Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/31/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110231982
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8110231982.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľky E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. - J. I., Y. XX, zastúpenej JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom Prešov, Svätoplukova
12, proti odporcom 1/ AGRO MX, s.r.o., Prešov, Družstevná 36, IČO: 36 617 415, 2/ AGRIM, s.r.o.,
Humenné, Staničná 3, IČO: 36 493 449, obaja zastúpení JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom
Kapušany, Záhradná 19/468, o zaplatenie 754,98 Eur s príslušenstvom o základe nároku, o odvolaní
žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C 20/2011-79 zo dňa 25. 11. 2011
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým medzitýmnym rozsudkom určil, že za obdobie 17. 12. 2008 až 17. 12.
2010 došlo k bezdôvodnému obohateniu a užívaniu nad rozsah jeho podielu u odporcu v 1. rade na úkor
navrhovateľky pri užívaní jej podielov na nehnuteľnostiach parcela č. 735/3 o výmere 386 m2 a parcela
č. 727/1 o výmere 369 m2 v k. ú. J. I..

Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetné pozemky sú v areáli,
ktorý spravuje odporca v 1. rade. Táto skutočnosť je zrejmá z výpovede konateľa odporcu v 1. rade
napriek skutočnosti, že budovu v tomto areáli, ako aj niektoré pozemky vlastní jeho dcéra. Následne
sú však uzavreté medzi ňou a odporcom v 1. rade nájomné zmluvy, v zmysle ktorých hospodári s
týmito nehnuteľnosťami odporca v 1. rade. Tento aj zabezpečuje stráženie areálu, ktorý je oplotený
a nie je možné sa do neho dostať bez súhlasu vrátnika, ktorý plní pokyny odporcu v 1. rade.
Navrhovateľka nevyužíva svoje nehnuteľnosti, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou približne v podiele
1-ice, pričom v týchto nehnuteľnostiach má nepatrný podiel aj odporca v 1. rade, pričom prebiehajú
konania o určenie neplatnosti nadobudnutia podielov v týchto nehnuteľnostiach od iných podielových
spoluvlastníkov, z dôvodu neponúknutia týchto podielov podielovým spoluvlastníkom. Reálne tieto
nehnuteľnosti sú využívané na podnikateľské účely, a to tým spôsobom, že cez ne prechádzajú nákladné
motorové vozidlá, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť podnájomcov užívajúcich nehnuteľnosti
patriace X. S. alebo odporcovi v 1. rade, ktorý im ich prenechal do podnájmu. Z jednaní medzi
účastníkmi konania, teda medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, bolo nepochybné, že medzi
nimi nedošlo k dohode ohľadom užívania nehnuteľnosti a navrhovateľka vyzvala odporcu v 1. rade
na zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rozsah stanovený jeho
podielom. Odporca v 1. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel na parc. č. 735/3 na základe kúpnej
zmluvy, ako aj na parcele 727/1 v roku 2009. Navrhovateľka uplatnila právo na zaplatenie peňažnej
náhrady za obdobie od 17.12.2008 do 17.12.2010. Z uvedeného je zrejmé, že na začiatku tejto doby
odporca v 1. rade nebol podielovým spoluvlastníkom ani jednej z týchto nehnuteľností, preto súd

