôsobom, pričom policajti si nesplnili
svojezákonnéainternýmipredpismiuloženépovinnosti.Podľažalobcužalovanýtietonámietkyzamietol
s odôvodnením, že skutkový stav bol dostatočne preukázaný, vrátane kópií dychových skúšok a správy

o výsledku objasňovania priestupku (ďalej len „SVOP“), a že absencia podpisu žalobcu na SVOP
nespochybňuje jej dôkaznú hodnotu. S takýmto záverom sa žalobca nestotožnil. Poukázal na to, že
prvostupňový správny orgán sám uviedol, že rukou písaná SVOP zo dňa 13.05.2022 bola vyhotovená na
mieste, pravdepodobne sa založila medzi iné dokumenty a pravdepodobne nebola žalobcovi predložená
na podpis priamo na mieste realizovania dopravnej nehody. Zo samotného obsahu SVOP však vyplýva,

že ju mal žalobca odmietnuť podpísať dňa 13.05.2022 o 17.30 hod. Takéto tvrdenie je podľa žalobcu
v rozpore so skutočným priebehom udalostí. Žalobca tvrdil, že SVOP mu nebola na mieste nehody
predložená na oboznámenie ani na podpis, čím došlo k porušeniu čl. 22 ods. 5 N PPZ č. 55/2018.
Podľa tohto interného predpisu bol policajt povinný po vykonaní dychovej skúšky so zisteným pozitívnymvýsledkom vyhotoviť správu podľa prílohy č. 3 a vyzvať žalobcu, aby sa ku skutku vyjadril a podpísal
poučenie aj svoje vyjadrenie. Z administratívneho spisu však podľa žalobcu nevyplývalo, že by bol takýto
postup dodržaný. SVOP podľa neho nezachytáva skutočný priebeh udalostí. Žalobca zároveň namietal,

že nie je preukázané, že bol pred vykonaním dychovej skúšky riadne poučený, ani že bol po jej vykonaní
poučený o práve požiadať o odber krvi. Žalobca tvrdil, že ak by bol o tomto práve poučený, využil by ho.
Vzhľadom na absenciu podpisu a vyjadrenia v SVOP nebolo podľa žalobcu preukázané, že poučenie
prebehlo zákonným spôsobom. Postup policajta preto žalobca považoval za porušenie povinností
vyplývajúcich zo zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, čo
má za následok nezákonnosť získaného dôkazu. Ak správne orgány založili svoje rozhodnutia na takto
získaných dôkazoch, sú podľa žalobcu nezákonné aj ich rozhodnutia. Žalobca preto zastával názor,
že uvedené nedostatky spočívajúce v nezákonnom získaní a vyhodnotení dôkazov, nedostatočnom
zistení skutkového stavu a absencii riadneho odôvodnenia zakladajú nezákonnosť druhostupňového
rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňovým. Podľa názoru žalobcu išlo o vady spočívajúce v

nesprávnom právnom posúdení veci, nedostatočne zistenom skutkovom stave, podstatnom porušení
procesných ustanovení a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ktoré odôvodňujú
zrušenie napadnutých rozhodnutí.

8. Žalobca v bode 4/ žaloby namietal nesprávne zistenie skutkového stavu a nezákonný postup

príslušníkov policajného zboru pri objasňovaní skutku, najmä v súvislosti so zisťovaním požitia alkoholu
a hodnotením výpovede poškodeného. Žalobca opätovne tvrdil, že skutkové závery správnych orgánov
nemajú oporu v administratívnom spise a vychádzajú z neúplne zisteného skutkového stavu. Žalovaný
tieto námietky zamietol s odôvodnením uvedeným na str. 7 – 9 odvolacieho rozhodnutia, keď poukázal
na existenciu dôkazov o škode na majetku, na kópie dychových skúšok a na výpoveď poškodeného.

Žalobca namietal, že žalovaný sa nepriliehavo a nelogicky vysporiadal s jeho argumentáciou, keď
považoval za bezpredmetné podrobiť poškodeného dychovej skúške. Podľa žalobcu boli príslušníci
policajného zboru povinní postupovať v súlade s čl. 46 ods. 3 N PPZ č. 55/2018 a zistiť požitie alkoholu u
oboch účastníkov udalosti, avšak poškodeného takejto skúške nepodrobili. Takýto postup podľa žalobcu
vyvolávadôvodnépochybnostioobjektívnostizistenéhoskutkovéhostavu,vrátaneotázky,čipoškodený

nemohol byť pod vplyvom alkoholu a či si poškodenie vozidla nespôsobil sám. Žalovaný argumentoval,
že dychová skúška u poškodeného by bola neúčelná, keďže v čase udalosti nevystupoval ako vodič
vozidla, ale ako jeho majiteľ, pričom žiadny priestupok nespáchal. Takéto konštatovanie žalobca označil
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a za odporujúce obsahu administratívneho spisu. Zároveň
poukázal na to, že ani on sám v čase udalosti neviedol vozidlo, ale nachádzal sa mimo neho, a bol

presvedčený,žežiadnevozidlonepoškodil.Podľažalobcuzpriebehukonaniavyplynuliviaceréskutkové
pochybnosti. Ide pritom o pochybnosti skutkového, nie právneho charakteru. Za tejto situácie mal byť
podľa žalobcu uplatnený princíp „in dubio pro reo“, teda zásada rozhodovania v pochybnostiach v
prospech obvineného z priestupku. Ak správny orgán nezistí skutkový stav bez rozumných pochybností,
je povinný rozhodnúť v prospech účastníka konania. V predmetnej veci tak správne orgány podľa

žalobcu nepostupovali a pochybnosti vyhodnotili v jeho neprospech. Žalobca preto zastával názor,
že uvedené procesné a skutkové nedostatky zakladajú nezákonnosť druhostupňového rozhodnutia v
spojení s rozhodnutím prvostupňovým.

9. Žalobca v bode 5/ žaloby namietal nesprávne posúdenie skutkových okolností uvedených na strane

8 bod 7 rozhodnutia. Žalobca mal za to, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s otázkou
postupu príslušníkov policajného zboru. Žalobca namietal, že žalovaný sa s touto zásadnou odvolacou
námietkou v druhostupňovom rozhodnutí riadne nevysporiadal. Žalobca zastával názor, že absencia
riadneho vysporiadania sa s podstatnou odvolacou námietkou zakladá nezákonnosť druhostupňového
rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňovým. Uvedený nedostatok podľa žalobcu spôsobil

nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, čo predstavuje dôvod na jeho zrušenie spolu s rozhodnutím
prvostupňovým.

