Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 15, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010350
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125010350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa 15. apríla
2026 v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
22. októbra 2025, sp. zn. 4T/17/2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 22.10.2025, sp.zn. 4T/17/2025 v celom výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B. C. D. E. F. G. H. C., nar. XX.XX.XXXX
vo I., bytom D. J. XX, K. L., M. I.,

o d s u d z u j e

podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 56 ods. 1 veta pred čiarkou,
ods. 2 Tr. zák., na peňažný trest vo výmere 1.000,- (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 1
(jeden) rok.

Výroky o vine a náhrade škody napadnutého rozsudku zostávajú nezmenené.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

19.09.2024 v čase okolo 23.20 h na ceste č. N. K. H. X,XX K. okrese O. O. K., v smere od P. do O. O.,
osobné motorové vozidlo zn. P. Q. R. č. O. XXX N. aj napriek tomu, že jeho schopnosť viesť vozidlo bola
znížená únavou, v dôsledku čoho počas vedenia vozidla zaspal a prešiel s ním do protismernej časti
vozovky, kde prednou časťou vozidla narazil do zvodidiel, od ktorých bol odrazený späť do jazdných

pruhov pre svoj smer jazdy a kde následne s vozidlom zišiel mimo vozovku vpravo a narazil s ním do
priľahlého svahu, kde ostal stáť, pričom pri dopravnej nehode jeho spolujazdec sediaci na prednom
sedadlespolujazdcaL.S.,nar.XX.XX.XXXX,utrpelotrasmozgu,zlomeninukĺbnehovýbežku6.krčného
stavca vpravo, zlomeninu kĺbneho výbežku 7. krčného stavca obojstranne a tržné rany tváre okolo okavpravo, ktoré zranenia znalec hodnotí ako zranenia s primeranou dobou liečenia v trvaní 2 – 3 mesiace
a závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu jeho života v trvaní minimálne 48 dní,

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., 36 písm. j) Tr. zák.,
trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba 24 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený L. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. L. XX, M. I., s jeho nárokom

na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré im predchádzalo podal
obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
03.11.2025 odvolanie, ktorého dôvody doplnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa

18.12.2025. Úvodom skonštatoval, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí a považuje ho za nezákonný.
Má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by svojim konaním naplnil subjektívnu a ani objektívnu
stránku skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Namietal svoju zodpovednosť za spáchaný skutok i jeho právnu kvalifikáciu. Uviedol, že nie je možné

mu spoľahlivo pričítať všetky zranenia poškodeného, nakoľko podľa jeho názoru tento v čase nehody
nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Závery súdu prvého stupňa v tomto smere považuje za
nesprávne. Je pravdou, že ihneď po nehode svedkyni T. D. do telefónu povedal, že obaja boli pred
nehodou pripútaní, avšak toto jeho tvrdenie preukazuje iba jeho presvedčenie, že to tak bolo a nie
skutočný stav, nakoľko v aute bola tma a teda reálne to skontrolovať nemohol. Má za to, že on

si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 45 ods. 1 zákona o cestnej premávke splnil. Nemal
vedomosť o tom, že v aute sa nachádza nástavec zadržovacieho zariadenia, ktorý môže spôsobiť to,
že alarm upozorňujúci na nezapnutý bezpečnostný pás po jeho použití (zacvaknutí) prestane pípať,
hoci osoba nie je pripútaná. Jeho tvrdenia o tom, že poškodený v čase pred dopravnou nehodou nebol
pripútaný potvrdzujú viaceré dôkazy. Jednak, v prvotnej lekárskej správe zo dňa 20.09.2024 o ošetrení

poškodeného je uvedené, že poškodený „bol privezený U. T. 20.09.2024 o 00.13 h ako spolujazdec
vpredu v aute, nepripútaný, spal...“, taktiež znalec pri svojom výsluchu uviedol, že u poškodeného neboli
pri prvotnom vyšetrení indikované poranenia hrudníka v súvislosti s pripútaním bezpečnostným pásom
a nakoniec aj z vykonanej fotodokumentácie z obhliadky motorového vozidla po nehode vyplynulo,
že v zadržiavacom zariadení bezpečnostného pásu na strane spolujazdca sa nachádzal nástavec

zadržiavacieho zariadenia. Na základe uvedených skutočností má za to, že ťažká ujma na zdraví
poškodeného nebola spôsobená iba v dôsledku jeho konania.

