Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/96/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107208409
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3107208409.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy
Markovej a JUDr. Alice Beňovej, v právnej veci žalobcov 1/ Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX,
2/ D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. P. nad Q., Q. XXX/X, oboch zastúpených JUDr. Jánom Dzianom,
advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Slnečná 27, 3/ E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., D.
XXX, proti žalovaným 1/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. P. nad Q., U. XX, 2/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., P. XX, 3/ G.. P. S., XX.XX.XXXX, bytom A. P. nad Q., F. 8, zastúpeným P.. N. Q., bytom A.
P. nad Q., U. XX, 4/ Q. A., 5/ Q. O., 6/ Y. X., 7/ B. O., 8/ T. O., 9/ S. 10/ U. O., neznámym vlastníkom,
zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Búdkova cesta 36, o určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalobcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
14. februára 2012, č. k. 9C/20/2008-244, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. februára 2012, č. k. 9C/20/2008-244,
bolo rozhodnuté tak, že súd žalobu zamieta a žalovaným sa nepriznáva náhrada trov konania.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyne 1/, 2/ sa pôvodne aj so žalobcom U. D.
domáhali voči žalovanej 2/ a právnemu predchodcovi žalovaných 1/, 3/, aby súd zrušil vlastnícke právo
žalovaných k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva /ďalej len LV/ č. XXXX katastrálneho
územia /ďalej len k.ú./ A. P. nad Q., ktoré bolo zapísané na základe osvedčenia notárskou zápisnicou
č. N XXX/XX, NZ XXX/XX z XX.XX.XXXX a doložky spísanej dňa 24.08.2000. Uviedli, že ich právni
predchodcovia spolu so žalovanou 2/ a právnym predchodcom žalovaných 1/ a 3/ sa stali na základe
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.08.1969 podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, a to parcele č. XXXX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a podielu XXXX/XXXX z parcele č. XXXX/ k.ú.
A. P. nad Q.. Pozemky boli neskôr vedené na LV č. XXX a XXX. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa
27.09.1978 previedli žalovaná 2/ a právny predchodca žalovaných 1/, 3/ podielové spoluvlastníctvo
k pozemkom vedeným na liste vlastníctva č. XXX na pôvodného žalobcu U. D.. Neskôr
zistili, že žalovaná 2/ a právny predchodca žalovaných 1/, 3/ si bez ich vedomia a vedomia ich
právneho predchodcu nechali osvedčiť vlastnícke právo k nimi držaným pozemkom bez kompenzácie
a bez toho, aby odstúpili z podielového spoluvlastníctva k pozemkom v ich držbe a užívaní. Neskôr
žalobkyne 1/, 2/ na základe výzvy súdu upravili petit žaloby a domáhali sa okrem zrušenia vlastníckeho
práva aj zapísania nehnuteľností vedených na LV XXXX do podielového spoluvlastníctva tak, ako to
bolo pred vydaním osvedčenia. Domáhali sa zapísania pozemkov označených v geometrickom pláne
č. XXXXXXXX-XXX/XXXX ako diel 1 vytvorený z pôvodnej parcele č. XXXX/X, diel 2 vytvorený z
pôvodnej parcele XXXX/X a diel 7 vytvorený z pôvodnej parcele XXXX/X do LV č. XXX do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne 1/, 2/ každej v podiele X/XX, pôvodného žalobcu 3/ U. D. v podiele 4/18

