Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200402
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Smajdová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200402.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Renáty Smajdovej a členov

JUDr. Radovana Turčíka a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: CoreTrans s.r.o. v
likvidácii (predtým LEPASTAV, s. r. o.), so sídlom 086 11 Komárov č. 130, IČO: 44 834 306, právne
zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KRIVILEG s.r.o., so sídlom Moyzesova 46, 040 01 Košice,
IČO: 57 255 407, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101388165/2022 zo dňa 13.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie máj 2017/

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2017. [Z kontroly bol vyhotovený
protokol č. 100512516/2021 zo dňa 31.03.2021. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 24.07.2018 a

skončila sa dňa 20.04.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi. V období od 25.03.2019
do 05.01.2021 bola daňová kontrola prerušená.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100021331/2022 zo dňa 10.01.2022 za
zdaňovacie obdobie máj 2017 žalobcovi určil rozdiel na DPH v sume 12.057,00 Eur.

3. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím

žalovaného č. 101388165/2022 zo dňa 13.05.2022 (napadnuté rozhodnutie).

4.DôvodomurčeniarozdielunaDPHzazdaňovacieobdobiemáj2017bolo neuznanieprávažalobcuna
odpočítanie DPH pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 51 ods. 1 písm. a), § 49 v nadväznosti
na § 19 zákona o DPH, zo zdaniteľných obchodov dodania tovaru a služieb od dodávateľa M-Bio, s.r.o.,
so sídlom Čsl. A. XX/X, B., IČO: 46 859 861 (od 30.11.2019 s názvom 5CMI s.r.o. v likvidácii), podľa
nasledovných faktúr: - fa. č. 01170013, z 19.05.2017, základ dane 8.500,00 Eur, DPH 1.700,00 Eur,

predmet - preprava tovaru, - fa. č. 01170014, z 22.05.2017, základ dane 7.200,00 Eur, DPH 1.440,00
Eur, predmet - administratívne práce a cenové ponuky, - fa. č. 01170015, z 23.05.2017, základ dane
6.280,00 Eur, DPH 1.256,00 Eur, predmet - upratovacie a čistiace práce, - fa. č. 01170016, z 26.05.2017,
základ dane 6.560,00 Eur, DPH 1.312,00 Eur, predmet - reklama obchodného mena, - fa. č. 01170012,z 22.05.2017, základ dane 6.180,00 Eur, DPH 1.236,00 Eur, predmet - polokošele pánske a dámske
s výšivkou, tašky papierové polep Bilboard, - fa. č. 01170017, z 29.05.2017, základ dane 4.095,00
Eur, DPH 819,00 Eur, predmet - materiál, - fa. č. 01170018, z 29.05.2017, základ dane 12.720,00

Eur, DPH 2.544,00 Eur, predmet - sprostredkovanie obchodu, - fa. č. 01170019, z 30.05.2017, základ
dane 7.500,00 Eur, DPH 1.500,00 Eur, predmet - prenájom skladových priestorov III.-V. 2017, - fa. č.
01170020, z 30.05.2017, základ dane 4.100,00 Eur, DPH 820,00 Eur, predmet - administratívne práce,
- fa. č. 01170021, z 30.05.2017, základ dane 9.610,00 Eur, DPH 1.922,00 Eur, predmet - tovar.

5. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva:

- Dňa 03.07.2018 boli správcovi dane odstúpené zo strany Kriminálneho úradu finančnej správy účtovné
doklady žalobcu za rok 2017, daňová kontrola sa u žalobcu začala 24.07.2018, žalobcom boli dňa
10.08.2018 správcovi dane zapožičané databázové súbory z účtovnej evidencie na USB kľúči.

- Na výzvu správcu dane žalobca v podaní z 03.12.2018 uviedol, že tovar bol použitý na ďalší predaj
v jeho predajni a služby boli použité na chod spoločnosti v roku 2017 a predložil doklady: Zmluva
o reklame, propagačnej činnosti a inzercii zo dňa 02.06.2017, Rámcová zmluva o dodaní tovarov
a poskytovaní služieb zo dňa 12.04.2017, Zmluva o preprave osôb zo dňa 03.04.2017, Zmluvy o
sprostredkovanízodňa10.04.2017,Zmluvaonájmenebytovýchpriestorovzodňa10.04.2017adodacie

listy (v počte 5 ks) k nakúpenému stavebnému materiálu.

- Dňa 20.02.2019 bol vypočutý svedok C. D., v rozhodnom období konateľ dodávateľa žalobcu M-Bio
s.r.o.(neskôr od 30.11.2019 obchodný názov 5CMI s.r.o.) ktorý sa dostavil na výsluch spolu s konateľom
žalobcu, a ktorý potvrdil dodanie tovarov a služieb žalobcovi a konkrétne sa na výzvu správcu vyjadril k

jednotlivým fakturovaným dodaniam pre žalobcu. Pozn. funkcia tohto konateľa zanikla k 28.12.2018.

- Vzhľadom na začatie daňovej kontroly v spoločnosti M-Bio s.r.o. (5CMI s.r.o.) ako významného
dodávateľa žalobcu, správca dane prerušil daňovú kontrolu v období od 25.03.2019 do ukončenia
daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu M-Bio s.r.o. (5CMI s.r.o.) do 05.01.2021. Správca dane získal

informácie z protokolu č. 101922841/2020 zo dňa 10.12.2020 o daňovej kontrole u dodávateľa žalobcu
5CMI s.r.o. (pôvodne M-Bio s.r.o.), o čom spísal úradný záznam 23.02.2021, prílohou ktorého je
predmetný protokol. [Pozn. Súčasťou administratívneho spisu je aj ďalší úradný záznam z 23.02.2021,
prílohuktoréhotvoriazápisnicaoústnompojednávanízodňa29.11.2017predDaňovýmúradomBanská
Bystrica s daňovým subjektom CENTRA Slovakia s.r.o. konajúcim prostredníctvom prítomného konateľa

E. F. a zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 16.03.2018 pred Daňovým úradom Košice s daňovým
subjektom M-Bio s.r.o. konajúcim prostredníctvom prítomného konateľa C. D..]. Získané informácie
správca vymedzil vo svojom rozhodnutí takto:

(1) Väčšinu tovarov a služieb pre spoločnosť M-Bio s.r.o. dodala spoločnosť CENTRA Slovakia s.r.o.

