Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/33/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126203420
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126203420.2

Uznesenie

18C/33/2026
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XXXX/X, G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

18C/33/2026

I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

18C/33/2026
1. Dňa 27.04.2026 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.04.206,

ktorým navrhovateľka navrhla, aby bolo povinnému zakázané približovať sa k navrhovateľke na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, približovať sa k jej dcére H. B. na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov
a akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľku (telefonicky, správy, sociálne siete).

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že jej bývalý manžel jej
dňa 25.04.2026 zaslal správu, v ktorej sa jej vyhráža, uráža ju a uvádza, že po prepustení z väzenia príde

za ňou a že jej nikto nepomôže. Jeho správanie vyvoláva v navrhovateľke vážnu obavu o jej bezpečnosť
a bezpečnosť jej dcéry. Dňa 25.04.2026 podala navrhovateľka i oznámenie na polícii v G..

3. K návrhu navrhovateľka priložila Potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v I., Obvodné oddelenie PZ
G. o oznámení zo dňa 25.04.2026.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva (2).

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1).
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu
(2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať (3).

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

10. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

11. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohou, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Z Potvrdenia
o oznámení zo dňa 25.04.2026 vyplýva, že navrhovateľka vykonala oznámenie o podozrení zo

spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., vo veci hrubého správania
sa zo strany E. B..

12. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia

neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy však musia byť
aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav

v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno však zaťažuje samotného navrhovateľa.

13. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu, po oboznámení sa
snávrhom,akoajobsahomspisu,súddospelkzáveru,ženávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť.14. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP je chrániť fyzickú a
duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Ide o
opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že

je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
inéformynepriamehonátlaku.Chránenejosobemábyťvodôvodnenýchprípadochposkytnutáokamžitá
a efektívna súdna ochrana. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ

osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany
ohrozená.

15. Súd má za to, že navrhovateľka nepreukázala bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na jej právach
konaním povinného, v ktorej situácii by bolo dôvodné zasiahnuť formou neodkladnej úpravy. V tu
prejednávanej veci nebolo možné mať akékoľvek kontaktovanie navrhovateľky zo strany povinného (či

už nejakým spôsobom nevhodné, vulgárne, s úmyslom vyhrážky) za osvedčené, keď navrhovateľka
tvrdené správanie povinného sa voči nej ničím nepodložila, a preto jej tvrdenia zostali len v rovine
ničím neosvedčených subjektívnych tvrdení. Navrhovateľka nepredložila žiadny relevantný dôkaz,
pričom doložené Potvrdenie o oznámení o podozrení zo spáchania priestupku bez ďalšieho nemožno
považovať za dostačujúci dôkaz preukazujúci správanie sa povinného voči navrhovateľke vzbudzujúce

obavu či už o život alebo o zdravie.

16. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Navrhovateľ osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako i potrebu
neodkladnej úpravy pomerov.

17. Osvedčenie dôvodného podozrenia z ohrozovania telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky
zo strany povinného znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo

duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania,
záznamov polície a ďalších listinných dôkazov (napríklad čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii
svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.), keďže stanovisko
žalovanej strany je obvykle v zásade protichodné.

18. V danej veci dospel súd k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky ako osoby,
ktorej telesnú a duševnú integritu mal svojím konaním povinný ohroziť, nebola z jej strany dostatočne
spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami
takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany povinného dochádza

k správaniu ohrozujúcemu telesné zdravie navrhovateľky, či ku psychickému ubližovaniu v podobe
hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania navrhovateľke, ktoré by
bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o jej život. Nepochybne tu musí
ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie o zásahu do telesnej a duševnej integrity
navrhovateľky bez osvedčenia tohto zásahu.

19. Len zo skutočností tvrdených navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ako aj z podaného oznámenia o priestupku, nie je možné vyvodzovať naliehavosť a potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia, keďže nie je možné považovať za preukázanie právne
podstatnej skutočnosti, že správanie sa povinného voči navrhovateľke dosiahlo intenzitu fyzického a

psychického násilia, pretože iba samotné narušenie vzájomných vzťahov strán sporu nemôže zakladať
dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.
26Co/109/2024-130 zo dňa 26.09.2024). Iba navrhovateľkou predložené trestné oznámenie, resp.
oznámenie o priestupku bez ďalšieho nie je podľa názoru súdu spôsobilé preukázať naliehavosť a
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Samotné trestné oznámenie je len úkonom, ktorým sa

