Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/34/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212504
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5113212504.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore
žalobcov: 1/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. E., D. E. XXX, 2a/ F. D., C. G., nar. XX.XX.XXXX, E.,
E. XXX, 2b/ B. G., C. D., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX, 2c/ F. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, H. I. XXXX/
XX, J. - K., právni nástupcovia po žalobcovi

v rade 2/, 3/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX, 4/ C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, D. M. B., M. L. XXXX/
XX, 5/ E. J., C. D., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX, 6/ C. G., C. D., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX, 7/ K. D.,
nar. XX.XX.XXXX, E., E. XX, 8/ N. D., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX, 9/ O. P., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
E., E. XXX, 11/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX, 12a/ A. D., C. G., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX,
právna nástupkyňa žalobcov v rade 10/ a 12/, 13/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, D. E., D. E. XX, 14/ Q. D.,
nar. XX.XX.XXXX, R., H. X, 15/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, R., H. X, 16/ S. D., nar. XX.XXXXXX, R., H.

X, 17/ J. D., C. B., nar. XX.XX.XXXX, T. - L., L. XXXX/X, I. C., 18/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX,
okr. J., Česká republika, 19/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XX, okr. J., Česká republika, 20/ C. B., nar.
XX.XX.XXXX, U. J., V. H. XXX, I. C., 21a/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, D., L. J. F., G. XXX/X, I. C., právna
nástupkyňa žalobcu 21/, 22/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, D., T. XX, I. C., 23/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, D.,
H. XX, I. C., 24/ C. X., nar. XX.XX.XXXX, A., V. L. J. XXX/XX, I. C., 25/ B. X., nar. XX.XX.XXXX, A., V. L.
J. XXX/XX, I. C., 26/ K. E., C. D., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX, 27/ B. G., C. D., nar. XX.XX.XXXX, O. L.

K., S. XX, žalobcovia 1/, 3/ až 9/, 11/, 13/ až 20/, 22/ až 27/ zastúpení JUDr. Ladislavom Ščurym, PhD.,
advokát so sídlom Čadca, Mierová 1725, IČO: 33 916 07, proti žalovaným: 2a/ N. B., nar. XX.XX.XXXX,
E., E. XXX, 3/ B. Y., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX, 4/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX, 5/ G. B., nar.
XX.XX.XXXX, E., E. XXX, žalovaní 3/ až 5/ zastúpení JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom
Čadca, Moyzesova 34, 7/ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, D. M. B., 8/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX, 9/
B. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, E., E. XXX,

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.
zn. 2C/120/2013, o odvolaní žalobcov 1/ až 27/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k.
2C/120/2013-120 zo dňa 21.09.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k.
2C/120/2013-274 zo dňa 18. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 2C/120/2013-120 zo dňa 21.09.2015 v poradí druhom a treťom

výroku v spojení s uznesením súdu prvej inštancie č. k. 2C/120/2013-274
zo dňa 18. mája 2018 potvrdzuje.

Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 2C/120/2013-120 zo dňa 21.09.2015 v poradí prvom výroku
ponecháva nedotknuté.

Žalovanému 6/ voči žalobcom 1/ až 27/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
uznesením č. k. 2C/120/2013-120 zo dňa 21.09.2015 v poradí prvým výrokom konanie voči žalobcovi

(odporcovi) 6/ B. P. zastavil, v poradí druhým výrokom žalobcovi (odporcovi) 6/ B. P. priznal trovy
konania vo výške 83,16 Eur s tým, že v poradí tretím výrokom rozhodol, že žalobcovi (odporcovi) 6/ sú
žalobcovia (navrhovatelia) 1/ až 30/ povinní spoločne a nerozdielne v lehote troch dní od právoplatnosti
predmetného rozhodnutia uhradiť trovy konania.
1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplynulo, že žalobcovia (navrhovatelia) sa
návrhom doručeným súdu dňa 18.04.2013 domáhali voči žalovaným (odporcom) 1/ až 6/ určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s tým, že navrhovatelia vzali na pojednávaní dňa 21.09.2015 návrh
voči žalovanému (odporcovi) 6/ späť a konanie žiadali voči nemu zastaviť. Poukázal na to, že dôvodom
späťvzatia bola skutočnosť, že žalovaný (odporca) 6/ bol žalovaný predovšetkým z dôvodu podaného
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a keďže rozhodnutie o predbežnom opatrení nadobudlo
právoplatnosť, tak žalobcovia ďalej netrvali na jeho účasti v konaní. Vychádzajúc z uvedeného potom

súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému (odporcovi) 6/.
1.2 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Keďže žalobcovia (navrhovatelia) vzali návrh
na začatie konania (žalobu) voči žalovanému (odporcovi) 6/ v priebehu konania späť, dospel potom

k záveru, že žalobcovia boli tí, ktorí zavinili, že konanie sa voči žalovanému 6/ muselo zastaviť, a preto
im vznikla povinnosť nahradiť žalovanému 6/ trovy tohto konania. Pokiaľ ide o výšku trov konania, súd
prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný si uplatnil trovy konania, a to ušlú mzdu za deň, kedy sa
zúčastnil pojednávania, t.j. 21.09.2015, pričom jeho pracovná doba v tento deň bola podľa potvrdenia
zamestnávateľa od 05:30 do 22:00 hod. a pri hodinovej mzde 5,04 Eur ako vodiča autobusu, ktorý už

v predmetný deň do práce nastúpiť nemohol, mu priznal náhradu trov konania vo výške 83,16 Eur (t.j.
16,5 hod. x 5,04 Eur), na úhradu ktorých zaviazal spoločne a nerozdielne žalobcov (navrhovateľov) 1/
až 30/.

2. Proti v poradí druhému a tretiemu výroku uznesenia súdu prvej inštancie (pozn. odvolacieho súdu:

žalobcamivýslovneoznačenýmiakovýrokyII.aIII.)podaližalobcovia(navrhovatelia)1/až27/odvolanie
z dôvodov prezumovaných ustanovením § 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom namietali
odvolacie dôvody prezumované ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku.

2.1

Napádané uznesenie považovali za nepreskúmateľné a predčasné, keď podľa nich prvostupňový súd
bez náležitého odôvodnenia rozhodol o zastavení konania voči žalovanému (odporcovi) 6/ a priznal
mu náhradu trov konania spočívajúcu v ušlom zárobku ako svedočnom za deň, kedy sa zúčastnil
pojednávania. Pritom namietali, že súd prvej inštancie nezohľadnil dĺžku trvania pojednávania zo dňa
21.09.2015, ktoré podľa súdnej zápisnice trvalo iba 45 minút. Upriamili pozornosť na to, že žalovaný

(odporca) 6/ si uplatnil ako ušlý zárobok celodennú mzdu, ktorá podľa jeho potvrdenia za hodinu činí
5,04 Eur, teda 83,16 Eur za jednu 16,5-hodinovú zmenu. V tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že
potvrdenie zamestnávateľa zakladajúce nárok na svedočné musí obsahovať nielen výšku priemerného
čistého hodinového zárobku, ale súčasne i údaj, či svedok môže vzhľadom na druh práce, ktorý
vykonáva, nastúpiť do práce na zvyšok pracovného času (§ 72 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z.).

Žalobcovia považovali za predčasné rozhodnutie súdu o náhrade trov konania založené na zásade
procesného zavinenia v čase, kedy podľa nich nebolo možné jednoznačne konštatovať, ktorá procesná
stranasvojímkonanímaleboopomenutímzavinila,žežalobcovia(navrhovatelia)muselivziaťspäťnávrh
na začatie konania voči žalovanému (odporcovi) 6/ a súčasne namietali postup súdu prvej inštancie,
ktorý neuskutočnil náležité dokazovanie o oprávnenosti nároku uplatneného žalovaným (odporcom) 6/

ako nezákonný.
2.2
Taktiež namietali, že súd prvej inštancie nesprávne určil vo výroku napádaného uznesenia povinnosť
žalobcov (navrhovateľov) 1/ až 30/ zaplatiť žalovanému (odporcovi) 6/ trovy konania, pričom zdôraznili,
že zo súdneho spisu vyplýva, že žalobcov (navrhovateľov) v danom čase bolo 27, a preto je v poradí tretí

