Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd
Rozhodutie vydal sudca prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Správne právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Stk/13/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201129
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201129.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja
Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255,
proti žalovanému: Rada pre mediálne služby, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/176/2022-58, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/176/2022-58 z 23. júla 2025 sa mení tak, že žaloba
sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa náhrada trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Právny predchodca žalovaného vydal rozhodnutie č. RL/7/2022 z 25. mája 2022 (ďalej len
„rozhodnutie žalovaného“), ktorým uložil právnemu predchodcovi žalobcu (ďalej len „žalobca“) sankciu
- upozornenie na porušenie zákona podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a
retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v účinnom znení (ďalej len „zákon
o vysielaní a retransmisii“) za porušenie § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii.
2. Uvedeného konania sa mal žalobca dopustiť tým, že 3. novembra 2021 v čase o cca 19:00 hod.
odvysielal na televíznej programovej službe Jednotka program Správy RTVS a v rámci neho príspevok
Rebelujúce prevádzky (ďalej len „program“), v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti
a nestrannosti spravodajského programu. Odvysielaný program sa venoval reštaurácii, ktorá mala
porušovať protipandemické opatrenia. Žalobca mal v tejto súvislosti odvysielať tri obrazové zábery na
dve rozdielne reštaurácie bez toho, aby výslovne uviedol, že vo vzťahu k jednej z nich ide o ilustračný
záber. Pri vyobrazení ilustračnej reštaurácie pritom redaktorka podávala informáciu „reštaurácia na
Spiši sa rozhodla pre protest“. Uvedené mohlo v recipientovi vyvolať mylný dojem o tom, že ilustračná
reštaurácia je tou, ktorá nerešpektuje protipandemické opatrenia.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Tvrdil,
že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Navrhol, aby podľa § 191 písm. c), d) a e) Správneho súdneho
poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
4. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-1S/176/2022-58 (ďalej
len „rozsudok správneho súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu podľa § 191 písm. c) SSP, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. S
odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 307/2014z 18. decembra 2014 (ďalej len „nález“) mal za to, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, akým
spôsobom boli odvysielaným programom zasiahnuté práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný
poriadok, verejné zdravie a mravnosť tak, aby bolo potrebné zasiahnuť do výkonu práva na slobodu
prejavu, šírenia informácií a práva verejnosti na informácie. Nekorešpondujúce ilustračné zábery podľa
správneho súdu neboli schopné naplniť neobjektívnosť a nestrannosť spravodajského programu tak,
aby došlo k zásahu do slobody prejavu žalobcu. Uzavrel, že ak sa reštaurácia cítila byť uvedeným
programom dotknutá, mohli nastúpiť prostriedky individuálnej ochrany. Tieto však nemožno nahradiť
postupom podľa zákona o vysielaní a retransmisii a aplikovať verejnomocenské ukladanie sankcií.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov
5. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP,
že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd
rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne, aby zmenil rozsudok
správneho súdu tak, že žalobu zamieta.
6. Žalovaný mal za to, že nález, o ktorý správny súd oprel svoje závery, je prekonaný judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“); rozsudky vo veciach Manole a iní v. Moldavsko
zo 17. septembra 2009, NIT S.R.L. v. Moldavsko z 5. apríla 2022, ATV Zrt v. Maďarsko z 28. apríla 2020
alebo Animal Defenders International v. Spojené kráľovstvo z 22. apríla 2013.
7. ESĽP vo vyššie spomenutých rozhodnutiach podľa žalovaného opakovane potvrdil právo verejnosti
na vyvážené a nezaujaté informovanie o veciach verejného záujmu v spravodajských programoch,
pričom štát má povinnosť zabezpečiť, aby verejnosť mala prostredníctvom televízie a rozhlasu prístup k
nestranným a presným informáciám. Zároveň ESĽP rozhodol, že opatrenia a zásahy do slobody prejavu
vysielateľov na účely zabezpečenia vyváženosti, nezaujatosti, nestrannosti a rozmanitosti informovania
sledujú legitímny cieľ „ochrany práv iných“ v zmysle čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „EDĽP“).
8. Slobodu prejavu podľa čl. 10 EDĽP žalovaný v zmysle rozhodnutí ESĽP chápe tak, že má nielen
individuálny rozmer (ochranu vysielateľa pri šírení informácií a myšlienok), ale aj rozmer kolektívny, ktorý
sa prejavuje ako právo verejnosti na prijímanie informácií. Obsah tohto práva má byť kvalitatívny; nejde
o právo prijímať akékoľvek informácie, vrátane skreslených alebo nepravdivých informácií bez regulácie,
ale o právo verejnosti na prístup k nestranným, spoľahlivým, pluralitným a vyváženým informáciám o
veciach verejného záujmu.