(2) Konateľ spoločnosti CENTRA Slovakia s.r.o. v rozhodnom období E. F. v zápisnici o ústnom
pojednávaní zo dňa 29.11.2017 nepotvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou
CENTRA Slovakia s.r.o. a M-Bio s.r.o.
(3) Konateľ spoločnosti M-Bio s.r.o. C. D. sa v zápisnici o ústnom pojednávaní zo 16.03.2018 vyjadril,
že stavebný materiál nakúpený od spoločnosti CENTRA Slovakia s.r.o. bol fakturovaný žalobcovi a

prepravený bol na konkrétnu stavbu priamo spoločnosťou CENTRA Slovakia s.r.o., na všetky dodania
materiálu, tovaru a služieb, upratovacie, čistiace služby, preprava tovaru, osôb, predaj tovaru a materiálu
- stavebný, vodoinštalačný, boli podpísané zmluvy, následní odberatelia boli žalobca a iná stavebná
spoločnosť.
(4) Správca dane v protokole vo vzťahu k M-Bio s.r.o. dospel k záveru, že nedošlo k dodaniu, nebolo

možné preveriť či bola z faktúr priznaná a odvedená daň, realizáciu dodania prác a služieb nevedel
daňový subjekt preukázať dôkazmi, a pre nepreukázanie reálneho dodania zdaniteľných obchodov
neuznal spoločnosti M-Bio s.r.o. právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od CENTRA Slovakia
s.r.o.

- Podľa správcu dane žalobcom predložené zmluvy potvrdzujú obchodné vzťahy medzi žalobcom a
jeho dodávateľom M-Bio s.r.o., ale nepreukazujú dodanie konkrétnych tovarov a služieb. Správca dane
hodnotil výpoveď svedka C. D. (konateľ dodávateľa žalobcu v rozhodnom období) ako všeobecnú, v
ktorej svedok síce v stručnosti uviedol popis poskytnutých služieb, ale nepredložil doklady spoločnostiM-Bio s.ro. preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa správcu dane z protokolu z kontroly u dodávateľa žalobcu
spoločnosti M-Bio s.r.o. neskôr 5CMI s.r.o. vyplýva, že nebolo preukázané reálne dodanie tovarov a
služieb medzi spoločnosťami CENTRA Slovakia s.r.o. a odberateľom M-Bio s.r.o. a preto správca dane

nepovažuje za preukázané ani dodanie tovarov a služieb spoločnosťou M-Bio s.r.o. žalobcovi. Správca
dane menoval faktúry (s predmetom fakturácie a cenou) vystavené spoločnosťou CENTRA Slovakia
s.r.o. pre odberateľa M-Bio s.r.o., ktoré sa týkali následnej fakturácie pre žalobcu zo strany M-Bio s.r.o.
a faktúry vystavené spoločnosťou M-Bio s.r.o. pre žalobcu. Uviedol, že konateľ spoločnosti M-Bio s.r.o.
(C. D.) sa v zápisnici z ústneho pojednávania zo 16.03.2018 (pozn. správne ide o dátum 16.04.2018)

z kontroly u M-Bio s.r.o. aj v zápisnici z ústneho pojednávania z 20.02.2019 z kontroly u žalobcu,
vyjadril, že tovar, materiál aj služby, ktorý dodal žalobcovi nakúpil od CENTRA Slovakia s.r.o., čo podľa
správcu nebolo preukázané. Tiež uviedol, že žalobca ale ani jeho dodávateľ, okrem tvrdenia svedka o
dodaní tovaru a služieb, žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázali, že sa jednalo o reálne obchodné
transakcie, žalobca nepredložil ku daňovej kontrole relevantné dôkazy. A preto neuznal nárok žalobcu
na odpočet DPH pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 51 ods. 1 písm. a), § 49 v nadväznosti

na § 19 zákona o DPH.

- Dňa 18.03.2021 bolo žalobcovi doručené oboznámenie s kontrolnými zisteniami z 16.03.2021, ku
ktorému žalobca nepodal vyjadrenie do spísania protokolu o kontrole dňa 31.03.2021, ktorý bol
žalobcovi doručený 20.04.2021. Dňa 20.05.2021 žalobca podal vyjadrenie k protokolu a k prerokovaniu

pripomienok k protokolu došlo dňa 12.08.2021 na ústnom pojednávaní. Dňa 24.08.2021 žalobca podal
písomné vyjadrenie k zápisnici z prerokovania pripomienok. V období od 15.10.2021 do 29.11.2021 bolo
prerušené daňové konanie (vyrubovacie konanie) vo veci vydania rozhodnutí za zdaňovacie obdobia
január až december 2017, za účelom o.i. preverenia dodávateľov M-Bio s.r.o., pričom predvolaný
svedok E. F., ktorý bol konateľom spoločnosti CENTRA Slovakia s.r.o. sa na výsluch nedostavil z dôvodu

pobytu v zahraničí. Správca dane listom z 08.12.2021 oboznámil žalobcu s priebehom a výsledkami
dokazovania vo vyrubovacom konaní bez dosahu na vyššie formulované dôvody neuznania práva na
odpočet, ktoré prezentoval vo svojom rozhodnutí.

- Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v rámci odvolacieho prieskumu prvostupňového rozhodnutia

správcu dane odvolacie námietky vznesené žalobcom nehodnotil ako dôvodné a odobril správcom dane
vymedzené dôvody neuznania odpočtu DPH z označených zdaniteľných obchodov.