prvého stupňa mal za to, že užívanie týchto nehnuteľností do okamihu, kedy odporca v 1. rade sa
stal podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností, treba posúdiť podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení a po nadobudnutí podielového spoluvlastníctva podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal
na to, že pokiaľ doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o žalobách navrhovateľky ohľadom neplatnosti
prevodu podielového spoluvlastníctva, súd prvého stupňa vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia tohto
rozsudku, teda považoval odporcu v 1. rade za podielového spoluvlastníka týchto nehnuteľností. V
danom prípade sa však jedná len o rozdielne právne posúdenie nároku, pričom podstata oboch
nárokov je v podstate totožná. Súd prvého stupňa mal za to, že pokiaľ odporca v 1. rade na základe
podnájomných zmlúv prenechal do užívania podnájomníkom iné parcely, na ktoré nie je možné sa
dostať inak, len cez parcely navrhovateľky, pričom napriek jej výzve jej neposkytol za to žiadnu náhradu,
vzniklo mu bezdôvodné obohatenie na jej úkor do doby, pokiaľ nebol podielovým spoluvlastníkom
týchto nehnuteľností. Po nadobudnutí podielu na týchto nehnuteľnostiach podľa názoru súdu prvého
stupňa ide o užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rozsah jeho podielového spoluvlastníctva, čím
opäť vzniká navrhovateľke právo na zaplatenie finančnej náhrady za takéto užívanie. Súd prvého
stupňa považoval argumenty odporcu v 1. rade o nedostatku pasívnej legitimácie za nedôvodné. Bolo
nepochybne preukázané, že on spravuje celý areál, ktorý je strážený, tento zamestnanec plní jeho
pokyny, iný prístup na nehnuteľnosti neexistuje a pokiaľ on prenechal na základe podnájomnej zmluvy
tieto priestory tretím osobám, je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Nemožno rozumne vyžadovať od
vlastníka nehnuteľnosti, aby sa akýmkoľvek spôsobom pokúšal zistiť, kto je podnájomníkom v areáli,
ktorý spravuje odporca v 1. rade. Týmto dôkazným bremenom nemožno zaťažiť vlastníka, ktorý sa
domáha svojich práv odvodených od jeho vlastníckych práv. Ani skutočnosť, že fyzicky nebráni odporca
v 1. rade navrhovateľke užívať nehnuteľnosti, ktoré sú v jej podielovom spoluvlastníctve, nie je vo
veci relevantná. Vzhľadom na charakter prevádzky, ktorá je tam vykonávaná - prejazd motorových
vozidiel s drevom a polohu nehnuteľnosti, je zrejmé, že navrhovateľka reálne nemôže využiť svoje
vlastnícke práva k týmto nehnuteľnostiam na nejaké iné účely, naviac s poukazom na skutočnosť,
že tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú v oplotenom a stráženom areáli. Naviac nákladné motorové
vozidlá prechádzajú po viacerých miestach tejto nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov súd považoval za
právne dôvodné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto medzitýmneho rozsudku,
pričom v konaní neboli predložené dôkazy, ktoré by preukázali akúkoľvek spojitosť odporcu v 2. rade
s užívaním nehnuteľností navrhovateľky. Prvostupňový súd prihliadol na ust. § 3 OZ, t.j. o dobrých
mravoch, nakoľko je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o prípad, ktorý má svoje korene v
histórii, kedy poľnohospodárske družstvá postavili svoje areály na pozemkoch, ktoré vlastnícky patrili
k jednotlivým fyzickým bez ich vyporiadania, následne tieto budovy boli rozpredané bez vyriešenia
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam tak, ako to namietal odporca. Vzhľadom však na skutočnosť, že
odporca už v roku 1999 odkúpil predmetnú budovu, súd prvého stupňa mal za to, že uplynulo dostatočne
dlhé časové obdobie na to, aby mohlo dôjsť k reálnemu usporiadaniu vzťahov medzi vlastníkom budovy
a vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v tomto areáli. Podľa názoru súdu prvého stupňa je v
rozpore s ústavnými právami vlastníkov nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v tomto areáli, to, aby tieto
boli užívané len vlastníkom budovy bez poskytnutia reálnej finančnej náhrady týmto osobám. Postavenie
navrhovateľky je nepochybne sťažené v tomto konaní aj situáciou, ktorú vytvoril konateľ odporcov v 1.
a 2. rade, a to tým, že jednotlivé nehnuteľnosti v tomto areáli sú vlastnené buď ním ako fyzickou osobou
alebo jeho dcérou, prípadne spoločnosťami, ktorých je konateľom a spoločníkom a následne medzi
týmito subjektmi sú pouzatvárané zmluvné vzťahy, predmetom ktorých sú tieto nehnuteľnosti, čím reálne
majú vlastníci pozemkov v tomto areáli sťaženú možnosť zistenia skutočnosti, kto v končenom dôsledku
užíva tieto ich nehnuteľnosti. Vzhľadom však k zistenému skutkovému stavu súd prvého stupňa mal
za to, že za túto náhradu zodpovedá odporca v 1. rade, ktorý tým, že ponechal tieto nehnuteľnosti do
podnájmu iným osobám, sa v žiadnom prípade nemôže zbaviť zodpovednosti za zaplatenie finančných
náhrad navrhovateľke. Tomuto záveru nasvedčuje skutočnosť, že za roky 2006 až 2008 vyplatil konateľ
odporcu v 1. rade navrhovateľke sumu 9.900,- Sk, pričom skutočnosti, ktoré v tomto konaní uviedol,
podľa ktorých túto sumu vyplatil za odmenu navrhovateľke pri odkupovaní podielov od iných podielových
spoluvlastníkov, žiadnym spôsobom nepreukázal, súd prvého stupňa považoval túto výpoveď za účelovú
a nepravdivú. Vzhľadom na skutočnosť, že odkúpil až v roku 2009 podiel od jedného podielového
spoluvlastníka, pričom vzhľadom na výšku vyplatenej odmeny a odkúpený podiel sa súdu javí byť táto
odmena minimálne neprimeraná, preto súd prvého stupňa uveril tvrdeniam navrhovateľky, že sa jednalo
o vyplatené finančné prostriedky za užívanie nehnuteľností v tomto areáli. Pokiaľ sa týka vznesenej
námietky premlčania zo strany odporcu v 1. rade v súvislosti so skutočnosťou, že návrhom zo dňa 17.
12. 2010 sa domáhala navrhovateľka len zaplatenia finančnej náhrady od odporcu v 1. rade a následne