9. Za skutočnosť odôvodňujúcu pochybnosti o opodstatnenosti záverov ÚS SR žalovaný považuje
i to, že § 16 ods. 3 písm. b) bol do zákona o vysielaní a retransmisii implementovaný na základe
Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii. Požiadavka, aby názory odvysielané v spravodajských
programoch boli objektívne a nestranné vyplýva z čl. 7 ods. 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej
televízii: Prevádzkovateľ vysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali
fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov.
10. Žalovaný doplnil, že nález sa týkal posudzovania objektívnosti a vyváženosti špecifického formátu
veľmi krátkych správ v rozsahu niekoľkých viet (tzv. flashových správ). Závery tohto nálezu preto
nemôžu byť úplne automaticky vzťahované a aplikované na všetky spravodajské žánre. Navyše, od roku
2014, kedy bol nález vydaný, sa objavili nové poznatky o tom, ako funguje utváranie názorov a ako
fungujú algoritmy sociálnych sietí. Tieto do veľkej miery spochybňujú predpoklady o utváraní názorov, z
ktorých vychádzal ÚS SR a apelujú na zachovanie vyššie miery objektivity, nestrannosti a vyváženosti
v spravodajských programoch.
11. Aj Ústavný súd Českej republiky podľa žalovaného zaujal k účelu obmedzenia slobody prejavu
vysielateľa v náleze sp. zn. I. ÚS 4035/14 z 30. januára 2018 taký prístup, že šírenie neobjektívnych
a nevyvážených informácií môže byť dôvodom na obmedzenie slobody prejavu vysielateľa v záujme
ochrany ústavných záujmov podľa čl. 17 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Táto je súčasťou aj
slovenského právneho poriadku, pričom čl. 17 ods. 4 je identický s čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava“).
12. Žalovaný ďalej namietol, že správny súd vo svojom rozsudku nepreukázal, akým spôsobom by
jeho tvrdenie, že použitie neoznačených ilustračných záberov nebolo spôsobilé zasiahnuť do verejného
záujmu, obstálo v rovine praktických dôsledkov. Naproti tomu mal za to, že v rozhodnutí žalovaného sú
tieto dôsledky detailne analyzované. Rovnako tak zvýraznil, že sankcia uložená žalobcovi nesledovala
ochranu súkromných práv dotknutej reštaurácie, ale naplnenie pozitívneho záväzku štátu chrániť právo
recipientov na objektívne (a teda aj presné) a nestranné informácie, odvysielané v rámci témy týkajúcej
saverejnéhozáujmu.Existenciaindividuálnejprávnejochranyvsúkromnoprávnomrežimepretonebráni
a už vôbec nenahrádza zákonný dohľad žalovaného nad dodržiavaním § 16 ods. 3 písm. b) zákona o
vysielaní a retransmisii.13. S odkazom na konkrétne časti rozhodnutia žalovaného tento na záver ustálil, že rozhodnutie po
skutkovej, ako aj právnej stránke dostačujúco ozrejmuje dôvody, pre ktoré považoval obmedzenie
slobody prejavu vysielateľa za nevyhnutné a sledujúce legitímny cieľ. Nesúhlasil preto so záverom
správneho súdu, že z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo bolo potrebné žalobcovi zasahovať do jeho práva
na šírenie informácií.
14. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom správneho
súdu a kasačnú sťažnosť navrhol podľa § 461 SSP zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že
zaraďovanie ilustračných záberov do spravodajských programov je bežnou praxou vysielateľov, pričom
účelom v danom prípade bolo vizuálne doplniť spravodajskú informáciu, nie identifikovať konkrétnu
reštauráciu ako subjekt porušujúci protipandemické opatrenia. Zastával názor, že použitý ilustračný
záber bol primeraný a nespôsobil nepresnosť odvysielanej informácie. Súčasne, že objektivita a
nestrannosť bola dodržaná tým, že sa dal priestor majiteľovi reštaurácie porušujúcej protipandemické
opatrenia na to, aby sa v rámci programu vyjadril.
15. Žalobca súhlasil s aplikovaním nálezu na prejednávaný prípad. Nesúhlasil s aplikovaním rozhodnutí
EDĽP, z ktorých aspoň dve sa venovali téme politického pluralizmu. Vyjadril svoje presvedčenie,
že nemožno klásť zvýšené nároky na vysielateľov len preto, že sa aktuálne nachádzame v dobe
zníženej miery schopnosti rozlíšiť dezinformácie od skutočných informácií. Mal za to, že žalovaný
svoje rozhodnutie smeroval na ochranu subjektívnych práv konkrétneho individualizovaného subjektu.