II.
Súdne konanie

6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 29.07.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane,
vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. V žalobe boli vymedzené
nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:

- V žalobnom bode I označenom ako „Nedostatočné a neobjektívne dokázanie veci, nesprávny a
nezákonný postup pri dokazovaní veci, nesprávne právne posúdenie veci, porušenie práva na obhajobu
a riadny proces“ žalobca uviedol nasledovné žalobné dôvody:

- Žalobca s poukazom na to, že správca dane v rozhodnutí neuviedol, že predával a evidoval tržby
elektronickou registračnou pokladnicou, s poukazom na to, že rozhodnutie správcu dane je do väčšej
miery úplne totožné (aj s rovnakými pisárskymi a inými chybami) ako iné rozhodnutia vydané správcom
za jednotlivé mesiace obdobia roka 2017 a s poukazom na závery správcu o nedostatočnom preukázaní
dodávok dokladmi a evidenciami žalobcu, uviedol, že správca dane účelovo a zaujato spochybňuje

a dehonestuje jeho dlhoročné podnikanie a fakticky spochybňuje aj tržby evidované elektronickou
registračnou pokladnicou.
- Poukázal na to, že išlo o reálne a preukázateľné zdaniteľné plnenie s ustáleným a dôveryhodným
obchodným partnerom a výpoveďou C. D., konateľa dodávateľa v rozhodnom období, ktorý potvrdil
reálnosť dodania tovarov a služieb, bolo výslovne a relevantne vyvrátené nedôvodné presvedčenie

správcu dane bez opory vo vykonanom dokazovaní o fiktívnosti a neuskutočnení obchodov. Poukazuje
na obsah výpovede C. D., ktorý podľa žalobcu poskytol podrobné a kompletné vysvetlenia, ktoré podľa
žalobcupochopiteľnesodstupomčasunemoholvšetkyreálnezdokladovať,keďževčasejehovypočutiauž nebol štatutárom dodávateľa a nedisponoval jeho účtovníctvom. Namieta hodnotenie výpovede C.
D. správcom dane.
- Namietal, že nebol prítomný ani predvolaný k výsluchu svedka C. D., ktorého výpoveď je uvedená v

zápisnici zo dňa 20.02.2019.
- Namietal, že za zákonné nemožno považovať dôkazy, ktoré neboli vykonané v rámci daňovej kontroly
u žalobcu alebo sa jej netýkali.
- Namietal, že v hodnotení skutkových zistení úplne absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli najavo
v daňovom konaní.

- Namieta nepravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že C. D. nebol vypočutý v daňovom konaní v
postavení svedka podľa § 25 daňového poriadku.
- Uviedol, že reálnosť plnení potvrdzujú aj ním predložené zmluvy s dodávateľom a dodacie listy.
- Namieta, že správca dane neposúdil všetky objektívne okolnosti reálne vykázaných transakcií, vrátane
právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými stranami, tiež neposudzoval, či predmetné
obchodné transakcie neprebiehali za podmienok krajne neobvyklých či nelogických.

- Namieta, že závery správcu dane sú všeobecné a arbitrárne, a podľa neho nie je zrejmé na základe
akých skutočností k nim správca dane dospel.
- Namieta nesprávne závery žalovaného, keď jeho odvolaciu námietku o nesplnení podmienok
uvedených v § 46 ods. 10 daňového poriadku o zákonnej jednoročnej lehote na vykonanie daňovej
kontroly, vyhodnotil ako neopodstatnenú s poukazom na prerušenie daňovej kontroly a neplynutie lehôt

počas prerušenia. Dôvodí, že k porušeniu citovaného ustanovenia došlo, nakoľko správca dane aj počas
prerušenia fakticky vykonával kontrolu a to formou vedenia paralelných krížových kontrol v spoločnosti
CENTRA Slovakia s.r.o. (pozn. dodávateľa spoločnosti M-Bio s.r.o.) a najmä v spoločnosti M-Bio,
s.r.o. (pozn. dodávateľa žalobcu). Správca dane tak podľa žalobcu aj počas prerušenia zhromažďoval
dôkazy v prospech svojho rozhodnutia, napriek tomu, že podľa daňového poriadku sa až do skončenia

prerušenia nesmie robiť priamo výkon kontroly. Preto podľa žalobcu skutočná daňová kontrola trvala v
rozpore so zákonom tri roky.
- Žalobca zdôrazňuje, že uniesol dôkazné bremeno.
- Opätovne zdôraznil preukázateľné zaplatenie za dodané tovary a služby. Zdôraznil, že na daňovom
subjekte nemožno požadovať, aby dokladoval dodanie, pokiaľ bolo s dodaným tovarom, službami

preukázateľne obchodované, čo podľa žalobcu dokazujú dôkazy nachádzajúce sa v spise. Zároveň
uviedol, že nemožno klásť jemu na ťarchu zrušenie, zlúčenie či výmaz z obchodného registra
dodávateľa. Zdôraznil, že je dlhoročným a poctivým podnikateľským subjektom platiacim dane a odvody.
Uviedol, že správca dane dôkazy o nepoctivosti žalobcu v celom konaní nezískal, pričom mal za to, že
bolo povinnosťou žalovaného aj správcu dane posudzovať komplexne podnikateľskú históriu žalobcu a

zohľadniť jeho finančnú a daňovú disciplínu.
- Namieta, že správca dane neviedol dokazovanie zákonným spôsobom a s dostatočnou odbornou
starostlivosťou a jeho pochybenia poukazujú na účelovosť vykonanej daňovej kontroly.

- V žalobnom bode II označenom ako „Nezrozumiteľnosť, nesprávnosť a nepreskúmateľnosť

rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.“ žalobca uviedol nasledovné žalobné dôvody:

- S poukazom na to, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd je aj určitá kvalita
odôvodnenia rozhodnutia, namieta nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť výroku a odôvodnenia

rozhodnutia správcu dane, keď správca dane neuviedol akým spôsobom dospel k takémuto výroku.
- Uvádza, že daňové predpisy preferujú vykonanie svedeckých výpovedí pred miestnym zisťovaním.
Ďalej uvádza, že správca dane nepreskúmal dôsledne tvrdenia C. D. a preto sa mal v odvolacom konaní
odstrániť nedostatočne zistený skutkový stav minimálne formou svedeckých výpovedí resp. vrátením
veci správcovi dane.