a žalovaných 2/ a právneho predchodcu žalovaných 1/, 3/ v podiele 8/18. Pozemky označené v
geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX ako diel 9 vytvorený z pôvodnej parcele č. XXXX/X,
diel 8 vytvorený z pôvodnej parcele XXXX/X a diel 10 vytvorený z pôvodnej parcele XXXX/X navrhli
zapísať do LV č. XXX do podielového spoluvlastníctva žalovaných v spoluvlastníckom podiele XXX/
XXX, žalobkýň 1/, 2/ každej v podiele XXX/XXXX a S. O. v podiele XXXX/XXXXX. V priebehu konania
okresný súd na návrh žalobcov pripustil, aby do konania na ich stranu vstúpili žalobca 3/ E. O. a žalobca
4/ F. L. /ohľadne neho bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu/
a na stranu žalovaných pripustil pristúpenie žalovaných 4/ - 10/, neznámych vlastníkov zastúpených
Slovenským pozemkovým fondom. Neskôr sa žalobcovia domáhali opakovane zmeny žalobného petitu,
resp. alternatívneho petitu, tieto zmeny okresný súd nepripustil. Na výzvu súdu žalobcovia spresnili,
v akých podieloch a v čí prospech sa domáhajú určenia podielového spoluvlastníctva k dielom 9,
10 a 8 vytvoreným uvedeným geometrickým plánom. Domáhali sa v tejto časti určenia podielového
spoluvlastníctva pôvodne žalovaného 1/ a žalovanej 2/ v podiele 560/2100, nebohého P. O. v podiele
140/2100, žalobkýň 1/, 2/ u každej v podiele 70/2100, žalobcu 3/ E. O. v podiele 210/2100, B. N. v podiele
420/2100, žalovaných 4/, 5/, 6/, 8/ a 10 u každého v podiele 50/2100, žalovaných 7/ a 9/ u každého v
podiele 85/2100 a H. L. v podiele 210/2100. Pôvodný žalobca 3/ U. D. vzal žalobu späť pred začatím
pojednávania, ohľadne neho okresný súd konanie podľa § 96 ods. 1,2,3 O.s.p. zastavil. Žalobca 3/ E. O.,
ktorý sa stal účastníkom nadobudnutím právoplatnosti uznesenia okresného súdu zo dňa 10.06.2010
č.k. 9C/20/2008-132, ktorým bol pripustený jeho vstup do konania, teda dňom 20.07.2010. Za právne
relevantné úkony a vyjadrenia tohto účastníka v konaní okresný súd považoval až jeho podania po
tomto dátume. Až z podania urobeného právnym zástupcom žalobkýň 1/, 2/ a doručeného súdu dňa
01.06.2011, ku ktorému sa pripojil aj on prostredníctvom svojho zástupcu S. W., formuluje petit žaloby
a domáha sa určiť jeho podielové spoluvlastníctvo k dielom 8, 9 a 10 v podiele 210/2100. V ostatnom
sa jeho zástupca pripojil k žalobe a súhlasil s ňou v celom rozsahu.

Okresný súd ďalej uviedol, že pôvodne žalovaný P. S. so žalovanou 2/ navrhli žalobu zamietnuť.
Uviedli, že sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, z ktorých boli neskôr geometrickým
plánom vydelené diely nimi v skutočnosti užívané, na základe kúpy v roku 1969 a po tom, čo v roku
1978 odpredali časť podielu pôvodne nadobudnutého U. D., zostali spoluvlastníkmi nehnuteľností v
podiele 1/3 tak, ako aj právni predchodcovia žalobkýň 1/, 2/ a U. D.. Keď sa rozhodli nehnuteľnosti
previesť svojím deťom (teraz žalovaným 1/ a 3/) zistili, že je nutné pozemky, ktoré v skutočnosti užívali,
usporiadať, s čím súhlasil aj právny predchodca žalobkýň 1/, 2/. Vydelené časti pozemkov od kúpy,
resp. výstavby záhradnej chatky a dohody s právnymi predchodcami žalobkýň 1/, 2/ užívali ako vlastné,
obhospodarovali ich a vykonávali rozsiahle terénne úpravy. Boli teda ich oprávnenými a dobromyseľnými
držiteľmi. Vydanie osvedčenia nepovažovali za okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k nim, keďže
ich nadobudli vydržaním do vlastníctva už skôr. Popreli, že k vydaniu osvedčenia došlo bez vedomia
žalobcov a zdôraznili, že právny predchodca žalobkýň 1/, 2/ im dal k tomu písomný súhlas a súhlasil s ním
aj ďalší spoluvlastník U. D.. Zdôraznili, že týmto osvedčením si "nevyčerpali" celú výmeru z pozemkov
pôvodne nadobudnutých kúpou zodpovedajúcu ich spoluvlastníckemu podielu. Opakovane oznámili
žalobcom, že si nenárokujú časti z ich podielu na spoločných parcelách, ktoré neboli predmetom
osvedčenia a predložili im prehlásenie, že sa ho vzdávajú v prospech rodiny O. a D.. Vždy mali záujem
o usporiadanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, a to spôsobom zodpovedajúcim pôvodne
nadobudnutým spoluvlastníckym podielom. K dohode s pôvodnými spoluvlastníkmi nedošlo. Rodina O.
previedla spoluvlastnícky podiel na p. W. a ten užíva pozemky vo väčšej výmere, ako je spoluvlastnícky
podiel. Prejavili záujem, a to aj opakovane v priebehu konania, dohodnúť sa na usporiadaní vlastníckych
vzťahov k celým nehnuteľnostiam nadobudnutých kúpou. Pôvodný žalovaný 1/ P. S. v priebehu konania
zomrel /10.10.2009/. Stratil tak spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže ide o majetkovú vec okresný
súd pokračoval v konaní s jeho dedičmi, teraz žalovanými 1/ a 3/. Tí sa pridržiavali vyjadrenia svojho
právneho predchodcu a navrhli žalobu zamietnuť. Uviedli, že po tom, čo ich rodičia predali podiel
v nehnuteľnostiach U. D., si každý svoj pozemok oplotil, takto rozdelené pozemky užívali, ich rodina
spodnú časť. Ešte pred predajom podielu si rodičia začali na pozemku stavať chatu. Osvedčiť si
dali vlastnícke právo len k časti pozemkov, ktoré užívajú podľa dohody pôvodných spoluvlastníkov,
teda ešte užívajú ďalšiu časť pozemkov, ktorá osvedčením nebola usporiadaná a ktorá im patrí.
Súhlasili s tým, aby to, čo užívala rodina O. a D. zostalo im, resp. p. W., ktorý od nich spoluvlastnícke
podiely odkúpil. Slovenský pozemkový fond zastupujúci neznámych vlastníkov - žalovaných 4/ -
10/ podľa § 34 ods.14 zák. č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov uviedol, že vlastníkov
predmetných nehnuteľností zapísaných na základe právoplatného rozhodnutia ROEP-u rešpektujú.

