Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/21/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8126201267
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8126201267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811
02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o primerané finančné zadosťučinenie 200,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 100,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2026 domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200,- eur.

1.1 Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 29Csp/3/2025 o určenie neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok bola ako žalobkyňa v
postavení spotrebiteľky úspešná, a to rozsudkom zo dňa 12.11.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 19.12.2025. Ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj len „PFZ“)
za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Primerané
finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko
PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. Na rozdiel od iných
inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku Slovenskej republiky (napr.
ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia

slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme.
Nárok ako ho požaduje, zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v zmluve použil dve neprijateľné zmluvné
podmienky a za každé z týchto porušení spotrebiteľského práva si uplatňuje PFZ vo výške 100,- eur.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.

2.1 Žalovaný uviedol, že nie je jasné z čoho žalobkyňa vychádzala pri určení výšky finančného

zadosťučinenia a prečo žiada od žalovaného sumu 200,- eur. Žalobkyňa výšku finančného
zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnila a ani v tomto smere nepredložila a nenavrhla žiaden
dôkaz. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala nevyčísliteľné straty, ktoré utrpela.3. Žalobkyňa v duplike uviedla, že výška finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom
a závisí vždy od úvahy súdu. Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho
primeranosť.Primeranosťsumy200,-eurjevzhľadomnajmänapostojžalovaného,množstvoaintenzitu

porušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len
priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby
mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Jediným objektívnym
kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku,
ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil, alebo mienil spôsobiť, porušením spotrebiteľského práva.

Ďalším objektívnym kritériom by mala byť aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou
zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Žalobkyňa
dala do pozornosti, že žalovaný v konaní neprejavil žiadnu sebareflexiu, hoci už má skúsenosti a
vedomosti z iných rovnakých súdnych konaní o nesprávnosti svojej obrany, v ktorých už bol so svojimi
právnymi názormi neúspešný. Podotkla, že napadnuté zmluvné podmienky sú notoricky judikované
neprijateľné zmluvné podmienky, preto postup žalovanej je v hrubom rozpore s § 53a ods. 1 OZ. Ak by sa

analogickypoužilaterminológiatrestnéhopráva,taksúdybymali,priúvaháchovýškePFZ,zohľadňovať
v neprospech dodávateľov, v ich postupoch voči spotrebiteľom, špeciálnu recidívu dodávateľov a pri
opakovaní porušení spotrebiteľského práva PFZ zvyšovať a nie znižovať. Zo strany žalovaného sa
jedná o mimoriadne závažné porušenie spotrebiteľských práv a povinností. PFZ vo výške 200,- eur je
prinajmenšom primerané aj s ohľadom na výšku sankcií, ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej

kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa alebo zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančný trhom je oprávnená dodávateľovi uložiť Slovenská obchodná inšpekcia alebo Národná banka
Slovenska. Napokon súdu je z jeho rozhodovacej činnosti dozaista známe, že žalovaný dlhodobo a vo
veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu
rozsudkov vydaných proti žalovanému, tento neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa

snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe
súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených
a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok Okresného súdu Prešov), ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

5.1 Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.11.2025, č.k. 29Csp/3/2025-200, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 19.12.2025, určil, že:
- zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve o úvere č. 3652473308,
zo dňa 17.5.2008 v článku 5 – Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod 5.4], v znení: „V prípade,
ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú
istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a úrokom z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to

od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ Je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
- zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve o úvere č. 3652473308,
zo dňa 17.5.2008 v článku 5 – Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod 5.6], v znení: „Všetky
výdavky Banky spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom Klient súhlasí,

že Banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

6. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
a povinnosti spotrebiteľov, obchodníkov a iných osôb pri ponuke, predaji a poskytovaní produktov, pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „zmluva“) a v súvislosti s ňou,

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z., Každý spotrebiteľ má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu,závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti
v oblasti ochrany spotrebiteľa.

7. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zák. č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy
na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil
osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava

spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.09.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti

s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. (v súčasnosti § 3 ods. 1 zák. č. 108/2024 Z.
z.) pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieťúspešnéuplatneniekonkrétnehonárokuzporušeniaalebopovinnosti,napr.nárokunanáhradu
škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. V prípade práva na PFZ nie je nevyhnutné,

aby spotrebiteľovi ujma skutočne vznikla, postačuje samotné riziko vzniku ujmy v dôsledku porušenia
práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

8. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv ustanovených
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 29Csp/3/2025, v dôsledku

čoho súd v právoplatnom rozsudku určil neprijateľnosť dvoch zmluvných podmienok. Súd má teda za
to, že pokiaľ bola žalobkyňa úspešná v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jej práv ako
spotrebiteľa, základ nároku je daný.

9. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal

z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako kompenzáciu,
ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý
privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu,
ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však PFZ nemôže predstavovať

neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti
voči spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch
strán protiprávnemu konaniu. Súd pri svojom rozhodovaní vzal zreteľ na to, že nebolo preukázané,
že by na strane žalobkyne vznikla ujma v podobe zmenšenia jej majetku, keďže úver nepreplatila.

Rovnako nebolo zistené, že by voči žalobkyni bola aplikované ustanovenie o zmluvnej pokute alebo bola
spôsobená ujma v dôsledku zaznamenávania jej komunikácie s právnym predchodcom žalovaného, či
uchovávaním osobných údajov veriteľom, resp. poskytnutím jej osobných údajov tretím osobám.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 100,-

eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením
bol aj rozsudok vydaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 29Csp/3/2025, a je ním aj
odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu,
dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a
zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek

nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustila
do sporu s ním. Výška PFZ sa stanovuje na základe voľnej úvahy s prihliadnutím najmä na povahu,
závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva. Súd preto priznal žalobcovi
za určenie neprijateľnosti jednej zmluvnej podmienky sumu 50,- eur s prihliadnutím aj na časový
odstup od uzavretia zmluvy, a skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej na základe uvedených

zmluvnýchpodmienokvzniklanejakámajetkováujma.Vprevyšujúcejčastisúdpretožalobuozaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp.

zn. I. ÚS 56/2017, z 08.02.2017). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad
prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností podstatných pre rozhodnutie o
výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2
CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky
súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje

a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).