Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200087
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200087.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: VITAR
SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Robotnícka 11998/11, 036 01 Martin, IČO: 36 313 190, právne
zastúpený: HALADA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669
661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100194895/2021 zo
dňa 03.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. 100194895/2021 zo dňa 03.02.2021 z r u š u j e a vec v r

a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január až júl 2014 a december 2014. O výsledku tejto daňovej kontroly

vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.04.2018 (ďalej len
„protokolzdaňovejkontroly“).Protokolzdaňovejkontrolybolspolusvýzvounavyjadreniesakzisteniam
v ňom uvedeným doručený žalobcovi dňa 04.05.2018.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 101922125/2018
zo dňa 28.09.2018, ktoré bolo v nadväznosti na odvolanie žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č.
100885388/2019 zo dňa 15.04.2019 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodnutím č. 100919647/2020 zo dňa
20.05.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16 985,33
eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, keďže žalobca nemal nárok na
odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“) na základe
faktúr vystavených spoločnosťou SIMPEX s.r.o. ako dodávateľom v príslušnom zdaňovacom

období za dodanie tovaru a jeho dopravu, keďže nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb v zmysle
predložených faktúr.4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom ako
daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2014, pričom sa zameral aj na opodstatnenosť práva na odpočítanie dane uplatneného na

základe nasledovných účtovných dokladov od dodávateľskej spoločnosti SIMPEX s.r.o., so sídlom
Sústružnícka 4/7, 945 01 Komárno, (od 29.10.2016 STROJTIK s.r.o., so sídlom Nám. sv. Imricha 923/21,
943 01 Štúrovo), IČO: 46 608 419 (ďalej len „SIMPEX s.r.o.“ alebo „spoločnosť SIMPEX s.r.o.“):
a) faktúra č. 2014007 (DF 170/14), dátum dodania 10.03.2014, základ dane spolu 84
810,00 eur, DPH 20 % 16 962,00 eur, obstaranie tovaru Tchibo Family 250 g, palety EUR,

b) faktúra č. 2014008 (DF 171/14), dátum dodania 10.03.2014, základ dane 116,67 eura, DPH 23,33
eura, preprava tovaru,

5.Nazákladevšetkýchkontrolnýchzistenínebolomožnépovažovaťzapreukázanédodanieaexistenciu
tovarov v obchodnom reťazci SIMPEX s.r.o. – žalobca – Netty webshop, Kft. Nebolo preukázané
reálne uskutočnenie obchodných transakcií spoločnosťou SIMPEX s.r.o., v mene ktorej boli vyhotovené

predložené faktúry. Zároveň nebolo možné považovať za preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Taktiež bolo zistené, že nedošlo k dodaniu tovaru
oslobodeného od dane do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.

6. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím

č. 100194895/2021 zo dňa 03.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil.

7. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so závermi správcu dane a konštatoval, že správca

dane pri výkone daňovej kontroly využil poznatky získané pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty
u spoločnosti SIMPEX s.r.o. za zdaňovacie obdobia január až september 2014, z ktorej vyplynulo, že
spoločnosť SIMPEX s.r.o. nepreukázala nadobudnutie tovaru a vznik daňovej povinnosti v zmysle §
19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a u daňového subjektu nenastalo splnenie podmienok na
uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani

z pridanej hodnoty. Žalovaný ďalej poukázal na výpovede svedkov, ktorí síce slovne potvrdili existenciu
tovaru zabaleného v krabiciach, uložených na paletách, avšak tým, že obsah krabíc nevideli, nedokázali
jednoznačne identifikovať tento tovar. Žalovaný taktiež konštatoval, že je prirodzené, že daňový subjekt
pri prevzatí zásielky riadne a starostlivo skontroluje stav zásielky a porovná ho s dodacím alebo
prepravným listom, pričom skontroluje aj kompletnosť tovaru, hlavne obsah balení. Žalovaný napokon

konštatoval, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri odpočítaní dane
bol v súlade so zákonom a mal dostatočný priestor a zákonné možnosti na to, aby sa uistil, že svojimi
obchodnými transakciami sa nestane súčasťou konania, ktoré nieslo znaky daňového podvodu.

II.

Žaloba

8. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.03.2021, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 11.03.2021, domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu
len „rozhodnutie finančných orgánov“), ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie ako aj priznania

práva na náhradu trov konania.

9. Finančné orgány pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Ich rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Zistenie
skutkového stavu zo strany finančných orgánov bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Skutkový

stav, ktorý vzali finančné orgány za základ svojho rozhodnutia, bol v rozpore s administratívnym spisom
a nemal v nich oporu. V konaní pred finančnými orgánmi napokon došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej.