orgánom činným v trestnom konaní odovzdáva informácia o tom, že podávateľ určité skutočnosti vníma
ako konanie napĺňajúce znaky určitej skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v osobitnej časti
Trestného zákona, resp. priestupku. Ide o úkon, ktorým sa príslušné orgány musia zaoberať a často
vedie k zložitému procesnému postupu v rámci vyšetrovania. Aj keď podané trestné oznámenie alebooznámenie o priestupku obsahuje závažné tvrdenia, tieto samy o sebe neosvedčujú to, že došlo k
spáchaniu trestného činu alebo priestupku spôsobom uvádzaným navrhovateľkou.

20. Súd tak na základe uvedeného uzatvára, že navrhovateľka v konaní nepredložila také dôkazy,
ktorýmibyosvedčila,žepovinnýsaknejsprávatakýmspôsobom,žebyjehokonaniepredstavovalotakú
hrozbu, ktorá by si vyžadovala potrebu neodkladnej a bezprostrednej úpravy pomerov medzi stranami vo
formezákazuakéhokoľvekkontaktovania(písomne,telefonicky,elektronickoukomunikácioualeboinými
prostriedkami) navrhovateľky a zákazu jeho približovania k navrhovateľke a jej dieťaťu. Navrhovateľkou

predložené listinné dôkazy, majúce vo všeobecnosti iba povahu ďalších subjektívnych tvrdení
navrhovateľky, neboli objektivizované žiadnym dôkazom na úrovni potrebnej pre osvedčenie nároku
navrhovateľky. Záverom súd dodáva, že by naviac muselo ísť o dôkaz, ktorý by osvedčoval ohrozovanie
telesnejaleboduševnejintegritynavrhovateľkyvsúčasnosti,keďžeprevydanieneodkladnéhoopatrenia
je potrebné, aby išlo o naliehavú potrebu, a teda prípadné preukázanie násilia povinného voči
navrhovateľke v minulosti môže mať relevanciu iba pre prípadné rozhodnutie vo veci samej, nie však

pre vydanie neodkladného opatrenia.

21. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti povinnému nepribližovať sa k dcére navrhovateľky, v tejto časti
chýba navrhovateľke aktívna vecná legitimácia na podanie takéhoto návrhu, keďže návrhom, v ktorom
je označená iba ona ako navrhovateľka, sa môže domáhať iba ochrany svojej osoby. Navrhovateľka

nie je aktívne legitimovanou k ochrane práv tretích osôb, ktorou osobou je aj jej dieťa, pričom toto
dieťa nie je označené ako navrhovateľ, a teda návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal.
Okrem toho, maloleté deti by k takémuto úkonu urobenému v zastúpení zákonným zástupcom i tak
potrebovali schválenie poručenského súdu (keďže nejde o bežnú vec), ktorý súhlas udelený nebol.
Vo vzťahu k dieťaťu navrhovateľky nebola ani osvedčená hrozba násilia, keď, ako už súd uviedol,

trestné oznámenie zo dňa 25.04.2026 dostatočným dôkazom nie je, pričom osoba H. B. v ňom
ako ohrozená osoba nie je ani uvádzaná. Vzhľadom na uvedené, najmä pre nedostatok aktívnej
legitimácienavrhovateľkyvtejtočasti,bolopotrebnénávrhvčastinepribližovaniasapovinnéhokdieťaťu
navrhovateľky zamietnuť.

22. Vzhľadom na všetko uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľka ničím neosvedčila
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy zo strany povinného voči nej, a teda že bez nariadenia
neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť ťažko napraviteľná ujma. Pretože predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu vo výroku I. tohto uznesenia zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

25. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

26.Podľačl.4ods.2CSP,aktakéhoustanovenianiet,súdprejednáarozhodneprávnuvecpodľanormy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných

vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

27. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s

neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP,
ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba
rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť
tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samejbola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia
nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí zamietnutím

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je
povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje
napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2017 zo dňa 03.08.2017, Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by mal
priznať náhradu trov konania povinnému, avšak možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto
konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). Takúto situáciu CSP priamo
neupravuje, preto súd za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 CSP (princíp racionálneho
zákonodarcu) z dôvodu hospodárnosti konania priamo vo výroku II. rozhodol tak, že povinnému nárok

na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

18C/33/2026
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 357 písm. d) a m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 364 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.