Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. júl 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/74/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010222
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3812010222.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi pred samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 30. júla 2012 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : F. C. , nar. XX.XX.XXXX v Handlovej,

trvale bytom D., X. č. XX/XX,

okres Prievidza, živnostník,

j e v i n n ý , ž e

dňa 04. marca 2011 o 21.00 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky HONDA
Civic evidenčné číslo S.-XXX M. po ceste III/05062 vedúcej po hrádzi vodnej nádrže v katastrálnom
území obce H. Q., okres Prievidza a to v smere od obce H. Q. do obce E. N., kde v kilometri 15,9 tejto
cesty, v čase, keď už bol predchádzaný osobným motorovým vozidlom značky VOLKSWAGEN Jetta
evidenčné číslo S.-XXX M. vodiča Q. E., z dôvodu nevenovania sa vedeniu osobného motorového
vozidla začal odbočovať vľavo, na miesto ležiace mimo cesty, kedy došlo k nárazu prednej ľavej bočnej
časti jeho vozidla do prednej pravej bočnej časti predchádzaného vozidla značky VOLKSWAGEN
Jetta evidenčné číslo S.-XXX M. vodiča Q. E., ktoré vozidlo po zrážke odhodilo vľavo, kde prerazilo
zábradlie hrádze a spadlo do vodnej nádrže, čím porušil ustanovenia § 4 ods.1 písm. c), § 19 ods.1
Zákona číslo 8/2009 Z.z. O cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde pri nehode
v dôsledku pádu vozidla značky VOLKSWAGEN Jetta evidenčné číslo S.-XXX M. do
vodnej nádrže došlo k utopeniu vodiča Q. E. a jeho spolujazdkyne M. Z.,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1,2 písm. a) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona
číslo 262/2011 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 51 ods.1 Trestného zákona k
trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods.2 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods.4 písm. e) Trestného zákona ukladá sa obžalovanému povinnosť spočívajúca v príkaze
sa písomne ospravedlniť poškodenému Ing. Q. E. a poškodenému H. Z. za svoje protiprávne konanie.