10. Žalobca v prvom rade namietal nedodržanie maximálnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, v dôsledku čoho mal aj protokol z daňovej kontroly
povahu nezákonného dôkazu, a preto nemohol slúžiť ako podklad pre vydanie rozhodnutia finančných
orgánov. Najzávažnejším dôvodom nezákonnosti prerušení daňovej kontroly bola neprimeraná dĺžkatýchto prerušení, ktorá bola dôsledkom zjavnej nečinnosti správcu dane, ktorý odmietol pokračovať
v prebiehajúcej daňovej kontrole napriek tomu, že nebol daný dôvod na jej ďalšie prerušenie.
Z rozhodnutia finančných orgánov ani nebolo možné zistiť, čoho sa žiadosť o medzinárodnú výmenu

informácií (ďalej len „MVI“) týkala. Po uplynutí lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7.
októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „nariadenie o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty“)
sa mal správca dane pokúsiť získať požadovanú informáciu iným spôsobom. Ignorovanie stanovenej
lehoty nebolo možné tolerovať. Správca dane teda v danom prípade nerešpektoval zákonný limit výkonu

daňovej kontroly, ktorá, vrátane nezákonného prerušenia, trvala celkovo až 705 dní (t. j. takmer dva
roky), čo malo za následok jej nezákonnosť.

11. Zo strany finančných orgánov došlo k neodôvodnenému a nesprávnemu rozšíreniu dôkazného
bremena žalobcu ako daňového subjektu aj na skutočnosti, ktoré žalobca nemal a ani nemohol
preukazovať. Správca dane vychádzal z predpokladu, že žalobca niesol dôkazné bremeno vo vzťahu

k preukázaniu skutočnosti toho, ako, resp. odkiaľ nadobudol príslušný tovar do svojho vlastníctva
jeho dodávateľ a tiež deklarovaní subdodávatelia, a že v prípade, ak túto skutočnosť žalobca
nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k preukázaniu dodania predmetného tovaru
žalobcovi. Správca dane nemohol od daňového subjektu požadovať preukázanie uskutočnenia iných
ako kontrolovaných obchodov. Dôvodnú pochybnosť o uskutočnení zdaniteľného plnenia nemohlo

zakladať len to, že dodávateľ alebo odberateľ daňového subjektu bol v čase daňovej kontroly
nekontaktný. Správcovi dane bolo potrebné vytknúť jeho konštatovanie, že nekontaktnosť alebo
nespolupráca subdodávateľov či dodávateľa žalobcu spochybňovala uskutočnenie kontrolovaného
zdaniteľného plnenia, ktoré kontrolovaný daňový subjekt zdokladoval predložením všetkých v praxi
bežne využívaných dokladov (zmluvy, potvrdené dodacie listy, potvrdené nákladné listy, výpisy z účtu,

e-mailová komunikácia).

12. Skutkové závery finančných orgánov nezodpovedali výsledkom vykonaného dokazovania. Správca
dane vyhodnotil viaceré skutočnosti v neprospech žalobcu napriek tomu, že tieto žiadnym spôsobom
nevyvracali a dokonca ani nespochybňovali tvrdenia žalobcu. Zároveň správca dane bez riadneho

odôvodnenia nevzal do úvahy viaceré dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Dokazovanie vykonané
finančnými orgánmi nepostačovalo na prijatie záverov o tom, že dôkazy predložené zo strany žalobcu
boli nehodnoverné. Dodanie tovaru žalobcovi a následne jeho odberateľovi bolo potvrdené celkovo
štyrmi svedkami (A. B., C. D. E., F. C., F. G.). Konštatovanie správcu dane, že výpoveď svedka nemala
vypovedaciu hodnotu, bolo absolútne nesprávne, nezákonné a svojvoľné. Nelogickosť záverov správcu

dane bolo možné vidieť aj v jeho konštatovaní, že síce svedkovia potvrdili, že videli tovar zabelený
v krabiciach, na ktorých bolo uvedené, že išlo o kávu, tieto krabice ale nerozbaľovali, a preto vlastne
nevedeli, s akým tovarom prišli do kontaktu. Pokiaľ mali napriek vykonanému dokazovaniu finančné
orgány pochybnosť o reálnom uskutočnení predmetnej transakcie, mohlo dôjsť k vykonaniu ďalších
relevantných dôkazov, a to napríklad k prevereniu aj prostredníctvom záznamov z mýtnych brán.