- Podľa žalobcu z rozhodnutia správcu dane a žalovaného je zrejmé, že neboli využité všetky ťažiskové
dôkazy, je oprávnená domnienka, že správca dane svojim postupom úmyselne vytvoril stav, keď vylúčil
preskúmanie predložených dokladov a dôkazov nachádzajúcich sa v spise a tým značne obmedzil
možnosť žalobcu na preukázanie reálnosti daňového plnenia a tým účinne obhajovať svoje tvrdenia a
uplatňovať svoje zákonné práva. Postup správcu dane bol podľa žalobcu v rozpore s § 3 ods. 2 a ods.

8 daňového poriadku.
- S poukazom na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vymedzené v § 63 ods. 5 daňového poriadku
žalobca namieta, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na vysvetlenie a odobrenie postupusprávcu dane bez toho, že by vyvrátil dôveryhodnosť dokladov nachádzajúcich sa v spise a odvolacie
argumenty žalobcu.
- Uvádza, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril všetky podmienky pre realizáciu práv

a povinností žalobcu upravených v § 3, § 45 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 daňového poriadku,
čím ho poškodil na právach počas realizovania daňového dokazovania, pritom ide o vady, ktoré mohli
mať priamy dosah na zákonnosť následných rozhodnutí.
- Zdôraznil, že už v odvolaní namietal uvedené skutočnosti a bolo v možnostiach žalovaného daný stav
napraviť zrušením rozhodnutia správcu a nariadením dokazovania v konaní pred správcom dane.

- Poukázal na to, že nemožno požadovať po daňovom subjekte, aby preukázal skutočnosti, ktoré sú
mimo sféry jeho vplyvu.
- Uviedol, že rozhodnutie správcu dane je z veľkej časti nezrozumiteľné a tým nepreskúmateľné z
dôvodu, že správca dane v odôvodnení zmiešal závery z rozhodnutí z iných zdaňovacích období a preto
bolo povinnosťou žalovaného takéto rozhodnutie zrušiť.
- Poukázal na to, že správca dane nespochybnil dôležitú skutočnosť, že žalobca za dodanie služieb a

tovaru aj reálne dodávateľovi zaplatil.
- Uviedol, že pokiaľ neuznanie jeho deklarovaného dodania tovaru a služieb malo byť zapríčinené
nedôverou správcu dane, resp. jeho aparátom tak v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.
- Zdôraznil, že svoje tvrdenia preukázal predovšetkým svojimi povinnými záznamami a podľa neho

správca nevyjadril pochybnosti o vierohodnosti, preukázateľnosti, správnosti, či úplnosti účtovníctva a
iných žalobcom vedených povinných záznamoch.
- Namieta, že správca nezistil skutkový stav veci presne, pravdivo a čo najúplnejšie, aby bolo možné
hovoriť o spravodlivom procese. Podľa žalobcu správca nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu
ale má povinnosť v rámci výkonu daňovej kontroly uplatniť dôkazné prostriedky až pokým nevylúči

pochybnosť vo vzťahu k preukázaniu jednotlivých účtovných položiek rozhodných pre správne určenie
dane, pričom podľa žalobcu v jeho veci takto správca nepostupoval.
- Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného aj správcu dane a im predchádzajúci postup
sú porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad)
materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany

zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu
predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu
ochrany legitímnych očakávaní. Poukázal všeobecne na obsah princípu právnej istoty a uviedol, že
nezákonný postup a rozhodnutia správcu dane a žalovaného narúšajú tento princíp a tým aj práva
žalobcu.

- Podľa žalobcu boli napadnuté rozhodnutia vypracované na základe nesprávnych myšlienkových
postupov zakladajúcich svojvoľnosť, žalovaný a správca dane sa nevysporiadali so všetkými
relevantnými skutočnosťami, neuviedli ako konkrétne mal žalobca preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené resp. z akých dôvodov a zákonne zabezpečených dôkazov vyhodnotil správca
dane, že k dodaniu v skutočnosti nedošlo.

- Podľa žalobcu je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného aj správcu dane príliš jednostranné,
formalistické a nedostatočné, s neprávnym právnym posúdením, žalovaný vychádzal z nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na odvolacie námietky žalobcu nezisťoval či konanie pred
správcom dane bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli
dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivé procesu. Podľa žalobcu si žalovaný

nemôže svoju rozhodovaciu činnosť zjednodušiť tým, že v dôvodoch rozhodnutia len poukáže na to, že
sa stotožňuje so správcom dane a preberie jeho argumentáciu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2023 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia
a v podstatnej časti zhrnul v ňom uvádzané dôvody. Zdôraznil, že sa riadne vysporiadal so všetkými

odvolacími námietkami žalobcu vznesenými proti rozhodnutiu správcu dane a žalobné námietky
považoval za nedôvodné.

8. Žalobca repliku nepodal.

9. Na pojednávaní konanom dňa 10.03.2026 sa nezúčastnili účastníci ani ich zástupcovia.

III.
Relevantná právna úprava a všeobecné východiská10. Správny súd poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:

- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

- Podľa § 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) upravujúceho základné
zásady správy daní: „(1)Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na
všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha

to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-
zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu,
ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak
daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov
pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej

pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné
skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža
ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo
získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri
správe daní neprihliada. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8)

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo
zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane
vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a Ministerstvo
financiíSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ministerstvo“),akpostupujúpodľatohtozákonaaleboosobitných

predpisov.“

- Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.“

- Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, „Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má

právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas
písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.“- Podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku upravujúceho práva a povinnosti daňového subjektu
pri daňovej kontrole: „Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný
daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej

kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám
nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,“

- Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku: „Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú

kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať
požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly
záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske
operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme
vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim
ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho

tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do
jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady
a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového
subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným
prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným

dátam z týchto softvérov.“

- Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, „Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový orgán môže

lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12
mesiacov.“

- Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku „Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,
že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti

rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu.21a)“

- Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, „Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.“

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

11. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu

k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

12. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu

obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužitia práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

13. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitie práva ako aj pre daňový podvod,
v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitiepráva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle
judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom.

14. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane
sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III)
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom
formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská
republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré

zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.
1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa
dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka
priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

15.Vovzťahukrozloženiuaprenosudôkaznéhobremenapripreukazovanísplneniapodmienokodpočtu
DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom
dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má
dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v

samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak
správcadanemápochybnostiotvrdeniachdaňovéhosubjektuapredloženédôkazynemieniakceptovať,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne

vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

16. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

17. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 10.03.2026 dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a rozsudok vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP.

18. Správny súd v prvom rade uvádza, že žalobcom bola podaná správna žaloba aj vo vzťahu k
rozhodnutiu žalovaného o určení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017, o ktorej správny súd
rozhodol v totožnom senáte rozsudkom sp. zn. KE-6S/72/2022 zo dňa 30.09.2025. Pričom v predmetnej
veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia máj 2017 ide o obdobnú vec, tak čo do dôvodov napadnutého

rozhodnutia žalovaného ako aj žalobných námietok žalobcu, preto sa správny súd v celom rozsahu
pridržiaval už skôr formulovaných záverov v jeho vyššie označenom skoršom rozsudku.

19. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu
dane o určení rozdielu na DPH v sume 12.057,00 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2017 z

dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa M-Bio, s.r.o. (5CMI s.r.o.),
za prepravu tovaru, administratívne práce a cenové ponuky, upratovacie a čistiace práce, reklamu
obchodného mena, polokošele pánske a dámske s výšivkou, tašky papierové polep Bilboard, materiál,
sprostredkovanie obchodu, prenájom skladových priestorov, administratívne práce, tovar, a to prenesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu spočívajúcich v nepreukázaní reálneho dodania
tovarov a služieb.

20. Predmet prieskumu je vymedzený napadnutým rozhodnutím žalovaného, v ňom uvedenými dôvodmi
neuznania odpočtu, pričom správnemu súdu neprináleží tieto žiadnym spôsobom dopĺňať, modifikovať
či inak korigovať. Rozsah prieskumu je vymedzený žalobnými námietkami (bodmi). Správny súd preto
posúdil zákonnosť záverov žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH z
vyššie označených zdaniteľných obchodov v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných

v jeho rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane a dostatočnosti ich odôvodnenia a v rozsahu
žalobných námietok.

21. Správny súd zdôrazňuje, že vymedzenie žalobných námietok v danom prípade charakterizuje v
podstatnej časti všeobecnosť formulácií, preto aj prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu takto
formulovaných námietok mohol byť zodpovedajúci len tejto všeobecnosti námietok.

22. Pokiaľ žalobca aj s poukazom na to, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd
je aj určitá kvalita odôvodnenia rozhodnutia, ako aj s poukazom na požiadavky vyplývajúce z § 63
ods. 5 daňového poriadku namieta nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane aj

žalovaného,správnysúddôvodnosťtakejtonámietkynezistil.Správnysúdkonštatuje,žeznapadnutého
rozhodnutia je zrejmé akým spôsobom ustálil žalovaný skutkový stav a ako bol tento právne posúdený
a tiež sa žalovaný riadne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. K tomu správny
súd zdôrazňuje, že nesúhlas so skutkovými a právnymi závermi žalovaného v spojení aj so závermi
správcu dane resp. s hodnotením dôkazov, nezávisle od ich samotnej správnosti a zákonnosti, ako ani

prípadné vady v procesnom postupe správnych orgánov nie sú spôsobilé založiť vadu nedostatočnosti
odôvodnenia a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

23. K námietke žalobcu o nezachovaní zákonnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa
§ 46 ods. 10 daňového poriadku, správny súd pre prehľadnosť uvádza, že daňová kontrola u žalobcu sa

začala dňa 24.07.2018 a skončila sa dňa 20.04.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.
Vobdobíod25.03.2019do05.01.2021boladaňovákontrolaprerušenázdôvodupodľa§61ods.1písm.
b) daňového poriadku do ukončenia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia
- do ukončenia konania kontrol DPH za zdaňovacie obdobie 01-06/2017 a 08-12/2017 a kontroly za
zdaňovacie obdobie 07/2017 u daňového subjektu 5CMI s.r.o. pôvodne s názvom M-Bio s.r.o. (pozn.

u dodávateľa žalobcu). (Podľa rozhodnutia o prerušení z 20.03.2019 a oznámenia zo dňa 02.02.2021
o ukončení prerušenia dňom 05.01.2021, kedy boli ukončené doručením protokolov daňové kontroly
vedené u dodávateľa žalobcu.)

24. Pokiaľ žalobca nezachovanie jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly dôvodí tým, že

správcadaneajpočasprerušeniafaktickyvykonávalkontrolu,atoformouvedeniaparalelnýchkrížových
kontrol v spoločnosti CENTRA Slovakia s.r.o. (pozn. dodávateľa spoločnosti M-Bio s.r.o.) a najmä v
spoločnosti M-Bio, s.r.o. (pozn. dodávateľa žalobcu), čím aj počas prerušenia zhromažďoval dôkazy v
prospech svojho rozhodnutia, napriek tomu, že podľa daňového poriadku sa až do skončenia prerušenia
nesmie robiť priamo výkon kontroly, správny súd túto námietku nehodnotil ako dôvodnú. Podľa názoru

správneho súdu zákonná možnosť prerušenia daňového konania z dôvodu začatia konania o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia (§ 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku) je naplnená
aj v prípade začatia či vedenia inej daňovej kontroly voči inému subjektu za predpokladu, že skutočnosti
preverované v takom konaní môžu byť rozhodujúce pre prerušovanú daňovú kontrolu. Naplneniu tejto
podmienky v predmetnej veci nasvedčuje už to, že k dôvodom prerušenia boli daňové kontroly u

priameho dodávateľa žalobcu, zdaniteľné obchody s ktorými priamymi dodávateľmi boli predmetom
preverovania v prerušenej daňovej kontrole vedenej voči žalobcovi. Takéto prerušenie daňovej kontroly
nie je možné považovať za neprípustné vykonávanie kontroly počas prerušenia, nakoľko správca dane
v prerušenej daňovej kontrole u žalobcu počas prerušenia žiadnu kontrolu nevykonáva.