Podľa § 61 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona ukladá sa mu trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenému Ing. Q. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., Z. L. č. XX/X škodu vo výške 10.227,34 eur a poškodenému H. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., K. č. XX/XX škodu vo výške 1.025,30 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F. C., vypočul
poškodených Ing. Q. E., H. Z., vypočul svedkov Z. E., H. H., Q. N., Z. S., E. E., M. H., F. A., F. C., H. O.,
G. D., S. M., F. A., Q. S., K. D., S. K., ppráp. S. A., ppráp. N. N., M. N., vypočul znalca Ing. E. O. CSc.,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný F. C. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej
činnosti. Uviedol, že predmetného dňa sa s kamarátmi dohodol, že sa pôjdu motorovými vozidlami
povoziť. Uviedol, že v S. na pumpe X. sa stretli, bol vodičom vozidla HONDA Civic, spolujazdkyňa bola
svedkyňa E. E. a za nimi na zadnom sedadle sedel svedok Z. S.. Vodičom vozidla SUZUKI Vitara bol
svedok F. A. a v jeho vozidle sedeli svedkovia M. H., F. C., H. O.. Ako vodič vozidla SEAT Cordoba bol
svedok G. D. a v jeho vozidle ako spolujazdci boli svedkovia F. A., S. K., S. M. a vodičom motorového
vozidla VOLKSWAGEN Jetta bol nebohý Q. E., ako spolujazdkyňa bola nebohá M. Z. a vzadu vo
vozidle sedeli svedkovia Z. E., H. H. a Q. N.. Uviedol, že sa dohodli, že pôjdu do Mesta S. a to do
Obchodného domu TESCO. Uviedol, že všetci do S. išli a po ceste sa navzájom na motorových vozidlách
predchádzali. Ďalej uviedol, že po príchode do Mesta S., po nákupe v TESCU sa vodiči navzájom
dohodli, že späť do S., resp. do D. sa budú vozidlami vracať cez obec H. Q. a že pri priehrade sa zastavia.
Z dôvodu, že nikto cestu nepoznal, išiel na svojom motorovom vozidle prvý. Ďalej uviedol, že z dôvodu,
že bola tma, zle odbočil a preto sa zastavili pri Motoreste „Z.“, kde zastavili vozidlá aj ostatní vodiči. Tu
na Motoreste došlo k hádke medzi svedkom F. A. a nebohým Q. E. ohľadne riskantného predbiehania,
pretože nebohý Q. E. predbiehal svedka F. A., keď už bol sám nebohý predbiehaný. Obžalovaný uviedol,
že z Motorestu odchádzal ako prvý, za ním išiel na motorovom vozidle svedok F. A., za svedkom F. A.
išiel na motorovom vozidle svedok G. D. a za svedkom G. D. išiel na motorovom vozidle nebohý Q. E..
Obžalovaný uviedol, že až do miesta dopravnej nehody sa už s vozidlami navzájom nepredbiehali. Ďalej
obžalovaný uviedol, že keď už boli v H. Q. a išiel smerom na obec E. N., pričom keď bol oproti čerpacej
stanice asi 100 metrov pred odbočovaním k priehrade vyhodil smerovku, skontroloval v spätnom zrkadle,
či aj ostatné motorové vozidlá idú za ním, pričom videl, že za ním ide svedok F. A., ktorý mal tiež zapnutú
smerovku. Nevidel, že by niekto jeho, resp. za ním idúce auto predbiehal. Keď začal odbočovať na
priehradu a to smerom na štrkovú cestu, zacítil náraz a jeho vozidlo odhodilo doprava. Uviedol, že zostal
v šoku, nevedel s kým sa jeho vozidlo dostalo do kontaktu, videl už len ako vozidlo, s ktorým sa zrazil
prerazilo zábradlie a vletelo do priehrady. Na záver svojej výpovede popísal, čo sa dialo po dopravnej
nehode. Uviedol, že bola veľká tma, počul len, ako svedok Z. E. volá o pomoc, pričom do vody nechcel
ísť nikto, do vody nešiel z dôvodu, že je neplavec. Ďalej obžalovaný popísal priebeh záchrany osôb,
ktoré sa nachádzali vo vode.

Poškodení Ing. Q. E. a H. Z. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní sa k trestnej činnosti
obžalovaného nevedeli vyjadriť, uplatnili nárok na náhradu škody.

Svedok Z. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal stretnutie obžalovaného a ostatných
svedkov tak, ako obžalovaný, pričom taktiež vo svojej výpovedi popísal, kto v ktorom motorovom vozidle
sedel, kto bol vodičom jednotlivých motorových vozidiel. Uviedol, že sa spoločne dohodli, že pôjdu do
Mesta S., čo aj urobili a v Obchodnom dome TESCO sa kúpilo občerstvenie, alkohol s tým, že po
príchode naspäť do D. sa to skonzumuje. Ďalej svedok uviedol, že sa zastavili pri spiatočnej ceste pri
Motoreste, čo on však nevedel. Uviedol, že tu sa šoféri jednotlivých vozidiel o niečom dohadovali, čo on
nepočul. Svedok potvrdil, že pred zastavením pri Motoreste skoro došlo k nehode, keď chcel nebohý
Q. E. predbiehať nejaké motorové vozidlá, čo mu asi pri Motoreste vyčítal svedok F. A., pretože tento
prišiel za nebohým k jeho vozidlu. Ďalej svedok uviedol, že vedel len toľko, že domov pôjdu cez H. Q..
Svedok nevedel popísať, v akom poradí z Motorestu jednotlivé vozidlá odchádzali. Svedok uviedol, že
keď bol nebohý Q. E. s vozidlom pri čerpacej pumpe, ktorá nebola osvetlená, v H. Q. vyhodil smerovku
a začal predbiehať motorové vozidlá pred ním idúce, ktoré však nemali vyhodené ukazovatele smeru,
pričom v protismere nešlo žiadne motorové vozidlo. Svedok nevedel popísať, v akom poradí nebohý
Q. E. jednotlivé motorové vozidlá idúce pred ním predbehol. Uviedol, že nebohý Q. E. išiel rýchlosťou
okolo 80 - 90 kilometrov za hodinu, predbiehané motorové vozidlá mohli ísť rýchlosťou okolo 50 - 60
kilometrov za hodinu. Svedok uviedol, že keď predbiehali vozidlo obžalovaného, tento zrazu len strhol
riadenie, došlo medzi vozidlom nebohého Q. E. a vozidlom obžalovaného k nárazu, pričom vozidlo, v
ktorom sedel odrazilo, prebúrali zábrany a s vozidlom vleteli do priehrady. Na záver svojej výpovede
svedok popísal, ako sa mu podarilo z vozidla dostať, vyjadril sa, ako zachraňoval ostatných, ktorí sa vo
vozidle nachádzali. Na záver uviedol, že hoci na hrádzi priehrady bolo veľa ľudí, nikto im nepomáhal.