13. Správca dane v rámci daňovej kontroly, ktorá predchádzala vydaniu napadnutého rozhodnutia,
zabezpečil vypočutie svedka (A. H., a to na základe MVI) bez toho, aby bol žalobca o tomto výsluchu
vopred upovedomený, v dôsledku čoho mal predmetný výsluch povahu nezákonne získaného dôkazu,
ktorý nemohol slúžiť ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Rovnako považoval za podstatné porušenie

ustanovení daňového poriadku aj zápisnice z výsluchov svedkov (napr. konateľa spoločnosti Kontakt
Eximp s.r.o., D. I.), ktoré mali byť uskutočnené mimo príslušného daňového konania v rámci iného
daňového konania (alebo iných daňových kontrol), a to bez toho, aby bolo žalobcovi umožnené sa
týchto výsluchov zúčastniť a klásť predmetným svedkom otázky. Za výsluch svedka bolo potrebné
považovať každé osobné vyjadrenie sa fyzickej osoby k skutočnostiam preverovaným správcom dane,

a to bez ohľadu na to, ako správca dane tento výsluch označí, a bez ohľadu na to, či výsluch vykonal
priamo konajúci správca dane, alebo dožiadaný orgán. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 25
ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého právo daňového subjektu musí byť zachované vždy, t.j. aj
v prípadoch získania svedeckej výpovede z iného konania postupom podľa § 24 ods. 4 daňového
poriadku. V opačnom prípade príslušná výpoveď svedka nemohla byť použitá ako dôkaz pre účely

rozhodnutia správcu dane.

III.
Vyjadrenia žalovaného a žalobcu14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.02.2022, pričom zotrval na svojich záveroch,
uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného

sa v žalobe neuvádzali nové skutočnosti, ktoré by mali svojou podstatou vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia, pričom by neboli predmetom odvolania.

15.Knezákonnostiprerušeniadaňovejkontrolyžalovanýuviedol,žesprávcadanevosvojomrozhodnutí
detailne popísal dôvody prerušenia daňovej kontroly, rovnako ako aj výsledky a informácie, ktoré získal

od zahraničných správcov dane. Daňová kontrola trvala 336 dní a správca dane ju vykonal v zákonnej
lehote. Poukázal na to, že nariadenie o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty a v ňom stanovená maximálna lehota na poskytnutie informácie (3 mesiace) sa týkala
žiadanej strany, nie správcu dane.

16. K nevykonaniu výsluchov navrhovaných svedkov žalovaný uviedol, že v rámci medzinárodných

dožiadaní finančné orgány žiadali zahraničnú daňovú správu o vypočutie svedkov, a to konateľa
spoločnosti J. K. J. L.. a konateľa spoločnosti G. M., L., p. N.. Na základe výsledkov týchto dožiadaní
sa intrakomunitárne dodania tovaru pre maďarských odberateľov spoločnosť J. K. J. L.. a G. M., L..
nepotvrdili. Ak sám konateľ spoločnosti nemá informácie o obchodných aktivitách spoločnosti a nevie k
nim predložiť relevantné dôkazy, svedecké výpovede iných, nezávislých svedkov, nemôžu mať vplyv na

výsledok daňovej kontroly. Žalovaný zotrval na svojom závere, že správca dane vykonanými dôkazmi
dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu o poskytnutí tovaru uvádzanými dodávateľmi resp.
subdodávateľmi a žalobca tieto pochybnosti v konaní nevyvrátil.

17. Rozhodnutie finančných orgánov nebolo založené na skutočnosti, že svedkovia, ktorí potvrdili

manipuláciu s tovarom uvedeným na faktúre, nevideli tovar, keďže tento bol zabalený v kartónoch a
uložený na paletách, ale správca dane uskutočnil rozsiahle dokazovanie a využil poznatky získané pri
daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty u spoločnosti SIMPEX s.r.o. Dodávateľská spoločnosť
evidovaná na tzv. prvej pozícii dodávok nikdy neobchodovala s obchodným partnerom, ktorý deklaroval
dodanie tovaru práve touto spoločnosťou. Práve táto „prvá dodávateľská spoločnosť“ potvrdila, že

nikdy predloženú faktúru nevystavila. V prípade výsluchu svedka uskutočneného zahraničnou daňovou
správou podľa právnych predpisov platných na jej území sa nemohol žalobca dovolávať nezákonnosti
vykonanej svedeckej výpovede s poukazom na § 25 ods. 4 daňového poriadku.

18. Žalovaný zotrval na závere, že pri prevzatí zásielky od dopravcu bolo potrebné, aby daňový

subjekt stav zásielky riadne a starostlivo skontroloval a porovnal s dodacím alebo prepravným listom,
skontroloval aj kompletnosť tovaru a obsahu balení, a to osobitne v prípade tovaru
potravinového charakteru. Vo vzťahu k námietke o potrebe preverenia záznamov z mýtnych brán bolo
potrebnéuvedomiťsi,žepohybmotorovýchvozidielneposkytovaldôkazotom,žezaznamenanévozidlo
prevážalo deklarovaný tovar, obzvlášť ak osoba uvedená na prepravnom dokumente, v danom prípade

A. H., nepotvrdila, že túto prepravu vykonala a podpis na dokumente neuznala ako vlastný.

19. Žalovaný napokon tiež uviedol, že v reťazci obchodných partnerov ani u jednej z menovaných
spoločností nebola preukázaná existencia a dodanie tovaru, na ktorý si žalobca uplatňoval právo na
odpočet dane z pridanej hodnoty.