25. Pokiaľ žalobca namieta, že z rozhodnutia správcu dane a žalovaného je zrejmé, že neboli využité
všetkyťažiskovédôkazyajeoprávnenádomnienka,žesprávcadanesvojimpostupomúmyselnevytvoril
stav, keď vylúčil preskúmanie predložených dokladov a dôkazov nachádzajúcich sa v spise a tým značne
obmedzil možnosť žalobcu na preukázanie reálnosti daňového plnenia a tým účinne obhajovať svojetvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva, resp. namieta v tejto súvislosti, že postup správcu dane bol
v rozpore s § 3 ods. 2 a ods. 8 daňového poriadku, resp. namieta, správca dane v priebehu daňovej
kontroly nevytvoril všetky podmienky pre realizáciu práv a povinností žalobcu upravených v § 3, § 45

ods. 1 písm. c) a ods. 2 daňového poriadku, čím ho poškodil na právach počas realizovania daňového
dokazovania, pritom ide o vady, ktoré mohli mať priamy dosah na zákonnosť následných rozhodnutí,
správny súd takto formulovanú žalobnú argumentáciu už vzhľadom na jej všeobecnosť hodnotil ako
nepreskúmateľnú a tým nedôvodnú. Najmä s ohľadom na to, že žalobca opomína konkretizáciu
dokladov a dôkazov, ktoré mali byť podľa neho vylúčené z prieskumu, ako aj vymedzenie v čom

konkrétne vidí nevytvorenie podmienok pre realizáciu jeho práv. Súčasne správny súd zdôrazňuje,
že v administratívnom spise ako ani rozhodnutiach finančných orgánov nie sú identifikovateľné žiadne
okolnosti, ktoré by hoci aj vo všeobecnej rovine nasvedčovali vade procesného postupu finančných
orgánov spočívajúcej v porušení základných zásad správy daní (§ 3 daňového poriadku) a práv a
povinností žalobcu (§ 45 ods. 1, 2 daňového poriadku).

26.Správnysúdnehodnotilakodôvodnéaniostatnénámietkyžalobcu,ktorépodľaichobsahusmerovali
k namietaniu hodnotenia dôkazov, skutkových zistení a právnych záverov žalovaného aj správcu dane.

27. V predmetnej veci žalobca na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočtu a tým aj reálneho
dodania tovarov a služieb od dodávateľa M-Bio, s.r.o. (5CMI s.r.o.) predložil správcovi dane faktúry,

zmluvy, dodací list, výstupy z účtovníctva.

28. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o preukázaní reálnej existencie plnenia ako aj jeho vlastné
závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom k preukázaniu reálnej existencie plnenia majú
svoj pôvod v zistení o nepreukázaní reálnej existencie plnení už na úrovni medzi subdodávateľom a

dodávateľom žalobcu v spojení s hodnotením dôkazov predložených žalobcom a vykonaných v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania (vrátane vyjadrení konateľa dodávateľa Petra Slivu) ako
nedostatočných na preukázanie reálnosti plnení.

29. Podľa názoru správneho súdu dôvodnosť pochybností a dostatočnosť predložených dôkazov

daňovým subjektom na preukázanie reálnej existencie zdaniteľného plnenia je nutné v každom
jednotlivom prípade posudzovať individuálne. Tak vo svetle charakteru okolností, ktorými finančné
orgány dôvodia svoje pochybnosti ako aj vo svetle charakteru konkrétneho zdaniteľného plnenia, z
dodania ktorého sa odpočet uplatňuje a súčasne vo svetle požiadavky, aby daňový subjekt poskytovanie
či prijímanie služieb či tovarov dokumentoval s náležitou starostlivosťou súc si vedomý znášania

bremena dôkazu na preukázanie zdaniteľných obchodov, z ktorých si uplatňuje odpočet.

30. Pre posúdenie oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH je rozhodujúce splnenie zákonných
podmienok odpočtu pri konkrétnom zdaniteľnom obchode, teda vo vzťahu medzi dodávateľom a
príjemcom tovaru a služieb uplatňujúcim si odpočet a nepochybne, ako to uviedol aj žalobca nemožno

požadovať po daňovom subjekte, aby preukázal skutočnosti, ktoré sú mimo sféry jeho vplyvu. Avšak
to neznamená, že okolnosti a zistenia na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca, v danom
prípade vo vzťahu medzi subdodávateľom a dodávateľom žalobcu nemôžu byť spôsobilé založiť
dôvodné pochybnosti o reálnosti plnení vo vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom M-Bio, s.r.o.
(5CMI s.r.o.).

