Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Csp/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4326200575
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4326200575.1

Uznesenie

16Csp/11/2026

Okresný súd Levice v spore navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/X, XXX XX D.,
proti odporcovi: ESKY.PL SPÓŁKA AKCYJNA, so sídlom ul. Murckowska nr 14A, 40-265 Katowice, NIP:
9481987199, Poľská republika, o zaplatenie 2.082,59 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

16Csp/11/2026

I. Súd návrh navrhovateľky na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zamieta.

II. Odporcovi sa voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka dňa 17.02.2026 podala na tunajší súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa domáhala zaplatenia istiny vo

výške 2.084,91 eura spolu s so zákonnými úrokmi z omeškania podľa právneho poriadku SR od dátumu
doručenia predžalobnej výzvy žalovanému až do zaplatenia, teda od 15.04.2024 do dátumu úhrady
istiny. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 20.09.203 prostredníctvom žalovaného zakúpila 4 letenky.
Každému cestujúcemu bol pridelené samostatné číslo letenky a dátum narodenia. Dňa 24.02.2024 na
letisku Viedeň nebolo umožnené odbaviť jednu cestujúcu napriek platnej letenke. Bola nútená zakúpiť
novú letenku (1.421,- eur). Pôvodná letenka (606,59 eura) zostala nevyužitá. Žalovaný škodu neuhradil.

2.Keďžesasúddomnieval,žeinformácie,ktoréposkytlanavrhovateľkaniesúdostatočnejasnéatlačivo
na uplatnenie pohľadávky nebolo správne vyplnené, súd dal navrhovateľke v zmysle Článku 4, bodu 4
nariadenia možnosť tlačivo návrhu doplniť a opraviť s tým, že navrhovateľku okrem iného poučil, že je
potrebné doplniť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového
poriadku a to v lehote najneskôr do 13.04.2026. Tlačivo B nariadenia (Žiadosť súdu alebo tribunálu

o doplnenie a/alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky) si navrhovateľka prevzala dňa
13.03.2026.

3. Navrhovateľka svoj návrh doplnila dňa 24.03.2026, pričom skutkové tvrdenia doplnila tak, že dňa
20.09.2023 boli prostredníctvom sprostredkovateľa eSky. Sk zakúpené letenky pre štyri osoby, a to: A.
A. (XXXX), E. F. (XXXX), A. A. (XXXX), G. A. (XXXX). Za každého cestujúceho bola riadne uhradená

cena letenky a každému cestujúcemu bola vystavená samostatná letenka s číslom. Dňa 24.02.2024
sa navrhovateľ spolu s ostatnými cestujúcimi dostavili na letisko Viedeň za účelom absolvovania letudo Thajska. Pri predložení cestovných dokladov na vybavenie check-inu bolo zistené, že namiesto
pôvodne zakúpených štyroch leteniek sú vystavené iba tri letenky. Následne bolo zistené, že došlo
k pochybeniu, keďže dve letenky boli nesprávne priradené pod meno A. A., v dôsledku čoho nebola

vystavená letenka pre pasažiera A. A. (XXXX). Aj napriek tomu, že navrhovateľ disponoval dokladom
o zakúpení letenky pre uvedeného pasažiera, nebolo mu umožnené nastúpiť na let, keďže v systéme
dopravcunebolaevidovanáplatnáletenka.Navrhovateľbolpretonútenýsituáciuriešiťbezprostrednena
mieste, pričom neexistovala možnosť nápravy zo strany dopravcu ani sprostredkovateľa v čase odletu. Z
uvedeného dôvodu bol navrhovateľ nútený okamžite zakúpiť novú letenku prostredníctvom spoločnosti

H., I., v hodnote 1.421,- eur, aby pasažier A. A. (XXXX) mohol absolvovať plánovaný let. Táto kúpa
bola jediným možným riešením, nakoľko išlo o bezprostredný odlet a nebolo možné zabezpečiť inú
alternatívu.Zároveňpôvodnezakúpenáletenkapreuvedenéhopasažieravhodnote606,59eurazostala
nevyužitá, a teda predstavuje škodu na strane navrhovateľa. V dôsledku vzniknutej situácie vznikli
navrhovateľovi aj ďalšie náklady, a to náklady na telefonickú komunikáciu so sprostredkovateľom vo
výške 55,- eur. Vo vzťahu k uplatňovanému nároku uviedla, že si uplatňuje náhradu škody pozostávajúcu

z ceny novej letenky 1.421,- eur, ceny pôvodnej nevyužitej letenky 606,59 eura, náklady na telefonickú
komunikáciu 55,- eur, v dôsledku čoho tak celková škoda predstavuje 2.082,59 eura. Zároveň si
uplatňuje zákonný úrok z omeškania podľa príslušných právnych predpisov zo sumy 2.082,59 eura
od 25.04.2024 až do zaplatenia. Záverom uviedla, že navrhovateľ sa pokúsil vec riešiť mimosúdne, a
to zaslaním predžalobnej výzvy dňa 25.04.2024, avšak bez úspechu. Má za to, že týmto doplnením

poskytol súdu všetky požadované skutočnosti v potrebnom rozsahu.

4. Podľa Článku 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), ak sa súd
alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo

primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť
tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené
doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto
orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II. Ak sa

pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

5. Podľa Článku 16 nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané

voči pohľadávke.

