Uznesenie Judgement was issued on Friday, April 17, 2026

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16Em/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200344
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2026:4425200344.6

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, v právnej veci oprávneného: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XXX,
zastúpený: Priecel & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribišova 8, IČO: 50 840 878, proti povinnej:
C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. E. XXX, toho času G. A., G. XX, zastúpená: Advokátska kancelária
Mgr. Gabriela Nováková s.r.o., so sídlom Nemesszegská 6575/35, Dunajská Streda, IČO: 55 112 111,
o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia súdu o úpravu styku s maloletým dieťaťom: H. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Veľký Krtíš, IČO: 30 794 536, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený - otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 29.01.2025 prostredníctvom

svojho právneho zástupcu domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletým
dieťaťom. Návrh odôvodňoval tým, že povinná - matka, od vydania neodkladného opatrenia, ani raz
nerešpektovala súdnu úpravu styku, neumožnila mu stráviť čas s maloletou cez vianočné obdobie,
pričom dochádza na styk s maloletou 1 hodinu 40 min., tam a späť. Povinnú nezaujíma súdne
rozhodnutie, aby ho rešpektovala. Stalo sa, že aj dňa 05.01.2025, ktoré mohol, na podklade svojvôle
oprávnenej, tráviť oprávnený s maloletou 2 hodiny za prítomnosti starej matky zo strany povinnej ako aj

povinnej-matky,mupovinná-matkavčase,keďsamalrealizovaťstyksmaloletouaoprávnenýcestoval
na styk bezmála 2 hodiny napísala, že nie sú doma, že to zabudla oprávnenému - otcovi deň predtým
napísať. Ďalej uviedol, že správanie povinnej - matky je v explicitnom rozpore so záujmami maloletej,
je nezodpovedné, povrchné, revanšistické a zrejme determinované frustráciou povinnej so seba samej,
prípadne jej osobného a nekonzistentnosť, resp. celkom zrejmú osobnostnú nedospelosť konaním na
úkor záujmu maloletého dieťaťa a legendou o ubližovaní maloletej z jeho strany, sama maloletej ubližuje

a znemožňuje jej zdravý telesný a osobnostný rozvoj. Oprávnený - otec po každom zmarenom styku
podáva trestné oznámenie na príslušné odd. obvodného oddelenia PZ, avšak zatiaľ to nemalo žiadny
efekt. Ďalej oprávnený - otec uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené povinná - matka nerešpektuje
súdne rozhodnutie, žiada, aby súd nariadil výkon rozhodnutia na základe vykonateľného uznesenia -
neodkladného opatrenia Okresného súdu Nové Zámky č. k . 16P/129/2024 - 159 zo dňa 10.12.2024.
2. Súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie a mal záujem oboznámiť sa so situáciou medzi

účastníkmi v čase rozhodovania súdu tak, aby aj samotní rodičia mali možnosť zaujať adekvátne a
racionálne stanovisko k svojim nárokom vo vzťahu k oprávnenému a povinnostiam vo vzťahu k povinnej.
Súdusatentospôsobjavilakoefektívnyspôsobriešeniavzniknutejkonfliktnejsituáciemedziúčastníkmi.
2.1 Právny zást. oprávneného - otca na pojednávaní dňa 17.02.2025 uviedol, že súd má vykonateľné
rozhodnutie, ktorého výkonu sa domáha v súlade so zákonom. Súd pri vydávaní rozhodnutia skúmal
záujem dieťaťa a uvedené rozhodnutie matka nerešpektuje a ani ho nehodlá rešpektovať tak, ako to

vyplývazjejSMSsprávapretobolotecnútenýpristúpiťkpodaniutohtonávrhu.Jezarážajúcevyjadrenie
právnej zástupkyne matky ohľadne nerešpektovania vykonateľného rozhodnutia súdu. Matka postupujev rozpore so záujmami dieťaťa, keď bráni dieťaťu rozvíjať vzťah s otcom, na čo má otec právo. V návrhu,
ako aj v samotnom rozhodnutí je opísaný skutkový a právny stav. Na základe týchto skutočností navrhuje
pristúpiť k zabezpečeniu realizácie vykonateľného rozhodnutia súdu.