Záverom konštatoval, že použitie ilustračného záberu reštaurácie, ktorej sa program nevenoval, samo
osebe neporušuje § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11
písm. h) SSP.
17. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.
18. Kasačný súd v zmysle § 455 SSP nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 31. marca
2026. Na pojednávaní sa zúčastnili zástupca žalobcu a zástupkyňa žalovaného.
19. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku tohto
rozsudku vyhlásenom na pojednávaní. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
20. Podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii časti vety pred
bodkočiarkou vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov
a politickopublicistických programov. Objektívnosť pritom možno podľa Slovníka súčasného
slovenského jazyka vydaného Slovenskou akadémiou vied vymedziť ako zhodnosť so skutočnosťou,
jestvujúca nezávislé od subjektívneho vedomia (uverejnené na: https://slovnik.juls.savba.sk/?w=objekt
%C3%ADvny&s=exact&k=Jec5&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj
21. Pri posudzovaní predmetnej veci je potrebné súhlasiť so správnym súdom, že povinnosť vysielateľa
uvedenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii treba vykladať v súlade z čl. 26 ods. 4
Ústavy. Podľa tohto ustanovenia slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
22. V prejednávanej veci žalovaný vytýka spôsob spracovania reportáže. Skutočnosť, že na začiatku
reportáže bola vyobrazená len jedna prevádzka (reštaurácie) budovou a plným názvom, pričom tento
obraz bol doplnený textom o tom, že reštaurácia na Spiši sa rozhodla pre protest ... majiteľ ju odmieta
zavrieť, logicky mohlo viesť diváka k záveru o spojení predmetnej prevádzky s predmetom danej
reportáže.
23. Takéto stotožnenie je v rozpore so skutočnosťou, a teda aj s objektívnosťou požadovanou v § 16
ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že medzi
účastníkmi nebol spor o tom, či sa reportáž týka vyobrazenej prevádzky. Bolo preto povinnosťou žalobcu
v postavení vysielateľa spracovať reportáž tak, aby sa zachovala vyváženosť obsahu. Pri spracovaní
reportáže spôsobom vytvárajúcim jednostranné zdanie, že reportáž sa týka zobrazenej prevádzky,
však vyváženosť obsahu majúca dopad na objektivitu nie je zachovaná. Časť reportáže, v ktorom je
zobrazená prevádzka doplnená textom redaktorky o tom, že sa reštaurácia na Spiši rozhodla pre protest
a majiteľ odmieta zavrieť vytvára takýmto podaním jednostranne zdanie, že sa reportáž týka vyobrazenej
reštaurácie.24. Na potrebu spôsobu spracovania reportáží pre účely ich objektívnosti upozorňuje aj komentárová
literatúra. Ľ. Kukliš a kol. v komentári k § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii
uvádza, že okrem výnimočných prípadov by však požiadavka objektivity a nestrannosti spravodajstva
mala byť interpretovaná najmä z formálneho hľadiska. Z pohľadu § 16 ods. 3 písm. b) by nemal byť
primárnedôležitýobsahodvysielanýchinformácií,aleskôrspôsobichspracovaniaaprezentácie(Kukliš,
Ľ. a kol. Zákon o vysielaní a retransmisii - komentár. Wolters Kluwer. Uverejnené v ASPI pod ID:
KO308_2000SK). Objektívnosť konkrétnej reportáže tak treba i podľa tohto názoru hodnotiť aj podľa
toho, či spôsob spracovania zabezpečoval vyváženosť obsahu.
25. S ohľadom na uvedené sa kasačný súd nestotožnil s názorom správneho súdu, podľa ktorého prišlo
z dôvodu nevysporiadania sa s limitmi práva na slobodu prejavu uvedenými v čl. 26 ods. 4 Ústavy k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v rozhodnutí žalovaného. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
poukázal, že v čase protipandemických opatrení existoval legitímny záujem verejnosti na informácie o
gastro prevádzkach, ktoré jednotlivé opatrenia (ne)rešpektujú. Objektívnym spravodajstvom v súlade
s uvedeným sa má zabezpečiť okrem iného vyváženosť poskytnutých informácií, a to aj v rozsahu
ich spracovania. Kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že objektívnosť nie je zabezpečená pri zobrazení
prevádzky s textom hovoriacim o porušení v tom čase účinných právnych noriem. Povinnosťou
vysielateľa zabezpečiť objektívnosť spravodajského programu sa pritom nechráni len konkrétna
prevádzka, ale právo verejnosti na pluralitu informácií v rámci spravodajského programu.
26. Informovanie o porušení legislatívy, pri ktorom je zobrazený konkrétny subjekt, bez jasného
označenia, že ide o ilustračný záber, môže viesť k záveru o jej porušovaní práve týmto subjektom.