Nemal námietky voči tomu, aby boli určené spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach v prospech
neznámych žalovaných spoluvlastníkov, pretože osvedčením o vydržaní sa do ich vlastníckeho práva
zasiahlo. Nebol však ochotný nahradiť trovy konania, keďže spor nezavinil.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že kúpnou zmluvou, uzavretou formou notárskej
zápisnice dňa 18.08.1969, kúpili P. S. a manželka Q. S. a P. O. a manželka Y. O. od predávajúceho P.
O. pozemky parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a spoluvlastnícky
podiel XXXX/XXXX k pozemku parc.č. XXXX/X, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. A. P. nad
Q.. V tom čase boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vo vložkách č. XXXX,XXXX a XXX a
spoluvlastnícky podiel v parcele č. XXXX/X vo vložke č. XXX pod B XX, W W a B XX. Na základe tejto
zmluvy manželia S. kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoluvlastnícky podiel 2/3 a
manželia O. podiel 1/3. Predmetná kúpna zmluva bola štátnym notárstvom registrovaná dňa 20.11.1969
pod č. RI 959/69. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 27.09.1978 odpredali manželia S. podiel 1/3 zo
svojho spoluvlastníckeho podielu 2/3 na vyššie uvedených nehnuteľnostiach U. D., ktorý pôvodne spolu
so žalobkyňami 1/, 2/ podal predmetnú žalobu. Súhlas s prevodom tohto spoluvlastníckeho podielu dali
ďalší spoluvlastníci - manželia O.. Kúpna zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom dňa 28.12.1978
pod č. RI 1015/78. P. O. a Y. O. boli starými rodičmi žalobkýň 1/, 2/. Obaja zomreli, Y. O. v roku 1988
a P. O. v roku 1993. Predmetné spoluvlastnícke podiely zdedil ich jediný syn Q. O., a to na základe
rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 5D 1640/88 zo dňa 06.10.1988 a osvedčenia o
dedičstve súdnej komisárky U.. N. D. sp. zn. 18D 7830/93 zo dňa 13.06.1996. Spoluvlastnícky podiel
Q. O. po jeho smrti /zomrel v roku 2001/ zdedili na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k.
D 860/01- 25 jeho dcéry, žalobkyne 1/, 2/ každá v rovnakom podiele. Ako zákonná dedička pripadala
do úvahy aj manželka nebohého B. O.. Notárka JUDr. Priska Štěrbová podľa zák. č. 293/1992 Z.z.
notárskou zápisnicou zo dňa 10.11.1997 č. N 346/97, NZ 455/97 osvedčila vyhlásenie manželov P.
a Q. S. o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pôvodne tvoriacim predmet podielového
spoluvlastníctva, a to k parc. č. 5639/2 záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X zpl. o výmere
XX m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX, overeným Správou katastra
dňa 11.03.1997. Parcela č. XXXX/X bola vytvorená z parcele XXXX/X /zapísaná v LV č. XXX/, ktorá
mala výmeru 515 m2 a parc. č. XXXX/X dielom 9 z parcele č. XXXX/X a dielom 10 z parcele č. XXXX/
X /zapísaná v LV XXX/, ktorá mala výmeru 1806 m2. V spise notárky je okrem tohto geometrického
plánu založené čestné prehlásenie Q. O., otca žalobkýň 1/, 2/, v ktorom potvrdzuje, že má vedomosť o
tom, že podiel 704/990 v týchto parcelách, vytvorených geometrickým plánom, nerušene ako vlastníci
užívajú manželia S. od roku 1968, kedy ich nadobudli kúpou. Na prehlásení sa nachádza aj vyjadrenie
Mesta A. P. nad Q., ktoré potvrdilo takéto užívanie nehnuteľností. Zo spisu vyplýva, že notárka urobila
podľa zák. č. č. 293/1992 Z.z. v tom čase platnom znení oznámenie /§ 7 zákona/, ktoré obsahuje výzvu,
aby každý, kto sa cíti byť návrhom dotknutý na svojich právach, podal v lehote stanovenej zákonom
námietky proti vydaniu osvedčenia u notára alebo obecnom úrade a zároveň výzva obsahuje poučenie
o tom, že ak námietky podané nebudú, bude osvedčené vlastnícke právo manželov S. k predmetným
nehnuteľnostiam. V súlade s § 8 citovaného zákona bolo oznámenie zverejnené na tabuli notára, ako aj
Mesta A. P. nad Q.. V zákonom stanovenej lehote neboli námietky podané. Po splnení týchto zákonných
predpokladov nebolo vydané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva. V spise sa nachádza druhý
geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX overený Správou katastra dňa 01.03.1999, ktorý zrušil
pôvodný. Z neho vyplýva, že došlo k novému rozdeleniu parciel zapísaných na LV č. XXX, XXX a
v súlade s týmto druhým geometrickým plánom vydala notárka doložku o oprave pôvodnej notárskej
zápisnice, spísanú dňa 24.08.2000. Tým osvedčila vlastnícke právo manželov S. k parc. KN č. XXXX/X
trv.tr.p. o výmere 3927 m2 /tvorená dielom 1 z parc. XXXX/X, dielom 2 z parc. XXXX/X, dielom 7 z parc.
XXXX/X, dielom 9 z parc. XXXX/X a dielom 10 z parc. XXXX/X/ a k parc. KN č. XXXX/X trv.tr.p o výmere
24 m2 /vytvorená z parc. XXXX/X/. Na základe tohto osvedčenia a opravnej doložky notárky Správa
katastra Nové Mesto nad Váhom založila LV č. XXXX k.ú. A. P. nad Q., v ktorom zapísala parcelu XXXX/
X v častiach 137 m2 ostatné plochy, 127 m2 lesné pozemky, 3663 m2 trv. tr. porasty a parc. XXXX/
X o výmere 24 m2 trv. tr. porasty. Na parcele č. XXXX/X sa nachádza stavba záhradnej chaty súp.č.
XXXX. Ako vlastníci, resp. v súlade s § 2 ods. 3 v tom čase účinného citovaného zákona v postavení
oprávnených držiteľov, boli zapísaní manželia S. v 1/1.