10. Žalobca v bode 6/ žaloby namietal, že odvolací orgán spolu s prvostupňovým orgánom nezabezpečil

preukázanie skutkového stavu zákonnými dôkazmi. Konštatovanie žalovaného, že žalobca požil alkohol
po dopravnej nehode, je podľa žalobcu nepriliehavé, nelogické a právne nesprávne, keďže v konaní
neexistuje žiadny zákonný dôkaz, ktorý by tento fakt potvrdzoval. Originálne dychové skúšky boli
stratené a ich náhrady, použité v rozhodnutí, sú nezákonne dodatočne zabezpečené dôkazy v rozpores právnymi a internými predpismi. Z týchto dôvodov nemožno podľa žalobcu spoľahlivo určiť, či
alkohol požil žalobca pred alebo po nehode, a existuje zásadná skutková pochybnosť. Žalobca
zdôraznil, že objektívne zistenie stavu veci vyžaduje znalecké dokazovanie, ktoré navrhol, avšak

prvostupňový orgán ho zamietol a žalovaný ho v druhostupňovom konaní nezabezpečil. Žalobca mal
za to, že vykonanie znaleckého dokazovania by prispelo k objasneniu skutkového stavu a k posúdeniu
zodpovednosti žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že správny orgán zastavil konanie o
priestupku porušením, keďže nemal relevantný dôkaz o porušení tohto ustanovenia. Uvedené podľa
žalobcu potvrdzuje nedostatočnú dôkaznú situáciu, najmä vzhľadom na stratu originálnych dychových

skúšok a nezákonnú náhradu dôkazov. Priznanie žalobcu, že po nehode požil liek, nepodporuje
záver, že spôsobil dopravnú nehodu alebo že sa dopustil zavineného protiprávneho konania, pričom
spáchanie priestupku nebolo preukázané zákonným dôkazom. Ostatné námietky žalobcu v bode 5
odvolaniažalovanýnepreskúmal,čímpodľažalobcuzaťažilsvojerozhodnutienepreskúmateľnosťoupre
nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné,
nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), skutkový stav

nebol dostatočne zistený (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), došlo k podstatnému porušeniu pravidiel konania
(§ 191 ods. 1 písm. g) SSP), skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm.
f) SSP), rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).Tieto
vady sú podľa žalobcu nesporne dôvodom na zrušenie druhostupňového rozhodnutia žalovaného spolu
s rozhodnutím prvostupňovým.

11. Žalobca v bode 7/ žaloby uviedol, že z videa je zrejmé, že nezachytáva kontakt žalobcovho vozidla
s vozidlom poškodeného. Výpovede svedkov podľa žalobcu obsahujú závažné rozpory, najmä v počte
a charaktere nárazov, pričom jeden svedok náraz vidí, druhý nie. Svedkovia sa navyše nachádzali
vo vzdialenosti 15 - 20 metrov za oknom a žiadny z nich nepočul buchnutie, čo spochybňuje ich

tvrdenia o kontakte vozidiel. Výpoveď ďalšieho svedka zo dňa 21. februára 2023 nemôže byť podľa
žalobcu zohľadnená, nakoľko pri jeho výsluchu došlo k porušeniu práva žalobcu na obhajobu a
spravodlivý proces, čím bol zabezpečený nezákonný dôkaz. Žalobca preto navrhol znalecké skúmanie
videa, ktoré by jednoznačne určilo, či došlo k nárazu, avšak tento návrh orgán bez primeraného
odôvodnenia zamietol, hoci by znalecké dokazovanie prispelo k zisteniu skutočného stavu veci a

bolo by prospešné pre žalobcu. Konštatovanie žalovaného v odvolacom rozhodnutí je podľa žalobcu
navyše nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z konania vyplynuli skutkové pochybnosti, ktoré
podľa zásady „in dubio pro reo“ mali viesť k rozhodnutiu v prospech žalobcu. Správny orgán túto zásadu
nerešpektoval, hoci pri nedostatočne zistenom skutkovom stave je povinnosťou orgánu rozhodnúť
vždy v prospech žalobcu. Ostatné námietky žalobcu z odvolania žalovaný nepreskúmal, čím bolo jeho

rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca preto zastáva názor, že tieto nedostatky
zakladajú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojitosti s rozhodnutím oprávneného orgánu, a tieto
nezákonnosti je možné odstrániť len ich zrušením. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam možno podľa
žalobcu konštatovať, že druhostupňové rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, súčasne zistenie skutkového stavu orgánom verejnej

správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, súčasne
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej podľa § 191 ods. 1
písm. g) SSP, súčasne skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá
oporu v administratívnom spise podľa § 191 ods. 1 písm. f), a súčasne je druhostupňové rozhodnutie

žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP, čo sú nesporne dôvody na zrušenie druhostupňového rozhodnutia žalovaného v spojitosti
s prvostupňovým rozhodnutím.

12. Žalobca v bode 8/ žaloby namietal, že správny orgán na strane 9 pod bodom 8 sporného

rozhodnutia konštatoval skutočnosti, ktoré sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto
nezákonné. Žalovaný tieto námietky zamietol s odôvodnením, že správny orgán sa podľa jeho názoru
snažil prispieť k objasneniu nejasností namietaných účastníkom konania. S uvedeným konštatovaním
však podľa žalobcu nemožno súhlasiť. Žalobca opätovne tvrdil, že rozhodnutie je nepriliehavé,
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nelogické, vecne aj právne nesprávne, pričom žalobca sa

k týmto nedostatkom podrobne vyjadril vo vyššie uvedených bodoch. Ostatné námietky, ktoré žalobca
uviedol v bode 5 odvolania, žalovaný nepreskúmal, čím jeho rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou
pre nedostatok dôvodov. Žalobca preto zastáva názor, že tieto nedostatky zakladajú nezákonnosťrozhodnutia žalovaného v spojitosti s rozhodnutím oprávneného orgánu, ktorú možno odstrániť len jeho
zrušením, pričom opätovne žalobca poukázal na § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP.

13. Žalobca v bode 9/ žaloby okrem iného namietal, že z odôvodnenia žalovaného vyplýva, že to,
čo opisuje záznam, považuje len za možnú verziu priebehu údajnej dopravnej nehody, Nejde teda o
jednoznačne o preukázaný skutkový dej ale len o verziu, ktorá nie je podložená nespochybniteľnými
dôkazmi, rovnako sa to týka presného zachytenia miesta dopravnej nehody, keď nie je preukázaný
nehodový dej, čo svedčí o tom, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

14. Žalobca v bode 10/ žaloby namietal, že dňa 14.06.2022 pri podaní vysvetlenia, teda ešte pred
výsluchom, požiadal o nahliadnutie do spisu a o vyhotovenie jeho kópie, ako aj o kópiu záznamu
o podanom vysvetlení. Oprávnený orgán policajného zboru mu tieto práva bez uvedenia zákonného
dôvodu neumožnil a túto skutočnosť ani nezaznamenal. Takýto postup bol podľa žalobcu v rozpore
s právom účastníka konania na obhajobu a spravodlivý proces, garantovaným v čl. 2 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s príslušnými ustanoveniami zákona o priestupkoch a správneho
poriadku. Ak bol dôkaz získaný v procese, v ktorom došlo k porušeniu základných procesných práv
žalobcu, nemožno ho považovať za zákonný dôkaz, no napriek tomu z neho vychádzal prvostupňový
orgán aj žalovaný, čím podľa žalobcu zásadne ovplyvnili dôkaznú situáciu a zákonnosť rozhodnutia.
Uvedené pochybenia podľa žalobcu predstavujú porušenie základných zásad správneho konania a

zakladajú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu.
Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že druhostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, skutkový stav nebol dostatočne zistený, došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní, skutkové závery nemajú oporu v administratívnom spise a rozhodnutie je zároveň
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ide preto o dôvody na jeho zrušenie spolu s rozhodnutím

prvostupňového orgánu.

15. Žalobca v bode 11/ žaloby namietal, že navrhovaná svedkyňa sa nachádzala na mieste údajnej
dopravnej nehody spolu s poškodeným a jej výpoveď mohla podstatne prispieť k objasneniu skutkového
stavu. Podľa žalobcu sa svedkyňa mohla vyjadriť najmä k priebehu zásahu policajtov, k vyjadreniam

účastníkov, k spôsobu dokumentovania nehody, ako aj k okolnostiam vykonania vyšetrenia na alkohol.
Jej výsluch tak mohol podľa žalobcu významne prispieť k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci,
rovnako ako výpoveď poškodeného. Napriek tomu žalovaný v spojení s prvostupňovým orgánom tento
dôkaznýnávrhbezprimeranéhoapresvedčivéhozákonnéhoodôvodneniazamietol.Záveroneúčelnosti
výsluchu preto nemá podľa žalobcu oporu vo vecných ani logických súvislostiach a je v rozpore

so zásadami správneho konania, najmä so zásadou materiálnej pravdy a povinnosťou riadne zistiť
skutkový stav. Uvedené pochybenia podľa žalobcu zakladajú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v
spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorú možno odstrániť len ich zrušením. Druhostupňové
rozhodnutietakvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§191ods.1písm.c)SSP),skutkový
stav nebol dostatočne zistený (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), došlo k podstatnému porušeniu ustanovení

o konaní (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP) a rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), čo predstavuje dôvody na jeho zrušenie spolu s rozhodnutím
prvostupňového orgánu.

