Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200289
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., so sídlom: Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, IČO: 35 918
519, právne zastúpeného: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom: Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47
237 325, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/49/2020-125, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.
BA-2S/49/2020-125 zo 6. novembra 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 9104405/5/4411765/2013/Sia z 1.
októbra 2013 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 1“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku v účinnom
znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2009 rozdiel dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 4.085,- EUR.
2. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane č. 1 odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č.
1100302/1/3164/2014/1042 zo 7. januára 2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 1“) podľa § 74 ods.
4 daňového poriadku rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane č. 1 potvrdil.

3. Rozhodnutie žalovaného č. 1 žalobca napadol správnou žalobou podľa § 247 a nasl. Občianskeho
súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „OSP“). Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
uznesenímč.k.1S/53/2014-70(ďalejlen„uzneseniekrajskéhosúdu“)odložilvykonateľnosťrozhodnutia
žalovaného č. 1 podľa § 250c ods. 1 OSP a rozsudkom č. k. 1S/53/2014-106 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu“) rozhodnutie žalovaného č. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) rozsudkom sp. zn. 1Sžf/58/2016 z 8. júna 2017
(ďalej len „rozsudok NS SR“) rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.

5. Správca dane rozhodnutím č. 100629620/2019 z 13. marca 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu
dane č. 2“) vyrubil podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku žalobcovi úrok z omeškania vo výške
2.338,50 eur za nezaplatenie DPH za zdaňovacie obdobie október 2009 od 6. februára 2014 do 1.
decembra 2017; do dňa použitia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017.
6. Žalobca aj v tomto prípade podal voči rozhodnutiu správcu dane č. 2 odvolanie, o ktorom žalovaný
rozhodol rozhodnutím č. 101904693/2019 z 8. augusta 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 2“)
podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku tak, že zrušil rozhodnutie správcu dane č. 2 a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.
7. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) vydalo rozhodnutie č.
MF/018514/2019-77 zo 7. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie MF SR“), ktorým v mimo odvolacomkonaní podľa § 77 ods. 3 daňového poriadku rozhodnutie žalovaného č. 2 zrušilo a vec mu vrátilo na
ďalšie konanie.
8. Žalovaný rozhodnutím č. 102837240/2019 z 10. decembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného

č. 3“) potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 2. Z odôvodnenia vyplynulo, že správca dane vyrubil úrok
z omeškania v súlade s platnými predpismi. Ak bolo právoplatné rozhodnutie vo veci samej, odkladný
účinok priznaný uznesením krajského súdu zanikol. Rozsudkom NS SR bola žaloba žalobcu zamietnutá,
preto správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku aj za dni trvania
odkladného účinku.

II. Konanie pred správnym súdom
9. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného č. 3 správnu žalobu z dôvodov, že boli porušené
zásady správneho trestania a správneho konania, rozhodnutie žalovaného č. 3 trpelo vadou
nepreskúmateľnosti, žalovaný vec nesprávne právne posúdil a vydal sankciu, hoci právo na jej uloženie
zaniklo. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 3 spolu s rozhodnutím MF SR.
10. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-2S/49/2020-125 (ďalej len

„rozsudok správneho súdu“) dospel k záveru, že správna žaloba bola dôvodná, a preto podľa § 191
ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného
č. 3 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd mal za to, že rozhodnutie žalovaného č.
3 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pozornosť upriamil, že ide o vec, ktorá nie
je predmetom ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, preto dospel k odlišnému právnemu

posúdeniu veci, než je právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „kasačný súd“) vo veci sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. februára 2024. Stotožnil sa pritom s odlišným
stanoviskom sudkyne JUDr. Anity Filovej pripojeným k rozsudku sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. februára
2024, v ktorom táto vyjadrila svoje presvedčenie, že v prípade, ak súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia
orgánu verejnej správy, došlo k zmrazeniu jeho účinkov a ani po zamietnutí správnej žaloby nie je