Okresný súd poukázal na to, že žalobkyne 1/, 2/ pôvodne aj s U. D., podali dňa 30.03.2007 žalobu,
ktorá je predmetom konania a po viacerých úpravách žalobného petitu sa domáhajú určenia, že sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým vlastnícke právo bolo osvedčené v prospech

manželov S., a to v rozsahu podielov, ktoré nadobudli ich právni predchodcovia a ktoré boli pôvodne
vedené na LV č. XXX a XXX k.ú. A. P. nad Q.. Žalobe v podstate namietali len skutočnosť, že k
osvedčeniu vlastníckeho práva došlo bez vedomia ich právneho predchodcu a bez toho, aby bolo
usporiadané aj vlastníctvo k pozemkom v ich držbe a užívaní. Žalobu podali niekoľko dní pred tým,
ako bolo rozhodnuté v ich spore, ktorý viedli proti manželom S. na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
15C/10/2006. V ňom sa domáhali určenia ich spoluvlastníctva nadobudnutého vydržaním k častiam
pozemkov nimi užívaných a vytvorených geometrickým plánom z pôvodne kúpených nehnuteľností.
Manželia S. v tomto konaní nesúhlasili s určením vlastníckeho práva v ich prospech a popreli existenciu
skutočností, ktoré odôvodňovali dobrú vieru žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, ako predpoklad
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Potvrdili len existenciu dohody spoluvlastníkov o
spôsobe a rozsahu užívania spoločných pozemkov. Táto ich obrana v uvedenom súdnom konaní je v
rozpore s ich vyhlásením, na základe ktorého notárka osvedčila nadobudnutie ich vlastníckeho práva
vydržaním k pozemkom vytvoreným z pôvodného predmetu spoluvlastníctva. K zamietnutiu žaloby
došlo z toho dôvodu, že žalobkyne nepreukázali splnenie podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to oprávnenosť držby. Žalobcovia
si podľa súdu boli vedomí toho, že sú len spoluvlastníkmi, a nie výlučnými vlastníkmi niektorej časti
spoločného pozemku. Dohodu spoluvlastníkov o užívaní určitej konkrétnej časti pozemku nepovažoval
súd za taký úkon, ktorý by zakladal dobrú vieru spoluvlastníka, že takto vydelené časti ním užívané mu
aj vlastnícky patria. Súd nemal preukázanú existenciu takého úkonu spoluvlastníkov, ktorý by bol titulom
oprávnenej držby ako predpokladu pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním /viď odôvodnenie
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.01.2008 č.k. 17Co/163/2007 - 125, ktorým rozhodol o
odvolaní žalobkýň proti rozsudku súdu prvého stupňa/.