31. Osobitne ak v okolnostiach danej veci samotný konateľ dodávateľa žalobcu (C. D.) vo svojich
vyjadreniach uviedol, že dodanie tovaru a služieb žalobcovi bolo uskutočnené prostredníctvom
subdodávateľa CENTRA Slovakia s.r.o., a hoci všeobecne potvrdil ich dodanie žalobcovi nevedel sa
konkrétnejšie vyjadriť k okolnostiam dodania a predmetu plnení, ak sa v podstatnej časti zhoduje

vymedzenie predmetu fakturácii medzi subdodávateľom a dodávateľom (ako sú uvedené v rozhodnutí
správcu dane) a predmetu fakturácií medzi žalobcom a jeho dodávateľom a najmä, ak reálna existencia
týchto plnení bola spochybnená už na úrovni medzi subdodávateľom a dodávateľom žalobcu, keď
konateľ subdodávateľa CENTRA Slovakia s.r.o. v rozhodnom období E. F. pri vykonanom miestnom
zisťovaní pri inej daňovej kontrole nepotvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou

CENTRA Slovakia s.r.o. a M-Bio s.r.o. a dodávateľ žalobcu sám pri daňovej kontrole vedenej voči nemu
reálnosť týchto plnení nevedel preukázať.32. Preto, pokiaľ žalobca vo svojich žalobných námietkach opakovane zdôrazňuje, že uniesol svoje
dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti odpočtu predloženými dokladmi (zmluvami, dodacími
listmi, účtovníctvom, povinnými záznamami) v spojení s potvrdením dodania zo strany C. D. konateľa

dodávateľa, správny súd konštatuje, že okolnosti a zistenia, ktorými finančné orgány dôvodili svoje
pochybnosti majú minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy
predložené daňovým subjektom a preto sa tieto pochybnosti javia ako logické, dôvodné a dostatočne
odôvodňujúce záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom ním predloženými dokladmi. Pričom
žalobcom v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania neboli predložené ani navrhnuté

žiadne ďalšie dôkazy k odstráneniu pochybností správcu dane.

33. Pokiaľ žalobca namieta, že finančné orgány nesprávne hodnotili výpoveď C. D. a nepreskúmali
dôsledne jeho tvrdenia, ani túto námietku správny súd nehodnotil ako dôvodnú. V predmetnej veci
bol C. D. ako konateľ dodávateľa žalobcu v rozhodnom období riadne vypočutý v pozícii svedka dňa
20.02.2019 a pri tomto výsluchu bol prítomný aj žalobca. Podľa správneho súdu, ak finančné orgány

výpoveď tohto svedka (ktorý vo všeobecnosti potvrdil dodanie tovaru a služieb žalobcovi ale už sa
nevedel konkrétnejšie vyjadriť k okolnostiam dodania a predmetom plnení) vo svetle ostatných zistení a
žalobcom predložených dôkazov na preukázanie reálnosti plnení, nehodnotili ako výpoveď dostatočne
preukazujúcu reálnosť zdaniteľných plnení, ich závery sa javia logické a dostatočne odôvodnené.

34. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol prítomný ani predvolaný k výsluchu svedka C. D., ktorého
výpoveď je uvedená v zápisnici zo dňa 20.02.2019, resp. namieta nepravdivosť tvrdenia žalovaného o
tom, že C. D. nebol vypočutý v daňovom konaní v postavení svedka podľa § 25 daňového poriadku,
správny súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí tvrdenie žalobcu, že nebol prítomný pri
výsluchu svedka C. D. dňa 20.02.2019. Taktiež žalovaný v napadnutom rozhodnutí netvrdil, že C. D.

dňa 20.02.2019 nebol vypočutý v postavení svedka, práve naopak. Z obsahu napadnutého rozhodnutia
žalovaného je zrejmé, že sa dôsledne vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k použitiu
zápisnice o vyjadrení C. D. zo dňa 16.04.2018 (pozn. zrejmou chybou v písaní je uvedený nesprávny
dátum z 16.03.2018, správne na čl. 92. administratívneho spisu), pričom zdôraznil zákonnosť takéhoto
listinného dôkazu a práve v súvislosti s týmto vyjadrením C. D. uviedol, že išlo o vyjadrenie dodávateľa

žalobcu M-Bio s.r.o. ako kontrolovaného daňového subjektu prostredníctvom jeho konateľa C. D. a nie
o výsluch svedka.

35. K námietke žalobcu, že za zákonné nemožno považovať dôkazy, ktoré neboli vykonané v rámci
daňovej kontroly u žalobcu alebo sa jej netýkali, resp. k námietke, že daňové predpisy preferujú

vykonanie svedeckých výpovedí pred miestnym zisťovaním, ktorá sa zjavne vzťahuje k zákonnosti
listinných dôkazov použitých z iných daňových konaní na čl. 76-99 administratívneho spisu podľa
úradných záznamov z 23.02.2021 o ich vykonaní a pripojení do spisu (a to najmä Protokol z daňovej
kontroly u M-Bio, s.r.o. o. i. za jún 2017, Zápisnica o vyjadrení kontrolovaného daňového subjektu M-
Bio s.r.o. prostredníctvom jeho konateľa C. D. zo dňa 16.04.2018 a Zápisnica o vyjadrení E. F. ako

konateľa subdodávateľa CENTRA Slovakia s.r.o. pri miestnom zisťovaní zo dňa 29.11.2017), správny
súd uvádza, že so zákonnosťou týchto dôkazov sa dôsledne vysporiadal žalovaný v napadnutom
rozhodnutí v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu a zo strany žalobcu neboli uvedené žiadne
konkrétne skutočnosti, ktorými by tieto závery spochybňoval, okrem zotrvaní na tvrdení o nezákonnosti
týchto dôkazov. Správny súd s poukazom na závery žalovaného zdôrazňuje, že vykonanie dokazovania

listinami z iných daňových konaní nie je možné považovať za rozporné s § 24 ods. 4 daňového poriadku,
pričom aj v prípade, že ide o listiny obsahujúce vyjadrenia konkrétnych osôb, tieto majú stále charakter
listinného dôkazu a nie svedeckej výpovede, na ktorý dôkaz sa jedine vzťahujú podmienky vymedzené
v § 25 ods. 4 daňového poriadku.