možnéžalovanémupriznaťnároknaúrokzomeškaniazaobdobie,kedybolavykonateľnosťrozhodnutia
odložená, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci.
11. Správny súd zdôraznil potrebu rešpektovania právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu, a
to i s ohľadom na absenciu zákonnej úpravy následkov priznaného odkladného účinku v daňovom
poriadku. V tomto kontexte poukázal i na zásadu in dubio mitius, ktorá orgánom verejnej moci prikazuje

v situácii nejednoznačnosti právnej normy, ktorá objektívne ponúka viac možných výkladových variant,
vychádzať z výkladovej varianty v prospech adresáta právnej normy, v tomto prípade v prospech
daňového subjektu. Vo vzťahu k charakteru odkladu vykonateľnosti aplikoval rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Sžfk/15/2016 zo 17. apríla 2019, na ktorom demonštroval, že účelom tohto inštitútu je minimalizovať
škodlivé následky, teda zásah do práv a oprávnených záujmov daňového subjektu. Podľa názoru

správnehosúdunebolomožnéakceptovaťprístup,priktorombyvkonečnomdôsledkudošlokzhoršeniu
postavenia daňového subjektu z dôvodu, že uplatnil svoje ústavné právo na súdnu ochranu.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov
12. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1
písm. g) SSP; žalovaný mal za to, že správny súd vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby kasačný

súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoju kasačnú sťažnosť v
zásade postavil na tom, že citoval ustanovenia rozsudku správneho súdu sp. zn. BA-2S/48/2020 - 135
v obdobnej veci s rovnakým žalobcom, ktorým správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol, a to práve
na základe aplikácie rozsudku sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. februára 2024. Poukázal na to, že sa v ňom
uvedeným právnym posúdením stotožňuje a správny súd k nemu mal dospieť aj v predmetnej veci.

13. Žalovaný okrem toho správnemu súdu vytkol nesprávnu aplikáciu rozsudku NS SR sp. zn.
2Sžfk/15/2016 zo 17. apríla 2019, keďže jeho predmetom bol vyrubený rozdiel na DPH a nie úrok z
omeškania za nezaplatenie DPH, za použitia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov, nie daňového poriadku. Rozsudok správneho súdu
žalovaný označil za nesprávny, v rozpore so základným princípom konania ustanoveného v § 5 ods. 3

SSP, podľa ktorého súd pri rozhodovaní má dbať na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
14. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom správneho
súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Zároveň poukázal na to, že závery
rozsudkusp.zn.3Sfk/96/2022z27.februára2024niesúpresprávnysúdprávnezáväzné,pretoženejde
o ustálenú rozhodovaciu prax. Rovnako ako správny súd, aj žalobca sa priklonil k odlišnému stanovisku

sudkyne JUDr. Anity Filovej s vyzdvihnutím toho, že súdy sa majú vyhýbať formalistickej interpretácii
zákonov. Uviedol tiež, že účelom odkladu vykonateľnosti je to, aby správny súd zabránil akýmkoľvek
právnym následkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodov
uvedených v § 250c ods. 1 druhá veta OSP. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplývalo,a zo žiadneho ustanovenia SSP ani dnes nevyplýva, že by nevyhovením správnej žalobe nastal právny
stav od počiatku rušiaci všetky účinky odloženia vykonateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
V následnom vyjadrení poukázal na rozhodovaciu činnosť Správneho súdu v Bratislave v obdobných

veciach a z dôvodu záverov vyjadrených v týchto rozhodnutiach dal na zváženie postúpenie veci
veľkému senátu v súlade s § 22 ods. 1 písm. a) SSP.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto

konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
16. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
17. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou

a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.
18. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného
podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
19. Právnou otázkou nastolenou v prejednávanej veci bolo posúdenie účinkov odkladu vykonateľnosti

podľa § 250c OSP vo vzťahu k povinnosti platiť úroky z omeškania aj za obdobie trvania uznesenia
o odklade vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č. 1. Predmetné ustanovenie upravovalo, že žaloba
nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale na žiadosť účastníka
konania môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma.