Okresný súd ďalej zistil, že žalovaní manželia S. na základe dohody s ostatnými spoluvlastníkmi /
manželmi O. a U. D./ užívali konkrétnu časť predmetu spoluvlastníctva, podobne ako aj právni
predchodcovia žalobkýň 1/, 2/ a U. D.. Pozemky boli oplotené, na jednom z nich si postavili záhradnú
chatku, pozemky upravili. Využili možnosť, ktorú im zákon v tom čase poskytoval, a to usporiadanie
vlastníckych vzťahov k týmto nehnuteľnostiam podľa v tom čase účinných ustanovení zákona č.
293/1992 Z. z. V podstate ani žalobkyne 1/, 2/, ani zástupca žalobcu 3/, ktorý je v súčasnej
dobe podielovým spoluvlastníkom osvedčením nedotknutých častí nehnuteľností /podiely postupne
nadobudol kúpou od žalobcov, U. D. a ďalšej podielovej spoluvlastníčky D. N./ nenamietali, že to, čo
žalovaní užívajú a čo im ako vlastníctvo bolo osvedčené, im aj v skutočnosti patrí. Prostredníctvom tejto
žaloby sa len snažia dosiahnuť vyporiadania spoluvlastníctva ako celku a toho, aby sa žalovaní vo
zvyšku nehnuteľností svojich podielov zriekli.

Okresný súd poukázal na to, že predmetom konania je určovacia žaloba, ktorou sa žalobkyne 1/, 2/
domáhali určenia vlastníckeho práva, resp. určenia, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností,
ktoré boli v katastri nehnuteľností na základe osvedčenia vydaného notárkou zapísané ako výlučné
vlastníctvo manželov S. (žalovanej 2/ a právneho predchodcu žalovaných 1/ a 3/). Tieto podiely žiadali
určiť v rozsahu podielu patriaceho ich právnemu predchodcovi, teda ich otcovi, ktorý bol právnym
nástupcom pôvodných spoluvlastníkov, ktorí podiely nadobudli kúpnou zmluvou uzavretou v roku 1969.
Domáhali sa toho, aby aj nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo bolo osvedčené v prospech manželov S.,
boli v podielovom spoluvlastníctve ich, ako aj ostatných spoluvlastníkov pôvodne vedených na LV XXX
a XXX. Do konania na ich stranu pristúpil žalobca 3/, ktorý až v podaní doručenom súdu dňa 01.06.2011
v podstate uplatnený nárok formuloval v tom zmysle, že sa domáha určenia svojho spoluvlastníckeho
podielu 210/2100 k pozemkom označeným v uvedenom geometrickom pláne ako diel 8, 9, 10. Zo
strany žalobkýň 1/, 2/ súd považoval toto podanie za špecifikáciu žalobného návrhu v časti určenia
spoluvlastníkov a ich spoluvlastníckych podielov k pozemkom označeným v geometrickom pláne ako
diel 8, 9 a 10.

Okresný súd vyjadril záver, že spoluvlastník má nepochybne možnosť domáhať sa na súde právnej
ochrany, pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky podiel a tejto ochrany sa môže domáhať aj určovacou žalobou
za splnenia podmienok ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., teda môže sa domáhať určenia, že mu prislúcha
spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti a v akom podiele. Predpokladom úspešnosti žaloby na začatie
konania na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., sú po
procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny

záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem
na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené hmotné právo žalobcu, alebo kde
by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. Vlastnícke právo manželov S. bolo v
LV č. XXXX zapísané na základe osvedčenia o vlastníckom práve, vydaného notárkou podľa zák. č.
293/1992 Zb. v tom účinného a doložky o zmene notárskej zápisnice. Zmenu osvedčenia pripúšťalo
ustanovenie § 9 zákona za splnenia podmienok tam uvedených. Ako vyplýva zo spisu notárky, proti
vydaniu osvedčenia neboli podané námietky a na základe neho došlo k zápisu vlastníckeho práva
manželov S.. Žalovaní 1/ a 3/ sú právnymi nástupcami pôvodne žalovaného P. S., st., ktorý v priebehu
konania zomrel /viď spis tunajšieho súdu sp. zn. 10D/695/2009/. V čase plynutia lehoty, vyplývajúcej
z ust. § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb., podali žalobkyne 1/, 2/ žalobu, ktorou sa domáhali určenia,
že sú spoluvlastníčkami nehnuteľností, ktoré boli predmetom osvedčenia a domáhali sa aj určenia
spoluvlastníckych podielov ďalších osôb, zapísaných v pôvodných LV XXX. a XXX, kde boli pred
vydaním osvedčenia nehnuteľnosti ako celok vedené /niektoré z týchto osôb - žalovaní 4/ - 10/ sú
žalovaní, ďalšie z týchto osôb nie sú účastníkmi konania/.