Takýmto zobrazením nie je dotknutý na svojich právach len zobrazený subjekt, ale aj recipienti
programov, ktorým je bránené vo vytvorení si, na základe objektívneho spracovania, vlastného
samostatného úsudku. Takéto šírenie informácií nie je možné v súlade s čl. 26 ods. 4 Ústavy považovať
za súladné s ochranou práv a slobôd iných a verejným poriadkom.
27. K argumentácii nálezom kasačný súd uvádza, že v bode 63 ÚS SR pomenúva kritériá pre posúdenie
ústavnej udržateľnosti zásahu do slobody prejavu. Kasačný súd sa vyššie vysporiadal s tým, čo je
predmetom neobjektívnosti spornej reportáže, a prečo táto reportáž mohla zasiahnuť do ochrany práv
a slobôd iných nezabezpečením objektivity reportáže pri jej spracovaní. Kasačný súd teda v danej veci
nemá pochybnosť o tom, že vytýkaná časť reportáže z hľadiska objektívnosti spadá pod výnimku z
obmedzenia práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy. Inými slovami povedané, žalobca má
právo na slobodu prejavu. Tá však nie je absolútna; má svoje limity výslovne vyjadrené (nielen) v § 16
ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii. Žalobcova sloboda prejavu preto mohla byť realizovaná
len v intenciách daných zákonných kritérií. Pretože nebola, nemohlo byť porušené ani žalobcove právo
na slobodu prejavu.
28. K nálezu kasačný súd tiež uvádza, že skutkové základy, na ktorých bolo právne posúdenie
postavené,súodlišné.Predmetomsporuvdanejvecibolosprostredkovaniekritickéhopostojakandidáta
politickej strany, pričom v posudzovanej veci kasačným súdom sa vytýka spracovania reportáže
spôsobom vyvolávajúcim dojem, že vyobrazená prevádzka mohla byť porušovateľom v tom čase
účinných právnych noriem týkajúcich sa zákazu predaja. Nad rámec uvedeného kasačný súd dodáva, že
aj zástupkyňa žalobcu na pojednávaní pred kasačným súdom pripustila pochybenie v tom smere, že pri
vyobrazení prevádzky žalobcom mal byť uvedený údaj o ilustračnom zábere pri predmetnej prevádzke.
29. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti sa kasačný súd nestotožnil s právnym posúdením
veci správnym súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a skutkových okolností veci je zrejmé,
že spôsob spracovania spornej reportáže vo vytýkanej časti mohol vzbudiť u recipientov reportáže
jednostranne dojem o prevádzke ako porušovateľovi protipandemických opatrení. Takéto spracovanie
nesporne naráža na ochranu práv a slobôd iných, ktorým v zmysle § 16 ods. 3 písm. b) zákona o
vysielaníaretransmisiibolžalobcavpostavenívysielateľapovinnýzabezpečiťobjektívnespravodajstvo.
Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom je tak kasačná sťažnosť žalovaného
dôvodná.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
30. Podľa § 462 ods. 3 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy ... je v súlade so zákonom a správny súd ho zrušil, môže rozhodnutie správneho súdu
zmeniťtak,žežalobuzamietne.Kasačnýsúdsanestotožnilsosprávnymsúdom,žežalovanýnesprávne
právne posúdil vec. S ohľadom na závery uvedené v odôvodnení tohto rozsudku bola vec v časti viny
žalovaným správne posúdená, pričom skutkový stav veci nebol sporný. Uložená sankcia nebola v žalobe
ako neprimeraná samostatne napadnutá, pričom žalovaný zvolil najmenej prísnu sankciu z možných
sankcií upravených v § 64 zákona o vysielaní a retransmisii. So zreteľom na zákonnosť rozhodnutia
žalovaného v časti, ktorá bola napadnutá pred správnym súdom a nevzhliadnutia iných nezákonností,na ktoré by sa malo prihliadať v správnom súdnictve z úradnej povinnosti, kasačný súd rozhodol podľa
citovaného ustanovenia.
31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods.
1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd
priznážalobcovivočižalovanémuprávonaúplnú...náhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,akmal
žalobca vo veci celkom ... úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho
úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno
spravodlivopožadovať.Orgánuštátnejsprávyvšaknáhradutrovprávnehozastúpeniamožnopriznaťlen
výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania pred správnym súdom a ani kasačným súdom
nepriznal, nakoľko v konečnom dôsledku nebol so svojou žalobou úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy
konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a
kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané.
32. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.
Povinnosťou vysielateľa zabezpečiť objektívnosť spravodajského programu podľa § 16 ods. 3 písm. b/
zákona o vysielaní a retransmisii sa chráni právo verejnosti na pluralitu názorov v rámci spravodajského
programu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.