Svedkyňa H. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila výpoveď svedka Z. E.. Svedkyňa
uviedla, že sedela za vodičom nebohým Q. E., cestu nesledovala, zaregistrovala len to, že nebohý Q.
E. začal obiehať pred ním idúce motorové vozidlá a keď boli pri vozidle obžalovaného videla, že tento
vyhodil smerovku na odbočovanie doľava, následne došlo k nárazu a ich vozidlo vletelo do priehrady.
Následne svedkyňa uviedla, že najskôr ani nevedela, že vozidlo, v ktorom sedela padlo do priehrady.
Ďalej popísala, čo sa odohrávalo vo vozidle po dopade vozidla do priehrady, vyjadrila sa k ich záchrane
z vozidla von.

Svedkyňa Q. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sedela v motorovom
obžalovaného na zadnom sedadle spolu so svedkyňou H. H. a svedkom Z. E., pričom vozidlo riadil
nebohý Q. E., ako spolujazdkyňa bola nebohá M. Z.. Tak, ako obžalovaný, svedkovia Z. E., H. H., aj ona
rovnako popísala priebeh cesty až po Motorest. Uviedla, že pri Motoreste sa vodiči navzájom o niečom
dohadovali. Uviedla, že motorové vozidlo nebohého Q. E. z Motorestu odchádzalo ako posledné.
Uviedla, že keď prišli do obce H. Q., odbočili smerom na hrádzu. Potom len zaregistrovala, že nebohý Q.
E. začal predbiehať motorové vozidlá, pričom pred ich predchádzaním nebohý Q. E. vyhodil ukazovateľ
smeru a to v čase asi 10 - 15 metrov pred ním idúcim motorovým vozidlom. Potom už
len zaregistrovala náraz, ich vozidlo odhodilo, po dopade nevedela, kde sa ich vozidlo nachádza, vo
vozidle sa odpútala z pásu, do vozidla zrazu začala tiecť voda. Uviedla, že potom sa jej a svedkovi Z.
E. podarilo rozbiť okno. Ďalej svedkyňa podrobne popísala, čo sa odohrávalo ohľadne ich záchrany.