po rozšírení okruhu odporcov o odporcu v 2. rade, žiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu spočívajúcu
v zaviazaní odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne uplatnenú sumu, ku ktorému došlo
na pojednávaní dňa 25. 11. 2011, súd prvého stupňa poukázal, že v súvislosti s uplatneným nárokom
navrhovateľky, ktorý uplatnila za obdobie od 17. 12. 2008 do 17. 12. 2010, pričom žaloba bola podaná
dňa 17. 12. 2010, nedošlo k premlčaniu jej nárokov vo vzťahu k odporcovi v 1. rade za uvedené obdobie
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 100 a § 107 ods. 1. V prípade posúdenia nárokov
navrhovateľky ohľadom užívania podielu nad rozsah podielového spoluvlastníctva sa podľa názoru súdu
premlčuje takýto nárok vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote tak, že ani v tomto prípade nedošlo
k premlčaniu týchto nárokov vo vzťahu k odporcovi v 1. rade. Skutočnosť, že bol rozšírený návrh o
odporcu v 2. rade a následne upravený petit tak, že odporcovia v 1. a 2. rade by mali zaplatiť spoločne
a nerozdielne, je vo vzťahu k týmto premlčacím námietkam irelevantná.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v 1. rade, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne aby rozhodnutie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní okrem
iného namietal svoju pasívnu legitimáciu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
52/2005. Poukázal na vzťahy medzi odporcom v 1. rade a podnájomníkmi a navrhovateľkou s tým, že
príčinou, ktorá priamo bezprostredne predchádza následku (bezdôvodnému obohateniu) a vyvoláva ho,
je jednoznačne prechod kamiónov podnájomníkov cez pozemky navrhovateľky a uzavretie podnájomnej
zmluvy je vo vzťahu k následku bezdôvodnému obohateniu len sprostredkovanou príčinou. Súd prvého
stupňa za zodpovedného za bezdôvodné obohatenie nepovažoval podnájomníkov, ktorých vozidlá
reálne prechádzali cez pozemky navrhovateľky. Teda súd prvého stupňa za zodpovedného nepovažoval
subjekt, ktorý reálne pozemky navrhovateľky užíval (podnájomníci), ale subjekt, ktorý dal do užívania
susedné parcely na základe podnájomných zmlúv podnájomcom bez toho, aby platil za prístup na tieto
pozemky navrhovateľke poplatok za prechod cez jej pozemky. V odvolaní ďalej odvolateľ poukázal a
zotrval na názore, že nárok navrhovateľky je premlčaný. Právo na zaplatenie neoprávneného užívania,
ktoré vzniklo do 29. 6. 2009, sa v zmysle § 101 OZ premlčalo dňa 29. 6. 2011. Čo sa týka platby prevodom
na účet navrhovateľky, sumu 9.000,- Sk, odvolateľ zotrval na tom, že navrhovateľke vyplatil odmenu v
súvislosti s odkupovaní podielov od iných podielových spoluvlastníkov. V tejto súvislosti uviedol, žeby
nemalo logiku platiť za užívanie nehnuteľností navrhovateľke za roky 2006 až 2008 a následne žiadať
platbu späť a odmietnuť platby za rok 2008 a 2010.

K odvolaniu odporcu v 1. rade sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý medzitýmny rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil,
že odvolanie odporcu v 1. rade je neopodstatnené.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj
správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
medzitýmneho rozsudku, na ktoré v ostatnom odkazuje.

Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa
sa správne vyporiadal s pasívnou legitimáciou odporcu v 1. rade a taktiež sa správne vyporiadal s
námietkou premlčania odporcu v 1. rade k uplatnenému nároku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka sa žalobou podanou na prvostupňový
súd dňa 17. 12. 2010 domáhala od odporcu v 1. rade zaplatenia žalovanej istiny spolu s príslušenstvom.
Potom nemá žiaden relevantný vplyv návrh navrhovateľky o pripustenie vstupu účastníka do konania
ako odporcu v 2. rade a prípadné pripustenie zmeny petitu žaloby dňa 25. 11. 2011. Totiž žalobkyňa
od podania žaloby sa domáha zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom práve od odporcu v 1. rade,
a preto aj pristúpením ďalšieho žalovaného do konania nič nemení na včasnom uplatnení jej práva. Z
uvedeného dôvodu sú námietky odvolateľa v tomto smere neopodstatnené.

Prvostupňový súd medzitýmne rozhodol tak čo do časového aspektu, tak čo aj do právneho dôvodu
a tak nezameniteľne vymedzil právny dôvod medzi účastníkmi konania a tento dôvod korešponduje
so skutkovým stavom. Súd nemal dôvod v tomto štádiu vyhodnocovať skutkové okolnosti týkajúce sa
rozsahu nároku.

Za situácie, keď odporca v 1. rade prenechal do nájmu tretím osobám nehnuteľnosti a za tieto
nehnuteľnosti mu je platené nájomné, pričom tretie osoby neoprávnene užívajú aj časti nehnuteľností
navrhovateľky, tak potom práve odporca v 1. rade je povinný vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré na
úkor navrhovateľky získal.

Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý medzitýmny rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 30. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.