20. V podaní zo dňa 24.09.2021 označenom ako doplnenie argumentácie uvedenej v
žalobe žalobca predložil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/3/2018 zo dňa
21.02.2019, v ktorom bolo vyhodnotené ako neefektívne a neprimerané prerušenie daňovej kontroly na
dobu 1 roka a takmer 4 mesiacov, ako aj rozsudok sp. zn. 8Sžfk/47/2020 zo dňa 08.12.2020, v ktorom

bolo uvedené, že dĺžka prerušenia daňového konania z dôvodu MVI je determinovaná lehotou v zmysle
nariadenia o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

21. V podaní zo dňa 02.05.2022 označenom ako doplnenie judikatúry poukázal žalobca na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021 týkajúci sa rozsahu

dôkaznej povinnosti v spojení s podvodným konaním v daňových veciach.

22. V replike zo dňa 19.05.2022 žalobca zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe, a uviedol,
že žalovaný nereagoval na jeho námietky ohľadom potreby opakovaného prerušenia daňovej kontroly.Žalobca zároveň zdôraznil, že nemohol skúmať to, aké všetky predchádzajúce a nasledujúce transakcie
sa s príslušným tovarom realizovali.

23. V podaní zo dňa 21.03.2023 žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 zaoberajúci sa rozsahom dôkazného bremena v daňovom konaní,
ako aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa
30.06.2022 týkajúci sa prenášania dôkazného bremena.

24. Vo vyjadrení zo dňa 25.03.2025 realizovanom po doplnení administratívneho spisu žalobca uviedol,
že žalovaný dodatočne doložil aj samotnú žiadosť o MVI a odpoveď na ňu, z čoho žalobca zistil, že
správca dane pokračoval v prerušení daňovej kontroly aj po tom, čo žiadaný zahraničný orgán
už doručil konečnú odpoveď na predmetnú MVI, a teda po tom, ako preukázateľne pominul dôvod pre
prerušenie daňovej kontroly.

IV.
Konanie na správnom súde

25. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonozriadenísprávnychsúdov“),začalsúčinnosťou

od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý
prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu
v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola
vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/11/2021 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená
do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-15S/11/2021.

26. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3

ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 03.03.2026.

V.

Relevantná právna úprava

27. Podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva
k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný

majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na
základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

28. Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

30. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú
je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ

s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa §
49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom32.Predmetomsprávnehosúdnehoprieskumuvtomtokonaníbolorozhodnutiefinančnýchorgánov,ato
vo veci odpočtu na dani z pridanej hodnoty. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú

žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní tohto rozhodnutia
a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi
a ustálenou súdnou praxou.

33. Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľného obchodu

je vznik daňovej povinnosti. Daňová povinnosť vo všeobecnosti znamená, že štátu vzniká právo žiadať
daň od osôb, ktorým to zákon vymedzuje. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že nepostačuje
len samotné uvedenie dane z pridanej hodnoty vo faktúre. Podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej
povinnosti v intenciách ustanovenia § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty, t. j. z titulu skutočného
dodania tovaru. Táto podmienka vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.

34. Samotný vznik daňovej povinnosti a uvedenie dane z pridanej hodnoty vo faktúre vo väzbe na nárok
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u kupujúceho však nestačí, pretože na strane platiteľa ako
príjemcu zdaniteľného plnenia musí byť preukázané, že prijaté plnenia obstaral na účely uskutočňovania
svojich vlastných zdaniteľných plnení. V priebehu daňového konania musí byť preukázaný jednak
obsah, ale aj skutočný význam plnení deklarovaných daňovým subjektom prostredníctvom relevantného

daňového dokladu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa
31.05.2018).

35. Z administratívneho spisu ako aj z rozhodnutia finančných orgánov vyplýva, že správca dane v
priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v daňovom priznaní k dani

z pridanej hodnoty za marec 2014, ako aj opodstatnenosť práva na odpočítanie dane uplatneného
na základe predložených faktúr. Správca dane zároveň preveroval dodanie a existenciu tovarov v
obchodnom reťazci SIMPEX s.r.o. – žalobca – G. M., L.. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil,
že za zdaňovacie obdobia január 2014 až marec 2014 tvrdený odberateľ žalobcu G. M., L.. nepodal
daňové priznania k dani z pridanej hodnoty. Registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty bola tejto

spoločnosti zrušená dňa 01.03.2014. Na základe získaných informácií mal správca dane za to, že
nemožno považovať dodanie a existenciu tovarov v obchodnom reťazci za preukázané. Použil aj závery
z daňovej kontroly vykonanej u spoločnosti SIMPEX s.r.o. za rok 2014, z ktorej vyplynulo, že daňový
subjekt nenadobudol tovar, ktorý mal následne dodať žalobcovi. Na základe všetkých kontrolných
zistení správca dane konštatoval, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov

dodávateľskou spoločnosťou SIMPEX s.r.o. Žalovaný potom v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že
spoločnosť LABAŠ s. r. o., t.j. spoločnosť nachádzajúca sa na začiatku obchodného reťazca, nepotvrdila
obchodnú spoluprácu so spoločnosťou Kontakt Eximp, s. r. o., čo podľa žalovaného znamenalo, že
neuskutočnila zdaniteľný obchod v rámci reťazca obchodných spoločností, ktorého súčasťou je aj
žalobca, ktorý si na tento zdaniteľný obchod uplatňuje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty

(napr. str. 13 napadnutého rozhodnutia).