výrok uznesenia súdu prvej inštancie nevykonateľný. Zdôraznili, že v priebehu konania došlo k zmeneprocesného postavenia u troch žalobcov (navrhovateľov), z ktorých sa stali žalovaní (odporcovia)
v totožnom konaní, a teda podľa (v poradí) tretieho výroku uznesenia súdu prvej inštancie sú aj
oni zaviazaní povinnosťou hradiť trovy konania žalovaného (odporcu) 6/. V tomto smere považovali

uznesenie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné.
2.3
Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k.
2C/120/2013-120 zo dňa 21.09.2015 v časti výrokov II. a III. (poznámka odvolacieho súdu: z obsahu
odvolania vyplýva, že „v poradí druhého a tretieho výroku uznesenia“) v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.

h) Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalovaný 6/ sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

4. V zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu súd prvej inštancie vydal k odvolaním napadnutému
uzneseniu opravné uznesenie č. k. 2C/120/2013-274, ktorým výrokom I. opravil záhlavie uznesenia

súdu prvej inštancie č. k. 2C/120/2013-120 zo dňa 21.09.2015, a to tak, že správne má znieť v časti
označenia žalovaného 1/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., v zastúpení JUDr. Antonom Kupšom,
advokátom so sídlom Moyzesova ulica 34, Čadca, výrokom II. opravil znenie tretieho výroku uznesenia
Okresného súdu Žilina č. k. 2C/120/2013-120 do dňa 21.09.2015 tak, že správne má znieť: „Trovy
konania žalovanému v rade 6/ sú povinní uhradiť žalobcovia v rade 1/ až 27/, spoločne a nerozdielne

v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ a výrokom III. opravil písomné vyhotovenie
zápisnice o pojednávaní konanom dňa 21.09.2015 tak, že výrok III. uznesenia č. k. 2C/120/2013 zo dňa
21.09.2018 uvedený v písomnom vyhotovení zápisnice bude správne znieť: „Trovy konania žalovanému
v rade 6/ sú povinní uhradiť žalobcovia v rade 1/ až 27/ spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej aj „CSP“),
po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana (§ 359 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP), t.j. žalobcovia 1/ až 27/, keďže súd prvej inštancie (v poradí) druhým výrokom svojho
uznesenia priznal žalovanému (odporcovi) 6/ B. P. trovy konania vo výške 83,16 Eur a žalobcom
(navrhovateľom) 1/ až 30/ (poznámka odvolacieho súdu: v znení opravného uznesenia súdu prvej

inštancie č. k. 2C/120/2013-274 zo dňa 18. mája 2018 „žalobcom 1/ až 27/“) uložil povinnosť uhradiť
ich odporcovi spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a contrario v spojení
s § 470 ods. 2 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379

CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v poradí druhom ako
aj v poradí treťom výroku o trovách konania ako vecne správne, v spojení s opravným uznesením č. k.
2C/120/2013-274 zo dňa 18. mája 2018, potvrdil.

6. Napadnuté uznesenie bolo vydané za účinnosti zákona Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom v čase rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v priebehu konania nadobudol účinnosť Civilný sporový
poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 01.07.2016) odvolací súd, bol povinný pri svojom postupe
aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu
prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). V daných súvislostiach odvolací súd akcentuje,

že Občiansky súdny poriadok na rozdiel od Civilného sporového poriadku nevychádzal z koncepcie
dvojfázového rozhodovania o trovách konania, kedy súd v prvej fáze rozhodovania rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, proti ktorému uzneseniu je odvolanie prípustné podľa § 357 písm. m) CSP
a následne v druhej fáze, ktorá nastupuje až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
sa rozhodne o samotnej výške trov konania, ktoré však podľa § 262 ods. 2 CSP vydáva súdny úradník