20. Podstatným je pojem „vykonateľnosť“, pri ktorom je potrebné vychádzať z § 63 ods. 10 daňového
poriadku, podľa ktorého rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak
odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. V kontexte daňového poriadku
potom vykonateľné rozhodnutie bude také, pri ktorom právoplatne uloženú povinnosť možno realizovať
aj proti vôli daňového subjektu, a to spôsobom podľa § 88 a nasl. daňového poriadku, upravujúceho

daňové exekučné konanie.
21. Pre výklad pojmu „vykonateľnosť“ sa možno oprieť aj o právnu literatúru, podľa ktorej je
vykonateľnosť treba chápať, či už ako procesnú vlastnosť rozhodnutia alebo jeho účinok, spôsobujúce
vynútenie podrobenia sa rozhodnutiu vtedy, keď ten, kto bol rozhodnutím zaviazaný plniť, nesplní
dobrovoľne. Vykonateľnosť však nie je súčasťou právoplatnosti, ale len jej zákonným následkom

(porovnaj BABČÁK, Vladimír. Daňové právo Slovenskej republiky. Ružomberok: Epos, 2010, s. 510).
Inými slovami tak možno tento pojem označiť aj ako „vymáhateľnosť“, zabezpečujúci nútenú realizáciu
povinnosti uloženej v rozhodnutí. Dôležitým však je, že takéto rozhodnutie povinný subjekt má primárne
plniť dobrovoľne. V prípade, ak neplní, nastupuje výkon rozhodnutia na základe priameho donútenia;
do tohto času ide len o donútenie nepriame (podobne OTTOVÁ, Eva. Teória práva. Šamorín: Heuréka,

2010, s. 303).
22. V konklúzii uvedeného teda odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy
bude znamenať dočasnú ochranu pred faktickou realizáciou rozhodnutia orgánu verejnej správy, až kým
správny súd nerozhodne vo veci samej. Vykonateľnosť preto v danom kontexte možno pomenovať aj
ako exekúciu, ktorá (nie vždy) nadväzuje na právoplatnosť rozhodnutia.

23. Správny súd sa tak, pokiaľ hovorí o „zmrazení“ právneho stavu, neodchyľuje od vecnej korektnosti.
Toto „zmrazenie“ sa však viaže len na výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy, nie na jeho
právoplatnosť. Rovnakou optikou na odklad vykonateľnosti nazeral aj Najvyšší súd Slovenskej republiky,
keď v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/84/2019 z 27. mája 2021 vyslovil, že: Odklad vykonateľnosti podľa § 250c
OSP bráni nútenému výkonu správneho rozhodnutia, a to s účinkami ex nunc. Odklad vykonateľnosti

sa nedotýka právnych účinkov právoplatnosti správneho rozhodnutia. Správne rozhodnutie zostáva
aj naďalej platným právnym titulom pre dobrovoľné plnenie povinnosti počas povoleného odkladu
vykonateľnosti. Odklad vykonateľnosti suspenduje iba vymáhateľnosť rozhodnutia a tvorí procesnú
prekážku pre exekučné konanie.
24. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citovaný v bode 25. tohto rozsudku potvrdil

aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 481/2025-67: Rozhodnutie o odklade
vykonateľnosti podľa § 250c OSP teda suspenduje kvalitu vykonateľnosti napádaného rozhodnutia.
Napadnuté rozhodnutie aj naďalej existuje, je právoplatné, avšak je znemožnený jeho nútený
výkon, pretože existuje predpoklad, že autoritatívnym vynútením splnenia povinnosti môže dôjsťk vzniku závažnej ujmy. Na základe rozhodnutia, ktorého vykonateľnosť bola odložená, možno
aj naďalej plniť dobrovoľne a takto prijaté plnenie nemožno kvalifikovať ako prijatie plnenia bez
právneho dôvodu (bezdôvodné obohatenie). Právny titul na takéto dobrovoľné splnenie povinnosti