16.Žalobcavbode12/žalobynamietal,žekonštatovaniežalovanéhojenepriliehavé,nelogickéaprávne

nesprávne. Žalobca poukázal na to, že ak bol policajt disciplinárne postihnutý za porušenie povinností pri
objasňovaní predmetného priestupku a existuje o tom listinný podklad, ide o dôkaz spôsobilý preukázať
nezákonnosť jeho postupu, a tým aj nezákonnosť zabezpečovania dôkazov v konaní. Takýto dôkaz je
podľažalobcuvjehoprospechasprávnyorgánbolpovinnýhozabezpečiťavyhodnotiť.Žalobcazároveň
tvrdil, že odôvodnenie žalovaného je všeobecné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže

sa riadne nevysporiadalo s podstatnou námietkou. Nevykonaním navrhovaného dôkazu podľa názoru
žalobcu došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a k podstatnému porušeniu procesných
predpisov. Z uvedených dôvodov žalobca zastáva názor, že druhostupňové rozhodnutie trpí vadami
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP, a preto navrhol jeho zrušenie spolu s prvostupňovým
rozhodnutím.

17. Žalobca v bode 13/ žaloby okrem iného namietal, že kamerový záznam nezachytáva celý
nehodový dej, čo už uviedol v odvolaní, a záver žalovaného je preto v rozpore so samotným obsahom
videozáznamu a so zisteným skutkovým stavom, pokiaľ by prípadne znalecké skúmanie nepreukázaloiný záver. Zároveň žalobca poukázal na vnútornú rozpornosť odôvodnení rozhodnutí, keď správne
orgány na jednej strane tvrdili, že nehodový dej je preukázaný videozáznamom, a na druhej strane
uvádzajú, že na zázname nie je zachytený v celom rozsahu. Podľa žalobcu nemožno nehodový dej

spoľahlivo preukázať len svedeckými výpoveďami bez zabezpečenia ďalších dôkazov, ktoré boli policajti
povinní zadovážiť pri ohliadke miesta dopravnej nehody, vrátane znaleckého posudku. Práve znalecké
dokazovanie mohlo objektívne posúdiť otázku jeho zavinenia. Žalobca mal za to, že odôvodnenie
žalovaného je všeobecné, rozporné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uvedené nedostatky
podľa jeho názoru zakladajú nezákonnosť rozhodnutia, ktoré možno odstrániť len jeho zrušením.

Namietal preto existenciu dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP a navrhol zrušenie
druhostupňového rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím.

18. Žalobca v bode 14/ žaloby namietal, že všetky jeho dôkazné návrhy boli zamietnuté ako neúčelné
a bez súvisu s vecou, hoci mohli mať zásadný význam pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie
vo veci samej, a to v jeho prospech. Skutočnosť, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníka

konania, ho podľa žalobcu nezbavuje povinnosti riadne sa s nimi vysporiadať a vykonať tie dôkazy,
ktoré môžu prispieť k objasneniu veci. Zamietnutím konkrétnych návrhov bez dostatočného zákonného
odôvodnenia malo podľa žalobcu dôjsť k porušeniu jeho práva na obhajobu a spravodlivý proces,
ako aj k porušeniu zásad správneho konania. Odôvodnenie žalovaného považuje za všeobecné,
rozporné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca opätovne poukázal na to, že uvedené

nedostatky zakladajú nezákonnosť rozhodnutia a opätovne poukázal na existenciu dôvodov podľa §
191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP a opätovne navrhol zrušenie druhostupňového rozhodnutia spolu
s prvostupňovým rozhodnutím.

19. Žalobca v bode 15/ žaloby namietal, že záver žalovaného o spáchaní priestupku z nevedomej

nedbanlivosti a o závažnosti jeho konania nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Podľa
názoru žalobcu nebolo preukázané, že dňa 13.05.2022 došlo k dopravnej nehode, resp. k stretu vozidiel
a k protiprávnemu konaniu. Žalobca zdôraznil, že v spise absentujú dôkazy o tom, že konal v nevedomej
nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. Správne orgány podľa neho bez
dôkazov konštatovali nevedomosť a závažnosť konania, pričom sa nevysporiadali s otázkou zavinenia v

kontexte vykonaných dôkazov a zákonných kritérií. Rovnako nebola preukázaná ani samotná závažnosť
konania, keďže nebolo preukázané protiprávne konanie. Žalobca ďalej namietal rozpor medzi výrokom a
odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Hoci správny orgán v odôvodnení poukazuje na porušenie
dôležitej povinnosti, táto skutočnosť nie je podľa žalobcu vyjadrená vo výroku, ktorý neobsahuje
konkrétne porušenie. Výrok tak podľa žalobcu nespĺňa požiadavky určitosti, presnosti a úplnosti. Na

túto odvolaciu námietku žalovaný nereagoval, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou pre
nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu uvedené vady, t. j. nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné
zistenie skutkového stavu, rozpor medzi výrokom a odôvodnením, ako aj absencia opory skutkových
záverov v spise – zakladajú dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP. Žalobca preto
opätovne navrhol zrušenie druhostupňového rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím.

20. Žalobca v bode 16/ žaloby namietal, že žalovaný napadnutým rozhodnutím sp. zn. KRPZ-ZA-KDI-
SK-30/2023 zo dňa 20.07.2023 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým
bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Druhostupňové rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 02.08.2023, avšak

samotnému žalobcovi do podania žaloby doručené nebolo. Žalobca namietal, že žalovaný mu písomné
vyhotovenie rozhodnutia riadne neoznámil, hoci v priebehu správneho konania bol upovedomovaný
o každom procesnom úkone vrátane doručenia prvostupňového rozhodnutia. Takýmto postupom mal
žalovaný porušiť zákon.

21. V závere žaloby žalobca poukázal na princíp právnej istoty ako súčasť princípu právneho
štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva oprávnené očakávanie, že
orgány verejnej moci budú konať a rozhodovať v súlade so zákonom, budú ho správne vykladať
a aplikovať a v obdobných veciach rozhodovať rovnako. Správny orgán bol preto podľa žalobcu
povinný viesť konanie a rozhodnúť ústavne konformným a zákonným spôsobom. Podľa žalobcu

napadnuté rozhodnutie nemá dostatočný podklad v zákonne vykonanom dokazovaní a nerešpektuje
základné zásady správneho konania. Rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nevysporiadava sa s
podstatnými otázkami a je nepreskúmateľné pre neurčitosť a nedostatok dôvodov. Vykonané dôkazy
podľa neho nevytvárajú ucelenú a bezpochybnú reťaz dôkazov v jeho neprospech, pričom v konanívznikli viaceré skutkové pochybnosti. Za tejto situácie mal správny orgán aplikovať zásadu „in dubio
pro reo“, teda v pochybnostiach rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku. Keďže tak neurobil,
žalobca považuje rozhodnutia za vecne a právne nesprávne a navrhuje ich zrušenie z dôvodov podľa