a proti ktorému uzneseniu o výške trov konania nie je prípustné odvolanie ale sťažnosť podľa §
239 CSP a nasl.. Koncepcia rozhodovania o trovách konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
vychádzala z jednofázového rozhodovania, kedy súd prvej inštancie rozhodol o priznaní trov konania
a súčasne stanovil ich výšku, keď proti tomuto rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie (§ 202 ods.
3 O.s.p. a contrario). Vychádzajúc z uvedeného, keďže normatívnym „podkladom“ pre rozhodnutie

o trovách konania medzi žalobcami 1/ až 27/ na strane jednej a žalovaným 6/ na strane druhej boli
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd vykonal odvolací prieskum rozhodnutia
súdu prvej inštancie aplikujúc ustanovenia Civilného sporového poriadku, pričom vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie posudzoval z hľadiska jeho súladu s právnou úpravou platnouv čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku. Uvedený postup podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedná zmyslu a účelu prechodného
ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, keď odvolanie žalobcov smerovalo proti výrokom rozhodnutia súdu prvej

inštancie vydaným podľa ustanovení OSP (ako zákonného rámca pre rozhodnutie), rezultujúcich tak
čo do rozhodnutia o nároku na trovy konania, ako aj ich výšky (uvedené však, tak ako už bolo vyššie
uvedené, aktuálna právna úprava regulujúca rozhodovanie o trovách konania už nepozná).
7. Východiskovo zo strany odvolacieho súdu je nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu

odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto
neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných než stranou sporu v odvolaní
vznesených námietok. Výnimku z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré
je súd povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací
súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.

8.Súčasneodvolacísúdakcentuje,ževdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutiasúduprvejadruhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a vo vzťahu ku konkrétnym odvolacím námietkam

odvolací súd len na okraj poznamenáva, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (II. ÚS 78/05).
8.1
V kontexte s odvolateľmi namietaným odvolacím dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej

inštanciezdôvodu,žesúdprvejinštancievporadítreťomvýrokunapádanéhouzneseniauložilpovinnosť
žalobcom (navrhovateľom) 1/ až 30/ zaplatiť žalovanému (odporcovi) 6/ trovy konania, avšak v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie na strane žalobcov (navrhovateľov) vystupovalo iba 27 žalobcov,
odvolací súd poukazuje na to, že uvedená zrejmá nesprávnosť bola odstránená opravným uznesením
súdu prvej inštancie

č. k. 2C/120/2013-274 zo dňa 18. mája 2018, na ktorú nepresnosť súd prvej inštancie reagoval vo výroku
II. opravného uznesenia, následkom čoho došlo k odstráneniu uvedenej zrejmej nesprávnosti.
9. Žalobcovia súčasne namietali predčasnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania,
pričom poukázali na to, že uvedené rozhodnutie bolo založené na zásade procesného zavinenia v čase,
keď podľa nich nebolo možné jednoznačne konštatovať, ktorá procesná strana svojím konaním alebo

opomenutím zavinila, že žalobcovia (navrhovatelia) museli vziať späť návrh na začatie konania voči
žalovanému (odporcovi) 6/.
9.1
Odvolací súd sa s uvedenou odvolacou námietkou nestotožnil, keď poukazuje na to, že boli to
práve žalobcovia, ktorí na pojednávaní zo dňa 21.09.2015 zobrali žalobu voči žalovanému 6/ späť,

a to z dôvodu, že žalovaný 6/ mal byť podľa vyjadrenia žalobcov žalovaný predovšetkým z dôvodu
predbežného opatrenia, a keďže predbežné opatrenie už bolo právoplatné, žalobcovia netrvali na tom,
aby na strane žalovaných (odporcov) vystupoval aj B. P. ako žalovaný, a preto voči nemu žiadali
konanie zastaviť. V daných súvislostiach odvolací súd poukazuje na to, že návrh žalobcov na nariadenie
predbežného opatrenia žalovanému 6/ bol uznesením súdu prvej inštancie č.k. 2C 120/2013-63 zo dňa

24.05.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/332/2013-74 zo dňa 15.08.2013
zamietnutý. Boli to žalobcovia, ktorí späťvzatím žaloby voči žalovanému 6/, ktorého ako stranu sporu na
celé konanie vymedzili práve oni, potom zavinili, že konanie sa voči nemu muselo zastaviť. Pritom voči
výroku uznesenia o zastavení konania ani nepodali opravný prostriedok, a ani ako dôvod späťvzatia
neuvádzajú, že by žalovaný 6/ svojím správaním založil dôvod na späťvzatie žaloby voči nemu.