naďalej existuje. Koncepcia odkladu vykonateľnosti podľa § 250c OSP nevytvárala, čo sa týka
účinkov fikciu neexistujúceho rozhodnutia, ako vo svojej podstate tvrdí sťažovateľka. Rozhodnutie o
odklade vykonateľnosti značí práve to, že nemožno autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti, ktoré
rozhodnutie s odloženou vykonateľnosťou ukladá. Sťažovateľka preto nesprávne stotožňuje právne
následky, ktoré nastávajú zrušením právoplatného rozhodnutia s právnymi následkami, ktoré nastávajú

v prípade odkladu vykonateľnosti.
25. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že v prípade vyššie citovaných rozhodnutí bola skutková situácia
odlišná, pretože dotknutá spoločnosť dlžnú sumu pred odložením vykonateľnosti uhradila. Následne sa
domáhala vrátenia tejto sumy z titulu, že zaplatením dlžnej sumy a následným odložením vykonateľnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia jej vznikol preplatok na odvode vo výške dlžnej sumy. Je však
potrebnépovedať,žeúvahyoinštitúteodkladuvykonateľnostipodľa§250cOSPsúplneaplikovateľnéaj

vprejednávanejveci,vzhľadomnaichvšeobecnúuplatniteľnosť,nesúvisiacsošpecifickýmiokolnosťami
dotknutej veci.
26. Diferenciácia medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia je logickým záverom k právne
konštruovanému stavu, že vykonateľnosť nie je zložkou právoplatnosti. V zásade možno tvrdiť, že sú to
dva samostatné, od seba oddelené inštitúty. Dôkazom tejto premisy, v rovine ilustrácie, je napríklad aj

aktuálna úprava dovolacieho konania v § 444 Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len
„CSP“). Podľa ods. 1 tohto ustanovenia má dovolací súd oprávnenie rozhodnúť o odklade vykonateľnosti
rozhodnutia, podľa ods. 2 zas o odklade jeho právoplatnosti. Zhodne je na tom i úprava konania o žalobe
na obnovu konania, kde je v § 412 ods. 1 CSP ustanovená možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodnutia
a samostatne v ods. 2 je upravená možnosť odložiť jeho právoplatnosť. Na týchto ustanoveniach je

tak viditeľné odlišovanie daných inštitútov. Diferenciáciu je preto nevyhnutné vnímať a uplatniť aj v
prejednávanej veci.
27.Cieľomodkladuvykonateľnostirozhodnutiavosvetle§250cOSPtakjezabrániťvykonaniuexekúcie,
resp. nútenému výkonu tam, kde by mohol byť zmarený účinok konečného rozhodnutia o opravnom
prostriedku. Je ním potrebné vnímať ambíciu zachovania zmyslu a efektívnosti súdneho prieskumu.

Účastník konania je chránený pred zásahom potenciálne nepriaznivých a nezvratných účinkov výkonu
počas toho, kým správny súd sám posúdi zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Toto však nemožno
chápať ako ochranu pred povinnosťou plniť uloženú povinnosť v daňovom konaní.
28. Podľa § 464 ods. 1 SSP kasačný súd môže o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, v odôvodnení svojho rozhodnutia na toto obdobné

rozhodnutie poukázať, s uvedením jeho prevzatej časti. Vzhľadom na existenciu rozsudku sp. zn.
3Sfk/96/2022 z 27. februára 2024, v ktorom sa kasačný súd vysporiadal za podobného skutkového stavu
a za účasti rovnakých účastníkov konania s otázkou časového aspektu vyrubenia úroku z omeškania za
predpokladu existencie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti, kasačný súd poukazuje na odôvodnenie
tohto rozsudku a cituje z neho nasledovné:

„51. V predmetnej veci je podstatné, že rozdiel dane je vyrubený rozhodnutím správcu dane (§ 68 ods.
4 písm. a) a ods. 5 daňového poriadku), resp. momentom jeho právoplatnosti (§ 63 ods. 9 daňového
poriadku). Vo výroku vyrubovacieho rozhodnutia správca dane určuje aj lehotu splatnosti vyrubovaného
rozdielu dane - 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 63 ods. 3 písm. d) a ods.
4 daňového poriadku). V predmetnej veci došlo k momentu splatnosti pred rozhodnutím o odklade

vykonateľnosti. V súlade s § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku tiež možno konštatovať, že úrok z
omeškania je priamym právnym následkom omeškania daňového subjektu.
52. Kasačný súd, aj v nadväznosti na vyššie uvedené východiská a význam odkladu vykonateľnosti,
zdôrazňuje, že podanie správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu
dane (na existenciu pohľadávky a právnej povinnosti platiť) a ani na jej splatnosť. Priznaním odkladu

vykonateľnosti sa pozastavuje vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia, a teda oprávnenie orgánov
verejnej moci takéto rozhodnutie autoritatívne/mocensky vynucovať - vykonávať. Správca dane tak
nemôže počas súdneho konania, v ktorom bol priznaný odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1
OSP, pristúpiť k výkonu spochybneného rozhodnutia a ani k okamžitému ukladaniu sankcii za jeho
neplnenie(priebežnévyrubovanieúrokuzomeškaniapodľa§156ods.2daňovéhoporiadku),ktorýmiby

fakticky vynucoval plnenia rozhodnutia s odloženou vykonateľnosťou. Priznanie odkladu vykonateľnosti
však nezakladá právo neplatiť, ako sa mylne domnieva správny súd. Nepozastavuje teda existenciu
pohľadávky a ani jej splatnosť, čo sú rozhodujúce skutočnosti pre vyrubenie úroku z omeškania podľa
§ 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku. Preto aj počas súdneho konania a aj napriek priznaniu odkladuvykonateľnosti je žalobca oprávnený plniť vyrubenú pohľadávku, čo však nemá vplyv na existenciu a
vedenie súdneho konania.
54. Úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku predstavuje osobitný typ sankcie za

neplnenie daňovej povinnosti v určených lehotách. Jeho účelom je dodatočné odškodnenie fiskusu za
oneskorené plnenie daňovej pohľadávky, resp. za potenciálnu stratu hodnoty pohľadávky v dôsledku
oneskoreného plnenia, resp. v dôsledku plynutia času. A to aj v prípade, ak ide o plynutie času
počas vedenia neúspešného súdneho konania. Keďže vyrubenie úroku z omeškania v prípade, ak
bol voči vyrubovaciemu rozhodnutiu priznaný odklad vykonateľnosti, nastupuje až po neúspešnom

ukončení súdneho konania, kasačný súd vo vzťahu k určovaniu jeho výšky (odo dňa splatnosti vyrubenej
pohľadávky do dňa plnenia) nepovažuje tento následok za okamžitý následok rozhodnutia o vyrubení
rozdielu dane, ktorý by mal byť v dôsledku odkladu vykonateľnosti definitívne nielen odložený (do konca
súdneho konania), ale de facto aj zrušený - odpustenie úrokov z omeškania za celú dobu súdneho
konania. A to napriek neúspechu žalobkyne v súdnom konaní, teda v prípade nedôvodnosti jej žaloby.“
29. Kasačný súd sa s argumentáciou uvedenou vyššie v plnom rozsahu stotožnil, a preto aj v tejto veci

na ňu v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkázal. Po sumarizácii podaných argumentov možno spoľahlivo
ustáliť neudržateľnosť tvrdenia, že odklad vykonateľnosti posúva splatnosť pohľadávky až do dňa
právoplatného skončenia súdneho konania, pretože odklad vykonateľnosti nesuspenduje povinnosť
plniť, ale oprávnenie mocensky túto povinnosť vynucovať. Žalobca sa teda dostal do omeškania aj
v čase odloženej vykonateľnosti. Nemožno pritom opomínať žalobcov procesný neúspech v konaní

vo veci samej. Tento svedčí v prospech racionality a v konečnom dôsledku i spravodlivosti kasačným
súdom prijatého záveru. Úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku preto má
byť vyrubený aj za dobu neplnenia daňovej povinnosti počas trvania odkladu vykonateľnosti.
30. Nad rámec uvedeného kasačný súd dopĺňa, že pokiaľ správny súd má za to, že si takýmto prístupom
žalobca zhoršil svoje právne postavenie v dôsledku iniciovania súdneho konania, potom vyvstáva