Svedok Z. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetného dňa sa
navzájom dohodli s ostatnými svedkami, že sa pôjdu povoziť. Uviedol, že v D. nastúpil do vozidla svedka
F. A. a v S. na X. pumpe prestúpil do vozidla obžalovaného, kde ako spolujazdkyňa sedela svedkyňa
E. E.. Svedok popísal jednotlivé vozidlá, ich vodičov, kto v ktorom osobnom motorovom vozidle sedel.
Ďalej popísal priebeh cesty z Mesta S. do Mesta S., pričom uviedol, že je pravdou, že
sa po ceste vodiči jednotlivých vozidiel navzájom predbiehali, v S. všetci zostali stáť na parkovisku pred
TESCOM. Tu sa dohodli, že domov do D. sa nebudú vracať tou istou cestou, ale že pôjdu cez H. Q..
Uviedol, že obžalovaný neodbočil správne na H. Q., preto sa všetci zastavili pri Motoreste. Tu sa nebohý
Q. E. so svedkom F. A. dohadovali ohľadne nejakej riskantnej jazdy. Následne sa vodiči pri Motoreste
dohodli, že pôjdu na priehradu v H. Q.. Svedok uviedol, že od Motorestu odchádzal s vozidlom ako prvý
obžalovaný, za ním išiel svedok F. A., potom svedok G. D. a na záver z Motorestu odchádzal nebohý
Q. E.. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že keď obžalovaný išiel odbočovať na priehradu a
išiel rýchlosťou asi 35 kilometrov za hodinu, či mal vyhodený ukazovateľ smeru, zrazu len zacítil náraz

a videl, ako vozidlo, s ktorým prišli do kontaktu prebúralo bilbordy a padlo do priehrady. Na záver svojej
výpovede svedok uviedol, čo sa odohrávalo po dopravnej nehode.

Svedkyňa E. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že predmetného dňa sa dohodli
kamaráti, že sa pôjdu povoziť. Svedkyňa uviedla, že sedela vo vozidle obžalovaného ako spolujazdkyňa,
pričom vo svojej výpovedi popísala aj osádky ostatných vozidiel. Následne svedkyňa popísala priebeh
cesty z Mesta S. do Mesta S., z Mesta S. k Motorestu, z Motorestu do obce H. Q.. Taktiež priebeh
dopravnej nehody popísala zhodne ako obžalovaný vo svojej výpovedi.

Svedok F. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal, kde sa stretli, kto riadil jednotlivé
motorové vozidlá, kto v jednotlivých motorových vozidlách sedel. Uviedol, že on, obžalovaný, svedok
G. D., nebohý Q. E. boli mladými vodičmi, mali len krátko vodičské oprávnenia, pretože skúšky urobil
maximálne päť mesiacov pred dopravnou nehodou, niektorí mali vodičské oprávnenie zhruba jeden až
dva mesiace. Uviedol, že z Mesta S. išli do Mesta S., pričom sa po ceste navzájom predbiehali. Uviedol,
že vozidlá odstavili pred Obchodným domom TESCO a tu si niečo kupovali na občerstvenie. Tu sa šoféri
navzájom dohodli, že sa naspäť nebudú vracať tou istou cestou, ale že pôjdu do H. Q. a že sa zastavia na
priehrade. Z dôvodu, že nikto predtým touto trasou nešiel, dohodli sa, že ako prvý pôjde obžalovaný,
pretože to poznal najlepšie. Svedok uviedol, že potom sa zastavili pri Motoreste a tu nebohému Q.
E. vyčítal, že jazdí riskantne, pretože predbiehal, hoci už bol predbiehaný. Ďalej svedok uviedol, že od
Motorestu išli v poradí: obžalovaný, on, svedok G. D., ako posledný išiel nebohý Q. E., pričom po ceste
do H. Q. sa už nepredbiehali. Keď prišiel do H. Q., tak na križovatke odbočil doprava a to na smer C., kde
sú serpentíny. Tu už išiel pomaly, pretože vedel, že za chvíľu budú odbočovať doľava a to smerom na
priehradu. Uviedol, že sa za vozidlom obžalovaného pohyboval vo vzdialenosti asi 5 - 10 metrov. Svedok
uviedol, že videl, ako na vozidle obžalovaného bola vyhodená smerovka doľava, preto aj on vyhodil ľavý
ukazovateľ smeru, následne sa pozrel do spätného zrkadla a zbadal, že ho predbieha nejaké auto, ktoré
ho následne aj predbehlo a potom len zaregistroval náraz vozidiel, preto začal brzdiť a s vozidlom išiel
k pravej krajnici. Na záver svojej výpovede svedok popísal, čo sa dialo po dopravnej nehode, vyjadril
sa, ako a kto pomáhal osobám, ktoré spadli do priehrady dostať sa von z vozidla a následne na hrádzu.