§ 191 ods. 1 písm. b), c), d), e), f) a g) SSP.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu
22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe uviedol, že
námietky žalobcu sú zhodné s námietkami vznesenými v odvolacom konaní. Žalovaný nesúhlasí s

tvrdením žalobcu, že rozhodnutie je nezákonné pre nedostatočné vysporiadanie sa s jeho odvolacími
námietkami. Podľa žalovaného rozhodnutie o odvolaní obsahuje dostatočné právne a skutkové
odôvodnenie a jednoznačne vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. V konaní boli
aplikované relevantné právne predpisy, pričom správne orgány postupovali v súlade so zákonom,
chránili záujmy štátu, spoločnosti aj účastníkov konania, dôsledne sa zaoberali každou vecou, vybavili
ju včas a hospodárne, pričom použili najvhodnejšie prostriedky na správne rozhodnutie a zabezpečili,

aby v obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 3
ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku a uviedol, že je toho názoru, že sa v dostatočnej miere
vysporiadal s námietkami žalobcu, pričom postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.
23. Žalovaný zastával názor, že prvostupňový správny orgán správne posúdil priestupok proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil žalobca porušením § 4 ods. 1 písm. c),

§ 65 písm. b), § 66 ods. 2 písm. a), d) a i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Tým bol žalobca
uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) – bod 1 a písm. g) a l), zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom porušenie je preukázané administratívnym spisom. Žalovaný ďalej
poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom, v zmysle ktorého priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne

označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo o trestný čin. Žalovaný uviedol, že administratívny spis obsahuje dostatočné a
obsiahle dôkazy na uznanie žalobcu vinným za porušenie uvedených priestupkov. Žalovaný tiež uviedol,
že pri objasňovaní priestupku prvostupňovým orgánom boli určité pochybenia (stratenie originálnych
dychových skúšok a následné ich nahradenie kópiami), ktoré však neovplyvnili dokazovanie priestupku

do takej miery, aby to malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol,
že prvostupňový orgán, ktorému bol predmetný spisový materiál pridelený, spĺňal predpoklady na
objektívne posúdenie priestupku, nemal žiadny vzťah k predmetnej veci ani k účastníkom dopravnej
nehody, a teda jeho rozhodnutie nebolo ovplyvnené osobnými vzťahmi alebo zaujatosťou. Žalovaný
nesúhlasil ani s tvrdením, že správny orgán prejudikoval rozhodnutie, keďže uznanie vinným môže byť

vykonané len prostredníctvom vydaného rozhodnutia a úvahy žalobcu o predbežnom závere považoval
žalovaný za zavádzajúce.
24. Žalovaný k bodu 1/ žaloby, v ktorom žalobca namietal nezákonný postup pri vybavovaní jeho
námietok zaujatosti voči oprávnenému orgánu uviedol, že nadriadený orgán zamietol vylúčenie
zamestnanca, keďže zákonné podmienky neboli splnené. Žalovaný poukázal na to, že kto je najbližšie

nadriadeným vedúcim správneho orgánu ustanovujú vnútorné predpisy, v tomto prípade Čiastka 10
Zbierky interných predpisov Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, t. j. Pokyn riaditeľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline zo dňa 27. januára 2014, o vydaní organizačného
poriadku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, kde je jasne uvedené, že vedúci Oddelenia
bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií priamo riadi, organizuje, kontroluje a zodpovedá

za činnosť oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencii okresného dopravného
inšpektorátu v Žiline, ako i riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených policajtov v konaní
o priestupkoch a v prípade zistených nedostatkov prijíma vhodné opatrenia na ich odstránenie.
Žalovaný v súvislosti s druhou námietkou žalobcu spolu s dodatočnou nahrávkou uviedol, že táto
nepreukázala zaujatosť orgánu, preto sa ňou nadriadený nezaoberal, pretože z nahrávky nevyplynuli

nové skutočnosti, ktoré by zmenili rozhodnutie. Oznámenie zo dňa 17.04.2023, reagujúce na podnet
advokátskych koncipientov, taktiež podľa žalovaného nedokazuje zaujatosť orgánu voči žalobcovi alebo
jeho právnemu zástupcovi. Žalovaný ďalej poukázal na tvrdenie žalobcu, že správny orgán ho považoval
zavinnéhoužpočaskonania,čovšakvyvraciazápisnicazústnehopojednávaniazodňa23.11.2022,kde
je jasne uvedené, že žalobca sa považuje za nevinného, kým jeho vina nebude vyslovená právoplatným

rozhodnutím.
25. Žalovaný k bodu 2/, 3/, 4/, 5/ a 8/ žaloby citujúc ustanovenie § 22 ods. 1 písm. g) zákona
opriestupkochuviedol,žezozáznamudopravnejnehodyvyplývalo,žedošlokpoškodeniupredmetného
motorovéhovozidlapoškodeného.Spôsobenúškodunamotoromvozidlepotvrdilpoškodenývzáznameo podaní vysvetlenia zo dňa 03.06.2022, pričom poškodenie je zadokumentované vo vypracovanej
fotodokumentácií. Kontakt medzi vozidlami potvrdili aj traja nezaujatí svedkovia. Žalovaný uviedol, že
je pravdou, že hliadka polície pri obhliadke miesta dopravnej nehody opomenula výškovo fotograficky

zadokumentovať poškodenia vozidiel, avšak toto ich pochybenie nespôsobilo takú vadu v objasňovaní,
ktoré by bolo na úkor preukázania škody na motorovom vozidle. Škoda na vozidle bola preukázaná
ďalšími vyššie uvedenými dôkazmi, ktoré boli zadovážené v priebehu objasňovania priestupku.
Tvrdenia žalobcu, že žiadnu dopravnú nehodu nespôsobil a tiež že poškodenia zistené na vozidlách
svojím rozsahom nezodpovedajú vzájomnému kontaktu vozidiel považuje žalovaný za účelové, ničím

nepodložené v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Tvrdenie žalobcu sa podľa žalovaného
nezakladá na pravde, že nebola preukázaná žiadna reálna výška škody vyjadriteľná peniazmi, ktorá
mala vzniknúť pri dopravnej nehode, pričom z podania vysvetlenia poškodeného vyplýva, že mu
vznikla škoda na vozidle vo výške cca. 500,00 eur. Žalovaný mal za to, že je nepochybné, že
žalobca sa po dopravnej nehode podrobil dychovým skúškam na zistenie alkoholu, pričom prvotná
skúška bola vykonaná o 17:39 hod. s pozitívnym výsledkom a následné opakované dve dychové

skúšky mali klesajúcu tendenciu. Strata originálnych výtlačkov dychových skúšok a ich nahradenie
kópiami podľa žalovaného neznemožňuje ich použitie ako dôkazu, keďže kópie zodpovedajú pôvodným
údajom. K pochybeniu pri objasňovaní priestupku žalovaný uviedol, že toto bolo disciplinárne riešené,
avšak nijako neznižuje zákonnosť získaných dôkazov. K tvrdeniu žalobcu, že príslušníci policajného
zboru boli povinní na mieste dopravnej nehody podrobiť dychovej skúške poškodeného bolo podľa