otázka, či by bolo skutočne legitímne dospieť k tomu, že by si iniciovaním súdneho konania, v ktorom
nebol úspešný, svoje právne postavenie zlepšil, a to na úkor oprávnených záujmov protistrany. Podľa §
5 ods. 9 SSP majú účastníci konania v konaní pred správnym súdom rovné postavenie. To znamená,
že žiadny účastník konania nie je voči ostatným akýmkoľvek spôsobom nadradený, žiadneho účastníka
konanianemožnouprednostňovaťaposkytovaťmunenáležitévýhodyvpodobepriaznivejšiehoprístupu

k nemu.
31. Odkladom vykonateľnosti síce bolo dočasne znemožnené žalovanému účinne vymáhať splatnú
pohľadávku, táto pohľadávka však aj naďalej existovala a žalobca ju počas súdneho konania mohol
uhradiť. V tejto súvislosti je žiadúce povedať, že si žalobca už v čase vydania uznesenia krajského súdu
o odklade vykonateľnosti musel byť vedomý uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie, čím sa dostal do

omeškania. Rovnako si musel byť vedomý právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č.
3, keď voči nemu podal správnu žalobu.
32. Nemožno preto prijať iný záver než ten, že následkov v podobe narastania úroku z omeškania v
dôsledku nezaplatenia DPH si žalobca mohol a mal byť vedomý. Nič mu pritom nebránilo v tom, aby
využil inštitút žiadosti o povolenie odkladu platenia dane a povolenie splátok podľa § 57 daňového

poriadku. Žalobca však takýmto spôsobom nepostupoval a bez relevantného právneho základu sa
spoliehal na to, že odkladom vykonateľnosti sa splatnosť jeho pohľadávky posúva ku dňu ukončenia
správneho súdneho konania.
33. Vzhľadom k dôvodnosti kasačnej sťažnosti, pretože rozsudok správneho súdu vychádza, v zmysle
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP, z nesprávneho právneho posúdenia veci, kasačný súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku.
34. K možnému postúpeniu veci na veľký senát kasačného súdu v zmysle § 22 ods. 1 písm. a)
SSP kasačný súd uvádza, že podľa tohto ustanovenia kasačný súd koná a rozhoduje o kasačných
sťažnostiach vo veľkom senáte (...), ak senát kasačného súdu dospel pri svojom rozhodovaní k
právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí kasačného

súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu. Z tohto ustanovenia nevyplýva
ako dôvod na postúpenie veľkému senátu kasačného súdu rozpor rozhodnutí kasačného súdu s
rozhodnutiami správnych súdov. Kasačný súd svoj právny záver už vyjadril v rozsudku uvedenom v bode
30. tohto rozsudku a tento rozsudok je v plnej zhode s uvedenými závermi. Kasačný súd nevzhliadol ani
rozpor s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/15/2016 zo 17. apríla 2019,

pretože závery tohto rozsudku boli naviazané na odlišnú skutkovú situáciu.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
35.Podľa§462ods.1SSPakkasačnýsúdpopreskúmanízistídôvodnosťkasačnejsťažnosti,rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie(...). Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú, rozhodol podľa predmetného
ustanovenia tak, že napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
36. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie

konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Kasačný súd preto o?
nároku na náhradu trov kasačného konania nerozhodoval. Správny súd tak rozhodne aj o nároku na
náhradu trov kasačného konania.
37. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného

súdu. So zreteľom na citované ustanovenia, v ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu meritórne
preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 3 v rozsahu ostatných žalobných bodov, s ktorými sa
vysporiada. V rozsahu žalobného bodu venujúcemu sa právnej otázke riešenej v tomto rozsudku je
správny súd viazaný v ňom vyjadreným právnym názorom.
38. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Diferenciácia medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia je logickým záverom k právne

konštruovanému stavu, že vykonateľnosť nie je zložkou právoplatnosti. Sú to dva samostatné, od seba
oddelené inštitúty.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.