Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Marčeková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoBezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/314/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411213814
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4411213814.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň JUDr.
Veroniky Svoradovej a Mgr. Ingrid Vallovej, v právnej veci navrhovateľa: H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom
I. nad Z., T. XX, zast. JUDr. Jozefom Gajdošom, advokátom so sídlom Zlaté Moravce, Hviezdoslavova
37, proti odporkyni: W. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., T. XX, zast. JUDr. Ivanou Starzykovou,
advokátkou so sídlom Šurany, M. R. Štefánika 14, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. februára
2012, č. k. 4C/172/2011-55 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. septembra 2012, č. k.
4C/172/2011-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.
septembra 2012, č. k. 4C/172/2011-74 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 489,36 eura na účet
právnej zástupkyne odporkyne JUDr. Ivany Starzykovej v mesačných splátkach po 100 eur, vždy k 25.
dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
odporkyni trovy konania k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. Ivany Starzykovej v sume 734,47 eura,
v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne, vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho
mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 149 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania, bez
toho, že by bol skúmal masu BSM, dospel k záveru, že v konaní nebol daný dôvod na vyporiadanie BSM
účastníkov konania. Účastníci počas trvania manželstva nadobudli do BSM nehnuteľnosti, hnuteľné veci,
konkretizované v návrhu, ako aj pasíva, ale tieto veci si manželia podelili ešte počas trvania manželstva
a nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet BSM si taktiež vyporiadali ešte pred právoplatnosťou rozsudku o
rozvode manželstva. Súd mal za to, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva nemali
manželia majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré vlastnili, previedli na
tretiu osobu, hnuteľné veci si vyporiadali dohodou a fyzicky rozdelili tak, že tvoria výlučné vlastníctvo
toho ktorého manžela. Čo sa týka pasív, tieto si manželia vyporiadali až po právoplatnosti rozsudku
o rozvode, avšak ku dňu podania návrhu, t.j. k 22. 07. 2011, neexistoval žiadny majetok, ktorý by
mali účastníci konania v bezpodielovom spoluvlastníctve, neexistovali ani žiadne záväzky manželov,
nakoľko tieto boli vyporiadané do podania návrhu. Navrhovateľ sa domáhal návrhom vyporiadania
BSM po rozvode manželstva s odporkyňou z dôvodu, že odporkyňa mu nevyplatila časť kúpnej ceny z
nehnuteľnosti, a to vo výške 500.000,-Sk, t.j. 16.596,99 eura, o čom sa vraj dohodli pri podpise kúpnej
zmluvy. Súd však po nahliadnutí do predmetnej kúpnej zmluvy zistil, že žiadne ustanovenia o tom, že
by odporkyňa mala vyplatiť navrhovateľovi zo svojej časti kúpnej ceny sumu 16.596,99 eura, zmluva