Svedkovia F. C., H. O., M. H. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní uviedli, že sedeli vo
vozidle svedka F. A.. Svedkovia zhodne tak, ako svedok F. A. popísali priebeh cesty z D. až po dopravnú
nehodu. Ani títo svedkovia sa bližšie k vzniku dopravnej nehody nevedeli vyjadriť. Zhodne uviedli, že
priebeh cesty nesledovali, len zacítili náraz a na záver svojich výpovedí sa vyjadrili k tomu, čo sa dialo
po dopravnej nehode.

Svedok G. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zhodne ako obžalovaný, resp. horeuvedení
svedkovia popísal stretnutie, zhodne popísal aj priebeh cesty z Mesta D. do Mesta S., z Mesta S. do
Mesta S., z Mesta S. až po dopravnú nehodu. Uviedol, že pred dopravnou nehodou videl, že
svedok F. A. brzdí a že vyhodil ľavý ukazovateľ smeru, z toho dôvodu aj on začal brzdiť a v tom čase
zbadal v spätnom zrkadle, že ho začína prebiehať nebohý Q. E., pričom v tom čase bol vzdialený od
vozidla svedka F. A. asi 20 - 30 metrov. Potom len registroval, že ho nebohý Q. E. na vozidle
predbehol. Svedok uviedol, že potom nevidel, ako došlo ku kontaktu vozidiel obžalovaného s vozidlom
nebohého.

Svedkovia F. A., S. M., S. K. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní popísali priebeh udalostí
predmetného dňa zhodne ako svedok G. D.. Svedkovia sa nevedeli vyjadriť, ako došlo k dopravnej
nehode. Videli len toľko, že motorové vozidlo letí do priehrady. Na záver svojich výpovedí sa svedkovia
vyjadrovali k tomu, čo sa dialo po dopravnej nehode.

Svedok M. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k priebehu dopravnej
nehody sa nevie vyjadriť, pretože dopravnú nehodu nevidel. Uviedol, že počul len náraz a keď prišiel k
hrádzi, tak tam videl odstavené motorové vozidlá. Neskôr zistil, že je prerazené zábradlie na priehrade a
že jedno motorové vozidlo sa nachádza v priehrade. Ďalej svedok uviedol, že tam prišiel autobus, ktorý
sa snažil miesto, kde sa nachádzalo vozidlo v priehrade osvetliť. Ďalej sa svedok vyjadril k tomu, ako

došlo k vyťahovaniu osôb, ktoré sa nachádzali v priehrade. Na záver svojej výpovede uviedol, že ho
navštívil poškodený Ing. Q. E. st., ktorý ho požiadal, aby v predmetnej trestnej veci svedčil.

Svedkovia K. D., Q. S. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní uviedli, že predmetného dňa
išli z obce E. N. do obce H. Q., pričom videli, že oproti ním idú motorové vozidlá. Zbadali, ako jedno
motorové vozidlo predbieha 3 - 4 motorové vozidlá, preto išli ku kraju vozovky. Potom videli, ako
prvé vozidlo vyhodilo smerovku k odbočovaniu, smerovka mohla 3 - 4-krát bliknúť a následne došlo
k nárazu motorového vozidla, ktoré chcelo odbočovať s vozidlom, ktoré predbiehalo pred ním idúce
vozidlá, pričom toto vozidlo následne padlo do priehrady. Ďalej svedkovia uvádzali, čo sa odohrávalo po
dopravnej nehode. Na záver svojich výpovedí uviedli, že ich navštívil poškodený Ing. Q. E. st. a požiadal
ich, aby v predmetnej trestnej veci išli svedčiť.