2.2 Oprávnený - otec sa na pojednávanie nedostavil z dôvodu pracovných povinností, ktorú účasť
ospravedlnil jeho právny zástupca.

2.3 Právna zást. povinnej - matky na pojednávaní dňa 17.02.2025 uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nie

je v záujme maloletého dieťaťa, aby v tomto veku bolo vytrhávané zo známeho stabilného prostredia.
Je pravdou, že dieťaťu je známe prostredie otca, avšak otec s dieťaťom sám nebol, pretože pracoval v
zahraničí. Takéto konanie by bolo v neprospech dieťaťa, ktoré by mohlo trpieť úzkostnými poruchami.
Matka sa vyjadrila, že nebráni kontaktu otca s dieťaťom, avšak je potrebné postupné nadväzovanie
vzťahov. Navrhuje počkať na rozhodnutie Krajského súdu a na jeho stanovisko. Matka bola nútená
odísť s dieťaťom i pre správanie otca, za čo nie je možné sankcionovať dieťa. Je potrebné postupné

nadväzovanievzťahuotcasmaloletýmdieťaťom.Trvánatom,abysúdzohľadnilnovéinformáciezistené
i vo veci samej po výpovedi matky.

2.4 Povinná - matka na pojednávaní dňa 17.02.2025 vo svojej výpovedi uviedla, že otec trávil s dieťaťom
málo času, starala sa o dieťa jeho matka. Nevie ako by sa dieťa správalo v jej neprítomnosti. Chcela

len, aby si dieťa na otca zvyklo. Nevie, ako bude reagovať, keď tam nebude. Nemá výhrady voči
tomu, aby sa styk realizoval aj v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia v piatok. Od decembra
doteraz sa styk otca s dieťaťom realizoval každú nedeľu od asi od 14.30 hod. 1 - 2 hodiny. Ďalej
uviedla, že v prípade nepriaznivého počasia môže byť otec s dieťaťom aj u nej doma. Jej matka bola
u nej preto, že keď otec chodí so svedkom, chcela mať svedka aj ona. Svoje výhrady voči jeho matke

povedala otcovi. Otec jej povedal, že jeho matka bola väčšinu času s dieťaťom a preto by jej to nemala
zakazovať, on jej nehovoril výhrady voči jej matke. Má výhrady voči starej matke zo strany otca, pretože
i počas spoločného spolužitia stará matka ovplyvňovala jej starostlivosť o dieťa, nedovolila jej chodiť na
prechádzky s dieťaťom medzi ľudí, že stačí byť na dvore, preto malo dieťa i strach z ľudí. Netvrdí, že
nemá právo byť s dieťaťom, ale vychádza zo skúseností, ktoré mala, keď tam bývala a nemohla sa ako

matka dotknúť svojho dieťaťa. Stále trvá na tom, aby dieťa nadviazalo citový kontakt s otcom. Matka
povinnej trávi s malou pol hodinu denne. Stará matka zo strany otca je s dieťaťom vždy, keď príde otec.
Nemáproblémstým,abydieťabolosotcomvpiatokod09.00hod.do17.00hod.,abynadviazalikontakt.

3. Prípisom doručeným súdu dňa 27.03.2025 právny zást. oprávneného - otca uviedol, že od posledného
pojednávania zo dňa 17.02.2025 sa nič nezmenilo, povinná - matka oznámila oprávnenému - otcovi,
že má plniť v zmysle neprávoplatného rozsudku vo veci ÚPP, avšak trvala len na časti o výživnom.
Následne znovu neumožnila oprávnenému - otcovi styk s maloletou v zmysle neodkladného opatrenia.
Oznámila mu, že má zo súdu papier, kde je možný styk len za jej prítomnosti, avšak tento mu odmietla