Podľa názoru okresného súdu žalobkyne 1/, 2/ žiadnym spôsobom nepreukázali nadobudnutie
vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom svojho právneho predchodcu Q. O., resp. P. O.. Stali sa
na základe dedenia spoluvlastníčkami len tých častí nehnuteľností, ktorých sa osvedčenie nedotýkalo.
Keďže osvedčenie bolo vydané ešte za života ich právneho predchodcu - otca Q. O., nemohli zdediť
po ňom aj podiely v pozemkoch, vydelených geometrickým plánom, ktorý slúžil ako podklad pre vydanie
osvedčenia. Ako právne nástupkyne Q. O., ktorý bol jediným dedičom po P. O., mali naliehavý právny
záujem len na určení, že tieto podiely patria do dedičstva po ich otcovi. Z uvedeného dôvodu podľa
názoru okresného súdu nebol daný naliehavý právny záujem ani na určení spoluvlastníckych podielov
žalovaných 4/ - 10/ neznámych vlastníkov v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam
nedotknutým osvedčením, vedeným na LV XXX, ale ani na určenie spoluvlastníctva ďalších osôb, ktoré
nie sú účastníkmi konania /B. N., H. L. - viď doplnenie žaloby na č.l. XXX spisu/. Len tieto osoby samotné
sa mohli domáhať svojich vlastníckych práv k spoluvlastníckym podielom na pozemkoch, na ktoré bolo
vydané osvedčenie. Naliehavý právny záujem na určení je totiž daný len v tom prípade, že by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho postavenie bez tohto určenia stalo neistým.
Pokiaľ ide o žalobcu 3/, ak by aj okresný súd považoval podanie, doručené dňa 01.06.2011, ku ktorému
sa pripojil jeho zástupca /viď č.l. XXX spisu/ za riadne uplatnený nárok, nie je možné žalobe vyhovieť ani
pokiaľ ide o žalobcu 3/ z dôvodu, že nárok uplatnil po lehote vyplývajúcej z ust. § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992
Zb. Naviac žalobca 3/ nepreukázal, že spoluvlastník podielu, zapísaného v pozemnoknižnej vložke č.
XXX,. k.ú. A. P. nad Q., pod B XX v parcele XXXX/X /z jej časti boli pozemky, ktoré boli predmetom
osvedčenia, vytvorené/, teda že E. O. st. je osobou s ním totožnou. Podľa názoru okresného súdu je
málo pravdepodobné, keďže zápisy do pozemkovej knihy sa vykonávali len do roku 1964, že osoba,
zapísaná v pozemkovej knihe, je žalobca 3/. Podľa názoru okresného súdu je dôvodné predpokladať,
že zapísaný spoluvlastník bol právny predchodca žalobcu 3/. V tom prípade aj žaloba žalobcu 3/ mala
smerovať k určeniu, že podiel patrí do dedičstva po jeho právnom predchodcovi..

O trovách konania okresný súd na základe toho, že aj keď boli žalovaní v konaní úspešní a podľa § 142
ods. 1 O.s.p. im vznikol nárok na náhradu trov konania, náhradu si podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili.
Preto im okresný súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie všetci žalobcovia prostredníctvom svojich právnych
zástupcov.

Žalobkyne 1/, 2/ v odvolaní poukázali na to, že vyššie uvedené osvedčenie o dobromyseľnej držbe
sporných nehnuteľností bolo vydané na základe lživých tvrdení, keďže žalovaní si boli vedomí
existencie svojho podielového spoluvlastníctva, čo bránilo vydržaniu výlučného vlastníctvu niektorej z
vyčlenených častí z pozemku v podielovom spoluvlastníctve. Žalobkyne vytýkali okresnému súdu záver
o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu. Uznali, že v dedičskom konaní po nebohom otcovi Q.
O. a nebohom dedovi P. O.i neboli a nemohli byť dedičkami predmetných sporných nehnuteľností.
Faktom však zostáva, že navrhovateľky sú dedičkami zo zákona, ktoré dedičstvo sa nadobúda smrťou

poručiteľa. Ak by však akceptovali záver okresného súdu, mal súd žalobu zamietnuť krátko po podaní
žaloby, pričom plynutím času im bolo znemožnené napadnúť osvedčenie novou žalobou. Žalobkyne
vytýkali súdu, že im neboli poskytnuté stanoviská odporcov z č. l. 35-38, 39, 40 a 142, čím žalobkyniam
znemožnil vyjadriť sa k nim v primeranej lehote a súd nevzal do úvahy indispozíciu žalobkyne D. O.
vyjadriť sa k veci pred súdom z dôvodu značnej trémy a vylúčenie U. D. z konania. Ten po späťvzatí
návrhu doručil súdu čestné vyhlásenie, v ktorom oznámil, že jeho späťvzatiu návrhu predchádzal
psychický nátlak žalovaných. Preto navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Podaním, doručeným okresnému súdu dňa 29.10.2012, žalobkyne 1/, 2/
prostredníctvom ich právneho zástupcu vzali späť v celom rozsahu odvolanie proti rozsudku okresného
súdu.