Taktiež má za to, že vykonaným dokazovaním nebola u neho preukázaná ani subjektívna stránka
posudzovaného trestného činu. Inkriminovaný pracovný deň nebol až tak náročný, že by to citeľne malo

na neho vplyv. Nepociťoval na sebe únavu. Ročne najazdí okolo 30.000 km až 35.000 km a napriek
mladému veku tvrdí, že má dostatok skúseností s vedením motorového vozidla. Prekvapilo ho, čo
sa v daný deň stalo a nepopiera, že dostal mikrospánok. Rozhodne však popiera, že by čo i len
z nedbanlivosti zanedbal nejaké jeho povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o cestnej premávke.

Vsúvislostisuloženýmtrestomzákazučinnostinamietal,žejehouloženiejeprenehonepreskúmateľné,
pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový súd
spravoval pri jeho ukladaní a tiež aké úvahy viedli súd k tomu, že mu uložil trest zákaz činnosti v trvaní 24
mesiacov, keď Trestný zákon umožňuje uložiť trest zákazu činnosti v rozsahu od jedného do desiatich
rokov. Poukázal na to, že od skutku uplynula doba dlhšia viac ako jeden rok a počas nej sa nedopustil

žiadneho ďalšieho porušenia zákona.

Záveromnamietal,žeprvostupňovýsúdpriukladanítrestuvodôvodenínapadnutéhorozsudkupoukázal
len na jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že je osobou súdne netrestanou a pred spáchaním skutku viedolriadny život. Opomenul a teda vôbec nezohľadnil skutočnosť, že sa s poškodeným U. U. V. dohodol
na náhrade škody za poškodené motorové vozidlo a že sa o zdravotný stav poškodeného v rámci
dostupných možností zaujímal a ospravedlnil sa mu.

Na základe horeuvedených skutočností navrhol krajskému súdu, aby bol spod obžaloby v celom rozsahu
oslobodený, alternatívne, ak by bol krajský súd toho názoru, že uvedený skutok spáchal a stotožnil by
sa s jeho právnou kvalifikáciou, tak navrhol, aby mu bol zrušený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici nevyjadril.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 19.02.2026.
Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodeného sa obhajca obžalovaného
v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného odôvodnenia odvolania a navrhol, aby krajský súd

obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil, alternatívne ak by bol krajský súd toho názoru,
že uvedený skutok obžalovaný spáchal a stotožnil by sa taktiež aj s jeho právnou kvalifikáciou, tak
navrhol, aby mu bol zrušený trest zákazu činnosti.

Naproti tomu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný,

dôvodný a správny vo všetkých jeho výrokoch a navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietol.

Obžalovaný sa pridržal toho, čo uviedol jeho obhajca. Dodal, že to čo stalo, ho veľmi mrzí. Vzniknutú
škoduzamestnávateľovicelúnahradil.Záverompožiadalkrajskýsúd,abymuzrušiltrestzákazučinnosti,

nakoľko práve tento trest mu znemožní výkon jeho práce, keďže v súčasnosti je zamestnancom realitnej
kancelárie a zároveň pracuje aj pre pracovnú agentúru, kde najmä zabezpečuje ubytovanie a rôzne iné
služby pre zahraničných pracovníkov pôsobiacich na Slovensku, pričom najazdí cca 30.000 km ročne.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená

osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o vine
a výroku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom

postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne, nakoľko uložený
trest odňatia slobody súčasne s uloženým trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel boli
neprimerane prísne, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3
Tr. por. zrušil v celom výroku o treste a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom
tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený okresným súdom
v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V tomto smere nie je možné sa stotožniť s odvolacími námietkami
obžalovaného v tom kontexte, že napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný a nezákonný.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr.
por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali.
Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody.

Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu
venoval náležitú pozornosť a vo veci vykonal dostatočné dokazovanie. Na hlavnom pojednávaní vykonal
výsluchy obžalovaného, svedka – poškodeného L. S., svedka – poškodeného U. U. V., svedkyne T.
D., za splnenia procesných podmienok § 268 ods. 2 Tr. por. vykonal výsluch znalca P. P. U., D.,

k ním vypracovanému odbornému vyjadreniu a jeho dodatku, a následne podľa § 269 Tr. por. prečítal
jednotlivé listinné dôkazy zo spisu, a to najmä záznamy o podaní vysvetlení, záznam dopravnej nehody,
zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody, plánik z miesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou,
zápisy o dychových skúškach, certifikát o overení meracieho prístroja, lekárske správy a potvrdenieo práceneschopnosti, doklad o vlastníctve vozidla, cenová ponuka s fotodokumentáciou, doklad o
oznámení poistnej udalosti, oznámenie o poistnom plnení, dohodu o pracovnej činnosti, vyčíslenie škody
s dokladmi predloženými poškodeným, výpis z evidenčnej karty vodiča obžalovaného, správy a posudky