ukázať. Povinná - matka sa stále vyhovára na choroby maloletej. Dňa 28.02.2025 povinná - matka
umožnila oprávnenému - otcovi ísť s maloletou v piatok samému von, čo využil, potešil sa a povinnej -
matke maloletú riadne vrátil po prechádzke späť. Dňa 07.03.2025 opäť prišiel za maloletou s tým, že ju
vzal k sebe domov, povinnú - matku pravidelne informoval, posielal fotky, avšak začala trvať na tom, aby
ju doniesol späť, že si neželá, aby bola maloletá s ním cez noc. Od 09.03.2025 povinná - matka prestala

s oprávneným - otcom komunikovať, resp. komunikovala len výnimočne, vypínala si telefón, prípadne
ho nezdvíhala. Dňa 14.03.2025 povinná - matka neumožnila oprávnenému - otcovi styk s maloletou,
zatajovala sa, nebola na adrese svojho bydliska. Dňa 21.03.2025 povinná - matka sa opäť nezdržiavala
na adrese bydliska, oprávneného - otca neinformovala a susedia povinnej - matky oprávnenému -
otcovi oznámili, že povinná - matka sa odsťahovala. Na oprávneného dopyty mu povinná poslala správu

zo psychologického vyšetrenia a naďalej s oprávneným nekomunikuje a maloletú mu odmieta vydať.
Oprávnený sa domáhal styku s maloletou aj za asistencie polície a z ich vyjadrení vyplýva, že sa snažili
povinnej vysvetliť situáciu a apelovali na dodržiavanie vykonateľného rozhodnutia, čo však povinná
ignoruje. Taktiež povinná ignoruje ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši, nakoľko sa snaží dohodnúť si stretnutia s
povinnou. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený žiada, aby bol nariadený súdom výkon rozhodnutia.

3.1 Prípisom doručeným súdu dňa 31.03.2025 právny zást. oprávneného - otca uviedol nové skutočnosti
v tom smere, že dňa 28.03.2025 boj jeho styk s maloletou opätovne zmarený. Povinná - matka sa
nenachádzala na adrese bydliska, do dnešného dňa neoznámila oprávnenému - otcovi, kde sa smaloletou zdržiava. Oprávnený - otec bol opätovne nútený oznámiť tieto skutočnosti na OO PZ SR Veľký
Krtíš. Taktiež z komunikácie so sociálnou pracovníčkou vyplynulo, že povinná - matka im neoznámila,
kde sa toho času zdržiava s maloletou, iba im oznámila, že na poslednej adrese, to už nie je. Uviedla,

že neskôr im oznámi aktuálnu adresu a ukončila s nimi rozhovor. Oprávnenému - otcovi doteraz nie je
známe aktuálne bydlisko povinnej - matky s maloletým dieťaťom. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada,
abysúdnariadilvýkonrozhodnutiaprenerešpektovaniesúdnehorozhodnutiazostranypovinnej-matky.

4. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 16P/129/2024 mal súd preukázané, že Uznesením

Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/129/2024 - 159 zo dňa 10.12.2024 súd nariadil neodkladné
opatrenie, v zmysle ktorého je otec oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom: H. A., nar. XX.XX.XXXX
tak, že každý párny týždeň od piatka od 09.00 hod. do nedele 17.00 hod., každý nepárny týždeň v
piatok od 09.00 hod. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12.
do 17.00 hod. tak, že si otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku
dieťa odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne

pripraviť, otcovi ho odovzdať a po skončení styku od otca prevziať. V zostávajúcej časti súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného
skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 16P/129/2024 o návrhu matky na
úpravu rodičovských práv, určenie výživného a úpravu styku. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa
17.12.2024.

5. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16Em/1/2025 – 72 zo dňa 16.04.2025, v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16Em/1/2025 – 94 zo dňa 19.05.2025
a v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoE/7/2025 – 101 zo dňa 08.07.2025,
ktorým bolo odvolanie povinnej odmietnuté, súd nariadil výkon rozhodnutia a to: Uznesenia Okresného

súdu Nové Zámky č. k. 16P/129/2024 - 159 zo dňa 10.12.2024, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa
17.12.2024 tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom: H. A., nar. XX.XX.XXXX, každý
párny týždeň od piatka od 09.00 hod. do nedele 17.00 hod., každý nepárny týždeň v piatok od 09.00
hod. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. tak,
že si otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá matke

v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, otcovi ho
odovzdať a po skončení styku od otca prevziať. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2025.
6. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/129/2024 - 248 zo dňa 17.02.2025, bolo vo veci
samej rozhodnuté nasledovne:
I. Súd maloleté dieťa H. A., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od

28.08.2024 a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne
od 28.08.2024 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky.
II. Zročné výživné za obdobie od 28.08.2024 do 28.02.2025 vo výške 609,60 eur súd povoľuje otcovi
splácať v splátkach po 200 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.
IV. Súd upravuje styk otca s maloletým dieťaťom: H. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že je oprávnený sa s
ním stýkať:
- každý párny týždeň od piatka od 09.00 hod. do nedele 17.00 hod.,
- každý nepárny týždeň v piatok od 09.00 hod. do 17.00 hod.,

- počas vianočných sviatkov od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. tak, že si otec maloleté
dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá matke v mieste bydliska
matky.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, otcovi ho odovzdať a po skončení
styku od otca prevziať.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. Rozsudok vo výrokoch I., II., a III.
nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2025.

7. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/67/2025 – 318 zo dňa 27.06.2025, bolo uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a závislom výroku III. zmenené tak, že otec je do

právoplatnosti rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletým dieťaťom v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 16P/129/2024,
oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom H. A., nar. XX.XX.XXXX, každý párny týždeň od piatka od
09:00 hod. do soboty do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 09:00 hod. do 17:00 hod. Otecsi maloleté dieťa preberie a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk
s otcom riadne pripraviť a návrh otca na dočasnú úpravu styku s maloletým dieťaťom počas vianočných
sviatkov zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2025.

8. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/68/2025 – 383 zo dňa 29.10.2025, bol rozsudok
súduprvejinštancieč.k.16P/129/2024–248zodňa17.02.2025vnapadnutomvýrokuIV.oúpravestyku
otca s maloletým dieťaťom a v zvislom výroku V. o trovách konania potvrdený. Rozsudok vo výrokoch
IV. a G. nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2025.
9. Prípisom doručeným súdu dňa 03.02.2026 oprávnený – otec maloletého dieťaťa, prostredníctvom

svojho právneho zástupcu oznámil súdu, že návrh na výkon rozhodnutia berie v plnom rozsahu späť
a žiada konanie vo veci zastaviť z dôvodu, že nariadený výkon rozhodnutia stratil na opodstatnenosti,
nakoľko od rozhodnutia krajského súdu vo veci samej, resp. od vianočných sviatkov povinná – matka
rešpektuje rozhodnutie súdu a je ochotná s oprávneným – otcom komunikovať a na podstatných veciach
sa s ním dohodnúť. Zároveň žiadajú, aby boli oprávnenému – otcovi priznaný nárok na náhradu trov
konaniaspoukazomna§55CMPzdôvodu,žepovinná–matkadlhonerešpektovalavykonateľnésúdne

rozhodnutie a povinnú – matku zaviazal uhradiť oprávnenému – otcovi trovy konania v plnom rozsahu.
10. Prípisom doručeným súdu dňa 09.02.2026 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš oznámil
súdu, že súhlasí so späťvzatním návrhu oprávneného.
11. Prípisom doručeným súdu dňa 11.02.2026 povinná – matka, prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne oznámila súdu, že súhlasí so späťvzatím návrhu oprávneného, avšak nesúhlasí s návrhom

oprávneného na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že v priebehu konania došlo
k zásadnej zmene právneho stavu a to rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bol pôvodný exekučný
titul zmenený, a to v otázke prespávania maloletej zo soboty na nedeľu, ktorý odvolací súd zrušil
a z uvedeného vyplýva, že právna situácia nebola jednoznačná, pričom k nariadeniu výkonu rozhodnutia
došlo pred rozhodnutím odvolacieho súdu.