neobsahuje. Toto tvrdenie navrhovateľa poprela v priebehu konania aj odporkyňa. Podľa názoru súdu
medzi účastníkmi konania došlo k vyporiadaniu BSM dohodou, pričom dohoda o vyporiadaní hnuteľných
vecí bola síce spísaná ešte pred rozvodom manželstva, ale po rozvode manželstva došlo k celkovému
vyporiadaniu manželov ohľadne hnuteľných vecí, čo potvrdili obaja účastníci konania. Tak isto došlo
k vyporiadaniu nehnuteľného majetku, ktorý ešte počas trvania manželstva manželia odpredali tretej
osobe a došlo aj k vyporiadaniu záväzkov manželov, taktiež na základe dohody medzi manželmi. Súd
by teda nemal aký majetok medzi účastníkmi konania vyporiadať, preto súd neskúmal bližšie predmet
BSM účastníkov konania a návrh ako nedôvodný zamietol, keď dospel k záveru, že BSM účastníkov
konania bolo vyporiadané dohodou. Čo sa týka nároku navrhovateľa na vyplatenie sumy 16.596,99
eura titulom pôžičky, podľa názoru súdu sa mal navrhovateľ domáhať tohto svojho nároku žalobou o
zaplatenie sumy titulom pôžičky alebo žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia a v tomto konaní
by mal navrhovateľ preukazovať dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku, o čom bol navrhovateľ
poučený súdom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní plne úspešnej
odporkyni priznal ich náhradu v sume 734,47 eura. Trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť
odporkyni v mesačných splátkach po 100 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy k 25.
dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody splátok.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa vo veci nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a
hoci v odôvodnení konštatuje, že účastníci uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM ešte počas trvania
manželstva a nedohodli sa o rozdelení celej masy BSM, vo veci rozhodol tak, že jeho návrh zamietol,
čo bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním a so zisteným skutočným stavom, a teda rozhodol v
rozpore so zákonom. Pokiaľ súd v odôvodnení konštatuje, že medzi účastníkmi došlo k vyporiadaniu
dohodou ešte pred rozvodom manželstva, takáto dohoda nemôže byť platná, navyše touto dohodou
nebola vysporiadaná celá masa BSM, pretože v čase právoplatného rozvodu boli účastníci ešte vlastníci
nehnuteľnosti a to rodinného domu v kat. úz. P., zapísaného na LV č. XXX ako s.č. XXXX s pozemkami.
Z uvedeného je zrejmé, že napriek tomu, že BSM účastníkov nebolo platne vyporiadané dohodou, súd
vo veci nekonal, čím postupoval v rozpore so zákonom, čo je dôvod na zrušenie rozsudku a vrátenie
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje
ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdiť a navrhovateľa zaviazať k náhrade trov odvolacieho
konania v sume 244,63 eura. Odporca sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu v
tom, že BSM účastníkov konania už bolo vysporiadané, a teda v tomto súdnom konaní už nie je
potrebné vysporiadavať spoločne nadobudnuté veci a záväzky. V čase podania návrhu už účastníci
nevlastnili nehnuteľnosť, vedenú Správou katastra Nové Zámky na LV č. XXX pre kat. úz. P. ako
parc. č. 3306 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 262 m2 s domom súp. č. XXXX a parc. č.
3305 - záhrady vo výmere 334 m2. Účastníci súdneho konania sa ešte za trvania manželstva,
ale už v čase rozvodového konania rozhodli spoločné nehnuteľnosti predať. Dňa 15. 10. 2008 bola
podpísaná kúpna zmluva, ktorou účastníci ako predávajúci previedli na kupujúceho svoje nehnuteľnosti
za dohodnutú kúpnu cenu spolu 1.700.000,-Sk. Z uvedenej kúpnej ceny suma 100.000,-Sk tvorila
dohodnutú províziu pre realitnú kanceláriu a zvyšok kúpnej ceny bol na základe dohody účastníkov
vyplatený na účet navrhovateľa suma 300.000,-Sk a na účet odporkyne suma 1.300.000,-Sk. V čase
podania návrhu navrhovateľa na súd už neexistovali ani záväzky účastníkov, ktoré nadobudli za trvania
manželstva, nakoľko už boli uhradené. V čase podania návrhu navrhovateľa na súd mali účastníci
konania vysporiadané aj hnuteľné veci na základe písomnej dohody z 22. 08. 2008 a v časti na základe
ústnej dohody, keď odporkyňa umožnila navrhovateľovi, aby si zobral aj všetky ďalšie hnuteľné veci,
neuvedené v písomnej dohode. Ak si navrhovateľ uplatňuje voči odporkyni zaplatenie peňažnej sumy,
mal si podať žalobu z iného právneho titulu, kde by však musel preukázať jej dôvodnosť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
postupom podľa § 212 ods. 1 OSP na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto
rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24. 06. 1995 a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 22. 09. 2008, sp. zn. 5C/113/2008, právoplatným 20. 10. 2008. Účastníci konania
sa ešte počas trvania manželstva (17. 08. 2008) dohodli na rozdelení hnuteľných vecí, o čom spísali
aj dohodu a dňa 15. 10. 2008 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou predali nehnuteľnosť, patriacu do BSM.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vyporiadania BSM, pričom v návrhu žiadal vyporiadať
hnuteľné veci a žiadal, aby bola odporkyňa povinná vyplatiť mu sumu 16.596,99 eura, ako sumu, ktorá
z predaja ich spoločnej nehnuteľnosti patrí jemu, pričom odporkyni bola vyplatená z dôvodu, aby si
zabezpečila bývanie a po roku mu mala túto sumu vrátiť.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,

vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (ods. 3).

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že Občiansky zákonník kladie v ustanovení § 149, pokiaľ ide o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na prvé miesto dohodu účastníkov a až potom, keď
sa nerealizuje vyporiadanie týmto spôsobom, vykoná ho na návrh niektorého z manželov (bývalých
manželov) súd. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná
podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci
zostanú vo výlučnom vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne, ktoré zostanú v podielovom
spoluvlastníctve a s akým podielom pre každého spoluvlastníka. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria
predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú
veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zabezpečenie rovnosti práv a
povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov zabezpečí iba také vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorom v danom okamihu vyporiadania budú práva a povinnosti, ktoré
prechádzajú na toho ktorého z bývalých manželov, zodpovedať majetkovým hodnotám, za ktoré je
možné inak (v danom mieste a čase) tieto práva (povinnosti) nadobudnúť (rozsudok NS SR, sp. zn.
2Cdo 9/97- R 25/1998).