Svedkovia S. A. a N. N. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní k trestnej činnosti obžalovaného
sa nevedeli vyjadriť, pretože neboli prítomní pri dopravnej nehode. Vo svojich výpovediach uviedli, že
boli vyslaní na miesto dopravnej nehody, popísali priebeh zachraňovania osôb, ktoré sa nachádzali v
priehrade. Na záver svojich výpovedí uviedli, že na miesto dopravnej nehody prišli už v čase, keď tam
bola záchranná služba, pričom okolo priehrady postávalo veľa ľudí, ktorí sa len prizerali, čo sa deje.

Znalec Ing. E. O. CSc. - znalec z odboru cestnej dopravy vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na písomne podanom znaleckom posudku, ako aj na záveroch.
Uviedol, z čoho pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal. Znalec sa vo svojej výpovedi vyjadril k
rýchlostiam vozidiel obžalovaného a nebohého Q. E., pričom uviedol, že rýchlosti motorových vozidiel
neboli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Znalec uviedol, že na motorových vozidlách nezistil,
že by tieto motorové vozidlá mali pred vznikom dopravnej nehody technické problémy. Znalec uviedol, že
v danom prípade sa nevie jednoznačne vyjadriť, kedy jednotlivé motorové vozidlá vyhodili ukazovatele
smeru. Znalec jednoznačne uviedol, že v momente, keď obžalovaný začal odbočovať doľava sa vozidlo
VOLKSWAGEN Jetta nachádzalo v ľavom jazdnom pruhu, približne 11 metrov za vozidlom HONDA
Civic. Uviedol, že v danom prípade sa jedná o rovný, priehľadný úsek cesty a obžalovaný na začiatku
svojho odbočovania doľava mal dostatočnú možnosť vidieť vozidlo VOLKSWAGEN Jetta v ľavom
jazdnom pruhu, t.j. že motorové vozidlo VOLKSWAGEN Jetta predchádza iné motorové vozidlá,
aj motorové vozidlo obžalovaného. Znalec ďalej vo svojej výpovede popísal, ako a v ktorých miestach
cestnej komunikácie došlo k stretu motorových vozidiel.

Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. F. C. - znalca z odboru zdravotníctva vyplýva, aké zranenia
utrpeli poškodení Z. E., H. H., Q. N.. Znalec v znaleckom posudku popísal zranenia, ktoré poškodení
utrpeli, vyjadril sa k spôsobu vzniku týchto zranení, vyjadril sa k dĺžke práceneschopnosti jednotlivých
poškodených.

Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. R. K. a MUDr. U. N. - znalcov z odboru súdneho lekárstva
vyplýva že príčinou smrti Q. E. a M. Z. bolo udusenie sa utopením.

V spise sa nachádzajú aj listinné dôkazy a to zápisnica o ohliadke miesta činu, plán z miesta dopravnej
nehody, náčrtok, fotodokumentácia z dopravnej nehody, zápisy o dychovej skúške, lekárske správy,
doklady ohľadne uplatnenia nároku na náhradu škody.

Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný poprel, že by sa dopustil
nejakej trestnej činnosti, t.j. že by zavinil dopravnú nehodu, podľa názoru súdu, z prevedeného
dokazovania a to samotnou výpoveďou obžalovaného, výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi,
prečítanými znaleckými posudkami a hlavne výpoveďou znalca z odboru cestnej dopravy Ing. E. O. CSc.
mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný porušil ustanovenie § 4 ods.1 písm. c), § 19 ods.1
Zákona číslo 8/2009 Z.z.. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že mladí vodiči (vodičské
oprávnenia dostali krátko pred dopravnou nehodou) so silnými motorovými vozidlami sa rozhodli povoziť
so svojimi priateľmi, pričom pred nimi preukazovali svoje vodičské schopnosti (vzájomné predchádzanie