Žalobca 3/ v odvolaní uviedol úplne rovnaké skutočnosti a dôvody, ako žalobkyne 1/, 2/. Nad rámec
uvedeného namietal správnosť záveru okresného súdu, podľa ktorého nárok uplatnil po lehote, uvedenej
v § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. a že by nepreukázal jeho totožnosť s osobou, pôvodne zapísanou
ako spoluvlastník sporných nehnuteľností. Právo odporcov bolo zapísané do evidencie nehnuteľností
dňa 20.10.2010 zápisom pod V XXXX/XX, z ktorého dôvodu uvedená zákonná lehota uplynula dňa
20.10.2011. Preto jeho uplatnenie vlastníckeho práva dňa 01.06.2011 nemôže byť považované, ako
oneskorené. Zo spisu, aj z konania pred súdom vyplynulo, že predmetom sporu sú aj pozemky pôvodne
zapísané v LV č. XXX pre k. ú. A. P. nad Q. ako parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Neskôr a t. č. vedené
v LV č. XXXX a XXXX pre k. ú. A. P. nad Q. ako parc. č. XXXX/X a XXXX/X. V LV č. XXXX v časti
B/ vlastníci, položka 12/ je uvedený ako účastník právneho vzťahu: vlastník O. E., Legionárska XXX/
X S., dátum narodenia XX.XX.XXXX, titul nadobudnutia D XXXX/XX = VZ97/71, čo je osoba totožná s
osobou navrhovateľa 3/ E. O.. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní 1/, 2/, 3/ prostredníctvom svojho právneho a žalovaní
neznámi vlastníci, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.

Žalovaní 1/ až 3/ vo vyjadrení uviedli, že s tvrdeniami odvolateľov nesúhlasia. K zastaveniu
konania ohľadne žalobcu pána D. došlo na základe jeho slobodne prejavenej vôle. Vždy mali
záujem o usporiadanie vlastníckych vzťahov spôsobom, zodpovedajúcim pôvodne nadobudnutým
spoluvlastníckym podielom. K dohode s pôvodnými spoluvlastníkmi a ich dedičmi však nedošlo. Sporné
pozemky užívajú nepretržite od roku 1969 podľa existujúceho oplotenia. Podľa ich názoru okresný súd
úplne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Preto navrhli potvrdiť rozsudok okresného
súdu.

Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení uviedol, že v prejednávanom prípade „došlo k vydržaniu
spoluvlastníckych podielov nezistených vlastníkov (žalovaných v 4. až 10. rade)“ a stotožňuje sa
s názorom žalobcov v odvolaní. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie okresného súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že návrhu na určenie vlastníckeho práva v
prospech nezistených vlastníkov vyhovie.

Pred samotným preskúmaním správnosti rozsudku okresného súdu z dôvodu podaného odvolania,
vzhľadom na podanie odvolania žalobcami 1/, 2/, 3/ a z dôvodu späťvzatia odvolania žalobkyňami 1/, 2/
bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť dôsledky späťvzatia odvolania žalobkyňami 1/, 2/ z hľadiska § 91
ods. 1, 2 O.s.p., teda či žalobcovia v prejednávanom prípade konajú každý sám za seba, alebo či tvoria
nerozlučné spoločenstvo, vyplývajúce z ich hmotnoprávneho vzťahu. Odvolací súd vychádzal z toho, že
žalobcovia podali žalobu podľa § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p. na určenie podielového spoluvlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam. Ide teda o také určenie, ktoré musí byť podľa hmotného práva záväzné pre
všetkých účastníkov právneho vzťahu, vyplývajúceho z podielového spoluvlastníctva veci. Z uvedených
dôvodov odvolací súd dospel k právnemu záveru, podľa ktorého žalobcovia v prejednávanom prípade
tvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O.s.p., z ktorého dôvodu späťvzatie odvolania len
žalobkyňami 1/ a 2/ vzhľadom na podané odvolanie aj žalobcom 3/ nemôže byť považované za účinné
späťvzatie odvolania účastníkmi nerozlučného spoločenstva, vystupujúcimi na jednej strane.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe odvolania žalobcov vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, žalobcovia namietali správnosť právneho posúdenia veci
okresným súdom

Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými
je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil v otázke nepreukázania
naliehavého právneho záujmu žalobkýň 1/, 2/ na určení spoluvlastníckeho práva podľa petitu žaloby.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym
posúdením veci okresným súdom v odôvodnení rozsudku pokiaľ ide o nepreukázanie naliehavého
právneho záujmu a v tomto rozsahu podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Nad rámec uvedených správnych úvah okresného súdu však odvolací súd považuje za potrebné dodať,
že vzhľadom na vyššie uvedené závery o nerozlučnom spoločenstve žalobcov v zmysle § 91 ods. 2
O.s.p. sa v celom rozsahu vzťahujú aj na žalobcu 3/ úvahy okresného súdu ohľadne nepreukázania
naliehavého právneho záujmu žalobkýň 1/, 2/ v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd už nepovažoval za právne významný pre prejednávaný prípad záver okresného súdu o
pochybnostiach o totožnosti žalobcu 3/ s osobou, zapísanou v pozemnoknižnej vložke, ako aj záver o
neskorom uplatnení nároku týmto žalobcom, správnosť ktorých záverov žalobcovia namietali v podanom
odvolaní.