36. Pokiaľ žalobca namieta, že správca nezistil skutkový stav veci presne, pravdivo a čo najúplnejšie,
bolo by možné hovoriť o spravodlivom procese, pričom podľa neho správca dane nie je viazaný
len návrhmi daňového subjektu, ale má povinnosť v rámci výkonu daňovej kontroly uplatniť dôkazné
prostriedky až pokým nevylúči pochybnosť vo vzťahu k preukázaniu jednotlivých účtovných položiek
rozhodných pre správne určenie dane, a správca v jeho veci takto nepostupoval, správny súd

ani túto námietku nehodnotil ako dôvodnú. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd zdôrazňuje,
že vyhľadávacia zásada správcu dane pri vykonávaní dokazovania pri preverovaní zdaniteľných
obchodov nie je bezbrehá a rozhodne neznamená vyhľadávanie dôkazov až do vylúčenia pochybností o
oprávnenosti odpočtu. Naopak, pokiaľ zo strany finančných orgánov sú ustálené okolnosti zakladajúcedôvodné pochybnosti o oprávnenosti odpočtu, bolo na žalobcovi, aby uniesol svoje dôkazné bremeno
na preukázanie svojho tvrdenia o splnení zákonných podmienok odpočtu, a to predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov.

37. Pokiaľ žalobca namietal, že na daňovom subjekte nemožno požadovať, aby dokladoval dodanie,
pokiaľ bolo s dodaným tovarom, službami preukázateľne obchodované, čo podľa žalobcu dokazujú
dôkazy nachádzajúce sa v spise, správny súd pripomína, že ak takto formulovanou námietkou žalobca
mienil obchodovanie vo vzťahu medzi ním a jeho dodávateľom, žalobca znáša v plnom rozsahu

dôkazné bremeno vo vzťahu k dokladovaniu dodania a tým preukázaniu reálnosti plnení. Pokiaľ touto
námietkou žalobca mienil ďalšie obchodovanie s prijatým tovarom a službami vo vzťahu medzi ním
a jeho odberateľmi, ktoré v prípade preukázanosti by mohlo mať nepochybne dopad na preukázanie
reálnosti plnení v posudzovaných zdaniteľných obchodoch, aj v tomto vzťahu bolo na žalobcovi dôkazné
bremenopreukázaniatakéhotoobchodovania,pričomzobsahuadministratívnehospisuanizrozhodnutí
finančných orgánov nevyplýva, že by zo strany žalobcu v tomto smere boli produkované či navrhnuté

akékoľvek dôkazy.

38. Uvedená absencia dôkazov vo vzťahu k ďalšiemu obchodovaniu s nadobudnutým tovarom
a službami činí nedôvodnou aj námietku, ktorou žalobca vytýka, že správca dane v rozhodnutí
neuviedol, že predával a evidoval tržby elektronickou registračnou pokladnicou, a tak svojimi

závermi fakticky spochybňuje aj tržby evidované elektronickou registračnou pokladnicou. Nakoľko
bolo práve na žalobcovi, aby špecifikoval a preukázal ďalšie obchodovanie s tovarom a službami,
ktorých nadobudnutie tvrdil, a to ich predajom prostredníctvom registračnej pokladnice, z obsahu
administratívneho spisu však predloženie takýchto dôkazov nie je identifikovateľné a ani žalobcom v
správnej žalobe takéto dôkazy neboli konkretizované.

39. Pokiaľ žalobca namietal, že v hodnotení skutkových zistení úplne absentuje určitá časť skutočností,
ktoré vyšli najavo v daňovom konaní, k tejto jeho námietke je potrebné uviesť, že vzhľadom
na jej všeobecnosť, bez špecifikácie podľa žalobcu absentujúcich skutočností, je takáto námietka
nespreskúmateľná. Zároveň je potrebné dodať, že správny súd po oboznámení sa s obsahom

administratívneho spisu nezistil diskrepanciu medzi jeho obsahom a zisteniami správcu dane a
žalovaného v ich rozhodnutiach.

40. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nespochybnil dôležitú skutočnosť, že žalobca za dodanie
služieb a tovaru aj reálne dodávateľovi zaplatil, správny súd uvádza, že túto okolnosť konajúce orgány

zjavne nehodnotili ako spôsobilú rozptýliť ich dôvodné pochybnosti a správny súd nezistil, že by ich
závery pri hodnotení zistených skutočností boli nesprávne či nedôvodné.

41. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nemožno klásť na ťarchu zrušenie, zlúčenie či výmaz z obchodného
registra dodávateľa, resp. vytýkal nezohľadnenie podnikateľskej histórie žalobcu a jeho finančnej a

daňovej disciplíny, správny súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí ako ani rozhodnutí správcu dane
nie je možné identifikovať, že by dôvody ich pochybností o reálnosti plnení spočívali v zrušení, zlúčení
či výmaze ktoréhokoľvek subjektu dotknutého pri posudzovaní zdaniteľných plnení žalobcu. Tiež je
potrebné uviesť, že podnikateľská história či finančná a daňová disciplína nie sú okolnosti, ktoré by mohli
objektívne súvisieť s dôkaznou situáciou vo vzťahu k reálnosti plnení.

42. Správny súd uzatvára, že za tejto dôkaznej situácie žalobné námietky vznesené žalobcom neboli
spôsobilé spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy o neunesení dôkazného bremena
žalobcom na preukázanie reálnej existencie plnení, z ktorých bol uplatnený odpočet. Preto správca
dane zhodne so žalovaným dospeli k správnemu a dostatočne odôvodnenému záveru, že žalobca

nepreukázal reálnu existenciu plnenia a tým neboli splnené podmienky na uznanie odpočtu DPH.

43. V nadväznosti na uvedené nemôžu byť dôvodné ani žalobcom všeobecne formulované
námietky o porušení ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov
(zásad) materiálneho právneho štátu (najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany

zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu
predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu
ochrany legitímnych očakávaní), rozhodnutím žalovaného a postupom jemu predchádzajúcim.Záver a rozhodnutie o trovách konania

44. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako

nedôvodnú. (výrok I)

45. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi

nepriznal. (výrok II)

46. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 SSP, v znení

účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)