Občiansky zákonník preferuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou. Pre platnosť
takejto dohody je potrebné, aby bola bývalými manželmi uzavretá až po zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva, teda najskôr dňom, nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva.
Najneskoršie tak možno urobiť v 3-ročnej prekluzívnej lehote, lebo po jej uplynutí nastupuje
nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dohodu
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžu bezpodieloví spoluvlastníci uzavrieť
až po zániku tohto spoluvlastníctva, pretože pred jeho zánikom nepoznajú ešte ani presný rozsah
spoločného majetku. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno uzavrieť podľa §
50 Občianskeho zákonníka aj v prospech tretej osoby (napr. v prospech detí).

Občiansky zákonník neustanovuje pre dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva písomnú
formu. Preto takáto dohoda môže byť uzavretá písomne alebo ústne, môže však byť uzavretá i

konkludentným činom, pokiaľ z neho možno bezpečne usúdiť, že prejavy vôle účastníkov smerovali
zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom) vyporiadané ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo
(R 42/1972).

Navrhovateľ sa v danej veci podaným návrhom domáha vyporiadania BSM, pričom vyporiadať žiadal
hnuteľné veci a kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ohľadne ktorých uzavreli za trvania manželstva, dňa 15.
10. 2008 kúpnu zmluvu, ktorej vklad však bol povolený až po právoplatnosti rozvodu ich manželstva,
dňa 21. 11. 2008. Ohľadne hnuteľných vecí uvádzal, že s odporkyňou uzavreli dohodu, avšak odporkyňa
ju nerešpektuje. V priebehu konania uviedol, že táto dohoda je neplatná, z dôvodu, že bola uzavretá
pred rozvodom ich manželstva.

Odvolací súd sa v konaní zaoberal posúdením, či medzi účastníkmi konania došlo k dohode o
vyporiadaní hnuteľných vecí, ktoré nadobudli počas manželstva. Z dohody zo dňa 17. 08. 2008,
ktorou malo dôjsť medzi účastníkmi konania k dohode o rozdelení hnuteľných vecí vyplýva, že táto
bola uzavretá ešte pred rozvodom ich manželstva, preto je neplatná. Aj keď z výpovedí účastníkov
konania vyplýva, že v čase jej uzavretia o jej neplatnosti nemali vedomosť, vyplýva z nich aj to, že
k uzavretiu dohody došlo z dôvodu, že mali predávať dom, preto sa dohodli na tom, kto si z domu,
aké veci odnesie, tak, aby sa dom vyprázdnil. Aj po rozvode túto dohodu rešpektovali, preto možno
uzavrieť, že po rozvode manželstva došlo medzi nimi k opätovnému konkludentnému uzavretiu dohody
o vyporiadaní hnuteľných vecí, tým, že rešpektovali ich rozdelenie na základe neplatnej dohody. Aj
keď sa má vyporiadanie BSM týkať všetkého majetku, ktorý v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho
zákonníka patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a ktorý ako spoločný existoval v čase zániku
tohto spoluvlastníctva, v prípade uzavretia dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM to nespôsobuje jej
neplatnosť, pretože ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa zákonná
domnienka vyporiadania vzťahovala aj na tú časť majetku, o ktorej sa buď manželia nedohodli alebo ani
nepodali návrh na vyporiadanie ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že ohľadne hnuteľných vecí došlo medzi účastníkmi konania
po rozvode ich manželstva ku konkludentne uzavretej dohode o ich vyporiadaní, túto ich prejavenú
vôľu o čiastočnom vyporiadaní BSM je potrebné rešpektovať, táto čiastočná dohoda je platná, a
preto predmetom vyporiadania ich BSM súdom by mohli byť už len veci, ktoré predmetom tejto
dohody neboli. Pri ďalšom vyporiadaní, ktorým sa má vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
uzavrieť, už potom preskúmanie správnosti ustanovení platnej dohody o rozdelení časti spoločného
majetku neprichádza do úvahy. Dohoda o čiastočnom vyporiadaní zakladá práva a povinnosti na nej
zúčastneným bezpodielovým spoluvlastníkom a každý z účastníkov dohody môže voči druhému, ktorý
ju nerešpektuje, uplatňovať práva na súde.