k osobe obžalovaného, odpis z registra trestov obžalovaného, mimosúdne vyrovnanie predložené
obhajcom obžalovaného, po prečítaní ktorých neboli k nim stranami vznesené žiadne námietky a ani
pripomienky. Následne okresný súd v záverečnej fáze súdneho konania návrh obhajoby o doplnenie
dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku za účelom preverenia záverov odborného vyjadrenia
vypracovaného znalcom P. P. U., D., podľa § 272 ods. 3 Tr. por., ako nedôvodný odmietol, pretože

odborné vyjadrenie znalca spolu s jeho dodatkom považoval za dostatočné.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného, považuje krajský súd za nevyhnutné zvýrazniť to, že
tieto nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu
vo výroku o vine, nakoľko sa s ich podstatnou časťou náležite vysporiadal už okresný súd, ktorý na
stranách číslo 7 až číslo 9 napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozpísal všetky základné znaky

vzťahujúce sa na prejednávaný trestný čin a podstatu protiprávnosti konania obžalovaného. A teda čo
sa týka odvolacích námietok obžalovaného krajský súd uzatvára, že tieto boli dostatočne zodpovedané
už v napadnutom rozsudku, na ktorého odôvodnenie krajský súd v podrobnostiach poukazuje a bolo by
nadbytočné opakovane na ne odpovedať.
Nad rámec tam uvedeného, je nutné zdôrazniť, že skutok tak ako ho uzavrel v napadnutom

odsudzujúcom rozsudku okresný súd, potvrdzujú najmä niekoľkokrát opakovaná a veľmi konzistentná
výpoveďsvedka–poškodenéhoL.S.,taktiežvýpoveďsvedkyneT.D.,pričomichpravdivostinasvedčujú
aj závery odborného vyjadrenia znalca P. P. U., D. a jeho dodatku. Dokonca ani samotný obžalovaný
pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní nepoprel tú skutočnosť, že dostal z únavy mikrospánok
v dôsledku čoho s vozidlom prešiel do protismernej časti cesty, kde narazil do zvodidiel, ktoré ho

odrazili na protiľahlú stranu cesty, kde vyšiel z cesty a narazil do priľahlého svahu a nepoprel ani
tú skutočnosť, že po opustení benzínovej pumpy mal za to, že poškodený si zapol bezpečnostný
pás, nakoľko zvuková signalizácia upozorňujúca na nezapnutý bezpečnostný pás spolujazdca prestala
vydávať zvukový signál. Viac sa o to, či je spolujazdec v aute pripútaný bezpečnostným pásom nestaral,
hoci nič mu nebránilo reálne skontrolovať to, či je poškodený skutočne pripútaný, či už pohľadom

alebo dotykom. Vyjadrenie obžalovaného o tom, že poškodený nebol pripútaný bezpečnostným pásom
a do zadržiavacieho zariadenia zastrčil nástavec zadržiavacieho zariadenia sa krajskému súdu javí
ako účelové s cieľom vyviniť sa z prejednávanej trestnej veci, a to najmä z toho dôvodu, že pôvodne
obžalovaný tvrdil, že o žiadnom nástavci zadržiavacieho zariadenia v aute nevedel.
Uvedenú dôkaznú situáciu neoslabuje ani poukazovanie obžalovaného na lekársku správu zo dňa

20.09.2024 o ošetrení poškodeného, kde je uvedené, že poškodený „bol privezený U. dňa 20.09.2024
o 00.13 h ako spolujazdec vpredu v aute, nepripútaný, spal...“, nakoľko poškodený niekoľkokrát
opakovane k tomu uviedol, že takýmto spôsobom sa nevyjadril na vyšetrení a nerozumie ako sa tam toto
konštatovanie, že mal byť nepripútaný dostalo, pričom od počiatku uvádzal, že predtým ako chcel po
nehode vystúpiť z auta, tak si musel odopnúť bezpečnostný pás, nakoľko ním bol pripútaný. Krajskému

súdu sa javí ako veľmi nepravdepodobné, že by si poškodený túto skutočnosť vymyslel, najmä keď aj
znalec P. P. U., D. vo svojom odbornom vyjadrení a jeho dodatku skonštatoval, že poranenie krčnej
chrbtice poškodeného spôsobené inkriminovanou dopravnou nehodou je skôr typické pri pripútaných
účastníkoch dopravných nehôd.
Uzatvárajúc vyššie uvedené odvolacie námietky obžalovaného, reagujúc aj na námietku obžalovaného