12. Podľa § 29 odsek 1, 2, 3 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania
späť,atocelkomalebosčasti.Akjenávrhvzatýspäťcelkom,súdkonaniazastaví.Akjenávrhvzatýspäť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je
potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí.

13. Podľa § 376 odsek 1,2,3 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon
rozhodnutia aj bez návrhu.

14. Podľa § 377 odsek 1, 2, 3,4 CMP súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí
návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania. Proti uzneseniu o
nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia
je odvolanie prípustné. Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili

zánik uloženej povinnosti. Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou,
aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.

15. Podľa § 378 odsek 1, 2, 3 CMP o vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo
súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby

došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Pri výkone cudzieho rozhodnutia vydaného podľa osobitného
predpisu súd pred alebo súčasne s vykonaním úkonov a opatrení smerujúcich k tomu, aby došlo k
dobrovoľnému splneniu povinnosti, doručí povinnému osvedčenie podľa osobitného predpisu a cudzí
exekučný titul, ak povinnému nebol doručený už skôr. Ak súd rozhodne, že uskutoční výkon rozhodnutia
aj bez vykonania úkonov a opatrení smerujúcich k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti,

súd doručí písomnosti podľa odseku 2 pred uskutočnením výkonu rozhodnutia.

16. Podľa § 379 odsek 1, 2, 3 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť
pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní

tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel pojednávania
možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyz vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho
na následky neplnenia. Ak má súd za to, že postup podľa odsekov 1 a 2 by mohol viesť k zmareniu
odňatia dieťaťa, súd vykoná výzvu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia na mieste samom.17. Podľa § 390 Civilného mimosporového poriadku, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon
rozhodnutia zastaví, ak a) sa exekučný titul dovtedy nestal vykonateľným, b) exekučný titul bol po

nariadení výkonu rozhodnutia zrušený; ak bol exekučný titul zmenený, súd môže pokračovať vo
výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu, c) výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za
neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať, d) okolnosti, ktoré nastali
po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti, e) došlo k splneniu povinnosti, f) došlo
k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.

18. Konanie o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých možno rozdeliť na tri fázy. Prvá fáza je
upravená v § 3 až § 5 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z.,
a predchádza rozhodnutiu v merite veci a má smerovať k zisteniu skutkového stavu pre vydanie
rozhodnutia a tiež k zisťovaniu dôvodov neplnenia. V druhej fáze súd rozhodne uznesením o nariadení
výkonu alebo zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia. V tretej fáze súd uskutoční výkon nariadený

rozhodnutím v prípade, ak nedošlo k jeho dobrovoľnému plneniu. Pojednávanie je žiadúce uskutočniť
najmä v prvej fáze, kedy súd má rozhodnúť, či nariadi výkon alebo zamietne návrh na nariadenie výkonu
a tiež po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia predtým, než dôjde k uskutočneniu núteného
výkonu rozhodnutia podľa § 379 CMP. Ak súd nezistí ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nie je možné
výkon rozhodnutia uskutočniť, uznesením nariadi výkon rozhodnutia v súlade s § 377 a § 388 CMP.

19. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je v prvom rade viesť povinného k tomu, aby si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Súd musí posúdiť, či konaním
povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku
rodiča s maloletým dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru

viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, oprávnený, ako aj maloleté dieťa. Súd pri
rozhodovanímánazretelipredovšetkýmzáujemmaloletéhodieťaťa,ktoríbymalisledovaťobajarodičia.
20. Ak sa samotné dieťa bráni tomu, aby bolo vydané do výchovy (prípadne sa uskutočnil styk) osobe,
ktorá je určená vo výroku rozhodnutia o výchove, súd posúdi, či odpor dieťaťa je oprávnený a teda, či
uskutočnenie výkonu rozhodnutia proti vôli dieťaťa nepoškodí dieťa v jeho psychickej popr. i jeho fyzickej