36. Žalovaný teda v napadnutom rozhodnutí odôvodnil záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok na uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty žalobcom na tom, že nebolo
preukázané dodanie tovaru a služieb v zmysle predložených faktúr od dodávateľa, a to spoločnosti

SIMPEX s.r.o. Z uvedeného dovodil, že keďže spoločnosť SIMPEX s.r.o. nepreukázala nadobudnutie
tovaru a vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, u daňového
subjektu nenastalo splnenie zákonnej podmienky na uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej
hodnoty v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorej si platiteľ môže
odpočítať daň z tovarov, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Žalovaný tak odvodzoval nedodanie

tovaru deklarovaným dodávateľom žalobcovi z toho, že na predchádzajúcich stupňoch obchodného
reťazcabolipochybnostiododanítovaru(napr.str.13napadnutéhorozhodnutia),čoniejepreposúdenie
splnenia hmotnoprávnych podmienok na inom stupni reťazca podstatnou skutočnosťou, ale nanajvýš,
dokresľujúcou informáciou (avšak čo by prípadne odôvodňovalo skôr závery o podvodnom konaní, v
prípade preukázania všetkých znakov podvodného konania). Správny súd dáva do pozornosti, že v

zmysle ustálenej judikatúry súdov nemožno dávať na ťarchu žalobcu nezrovnalosti, ktoré sa vyskytli
v predchádzajúcich transakciách dodávateľského reťazca, čo vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie (uznesenie vo veci C-610/19 O.).37. V tejto súvislosti správny súd cituje z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 10Sžfk/54/2021 časť o judikatórnych posunoch pri vyhodnocovaní a odôvodňovaní jednotlivých
dôvodov nepriznania práva na odpočet dane z pridanej hodnoty:

„85. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že v súvislosti s plnením hmotnoprávnych podmienok došlo
v ostatnom období k judikatórnemu posunu. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a
nadväzujúcej rozhodovacej praxe kasačného súdu nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len
z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ. Kasačný

súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 O. uvádza, že
hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne
uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Podľa Súdneho
dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej
subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na
to,abymohlobyťodopretéprávonaodpočítaniedane.Zrozhodnutiatedanevyplýva,žehmotnoprávnou

podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané
dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Aktuálna
rozhodovacia prax kasačného súdu pritom už štandardne reflektuje na citované rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-610/19 O. - napr. sp. zn. 5Sžfk/66/2020 zo dňa 28. júla 2022, sp. zn. 5Sžfk/73/2020
zo dňa 25. augusta 2022, sp. zn. 10Sžfk/28/2020 zo dňa 27. júna 2022.

86. Najvyšší správny súd konštatuje, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sa Smernica Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa
má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na
vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila

podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá
právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný
dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží
dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom
naskutkovéokolnostianapriekdôkazomposkytnutýmtoutozdaniteľnouosobouchýbajúúdajepotrebné

na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie (Rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie).

87. Zároveň kasačný súd uvádza, že judikatúrny posun nastal aj rozhodnutím sp. zn. 3Sžfk 15/2020 z
30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky, a ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného
dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,
že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na
obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom“. V tejto súvislosti kasačný súd
uzatvára, že princíp predvídateľnosti súdneho rozhodovania je potrebné pomerovať a aplikovať v súlade

s princípom zákonnosti rozhodovania, pričom je potrebné zohľadniť aj aktuálny vývoj judikatúry. Opačný
prístup by totiž mohol znamenať odopretie výkonu spravodlivosti.“

38. Z administratívneho spisu aj z napadnutých rozhodnutí tiež vyplýva, že správca dane za účelom
preverenia existencie a dodania tovaru vykonal viaceré výsluchy. Svedok H. N. vo výpovedi potvrdil, že

prepravu tovaru vykonal, popísal prevoz tovaru, a zároveň nepotvrdil, že prepravovaný tovar skutočne
videl,keďžetentobolzabalenývkrabiciach,ktorésanerozbaľovali,čopodľasprávcudaneneznamenalo
potvrdenie, že sa jedná o predmetný tovar. Svedok A. B. uviedol, že jeho povinnosťou
bolo preverovanie tovaru od spoločnosti SIMPEX s.r.o., zabezpečenie jeho naloženia, jeho kontrola
a zabezpečovanie potrebných dokladov, spoznal žalovaným predloženú fotodokumentáciu naloženej