ohľadom nepriznania mu okresným súdom poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Tr. zák,
spočívajúcej v nezohľadnení skutočnosti, že sa s poškodeným U. U. V. dohodol na náhrade škody za
poškodené motorové vozidlo a že sa o zdravotný stav poškodeného L. S. v rámci jemu dostupných
možností zaujímal a ospravedlnil sa mu, krajský súd poznamenáva, že priznanie tejto poľahčujúcej
okolnosti predpokladá jednak náhradu škody obžalovaným (musí ísť o úplnú náhradu škody) a jednak

odstránenie aj nemateriálnej škody, t.j. iných škodlivých následkov trestného činu, čo však v tomto
konkrétnom prípade zo strany obžalovaného naplnené nebolo.
Krajský súd zároveň na tomto mieste poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže
byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších
súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08,

IV.ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietaní
odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo
veci Helle v. Fínsko zo dňa 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpoklad tohto postupuje splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodovanie podriadeného súdu možno
považovať za dostatočne odôvodnené, čo v tomto konkrétnom prípade naplnené bolo.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods.

1 Tr. por. krajský súd zistil, že trest uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom je neprimerane
prísny. Preskúmajúc napadnutý rozsudok v tejto časti, krajský súd konštatuje, že okresný súd pri
ukladaní trestu prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa Trestného
zákona prihliadnuť. Okresný súd správne u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Tr. zák., t. j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a správne nezistil

žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Avšak krajský súd na rozdiel od okresného súdu
najmä vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho pomery považuje napadnutým rozsudkom uložený
trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti za neprimerane prísny. Na rozdiel od názoru okresného
súdu má krajský súd za to, že práve v tomto konkrétnom prípade, vzhľadom ku skutočnostiam,
že obžalovaný je zárobkovo činný a že sa jedná o jeho prvý rozpor so zákonom a navyše pri
nedbanlivostnom trestnom čine, tak uloženie peňažného trestu vo výmere 1.000,- eur bude jednak

z hľadiska osobných a majetkových pomerov obžalovaného, a jednak aj z hľadiska zákona dostatočným
trestom na zabezpečenie individuálnej i generálnej prevencie. Vzhľadom na výmeru peňažného trestu
následne krajský súd ustanovil obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného
trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, krajský súd sa stotožnil s odvolacími
námietkami obžalovaného, že jeho uloženie okresným súdom vo výmere 2 roky bolo nepreskúmateľné
a taktiež nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec zrejmé, akými úvahami sa pri jeho
ukladaní okresný súd spravoval. Z evidencie priestupkov obžalovaného vyplynulo, že tento doposiaľ
spáchal iba tri malé priestupky, z toho 2x nemal pri sebe doklady (v novembri 2023 a vo februári 2025),

za čo bol v obidvoch prípadoch postihnutý pokutou vo výške 10,- eur, ktorú na mieste zaplatil a 1x
nerešpektoval maximálnu povolenú rýchlosť (v októbri 2024), za čo bol postihnutý taktiež pokutou vo
výške 10,- eur, ktorú na mieste zaplatil. Odvtedy sa nedopustil žiadneho iného priestupku. Predovšetkým
z týchto dôvodov, prihliadajúc najmä na osobné a pracovné pomery obžalovaného tak ako sú uvedené
v odôvodnení podaného odvolania a ako odzneli aj priamo z úst obžalovaného na verejnom zasadnutí,

krajský súd zmiernil výmeru trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 1 rok. Dôležitým
aspektom tohto rozhodnutia bolo najmä to, že obžalovaný si výlučne vykonávaním pracovných činností,
naktorýchrealizáciunevyhnutnepotrebujevodičskéoprávnenie,zabezpečujepravidelnýlegálnypríjem.

Po komplexnom posúdení vyššie uvedených skutočností a okolností dospel krajský súd k záveru, že

uloženie peňažného trestu a na to nadväzujúceho náhradného trestu odňatia slobody, ako aj trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v daných výmerách popri sebe, zabezpečí v dostatočnej miere
dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky
generálnej a individuálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim
z § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine a treste, z vyššie
uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol o uložení
trestu obžalovanému sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo výroku o vine
z vyššie popísaných dôvodov zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený a takisto zostal

nezmenený aj výrok o náhrade škody, nakoľko tento síce nebol odvolaním priamo napadnutý, avšak
mal vo výroku o vine podklad a z tohto dôvodu podliehal tzv. prieskumnej povinnosti, no jeho eventuálna
zmena prichádzala do úvahy len v neprospech obžalovaného, čo by bolo vzhľadom na zásadu zákazu
zmeny k horšiemu neprípustné, nakoľko odvolanie podal výlučne obžalovaný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.