stránke. Dôvody odporu dieťaťa s uskutočnením styku pritom môžu byť rôzne. Od bežnej neochoty
dieťaťa zmeniť čo i len nakrátko svoje prostredie, ktorá neochota celkom zjavne nie je dostatočným
dôvodom nerealizovania styku s druhým rodičom, cez zmenu vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi len v
dôsledku nesprávneho pôsobenia preferenčného rodiča (nesprávna výchova nesmerujúca k budovaniu
zdravého vzťahu dieťaťa k obom rodičom), ktorá by predstavovala porušenie povinnosti preferenčného

rodiča dieťa na styk pripraviť a druhému rodičovi odovzdať, až po okolnosti, ktoré preferenčný rodič
ovplyvniť nedokáže, a ktoré mali za následok vážne zmeny v citovej náklonnosti dieťaťa k rodičovi
oprávnenému (nesprávne pôsobenie oprávneného rodiča na maloletého, traumatizujúci zážitok, ktorý
mu spôsobil, a podobne).
21. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia

(§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred
vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.

22. Podľa čl. 24 ods. 1 až 3 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu
a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory

sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť. Pri všetkých
opatreniachprijatýchorgánmiverejnejmocialebosúkromnýmiinštitúciami,ktorésatýkajúdetí,samusia
v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie
osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

23.Podľačl.4základnýchprincípovCMPsúdaplikujeainterpretujeprávorovnakovovzťahukuvšetkým
účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak
je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci
samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k
spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

24. Ak povinný z exekučného titulu dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený na miestne príslušný súd podať písomný návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Z návrhu
musíbyťzrejmé,čohosaoprávnenýdomáhaapodrobnášpecifikáciaakonkretizáciavzniknutejsituácie,skutkový stav kedy a akým spôsobom sa oprávnenému bráni pri výkone vykonateľného rozhodnutia. V
nadväznostinaspoločnéustanovenia§392CMPpodrobnostivýkonurozhodnutiavoveciachmaloletých
ustanovuje všeobecne záväzný predpis a to Vyhláška MS SR, ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu

rozhodnutia vo veciach maloletých . Nová vyhláška je postavená na troch zásadách, ktoré vyplývajú z
Dohovoru o právach dieťaťa a to zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, rešpektovania práv dieťaťa a v
neposlednom rade vypočutia názoru dieťaťa.

25. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení mal preukázané, že povinná

– matka si svoje povinnosti, vyplývajúce jej z posledného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave vo veci samej plní a styk s maloletým dieťaťom sa realizuje od vianočných
sviatkov a komunikácia medzi rodičmi sa zlepšila, začali medzi sebou komunikovať, vedia sa dohodnúť
na podstatných veciach ohľadom maloletého dieťaťa. Na základe týchto skutočností súd v tomto v štádiu
konania nepokračoval vo vykonávacom konaní a rozhodol tak, že konanie zastavil podľa § 390 CMP
a podľa 29 ods. 1 CMP, vzhľadom na späťvzatie návrhu oprávneného. Je povinnosťou rodičov, aby sa

správali a konali tak, že bude dosiahnutý najlepší záujem maloletého dieťaťa tak, ako je definovaný v
čl. 5 Zákona o rodine, v čl. 24 Charty základných práv európskej únie v čl. 3 a v čl. 18 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa a v čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené pozitívne správanie rodičov
vo vzťahu k maloletému dieťaťu je podmienené aj Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky vo veci
samej č. k. 16P/129/2024 – 248 zo dňa 17.02.2025, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave

č. k. 15CoP/68/2025 – 383 zo dňa 29.10.2025, právoplatný dňa 03.12.2025.
26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
27. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

28. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
29. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
30. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon

rozhodnutia zastavuje. O tejto povinnosti rozhoduje len na návrh.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania z nasledovných dôvodov.