dodávky s papierovými krabicami a etiketami a uviedol, že do obsahu krabíc nevidel, preto nemohol
jednoznačne potvrdiť ich obsah. Svedok F. G. uviedol, že ako prepravca vykonával v roku 2014 prepravu
pre spoločnosť SIMPEX s.r.o. a prepravu popísal. Svedok P. B. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku
2014 vykonával prepravu pre žalobcu, a že zabalený tovar v kartónoch zabezpečených fóliou nevidel.
Svedok F. C. uviedol, že pre žalobcu pracuje od roku 2002 ako manažér predaja, potvrdil spoluprácu

so spoločnosťou SIMPEX s.r.o. a popísal podrobnosti tejto spolupráce, tiež uviedol, že tovar nevidel.
Dané výpovede správca dane posúdil ako len slovné výpovede, bez vypovedacej schopnosti, ktoré sú
v rozpore so skutočnosťami zistenými správcom dane v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania.39. Správca dane doplnil dokazovanie vykonaním ďalších výsluchov. Svedok Q. R. uviedol, že si pamätá
prepravu do Vrútok, identifikoval motorové vozidlo, podľa objednávky prepravoval obojky pre zvieratá,

pričom obsah krabíc nevidel, fyzickú kontrolu tovaru nevykonal. Svedok A. H. uviedol, že nepozná
žalobcu a žiadny z podpisov na prepravných dokladoch nie je jeho. Žalovaný ohľadom výpovede
svedkov uviedol, že tí, ktorí síce slovne potvrdili existenciu tovaru zabaleného v krabiciach, uloženého na
paletách, však tým, že obsah krabíc nevideli, nedokázali jednoznačne identifikovať tento tovar. Uviedol
tiež, že pri prevzatí zásielky od dopravcu je prirodzené riadne a starostlivo skontrolovať stav zásielky a

porovnať ho s dodacím alebo prepravným listom, a to skontrolovať aj kompletnosť tovaru, hlavne obsah
balení. Žalovaný mal za to, že v prípade tovaru potravinového charakteru, ktorého konečným užívateľom
je obyvateľstvo a má limitujúci dátum spotreby, je nevyhnutné, aby sa daňový subjekt presvedčil o
obsahu zásielky, ktorú príjme a ďalej predáva.

40. Čo sa týka vyhodnotenia výpovedí svedkov, ktorí sami potvrdili existenciu tovaru zabaleného

v krabiciach, odvolací orgán mal za to, že tým, že obsah krabíc nevideli, nedokázali jednoznačne
identifikovať tento tovar, pričom podotkol, že správca dane neposúdil výpovede svedkov ako krivé
výpovede, ale z dôvodu, že títo vo svojich výpovediach hovorili o nakladaní zabalených krabíc,
kartónov, nie o obsahu týchto balení, správca dane spochybnil reálnosť zdaniteľných plnení. Jednak
argumentácia žalovaného o potrebe rozbaľovania krabíc s prepravovaným tovarom je neodôvodnená,

resp. nedáva zmysel, prečo by musel prepravca či každý odberateľ rozbaliť všetky krabice a balenia,
čím by balenie tovaru poškodil. Finančné orgány nevysvetlili, na základe čoho majú pochybnosti o
obsahu krabíc a jeho baleniach, etiketách a pod. Strohé konštatovanie, že svedkovia nekontrolovali
obsah krabíc, nepostačuje samo osebe na spochybnenie reálnosti zdaniteľných plnení. Vyhodnotenie
svedeckých výpovedí daňovými orgánmi nie je presvedčivé ani zrozumiteľne odôvodnené. Finančné

orgány nevyhodnotili vykonané dôkazy, a to hlavne výsluchy svedkov, jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach a to nielen výsluchy medzi sebou, ale aj v kontexte ostatných listinných dôkazov.

41. Žalobca predložil celý zoznam dôkazov (okrem účtovných dokladov aj rámcovú kúpnu zmluvu
uzatvorenú so spoločnosťou SIMPEX s.r.o., dodací list, výpisy z bankového účtu, zmluvu s A. B.,

čestné vyhlásenie A. B., čestné vyhlásenie C. D. E., výpis z registra platnosti IČ DPH za spoločnosť
SIMPEX s.r.o., ako aj rámcovú kúpnu zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou G. M., L., dodací list, výpisy
z bankového účtu, CMR, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, písomnú objednávku, výpis z registra
platnosti IČ DPH za spoločnosť G. M., L..), ktoré neboli vyhodnotené v spojení s vykonanými výsluchmi
svedkov, neboli vyhodnotené komplexne, pričom výpovede smerujúce v prospech žalobcu finančné