žalovaného mylné, nakoľko podľa Nariadenia PPZ č. 55/2018 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti,
vyplýva, že poškodený nie je účastníkom dopravnej nehody, ale iba poškodeným, nakoľko sa priamo
aktívne alebo pasívne nezúčastnil na dopravnej nehode. Z tohto dôvodu nebola hliadka polície povinná
vykonať dychovú skúšku s poškodeným. K ďalším námietkam žalobcu sa žalovaný nevyjadril, nakoľko

k týmto sa vyjadril v rozhodnutí o odvolaní.
26. Žalovaný k bodu 6/ žaloby, k námietke žalobcu, že nie je preukázané, kedy požil alkoholické nápoje,
uviedol, že žalobca sám v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 14.06.2023 priznal, že dychová skúška
bola pozitívna, pretože pred jej vykonaním v reštaurácii Vulcano požil 35 kvapiek J..
27. Žalovaný sa k žalobným bodom 7/, 11/, 12/, 13/ a 14/ nevyjadroval, nakoľko sa k nim vyjadril

v rozhodnutí o odvolaní.
28. Žalovaný k bodu 9/ žaloby uviedol, že listinný dôkaz – záznam o dopravnej nehode jasne preukazuje
miesto nehody, čas, spádové pomery, pričom z listinného dôkazu vyplýva opis udalosti a verzia vzniku
dopravnej nehody. Tento listinný dôkaz vykresľuje pomery na mieste dopravnej nehody. To isté platí
i pri fotodokumentácií z miesta dopravnej nehody, kde objasňujúci orgán fotograficky zachytil miesto

dopravnej nehody ako i postavenie vozidiel na mieste a poškodenie vozidiel. Žalovaný považuje údaje
uvedené v tomto zázname ako základné prvotné informácie k dopravnej nehode.
29. Žalovaný k bodu 10/ žaloby v súvislosti s nazeraním do spisov, vyhotovovaním výpisov, odpisov
a poskytovaním kópií spisov a informácií zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu
odôvodnenosť svojej požiadavky uviedol, že v danom prípade por. H. nemal štatút správneho orgánu a

preto neumožnil nazretie do spisového materiálu počas objasňovania priestupku.
30. Žalovaný k bodu 15/ žaloby uviedol, že absencia § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke vo
výroku rozhodnutia neprestavuje také pochybenie rozhodnutia, ktoré by zakladalo dôvod na zrušenie,
nakoľko v tomto ustanovení sú uvedené zhodné skutočnosti zavinenia, čo je v konečnom dôsledku
nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody.

31. Žalovaný v súvislosti s bodom 16/ žaloby poukázal na skutočnosť, že žalobca splnomocnil
Advokátsku kanceláriu JUDr. Marián Jusko s.r.o. na zastupovanie v konaní, aby žalobcu zastupoval,
vykonával všetky úkony, ako i prijímal doručené písomnosti. Z tohto dôvodu bolo rozhodnutie o odvolaní
doručené iba právnemu zástupcovi. Prvostupňový správny orgán tým, že upovedomoval žalobcu ako
i jeho právneho zástupcu o každom procesnom úkone vykonával doručovanie nad rámec svojich

povinností.
32. Žalovaný k bodu 17/ žaloby uviedol, že zastáva názor, že v danej veci správny orgán zistil presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Predmetné
rozhodnutie o priestupku je podľa žalovaného v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
vydal ho orgán na to príslušný a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, v konaní nedošlo k

takým vadám, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny orgán mal
dostatok dôkazov, ktoré mu poskytli možnosť urobiť záver o porušení príslušného ustanovenia zákona o
cestnej premávke, postačovali na rozhodnutie v merite veci. Existujúcimi dôkazmi v spisovom materiály
a vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané spáchanie skutku, preto skutočnosti uvádzanéžalobcom považuje žalovaný za účelové v snahe sa vyhnúť postihu za priestupok. Žalovaný v závere
vyjadrenia uviedol, že rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom a navrhol, aby
správny súd rozsudkom žalobu zamietol.

Replika žalobcu
33. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s vyjadrením žalovaného zo dňa
18.12.2023 nesúhlasí a v celom rozsahu zotrváva na všetkých tvrdeniach uvedených v správnej žalobe.
Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že dôkazná situácia v administratívnom spise je dostatočná

na uznanie viny. Podľa žalobcu neboli preukázané základné znaky priestupku, a to protiprávnosť ani
zavinenie, a to napriek jeho námietkam a návrhom uplatneným v správnom konaní, v rozpore s § 46
a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. V konaní vznikli závažné pochybnosti, rozpory a nezákonné postupy,
ktoré zakladajú nezákonnosť rozhodovania. Žalobcovi nebolo bez dôvodných pochybností preukázané,
že došlo k protiprávnemu konaniu v podobe zrážky vozidiel, teda bez preukázania samotného konania
nemožno posudzovať zavinenie. Žalobca zároveň namietal bagatelizovanie závažného pochybenia

spočívajúceho v strate originálov dychových skúšok a ich nahradení kópiami. Toto pochybenie podľa
žalobcu viedlo k zastaveniu konania rozhodnutím zo dňa 20.04.2023, sp. zn. ORPZ-ZA-ODI2-511/2022-
P, podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, vo veci priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e)
citovaného zákona. Oprávnený orgán v odôvodnení konštatoval, že nemá relevantný dôkaz o tom, že
žalobca porušil § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Napriek tomu žalovaný

vo svojom rozhodnutí vychádzal z náhrad dychových skúšok, teda z nezákonne získaného dôkazu, čo
považoval žalobca za neprípustné. Ak žalobcovi nebolo preukázané vedenie motorového vozidla pod
vplyvom alkoholu, nemožno podľa žalobcu dospieť k záveru, že porušil § 65 písm. b) zákona č. 8/2009
Z. z., ktorý ukladá vodičovi povinnosť po dopravnej nehode zdržať sa požitia alkoholu v čase, keď by
to mohlo zmariť zistenie, či alkohol požil pred alebo počas jazdy. Z uvedených dôvodov toto vyjadrenie

žalovaného podľa žalobcu neobstojí.
34. Žalobca v súvislosti s bodom 1/ namietal, že vyjadrenie žalovaného je vytrhnuté z kontextu,
účelové a bez opory v právnych a interných predpisoch. Žalovaný selektívne citoval interný predpis
tak, aby podporil vlastnú argumentáciu, pričom opomenul jeho podstatnú časť upravujúcu zásadu
jedného zodpovedného vedúceho útvaru. Podľa tejto zásady bol riaditeľ ODI OR PZ Žilina jedinou

oprávnenou osobou rozhodovať o predpojatosti svojho zamestnanca. Žalovaný zároveň neuviedol, na
ktorý konkrétny článok interného predpisu sa odvoláva, a žalobca s týmto predpisom nebol doposiaľ
oboznámený, čo mu znemožnilo riadne uplatniť právo na obhajobu. Preto žalobca navrhol, aby
žalovaný predmetný interný predpis súdu predložil. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovaného,
že druhá námietka zaujatosti nepreukázala dôvod zaujatosti. Takéto tvrdenie je podľa žalobcu v

rozpore s obsahom administratívneho spisu a predstavuje neprípustnú snahu žalovaného dodatočne
zhojiť nezákonný postup spočívajúci v zákonne nevybavenej námietke zaujatosti už v správnom
konaní. Za nedôvodnú považoval žalobca aj argumentáciu žalovaného opierajúcu sa o zápisnicu z
ústneho pojednávania a právoplatné rozhodnutie. Oprávnený orgán totiž v priebehu konania, ešte pred
vykonaním dokazovania a vydaním rozhodnutia vo veci samej, deklaroval, že žalobcu považuje za

vinného. Takýto záver je však možné vysloviť až po riadne vykonanom dokazovaní a v rozhodnutí
spĺňajúcom náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb., čo sa v danom prípade nestalo.
35. Žalobca k bodu 2/ 3/ 4/ 5/ a 8/ uviedol, že konštatovanie žalovaného v jeho vyjadrení je vytrhnuté
z kontextu, je nepriliehavé a účelové bez opory v právnych a interných predpisov. Žalobca uviedol,
že tvrdenie žalovaného, že poškodený nie je účastníkom dopravnej nehody a preto ho hliadka polície

nepodrobila dychovej skúške s poukazom na NPP č. 55/2018 bez konkretizácie článku, vychádza
podľa žalobcu z nesprávnej aplikácie právnych a interných predpisov na zistený skutkový stav veci
nepriliehavo vecne a logicky. Poškodený, ktorý oznamoval poškodenie svojho motorového vozidla, bol
podľa žalobcu účastníkom predmetnej udalosti v cestnej premávke, kde policajti boli povinní rovnako
ako so žalobcom vykonať dychovú skúšku na zistenie alkoholických nápojov, čo nevykonali z doposiaľ

žalobcovi neznámych dôvodov.
36. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k bodom 6/, 7/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/ a 14/,
15/, 16/ a 17/ uviedol, že konštatovanie je vytrhnuté z kontextu, je nepriliehavé a účelové bez opory v
právnych a interných predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca trval na podanej žalobe v
celom rozsahu.