V prejednávanej veci odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na ustálenú súdnu prax, podľa
ktorej predpokladom úspešnosti návrhu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je
po stránke procesnej okrem iného skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vecnú legitimáciu v
konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný právneho vzťahu
alebo práva, o ktoré ide. Ak má byť určené spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti v zmysle ustanovení
§ 80 písm. c) O.s.p., musia sa konania (či už ako navrhovatelia alebo ako odporcovia) zúčastňovať
všetci, poprípade ich právni nástupcovia, ktorých sa z hľadiska hmotného práva určenie tohto práva
priamo týka, preto, aby účinky rozhodnutia súdu o takom predmete konania (najmä jeho záväznosť)
dopadli na všetkých účastníkov právneho vzťahu, poprípade ich právnych nástupcov. Je tomu tak
preto, že rozsudok v takomto prípade nemá všeobecnú platnosť a nie je záväzný pre nikoho ďalšieho,
než účastníkov konania. Záver o existencii práva musí pre všetkých účastníkov hmotného právneho
vzťahu vyznieť rovnako (§ 91 ods. 2 O.s.p.). Tento právny názor je vyslovovaný v rozhodnutiach
súdov dlhodobo (napr. rozsudok býv. Nejvyššího soudu ČSR zo dňa 29.02.1988, sp. zn. 3 Cz 61/87,
ktorý bol uverejnený pod č. 36 v Bulletinu bývalého Nejvyššího soudu ČSR, roč. 1988). Určenie
vlastníckeho práva sa dotýka všetkých účastníkov tohto hmotnoprávneho vzťahu a z uvedeného dôvodu
predmet takéhoto konania má nedeliteľnú povahu. Návrh, ktorým sa žiada určenie spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, preto nemôže mať úspech, ak na základe neho nie je možné prejednať určenie
spoluvlastníctva k veci so všetkými účastníkmi tohto vzťahu z hľadiska hmotného práva. Inak by nemohlo
byť rozhodnutie, ktoré by bolo v takomto konaní vydané, účinné aj proti účastníkom, ktorí neboli
účastníkmi konania. Ak návrh takéto prejednanie neumožňuje, pretože nie sú ako účastníci súdneho
konania všetci účastníci hmotnoprávneho vzťahu, je potrebné takýto návrh zamietnuť (viď aj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. septembra 1995, sp. zn. 4 Obo 271/95). Odvolací súd
považuje za potrebné dodať, že v konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, ako v tomto prípade, v
zmysle § 79 ods. 1 a 92 O.s.p. určuje aj okruh procesných účastníkov (teda aj odporcov) navrhovateľ a
súd je v tomto smere viazaný procesnými úkonmi navrhovateľa. Keďže výrok právoplatného rozsudku
okrem rozhodnutia o osobnom stave je záväzný len pre účastníkov a pre všetky orgány (§ 159 ods. 2
O.s.p.), prvým nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na určenie spoluvlastníckeho práva k veci
je procesná účasť v súdnom konaní všetkých subjektov, zúčastnených na dotknutom právnom úkone

z hľadiska hmotného práva. Ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p. dôsledne vychádza z ústavného princípu
rovnosti pred zákonom, keď neumožňuje rozsudkom zaväzovať subjekty nezúčastnené v konaní, ktoré
z tohto dôvodu objektívne nemajú možnosť ovplyvniť jeho priebeh a teda ani jeho výsledok. Preto vyššie
uvedená súdna prax je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s požiadavkou zabezpečenia právnej
istoty a ochrany práv každého v tom smere, aby o veci každého nebolo rozhodované v súdnom konaní
bez jeho účasti.

Keďže v prejednávanej veci je nepochybné, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia
spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam aj vo vzťahu k B. N. v podiele XXX/XXXX a k
H. L. v podiele XXX/XXXX bez toho, aby žalobcovia návrhom určili za účastníkov súdneho konania aj
tieto osoby, je potrebné s poukazom na vyššie uvedenú ustálenú súdnu prax takúto žalobu zamietnuť.
Vzhľadom na tento dôvod pre zamietnutie žaloby odvolací súd nepovažoval za právne významné ďalšie
dôvody, uvedené žalobcami v podanom odvolaní.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto s
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. nerozhodoval, pretože neúspešným žalobcom v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. nevznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a úspešní žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili
podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.