orgány bez ďalšieho posúdili ako nepodstatné, irelevantné. V danom prípade bude preto potrebné, aby
sažalovanývďalšomkonanívysporiadalsovšetkýmizískanýmidôkazmijednotlivoakoajkomplexne,vo
vzájomnýchsúvislostiachadospelkzáverom,ktorézrozumiteľneajasneodôvodní.Pokiaľchcesprávca
dane vyhodnotiť výpoveď svedka ako bez výpovednej hodnoty a v rozpore so zistenými skutočnosťami,
je potrebné, aby tieto rozporné zistené skutočnosti uviedol aj s ich zdrojom. Prípadné znegovanie

záverov z výpovede svedka musí finančný orgán oprieť o iné závery vyplývajúce z vykonaných dôkazov
a poukázať na konkrétne rozpory a uviesť zrozumiteľné a logické vysvetlenie, prečo považuje ktoré z
nich za ne/dôveryhodné, majúce vyššiu váhu alebo bez relevancie a pod.

42. Na základe vyššie uvedeného správny súd prisvedčil žalobným námietkam ohľadom pochybení

finančných orgánov pri vyhodnocovaní dôkazov, ohľadom nesprávneho rozširovania dôkazného
bremena žalobcu ako daňového subjektu, t. j. nesprávnej aplikácie ustanovenia § 3 ods. 3 daňového
poriadku, v dôsledku čoho došlo v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP k podstatnému porušeniu
ustanovení daňového poriadku, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej.

43. Vo všeobecnosti správca dane ďalej konštatoval, že na základe zistených skutočností nebolo
preukázané, že tovary a služby deklarované na faktúrach boli skutočne dodané. Žalovaný uviedol, že
keďže spoločnosť SIMPEX s.r.o. nepreukázala nadobudnutie tovaru a vznik daňovej povinnosti v
zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, u žalobcu nenastalo splnenie zákonnej podmienky

na uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona
o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorej si platiteľ môže odpočítať daň z tovarov, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané. Navyše však žalovaný konštatoval, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia,
aby sa uistil, že jeho postup pri odpočítaní dane je v súlade so zákonom a mal dostatočný priestor azákonné možnosti na to, aby sa uistil, že svojimi obchodnými transakciami sa nestane súčasťou konania,
ktoré nesie znaky daňového podvodu, čo predstavuje iný dôvod pre nepriznanie práva na odpočet
dane z pridanej hodnoty. Keďže každý dôvod na nepriznanie práva na odpočítanie dane si vyžaduje

preukazovať iné skutočnosti a zaťažuje dôkazným bremenom daňový subjekt alebo finančný orgán
iným spôsobom, je potrebné, aby si žalovaný najprv riadne ustálil dôvod nepriznania práva na odpočet
dane z pridanej hodnoty žalobcovi. Zároveň je potrebné, aby tieto závery boli súladné s pravidlami
vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

44. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že rozlišovanie medzi preukazovaním splnenia
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/
zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom je potrebné pre posúdenie unesenia dôkazného
bremena, pretože zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok
práva na odpočet zaťažuje primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa

09.12.2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno
prenesené najmä na finančný orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať
inak, než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 03.09.2020, body 37, 43).
Rovnakoplatí,žepripreukazovaníhmotnoprávnychpodmienokprepriznanieprávanaodpočítaniedane

(alebo oslobodenie od dane) dobrá viera daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu
(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo
dňa 27.06.2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany finančných
orgánov je tomu naopak.

45. Pre úplnosť správny súd uvádza, že sa nestotožnil so žalobnými námietkami o nedodržaní
lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Z administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola začala dňa
30.05.2016, prvé prerušenie daňovej kontroly trvalo odo dňa 31.01.2017 do dňa 21.07.2017, druhé
prerušenie daňovej kontroly bolo odo dňa 10.08.2017 do dňa 21.02.2018, pričom daňová kontrola bola
ukončená dňa 04.05.2018. Daňová kontrola teda trvala 337 dní, čo je v súlade s § 46 ods. 10 v spojení

s § 61 ods. 5 daňového poriadku.

46. Ohľadom možnej dĺžky prerušenia daňového konania z dôvodu MVI správny súd poukazuje na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Hydina SK s.r.o., C-186/20 zo dňa 30.09.2021, v
ktorom Súdny dvor Európskej únie uviedol, že čl. 10 nariadenia o administratívnej spolupráci a boji proti

podvodomvoblastidanezpridanejhodnotysamávykladaťvtomzmysle,ženestanovujelehoty,ktorých
prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho
členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci
mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Z uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že lehoty stanovené nariadením o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti

dane z pridanej hodnoty pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú
výmenu informácií nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 daňového poriadku)
a vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI vykladať
tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť daňovej kontroly, a teda aj daňových
rozhodnutí.