Duplika žalovaného
37. Žalovaný v úvode svojho vyjadrenia zdôraznil, že zastavenie konania zo dňa 20.04.2023 podľa §
76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch bolo dôsledkom toho, že správny orgán nemohol preukázať,že žalobca viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke, teda že viedol vozidlo v čase, keď sa alkohol ešte mohol nachádzať v jeho organizme.
Konanie bolo preto zastavené pre priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch. Podľa

žalovaného však táto skutočnosť neznamenala, že kópie dychových skúšok sú nezákonným dôkazom.
Naopak, aj na ich základe správny orgán dňa 20.04.2023 rozšíril obvinenie o priestupok podľa § 22 ods.
1 písm. b) bod 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 65 písm. b) zákona o cestnej premávke, keďže
žalobca sa ako vodič účastný dopravnej nehody nezdržal požitia alkoholu po nehode v čase, keď by to
mohlo zmariť zistenie, či požil alkohol pred alebo počas jazdy.

38. K námietke zaujatosti žalovaný uviedol, že sa s ňou už vysporiadal v rozhodnutí o odvolaní. Poukázal
na to, že vedúci Oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií riadi, organizuje,
kontroluje a zodpovedá za činnosť oddelenia a podriadených policajtov v priestupkovom konaní, pričom
je oprávnený prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Táto pôsobnosť vyplýva z článku
20 písm. b) a d) čiastky 10 organizačného poriadku vydaného pokynom riaditeľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Žiline zo dňa 27. januára 2014.

39. Žalovaný zároveň zdôraznil, že správny orgán mohol uznať žalobcu za vinného len na
základe vyhláseného rozhodnutia, teda na základe Rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného
inšpektorátu Žilina Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. K./XXXX-X zo dňa 20.04.2023.
Ostatné tvrdenia žalobcu považoval žalovaný za účelové a smerujúce k vyhnutiu sa postihu za
priestupok.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
40. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako vecne a miestne príslušný správny
súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane,

vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§
134 SSP), pričom nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení
s § 137 ods. 4 SSP dňa 22.01.2026. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 17.12.2025 do 23.01.2026.

41. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
42. Podľa § 194 SSP; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
43. Podľa § 195 SSP; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.
1.
2.
3.
4.

5.
6.
7.
8.9.
10.
11.

12.
13.
14.
15.
16.

17.
18.
19.
20.
21.
22.

23.
24.
25.
26.
27.

28.
29.
30.
31.
32.

33.
34.
35.
36.
37.

38.
39.
40.
41.
42.

43.
44. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o premávke je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a
sledovať' situáciu v cestnej premávke.
45. Podľa § 65 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov je vodič,
ktorý sa zúčastnil zdržať' sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo

na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.
46. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov
účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť' dopravnú nehodu policajtovi.
47. Podľa § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov
účastník dopravnej nehody je povinný zotrvať' na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta

alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť' po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení
dopravnej nehody.
48. Podľa § 66 ods. 2 písm. i) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov je
účastník dopravnej nehody povinný bezodkladne upovedomiť' osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej
nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné

údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
49. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej
nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po

nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú
návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto
miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
1. ak ide o dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,2. ak ide o škodovú udalosť, ktorá sa považuje za dopravnú nehodu podl'a osobitného predpisu.
50. Za uvedený priestupok je možné v zmysle ustanovenia 22 ods. 2 písm. a) zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložiť pokutu vo Výške od

300 eur do 1300 eur a zákaz činnosti od jedného roka do piatich rokov.
51. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, Ido poruší všeobecne záväzný právny predpis
o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej

sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností
účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Za uvedený priestupok je možné v zmysle
ustanovenia 22 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov uložiť pokutu vo Výške od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.
52. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, ako vodič iným spôsobom ako uvedeným
v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa
osobitného predpisu. Za uvedený priestupok je možné v zmysle ustanovenia 22 ods. 2 písm. g) zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložiť pokutu vo
Výške od 60€ do 300 € a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel do dvoch rokov.

53. Podľa § 12 ods. 1 zák. SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pri určení
druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmi na spôsob jeho spáchania
a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na
osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo
disciplinárnom konaní. Správny orgán poznamenáva, že účastník konania nebol za obdobný priestupok

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v posledných dvoch rokoch postihnutý, čo správny orgán
pri ukladaní sankcie za priestupok posudzoval ako poľahčujúcu okolnosť.
54. Podľa § 12 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za viac
priestupkov toho istého páchateľa prejedávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia
vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný, zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno

uložiť za niektorý z týchto priestupkov.
55. Podľa § 2 ods. 1 zákona slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za
priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.

56. Podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov na zodpovednosť' za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon
výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
57. Podľa § 4 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ' a) vedel, že môže svojím konaním

porušiť' alebo ohroziť' záujem chránený zákonom, alebo bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že
tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť' alebo ohroziť'
záujem chránený zákonom, hoci ho vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť' mal.
58. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov dopravná
nehoda je udalosť' v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri

ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne

hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

59. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalobca bol prvostupňovým rozhodnutím uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod
1, g), l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon

o priestupkoch“), pretože svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. b), § 66
ods. 2 písm. a), d), i) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o cestnej premávke“) tým, že dňa 13.05.2022 v
presne nezistenom čase cca medzi 16:40 hod. — 17:30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. ToyotaAuris, ev. č. F. po ul. Za plavárňou v Žiline v smere jazdy od OC Dubeň na Bôrický park, pričom pri
pozdĺžnom parkovaní oproti reštaurácii Vulcano nesledoval situáciu v cestnej premávke a nevenoval sa
vedeniu vozidla, následkom čoho narazil do pred ním odparkovaného osobného motorového vozidla zn.