31.1 Rozhodovanie o trovách konania je imanentnou súčasťou rozhodovacieho procesu. V konaniach

podľa Civilného mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v
režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu, ktorý je prítomný v prevažnom
okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať preventívnu a sankčnú funkciu, ktorá sa uplatňuje pri
rozhodovaní o náhrade trov konania v konaniach podľa Civilného sporového poriadku. Konania podľa
Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému

navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, ak konanie
vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrh vyhovie. Okrem prítomnosti verejného záujmu je
možné hovoriť aj o ďalších dôvodoch, prečo sa v mimosporových konaniach nevychádza z koncepcie
sankčného mechanizmu trov konania. Jedným z nich je aj jednoznačnosť nastavenia miery úspechu
v týchto konaniach, keďže súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy

účastníkov a prisúdiť viac (§ 40 CMP), ďalším dôvodom je práve skutočnosť, že konanie podľa Civilného
mimosporového poriadku možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP).

31.2 Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania
v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
pokiaľzákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ
nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Všeobecné

pravidlo, podľa ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá
ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, je prelomené v dvoch prípadoch. V prvom prípade náhradu
trov konania možno priznať, ak to ustanovuje zákon, a to v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí malivo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať (§ 53 CMP) a
v druhom prípade vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia

§53 alebo § 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP).

31.3 Zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa ustanovenia § 55 CMP náhradu trov konania priznať,
preto nie je namieste zužujúci výklad, že tak môže urobiť len v prospech účastníka. Zákonodarca

konštatoval,žemateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhradytrovkonaniamôžesúdpoužiťvo
všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP
nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Ako konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 147/2008 zo dňa 31.07.2008, pri rozhodovaní o náhrade trov konania
treba prihliadnuť aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou
súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva.

31.4 V mimosporových konaniach zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ak zákon neustanovuje inak. Aplikácia § 55 CMP predstavuje výnimku a prichádza do
úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pri hodnotení kritéria,
že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by nemal súd ako jediné kritérium zohľadňovať

osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci. Tu
je potrebné odlíšiť prípadné jednorazové obštrukcie, ktoré vznikli zavinením niektorého z účastníkov,
kde je potrebné aplikovať ustanovenie § 54 CMP, to znamená, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy
konania tomu, kto zavinil, že vznikli. Pojem zavinenie je potrebné vykladať v procesnom zmysle a súvisí
predovšetkým s porušením procesných povinností (úmyselne alebo z nedbanlivosti), ktoré vyplývajú zo

zákona.

31.5 Súd konštatuje a vyhodnotil všetky skutkové okolnosti prípadu a nevzhliadol také výnimočné
okolnosti a dôvody s ohľadom pre ktoré by bolo spravodlivé sa odkloniť od vyššie uvádzanej zásady
mimosporového konania ohľadom nároku na náhradu trov konania vyjadrenej v ustanovení § 52 CMP a

priznať náhradu trov konania oprávnenému voči povinnej. Nejde o situáciu, v ktorej by súd skonštatoval,
že konanie bolo vyvolané a následne zastavené výlučne zavinením povinnej a je potrebné uviesť, že
v čase, keď mal oprávnený možnosť realizácie styku s maloletou v súdom určených termínoch, najmä v
piatky, tento styk opakovane nevyužíval. K jeho realizácii nedochádzalo nie z dôvodu aktívneho marenia
zo strany povinnej, ale z dôvodu nečinnosti oprávneného. Namiesto riadnej realizácie styku oprávnený

inicioval konfliktné situácie vrátane podávania trestných oznámení. Nemožno preto hovoriť o tom, že
vedenie tohto konania bolo dôsledkom systematického marenia styku len zo strany povinnej. Z týchto
dôvodovspoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiazákonnéustanovenia,súdonáhradetrovkonania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd opätovne poznamenáva,
že k zastaveniu konania došlo jednak z dôvodu plnenia povinností povinnou a k uskutočneniu výkonu

rozhodnutia, na základe čoho došlo i k späťvzatiu návrhu.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.