Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200163
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200163.4

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Sociálny podnik Košického samosprávneho kraja,
s.r.o., r.s.p., so sídlom Námestie maratónu mieru 1, 042 66 Košice, právne zastúpený: JUDr. Peter
Konvičný, advokátska kancelária, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Inšpektorát
práce Košice, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie opatrenia žalovaného č.
IKO-05-15-2.2/P-E22,A22,A24,25-23, reg. č. IPKE/IPKE_BOZP-IKO/KON/2023/655 zo dňa 19.01.2023,

takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 15.03.2023, doručenou Krajskému súdu v Košiciach

dňa 17.03.2023, domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu žalovaného č. IKO-05-15-2.2/P-
E22,A22,A24,25-23, reg. č. IPKE/IPKE_BOZP-IKO/KON/2023/655 zo dňa 19.01.2023, ktorým žalovaný
nariadil odstrániť nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce a popísané v bode 1,2,4 protokolu
bezodkladne, odstrániť nedostatky v bodoch 3,5,6 do 7 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Výkon
inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania predpisov o bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci v zmysle úlohy č. E 214/22 v súvislosti s registrovaným pracovným úrazom, kontrolu

dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a kontrolu nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce.

2. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v
Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc

správnych súdov.

3. Správny súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu veci skúmal procesné podmienky konania (§
97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej aj SSP) a zistil, že tieto splnené nie sú, preto
bez toho, aby sa zaoberal vecným prejednaním podanej správnej žaloby, túto ako neprípustnú podľa §
98 ods. 1 písm. g) SSP v spojitosti s § 7 písm. e) odmietol.

4. Podľa § 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) upravuje tento zákon:
a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.5. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b) a c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie
a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa

osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

8. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 7 písm. e) správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

10. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

13. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázkou prípustnosť správnej žaloby proti opatreniu, ktorým
žalovaný nariadil zistený nedostatok odstrániť. Žalovaný uložil odstrániť nedostatok v Protokole č.

IKO-05-15-2.2/P-E22,A22,A24,25-23, reg. č. IPKE/IPKE_BOZP-IKO/KON/2023/655 zo dňa 19.01.2023.

14. Správny súd na tomto mieste uvádza, že Správny súdny poriadok v § 7 obsahuje výpočet
vecí, ktoré sú mimo právomoci správnych súdov a teda súdny prieskum právoplatných rozhodnutí v
správnom súdnictve je determinovaný princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z

ktorej vyplýva, že správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov
verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb a
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje
(§ 7 Správneho súdneho poriadku).

15. V zmysle § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia
a opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy. Predmetné ustanovenie nadväzuje na
pôvodné ustanovenie § 248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého správne súdy
nepreskúmali "rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce

sa vedenia konania". Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) zo súdneho
prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom
súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom
konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale aj nemusia preniesť dozákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia,
resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Nesplnenie tejto podmienky má za následok,
že súd je povinný takúto správnu žalobu odmietnuť ako neprípustnú v nadväznosti na § 7 písm. e)

Správneho súdneho poriadku, keďže by žalobca podal správnu žalobu proti opatreniu, ktorá nezasahuje
do jeho subjektívnych práv.

16. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, ktorý k preskúmavaniu protokolu

o odstránení nedostatkov judikoval: „Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s
právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v
predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č.
125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne
ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je
spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho

práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo,
nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy
nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej
alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka
konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP

je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom
subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu
verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa
§ 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. V tomto
zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2021, č. 2/2022 ZNSS).

Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné
vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia
citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že
len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé

zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm.
e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo
zakazuje,objektívnespôsobilédotakéhopráva(prípadnepovinnostialeboprávnehozáujmu)zasiahnuť,
potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP.
Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne

odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá
niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u
zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2
písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z
uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže

pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom,
ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených
záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom
jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi
aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“

17. Správny súd po preskúmaní napadnutého protokolu o inšpekcii práce, ktorý má charakter opatrenia,
s poukazom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že
žalobca podal správnu žalobu proti opatreniu predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy, ktorý nie
je spôsobilým predmetom konania a bol preskúmateľný súdom aj s ohľadom na skutočnosť, že týmto

opatrením nedochádza k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Napadnuté opatrenie - protokol o
výsledku inšpekcie práce je len podkladovým, predbežným rozhodnutím, na ktoré môžu nadväzovať
ďalšie administratívne akty, resp. rozhodnutia žalovaného. Nejde tu o rozhodnutie vo veci samej,
ktorým by sa zakladali, menili alebo deklarovali práva a povinnosti, prípade, ktoré by sa dotýkalo práv
žalobcu. Žalovaný napadnutým opatrením len skonštatoval porušenie Zákona o nelegálnej práci a

nelegálnom zamestnávaní zo strany žalovaného. Predmetný protokol o inšpekcii práce tvorí len podklad
pre ďalšie konanie žalovaného. V prípade, že žalovaný uloží žalobcovi za konštatované porušenie
Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní pokutu, prípadne inú vynútiteľnú povinnosť, čím
autoritatívne zasiahne do jeho práv a povinností môže sa žalobca následne po neúspešnom využitíriadnych opravných prostriedkov domáhať preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia žalovaného
správnym súdom.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) s poukazom § 7 písm. e) SSP
žalobu pre jej neprípustnosť odmietol.

19. Nakoľko bola žaloba odmietnutá, o práve účastníkov konania na náhradu trov konania rozhodol
správny súd podľa § 170 písm. a) SSP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania ak bola žaloba odmietnutá.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).