Škoda SuperB, ev. č. G. majiteľa H. I., ktoré nárazom poškodil. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb
nedošlo. Po dopravnej nehode vodič A. B. dopravnú nehodu policajtovi neohlásil, na mieste dopravnej
nehody nezotrval až do príchodu policajta, bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom
dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a ako vodič, ktorý sa
zúčastnil na dopravnej nehode sa nezdržal požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase,

keď' by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.
U vodiča A. B. v čase o 17:39 hod. bolo použitím elektronického prístroja zn. AlcoQuant 6020 plus, číslo
A409020, počítadlo 18 zistené požitie alkoholických nápojov vo výške 0,37 mg/l alkoholu v dychu. Ďalšia
jazda mu bola zakázaná. Za tento priestupok bola žalobcovi uložená sankcia, a to pokuta vo výške
400,00 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu dvadsaťštyri (24) mesiacov, pričom podľa §
14 ods. 2 citovaného zákona sa do času zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ' na základe

opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto
činnosť' vykonávať', t. j. od 13.05.2022 a zároveň mu bola v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch,
s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,00
eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu

potvrdil, nakoľko sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením prvostupňovým orgánom, ku ktorému
sa prvostupňový orgán dopracoval zákonným spôsobom.
60.Správnysúdpripreskúmavanízákonnostirozhodnutiaapostupuorgánuverejnejsprávyvkonkrétnej
právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých tento orgán vychádzal,
nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej

zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným
skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho
rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu
vec relevantný právny predpis. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán
si zabezpečil dôkazy (Záznam z dopravnej nehody, Záznam o podaní vysvetlenia, Záznam o

podaní vysvetlenia troch svedkov, Záznam o podaní vysvetlenia poškodeného, Zápisnice z ústneho
pojednávania, Fotodokumentácia, Zápis o dychovej skúške , Certifikát o overení analyzátora dychu,
Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu,, Žiadosť o poskytnutie kamerového záznamu, Kamerový
záznam, Výpis z elektronickej karty vodiča – na základe neho zistené, že obvinený v posledných dvoch
rokoch bol jedenkrát postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky), logickým

hodnotením ktorých získal relevantné skutkové zistenia, a ktoré posúdil v súlade s platnou právnou
úpravou.
61. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna
stránka, objekt, objektívna stránka. Spôsobilým subjektom priestupku je páchateľ priestupku, ktorým
môže byť len deliktuálne spôsobilá fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 15 rokov a u ktorej neexistujú

dôvody vylučujúce jej príčetnosť (§ 5 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb.). Subjektívna stránka
predstavuje zavinenie, ktoré môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti, pričom na zodpovednosť za
priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. Objektom sú
vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektívna
stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním

a následkom (kauzálny nexus), jej fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania.
62. Každú skutkovú podstatu charakterizujú záujmy spoločnosti, ktoré sú chránené zákonom a proti
ktorým je protiprávne konanie namierené. Záujmy spoločnosti tak predstavujú objekt priestupku ako
vybrané spoločenské vzťahy, proti ktorým konanie smeruje (napr. riadny výkon verejnej správy, poriadok
v správe, občianske spolunažívanie a pod.). Keďže porušovanie alebo ohrozovanie záujmu spoločnosti

je právne neurčitým pojmom, posudzuje sa jeho naplnenie v každom konkrétnom prípade. Skutková
podstata, (resp. skutkové podstaty) priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorá
je kladená žalobcovi za vinu, je zakotvená v ustanovení § 22 ods. 1 písm. b- bod 1, g, l) zákona č.
372/1990 Zb. Osobitným predpisom, na ktorý objektívna stránka skutkovej podstaty odkazuje, je zákon
č. 8/2009 Z.z., konkrétne ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. b), § 66 ods. 2 písm. a), d),i).

63. Správny súd uvádza, že považuje za preukázané, že súčasťou administratívneho spisu je Záznam o
dopravnej nehode č. ORPZ-ZA-ODI1-206/2022-P zo dňa 13.05.2022, ktorý preukazuje miesto nehody,
čas, spádové pomery, pričom z neho vyplýva opis udalosti a verzia vzniku dopravnej nehody. Tento
záznam vykresľuje pomery na mieste dopravnej nehody ako aj fotodokumentácia z miesta dopravnejnehody, kde bolo fotograficky zachytené miesto dopravnej nehody ako i postavenie vozidiel na mieste
a poškodenie vozidiel. Zo záznamu o dopravnej nehody vyplýva, že došlo k poškodeniu motorového
vozidla Škoda Superb, evidenčné číslo G. majiteľa H. I.. Spôsobenú škodu na motorom vozidle potvrdil

poškodený v zázname o podaní vysvetlenia č. ORPZ-ZA-ODI1-206/2022-P zo dňa 03.06.2022, pričom
z podania vysvetlenia poškodeného vyplýva, že mu vznikla škoda na vozidle vo výške okolo 500
Eur ako i predmetné poškodenie je zadokumentované vo vypracovanej fotodokumentácií. Kontakt
medzi vozidlami potvrdili i traja svedkovia. Hliadka polície pri obhliadke miesta dopravnej nehody síce
výškovo fotograficky nezdokumentovala poškodenia vozidiel, avšak správny súd zastáva názor, že

toto pochybenie nespôsobilo takú vadu v objasňovaní, ktoré by bolo na úkor preukázania škody na
motorovom vozidle Škoda Superb. Poškodenia zistené na vozidlách svojím rozsahom zodpovedajú
vzájomnému kontaktu vozidiel. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že nie je potrebné, aby záznam
zachytil samotný dotyk nárazníkov, postačí, že spoľahlivo dokladá priestorové pomery a sled pohybov,
ktoré spolu s ďalšími dôkazmi vedú k záveru o zrážke. Kontakt vozidiel je týmto hodnoverne preukázaný,
a to kombináciou obrazového záznamu a výpovedí.

64. Z administratívneho spisu tiež nesporne vyplýva, že žalobca sa po dopravnej nehode podrobil
dychovým skúškam na zistenie alkoholu, pričom prvotná skúška bola vykonaná o 17:39 hod.
analyzátorom dychu typu AlcoQuant 6020 plus, číslo A409020 s pozitívnym výsledkom 0,37 mg etanolu
na liter vydychovaného vzduchu a následné opakované dve dychové skúšky mali klesajúcu tendenciu.
To,žesaoriginálnevýtlačkydychovýchskúšokvpriebehuobjasňovaniastratiliabolinahradenékópiami,

nepredurčuje nezákonnosť dôkazu a to aj v tom ohľade, že v podkladoch k zadržaniu vodičského
preukazu sú dve z troch vykonaných dychových skúšok, ktoré sú totožné v podstatných aspektoch ako
čas, dátum, počítadlo, namerané hodnoty ako i typ prístroja. Skutočnosť, že sa podrobil trom dychovým
skúškam potvrdil žalobca aj v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 14.06.2022, kde jasne uviedol, že
bolpodrobenýtromdychovým skúškam. H.I.nebolúčastníkomdopravnejnehody,aleibapoškodeným,

nakoľko sa nezúčastnil na dopravnej nehode. Z tohto dôvodu nebola hliadka polície povinná vykonať
dychovú skúšku s pánom I.. Čo sa týka kópií dychových skúšok, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu, nakoľko prvotné dychové skúšky boli v priebehu objasňovania stratené a potom nahradené
kópiami je nepochybné, že účastník konania sa dobrovoľne po dopravnej nehode podrobil vyšetreniu na
zistenie požitia alkoholu dychovou skúškou, ktorá bola vykonaná 0 17:39 hod. analyzátorom dychu typu

AIcoQuant 6020 plus číslo A409020 s pozitívnym výsledkom 0,37 mg etanolu na liter vydychovaného
vzduchu, pričom opakované dve dychové skúšky mali klesajúcu tendenciu.
65. Absencia podpisu na správe o výsledku objasňovania zo dňa 13.05.2022 neznamená automaticky
nezákonnosť použitia tohto dôkazu. V zmysle § 60 ods. 4 zákona o priestupkoch, správa o výsledku
objasňovania priestupku obsahuje označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie. Objasňovanie

priestupkov vykonávajú predovšetkým správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky,
ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods.
1 ZoP), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa zákona o priestupkoch alebo iného zákona
(pozri komentár k § 58 ods. 2 ZoP). Objasňovanie priestupkov vykonávajú tiež orgány vymenované v
§ 58 ods. 3 (napr. orgány Policajného zboru, Vojenskej polície, obecnej polície a pod. (pozri § 58 ods.