sa po cestných komunikáciách), pričom bolo preukázané, že ani tieto cestné komunikácie nepoznajú.
Súd mal preukázané, že obžalovaný viedol motorové vozidlo po ceste III/05062, vedúcej po hrádzi
vodnej nádrže v katastrálnom území obce H. Q., okres Prievidza a to v smere od obce H. Q. do obce
E. N., kde v kilometri 15,9 tejto cesty, v čase, keď už bol predchádzaný osobným motorovým vozidlom
značky VOLKSWAGEN Jetta evidenčné číslo S.-XXX M. vodiča Q. E., z dôvodu nevenovania sa vedeniu
osobného motorového vozidla začal obžalovaný odbočovať vľavo, na miesto ležiace mimo cesty, kedy
došlo k nárazu prednej ľavej bočnej časti jeho vozidla do prednej pravej bočnej časti predchádzaného
vozidla značky VOLKSWAGEN Jetta evidenčné číslo S.-XXX M. vodiča Q.
E., ktoré vozidlo po zrážke odhodilo vľavo, kde prerazilo zábradlie hrádze a spadlo do vodnej nádrže.
Obrana obžalovaného, že mal vyhodený ľavý ukazovateľ smeru asi 100 metrov od dopravnej nehody,
podľa názoru súdu neobstojí, pretože obžalovaný začal úkon odbočovania vykonávať na miesto ležiace
mimo cesty v čase, keď už bol nebohý vodič Q. E. v ľavom jazdnom pruhu, ako to vyplýva z výpovedí
svedkov Z. E., G. D. a znalca Ing. E. O. CSc.. Podľa názoru súdu, v prípade, že by sa obžalovaný pozrel
do spätných zrkadiel, musel by vidieť, že za ním idúce vozidlo je už v ľavom jazdnom pruhu a že ho
predbieha, teda nemôže vykonať úkon odbočovania bez toho, aby ohrozil vozidlo, ktoré ho predchádza.
Zo znaleckého posudku znalcov z odboru súdneho lekárstva vyplýva, že príčinou smrti nebohých Q.
E. a M. Z. neboli zranenia v dôsledku dopravnej nehody, ale príčinou úmrtia bolo utonutie oboch osôb
po dopravnej nehode z dôvodu, že sa tieto osoby nepodarilo z vody vytiahnuť včas. Po prevedenom
dokazovaní preto súd konanie obžalovaného tak, ako po stránke subjektívnej kvalifikoval ako prečin
usmrtenia podľa § 149 ods.1,2 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem štátu na tom, aby nedochádzalo k porušovaniu pravidiel
cestnej premávky a následne k následkom vzniknutých pri dopravných nehodách. Súd u obžalovaného
zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život človeka,
priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Motívom konania obžalovaného bola nepozornosť obžalovaného.

K osobe obžalovaného súd zistil, že je živnostník. V mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú
známe. Dvakrát bol riešený v priestupkovom konaní za priestupky v oblasti cestnej dopravy a to za
rýchlosť jazdy a za prepravu osôb. Doposiaľ súdne trestaný nebol.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému trest odňatia
slobody s probačným dohľadom v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní tri roky,
ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v hornej hranici
zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní štyri roky, uložil mu povinnosť spočívajúcu v príkaze sa
písomne ospravedlniť poškodenému Ing. Q. E. a poškodenému H. Z. za svoje protiprávne konanie. Z
dôvodu, že trestnej činnosti sa dopustil v oblasti cestnej dopravy, uložil mu súd trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá všetkého druhu v druhej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní šesť
rokov. Pokiaľ prokurátor navrhoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, súd poukazuje
na tú skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o nedbanlivostný trestný čin, ktorého sa obžalovaný
dopustil v mladom veku. Súd poukazuje aj na okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode a
podľa názoru súdu, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by nesplnilo svoj prevýchovný
účel, naopak, došlo by k zmareniu rozvoja mladého človeka, hoci jeho protiprávnym konaním došlo k
nenapraviteľnému následku, t.j. úmrtiu dvoch mladých životov.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti bude
v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.

Poškodení P.. Q. E., H. Z. si uplatnili nárok na náhradu škody, škoda bola dokladovaná, preto súd v
zmysle § 287 ods.1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade škody tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2016. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.