9.2
Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie
nebolo možné jednoznačne konštatovať, ktorá procesná strana svojím konaním alebo opomenutím
zavinila, že žalobcovia museli vziať späť návrh na začatie konania (žalobu) voči žalobcovi (odporcovi)
6/, nakoľko, tak ako už bolo uvedené, boli to práve žalobcovia (navrhovatelia), ktorí ako „páni“ sporu

boli zodpovední za vymedzenie okruhu žalovaných a medzi žalovaných zaradili aj žalovaného 6/. Pritom
žalobcovia mali dostatok času na to, aby žalobu voči žalovanému 6/ zobrali späť ešte pred samotným
pojednávaním, z účasťou na ktorom mu trovy vznikli.10. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcov, že súd prvej inštancie bez ďalšieho
zisťovania možnej náhrady alebo výmeny pracovnej smeny vyhovel v celom rozsahu uplatnenému
procesnému návrhu žalovaného 6/ a priznal mu náhradu trov konania spočívajúcu v ušlom zárobku za

celodennúmzdu,t.j.za16,5hodinovúsmenuvcelkovejvýške83,16Eur(t.j.5,04Eurza1hodinu).Vtejto
súvislosti poukazuje na to, že z potvrdenia zamestnávateľa o výške priemerného čistého hodinového
zárobku žalovaného 6/ vyplýva, že zamestnávateľom žalovaného 6/ bola spoločnosť H. A. K. R., a.s.,
so sídlom D. X, XXX XX R., v ktorej v rozhodnom čase žalovaný 6/ pracoval ako vodič autobusu a jeho
pracovný čas v deň predvolania bol od 05:30 do 22:00 hod. s tým, že ušlý zárobok za prácu sa mu

zrazí z jeho mzdy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie samotného žalovaného, že on
už v deň pojednávania nemôže do práce nastúpiť, lebo vynechal smenu a ako za vodiča autobusu tak
museli za neho dať náhradu, a preto už v deň pojednávania nemohol do práce nastúpiť (str. 3 zápisnice
o pojednávaní súdu prvej inštancie zo dňa 21.09.2015 na č.l. 114 spisu). Uvedené možno potom
vyvodiť aj z obsahu potvrdenia zamestnávateľa, ktorý v tomto potvrdení (výslovne) v deň pojednávania
vymedzil pracovný čas žalovaného 6/ od 05:30 do 22:00 hod. Odvolací súd sa potom stotožnil so

súdom prvej inštancie, ktorý s poukazom na charakter práce žalovaného 6/ ako vodiča autobusu dospel
k záveru, že menovaný už v deň dotknutého pojednávania do práce nastúpiť nemohol, keď už zo
samotnej podstaty veci vyplýva, že ako vodič autobusu sa mal zúčastniť celej zmeny a v prípade, ak sa
tejto zmeny nemohol zúčastniť bez vopred časovo určiteľnej prekážky (zamestnávateľovi žalovaného
6/ a ani samotnému žalovanému 6/ nemohlo byť zrejmé na akú dlhú dobu vznikne potreba žalovaného

6/ zúčastniť sa pojednávania súdu), bol jeho zamestnávateľ nútený namiesto neho na pracovnú zmenu
povolať zástupcu.
11. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v poradí druhom a treťom
výroku v spojení s opravným uznesením ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
12. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 6/, ktorý mal v odvolacom konaní plný
úspech (keďže odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom druhom
a treťom výroku), nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní
zostal žalovaný 6/ nečinný a žiadne odvolacie trovy mu nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
V R., dňa 31. marca 2026

JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu
JUDr. Eva Malíkováčlen senátu
JUDr. Roman Tichý

člen senátu