2 a 3 ZoP), ďalšou podstatnou náležitosťou správy o výsledku objasňovania priestupku je stručné a
výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, správa o výsledku objasňovania
priestupku obsahuje aj osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov
spolu so stručným obsahom ich výpovede. Za "osobné údaje" podozrivého je potrebné s ohľadom na §
89a ods. 3 ZoP považovať jeho titul, meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak páchateľ

nemá rodné číslo, adresu pobytu, štátnu príslušnosť a údaj o doklade totožnosti. Tieto údaje sa potom
zaznamenávajú v evidencii priestupkov. Správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať priestupok, k
správe o výsledku objasňovania priestupku je orgán, ktorý jeho objasňovanie vykonal, povinný pripojiť
všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. Prílohu tak budú tvoriť najmä vysvetlenia
od fyzických osôb alebo právnických osôb, prípadne vysvetlenia od štátnych orgánov alebo obcí, rôzne

odborné vyjadrenia od príslušných orgánov, vyžiadané podklady (najmä spisy a iné písomné materiály),
ale napr. aj fotodokumentácia, audiovizuálna nahrávka, náčrt alebo plán miesta dopravnej nehody,
výsledok dychovej skúšky a podobne.
66. Správny súd v zhode so žalovaným uvádza, že v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Správneho
poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu

spisov, alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu
odôvodnenosť svojej požiadavky. V danom prípade však z administratívneho konania vyplýva, že por.
L. H. neumožnil nazretie do spisového materiálu počas objasňovania priestupku, nakoľko nebol vo vecioprávnený konať, z administratívneho spisu vyplýva, že uvedené administratívne konanie o priestupku
bolo pridelené npor. Ing. Monike Juríkovej Žuchovej.
67. V súvislosti s námietkou žalobcu, že vo výroku rozhodnutia absentuje § 137 ods. 2 písm. c) zákona

o cestnej premávke správny súd uvádza, že je pravdou, že výrok neobsahuje výslovné uvedenie
predmetnéhozákonnéhoustanovenia,alepodľanázorusprávnehosúdu ideoformálnuvadubezvplyvu
na skutkovú vetu a právnu kvalifikácia skutku uvedenú vo výroku rozhodnutia.
68. Správny súd tiež dodáva, že strany správnych orgánov nedošlo k porušenie procesných práv
žalobcu, keď rozhodnutie o odvolaní bolo doručené iba právnemu zástupcovi, nakoľko dňa 23.11.2023

bolo do spisového materiálu doručené PLNOMOCENSTVO v ktorom A. B. splnomocnil Advokátsku
kanceláriu H. A. H. M., aby ho zastupoval, vykonával všetky úkony, ako i prijímal doručené písomnosti,
v konaní vedenom pod zn. ORPZ-ZA-ODI2-511/2022-P vrátanie odvolacieho konania, konania o
mimoriadnych opravných prostriedkoch, súdneho preskúmania vecí a ďalších podaní.
69. Správny súd ohľadom uplatnenia námietky zaujatosti v administratívnom konaní zo strany
žalobcu uvádza, že A. A. N. I. ako nadriadený správny orgán rozhodol rozhodnutím č. ORPZZA-

ODI2-301-001/2023 o nevylúčení zamestnanca nakoľko neboli splnené zákonné podmienky (čiastka
10 Zbierky interných predpisov Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, t.j. Pokyn riaditeľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline z 27. januára 2014, o vydaní organizačného poriadku
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline.) Toto rozhodnutie sa viazalo k osobe O. P. A. H. E.,
ktorej bol predmetný spisový materiál pridelený. Z rozhodnutia vyplýva, že P. A. H. E. nie je zaujatá.

Ani opakované oznámenie o zaujatosti spolu s dodatočne zaslanou nahrávkou, tak isto oznámenie
skutočnosti nasvedčujúcich vylúčenie zamestnanca správneho orgánu zo dňa 17.04.2023, ktorým
žalobca reagoval na podnet na činnosť advokátskych koncipientov č. ORPZ-ZA-301003/2023 zo dňa
06.03.2023, ktorý spracoval nadriadený správneho orgánu A. A. N. I. žiadnym spôsobom nedokazuje
zaujatosť správneho orgánu voči samotnému konaniu, žalobcovi ako i jeho právnym zástupcom.

70. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky
štyri znaky skutkovej podstaty priestupku – subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka
(kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom
hovoriťopriestupku.Akpriniektorejčastiskutkovejpodstatyexistujúpochybnostiojejexistenciianebola
preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech

obvineného).
71.Konajúceorgányverejnejsprávyobochstupňochtakpostupovalivsúlades§33ods.1vnadväznosti
na § 34 ods. 3 Správneho poriadku, keďže sa zaoberali návrhom žalobu na vykonanie dokazovania.
Navrhovaný dôkaz nebol vykonaný s poukazom na § 34 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého
dokazovanie patrí správnemu orgánu, čo bolo odôvodnené tým, že okolnosti týkajúce sa nebezpečnosti

skutku vyplývajú z obsahu spisového materiálu. Z citovaných ustanovení vyplýva, že orgán verejnej
správy nie je povinný účastníkom konania navrhovaný dôkaz vykonať (žalobca na vykonanie ním
navrhnutého dôkazu nemal právny nárok), avšak v takom prípade je povinný taký svoj postup odôvodniť,
čo prvostupňový orgán a žalovaný urobili.
72. Vzhľadom na uvedené postupom prvostupňového orgánu a žalovaného, ktorého výsledkom boli ich

vydané rozhodnutia, nedošlo k porušeniu zásady legality, súčinnosti, prípadne iných základných zásad
správneho konania, pretože dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu zisteniu skutkového
stavu, správnemu právnemu posúdeniu veci, pričom nebolo zistené ani porušenie práva žalobcu účinne
sa brániť. Taktiež nebolo zistené porušenie základných zásad trestného konania (napríklad porušenie
práva na obhajobu), základných zásad ukladania trestov, mimo iného z dôvodu, že pokuta bola uložená

v rozmedzí správnej úvahy limitovanej zákonom, t.j. v spodnej hranici maximálnej sadzby a zákaz
činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov, t.j. v dolnej polovici maximálnej sadzby.
73. Správny súd dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia nenašiel ani s uplatnením postupu
v zmysle ust. 195 a nasl. SSP. Naopak preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia zistil, že
konajúce orgány verejnej správy oboch stupňov v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 a § 32 Správneho

poriadku spoľahlivo zistili skutkový stav veci. Prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 74
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. nariadil ústne pojednávanie vo veci priestupku, na ktoré bol predvolaný
žalobca.Prvostupňovýajdruhostupňovýorgánsasprávnevysporiadalisjehovýpoveďou,ďalšiedôkazy
a návrhy na ich doplnenie vyhodnotili v zmysle ustanovení § 34 ods. 5 Správneho poriadku, teda
správne vyhodnotili skutkový a právny stav a na vec aplikovali správne právne predpisy (zákon č.

372/1990Zb.,zákonč.8/2009Z.z.,Správnyporiadok).Prvostupňovýorgánuložilžalobcovizaspáchaný
priestupok sankciu pokuty a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo v zákonom stanovenom rozpätí (na
spodnej hranici), pri určení ktorej a jej výmery prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jehospáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky
a na osobu páchateľa.
74. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti

napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so
zákonom. Nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd taktiež nezistil vady v postupe a v konaní
orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP. Správna žaloba preto nebola dôvodná, následkom čoho
ju správny súd podľa § 190 SSP zamietol.
75. náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého

správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca konaní
nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nezistil podmienky pre
priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP a žalovaný si právo na
náhradu trov konania ani neuplatnil.
76. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísal člen senátu JUDr. Lukáš Kolibáb z dôvodu jeho ospravedlnenej

neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.