6. Podľa článku 17 ods. 1 a 2 nariadenia, členské štáty informujú Komisiu o tom, či je na základe ich
procesnéhoprávaprípustnépodaťopravnýprostriedokprotirozsudkuvydanémuveurópskomkonanívo
veciach s nízkou hodnotou sporu a v akých lehotách možno takýto opravný prostriedok podať. Komisia

tieto informácie zverejní. Na všetky opravné prostriedky sa uplatňujú články 15a a 16.

7. Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

8. Podľa § 132 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v
žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

9.Podľa§132ods.2CSP,opísanierozhodujúcichskutočnostínemožnonahradiťodkazomnaoznačené

dôkazy.

10. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.12. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

14. Po posúdení návrhu navrhovateľky a jeho doplnenia dospel súd k záveru, že navrhovateľka svoj
návrh napriek výzve súdu nedoplnila tak, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť.
Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
V tejto súvislosti je potom potrebné ďalej poukázať na § 132 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého je žalobca (v tu prejednávanej veci „navrhovateľ“) povinný pravdivo a úplne opísať rozhodujúce

skutočnosti, keďže pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ
žaloby. V tejto súvislosti tiež platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za procesný následok prehru
v spore. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti je základnou procesnou povinnosťou
strany sporu a zahŕňa povinnosť uviesť všetko, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej

normy. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť
substancovane tvrdiť, pričom túto povinnosť si strana sporu splní, ak uvedie také skutkové tvrdenia,
ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je potom možné k takémuto
skutkovému tvrdeniu vykonať aj dokazovanie. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej
normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý posudzuje, či platné právo umožňuje, aby na základe

stranou sporu tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku, ktorý strana sporu uplatňuje, vyhovené.
Strana sporu je tak povinná uviesť substancované skutkové tvrdenia úplne a pravdivo tak, aby bolo
zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Strana sporu má tak v sporovom konaní v prvom
rade povinnosť tvrdenia a následne je povinná uniesť dôkazné bremeno, pričom ako už súd uviedol, už
samotné nesplnenie povinnosti tvrdenia, má za následok v podobe prehry sporu. Tu súd ešte pripomína,

že nie je oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu a splnenie procesných povinností strany sporu, pretože
v opačnom prípade by išlo porušenie zásady rovnosti strán sporu. Sporové konanie je ovládané tzv.
„prejednacou zásadou“, ktorá zásada určuje, že procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu
majú strany sporu a nie súd a to bez ohľadu na to, že navrhovateľka je v postavení spotrebiteľa, keď
žiaden právny predpis ju spod povinnosti substancovane skutkovo tvrdiť neoslobodzuje.

15. Navrhovateľka napriek výzve súdu na doplnenie neuviedla dostatok takých podstatných
a rozhodujúcich substancovaných skutkových tvrdení, aby ich bolo možné subsumovať pod konkrétne
hmotnoprávne normy. Ako totiž zo skutkových tvrdení navrhovateľky a predloženého elektronického
lístka (zaslaného od eSky.sk /noreplysky.sk/) vyplýva, cestujúci boli štyria, každý bol identifikovaný

menom, priezviskom a dátumom narodenia a boli im predelené letenky s rôznymi číslami. Mimo
skutkových tvrdení však v inom listinnom dôkaze navrhovateľka opisuje, že na letisku sa dozvedeli, že
sú vystavené len 3 letenky, nakoľko spoločnosť „I. J.“ priradila 2 letenky pod jedno meno. Zo skutkových
tvrdenínavrhovateľkytakniejezrejméanilento,doakýchzmluvnýchvzťahovaskýmkonkrétnekúpami
leteniek vstúpila, s akými právami a povinnosťami jednotlivé zmluvné vzťahy disponovali či boli viazané,

kto konkrétne a akým spôsobom teda porušil svoju povinnosť, ktorej dôsledkom mala byť vzniknutá
škoda, pričom za uvedených okolností je otázna aj samotná pasívna legitimácia navrhovateľkou
označeného odporcu. V zmysle uvedeného tak nemožno konštatovať nič iné, než že navrhovateľka
neuniesla ani len bremeno tvrdenia (nieto ešte na to nadväzujúce dôkazné bremeno) v potrebnom
rozsahu, čo už samo o sebe by viedlo k zamietnutiu jej návrhu rozsudkom.

16. Posúdiac všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s citovanými normami, preto súd návrh
navrhovateľky podľa Článku 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zamietol.

17. Súd už len pre doplnenie dodáva, že jeho pozornosti neuniklo, že navrhovateľka vo svojom návrhu
neuviedla identifikačné číslo odporcu, tzv. „NIP“, ktorý umožňuje jednoznačnú identifikáciu právnickej
osoby so sídlom v Poľskej republike (navrhovateľka udáva dokonca inú adresu odporcu v návrhu a inú
v predžalobnej výzve), a ktorý je povinným údajom v zmysle nariadenia, avšak uvedené nemalo žiadenvplyv na prijatie tých záverov, ktoré viedli súd napokon k zamietnutiu jej návrhu. Vzhľadom na uvedené
tak považoval súd jej ďalšiu výzvu na doplnenie návrhu, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

18. Súd dáva navrhovateľke do pozornosti, že zamietnutie návrhu podľa Článku 4 ods. 4 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu nebráni navrhovateľke v opätovnom podaní takého návrhu, ktorý bude spĺňať
náležitosti riadneho návrhu.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Nárok na náhradu trov konania posúdil súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keď odporca bol

tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však
odporcovi preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli súd rozhodol, že odporcovi nárok na náhradu
trov konania voči navrhovateľke nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 poukazom na § 357 CSP).