47. Čo sa týka námietky absentujúceho odôvodnenia prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí
finančných orgánov, správny súd uvádza, že to nie je povinná náležitosť odôvodnenia rozhodnutia,
dané informácie sú dostupné v rámci administratívneho spisu, či už v rozhodnutí o prerušení
konania,vprotokolealebovmeritórnychrozhodnutiachfinančnýchorgánov.Samotnápotreba/povinnosť

finančných orgánov odôvodňovať prerušenie daňovej kontroly aj v napadnutých rozhodnutiach sa môže
chápať až vtedy, ak boli tieto skutočnosti namietané daňovým subjektom v rámci vyjadrenia k protokolu
alebo odvolania.

48. Čo sa týka námietky žalobcu, že z doloženej žiadosti o MVI a odpovede na ňu zistil, že správca dane

pokračoval v prerušení daňovej kontroly aj po tom, čo žiadaný zahraničný orgán už doručil konečnú
odpoveď, a teda po tom, ako preukázateľne pominul dôvod pre prerušenie daňovej kontroly, správny súd
uvádza, že relevantným dátumom pre pominutie dôvodov, pre ktoré sa konanie prerušilo, je v danom
prípade dátum obdržania požadovanej informácie v rámci MVI správcom dane, ktorým je podľa § 4 ods.1 daňového zákona daňový úrad, od koordinátora medzinárodnej administratívnej spolupráce, v danom
prípade oddelenia CLO, Finančného riaditeľstva SR, nie dátum, kedy bola odpoveď doručená tomuto
oddeleniu CLO, Finančného riaditeľstva SR (ktoré zabezpečuje napr. aj preklad).

49. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že by mu pri výsluchu svedkov na základe MVI
bolo zasiahnuté do jeho procesných práv - byť účastný na výsluchu a klásť svedkom otázky. V prípade
vykonania výsluchu dožiadaným finančným orgánom platí, že tento výsluch sa vykonáva podľa právnych
predpisov platných v danom štáte, prípadne podľa predpisov platných v Európskej únii. Žalobca sa

preto nemôže s úspechom domáhať svojich práv ako pri výsluchu vykonanom vnútroštátnymi daňovými
orgánmi podľa slovenského právneho poriadku. Žalobca mal možnosť sa k daným výsluchom následne
vyjadriť a navrhnúť prípadné ďalšie dôkazy, či doplnenie už vykonaného dokazovania, čo
by daňový orgán musel vyhodnotiť a rozhodnúť o jeho vykonaní či nevykonaní, a to aj s príslušným
odôvodnením. Zároveň finančný orgán môže v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku použiť ako dôkaz
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a

čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to aj protokoly o daňových
kontrolách, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, skutočnosti
známe správcovi dane z jeho činnosti, ako aj informácie a listiny získané z iných daňových kontrol
súvisiace s predmetnou daňovou kontrolou, pričom ich použitie musí byť v zodpovedajúcom rozsahu
použité, vyhodnotené a odôvodnené.

50. Keďže správny súd vyhodnotil ako primárny nedostatok napadnutého rozhodnutia podstatné
porušenie ustanovení daňového poriadku týkajúce sa vyhodnocovania dôkazov a nesprávneho
rozširovaniadôkaznéhobremenanažalobcu,ktorémalozanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutia
vo veci samej, tento dôvod tzv. konzumuje alebo vylučuje niektoré ostatné žalobcom namietané dôvody

zrušenia napadnutého rozhodnutia (napr. právne posúdenie veci, ktoré je relevantným na posúdenie
až po zákonnom vyhodnotení dôkazov), preto by bolo neefektívne riešiť v danej situácii konštrukcie
hypotetických alternatív právneho posúdenia pre nepriznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty.
Žalovaný bude povinný vykonať nanovo hodnotenie dôkazov, a to v súlade s § 3 ods. 3 daňového
poriadku, každý dôkaz vyhodnotiť jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, čo náležite

odôvodnítak,abytozodpovedalologickejúvahe,sprihliadnutímnavšetkyskutočnosti,ktorévyšlinajavo
pri správe daní, a následne adekvátne odôvodní aj svoje skutkové a právne závery.

51. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia.

52. Správny súd vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na § 191 ods. 1 písm. g) SSP napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným
právnym názorom správneho súdu.

53. Orgán finančnej správy, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto
rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), sa v ďalšom konaní vysporiada s právnym posúdením veci v intenciách
právneho názoru správneho súdu na neúplnosť zisteného skutkového stavu. V novom konaní žalovaný
jednoznačne uvedie, čo bolo právnym základom pre nepriznanie práva na odpočet dane z pridanej

hodnoty (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, daňový podvod alebo zneužitie práva) a svoje názory
podporízávermi zvykonanéhodokazovania.Budepritompotrebné,abytietozáverybolisúladné
s pravidlami vyplývajúcimi z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie. V neposlednom rade
bude potrebné, aby žalovaný v rámci ďalšieho konania dôsledne ustálil skutkový stav vzťahujúci sa ku
konkrétnemu kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu a aby svoje rozhodnutie odôvodnil okolnosťami

relevantnými vo vzťahu k danému konkrétnemu kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

55. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie

lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom

konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.