Predmetom posúdenia odvolacieho súdu bolo aj posúdenie, či je potrebné v prípade, ak účastníci
konania uzavreli za trvania manželstva, dňa 15. 10. 2008 kúpnu zmluvu, ktorou previedli nehnuteľnosti,
nadobudnuté za trvania manželstva na tretiu osobu a ktorej vklad bol povolený až po právoplatnosti
rozvodu ich manželstva, dňa 21. 11. 2008, vyporiadať kúpnu cenu, ktorú účastníci konania získali
predajom ich nehnuteľnosti alebo ohľadne nej platí spôsob vyporiadania (zaplatenia kúpnej ceny
kupujúcim) tak, ako bolo dohodnuté v tejto kúpnej zmluve.

Dohody, týkajúce sa nehnuteľností, uzavreté medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a § 149
Občianskeho zákonníka, sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Súčasne zákon ustanovuje, že dohody
manželov ohľadne bezpodielového spoluvlastníctva musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť
až vkladom vlastníckeho práva a ďalších vecných práv do katastra nehnuteľností. Právne účinky
vkladu vznikajú až na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods.
3 Katastrálneho zákona). To znamená, že pri zmluvnom prevode vlastníctva k nehnuteľnosti vyžaduje
zákon existenciu dvoch právnych skutočností, a to právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva a
právny spôsob nadobudnutia vlastníctva.

Kúpna zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom jeho
prevodu. Uzavretá zmluva má len obligačné účinky a sama prevod vlastníckeho práva nespôsobí.
Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností. Z toho vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi obligačnými a vecno-
právnymi účinkami zmluvy o prevode nehnuteľností.

S ohľadom na ustanovenie § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné oddeliť záväzkovo-
právne (obligačné) účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou od vecno-právnych (vecných) účinkov
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým sa konštituuje vlastníctvo k nehnuteľnosti; k
účinkom vkladu, ktoré sú s ním bezprostredne spojené, môže dôjsť iba následne po účinkoch vyvolaných
zmluvou, pretože ku vkladu dochádza práve na základe zmluvy. Z hľadiska vecno-právnych účinkov
zmluvy o vyporiadaní je potrebné rešpektovať ustanovenie § 133 a ak ide nehnuteľnosť, ustanovenia §
133 ods. 2 a § 149a Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ účastníci konania uzavreli dňa 15. 10. 2008 kúpnu zmluvu
ohľadom nehnuteľností, ktoré boli predmetom BSM dňa 15. 10. 2008, týmto dňom nastali záväzkovo-
právne účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou, pričom vecno-právne účinky tejto zmluvy nastali až
vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda dňa 21. 11. 2008. Účastníci konania sú
svojimi prejavmi vôle viazaní, čo v priebehu konania ani nespochybňovali, preto platí, že sú viazaní aj
ich dohodou o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny kupujúcim, uvedeným v tejto zmluve, teda tým, že 2.
časť kúpnej ceny vo výške 1.600.000,-Sk mala byť uhradená kupujúcimi bezhotovostným bankovým
prevodom z prostriedkov hypotekárneho úveru najneskôr dňa 31. 10. 2008 a to čiastka 300.000,-Sk
na účet predávajúceho (navrhovateľ) a čiastka 1.300.000,-Sk na účet predávajúcej (odporkyňa). Na
tomto závere nič nemení ani to, že vecno-právne účinky tejto zmluvy nastali až 21. 11. 2008.

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorou jeden z účastníkov
nadobudne podstatne menší podiel, príp. nedostane nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho
zákonníka (Ro NS ČR z 31. 07. 2000, sp. zn. 22 Cdo 726/1999). Ak potom navrhovateľ v priebehu
konania tvrdil, že k takejto dohode o vyplatení kúpnej ceny s odporkyňou došlo z dôvodu, že sumu
500.000,-Sk jej požičal, nič nebránilo túto ich dohodu uzavrieť aj písomne, čím by sa dôkazná situácia
navrhovateľa uľahčila. Ak by aj došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania v ústnej
forme, čo zákon nevylučuje, dôkazné bremeno je na navrhovateľovi, avšak v takom prípade by už nešlo
o vyporiadanie BSM, ale o plnenie zo zmluvy o pôžičke, čo však nebolo predmetom tohto konania.

Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa preto vyplýva, že účastníci konania ohľadne
hnuteľných vecí uzavreli dohodu, po rozvode manželstva sa dohodli aj na splatení dlhov a nehnuteľnosť,
ktorú spolu nadobudli, previedli kúpnou zmluvou na tretiu osobou, teda ku dňu rozhodovania súdu prvého
stupňa účastníci konania nemali majetok, ktorý by bolo potrebné vyporiadať. Z uvedených dôvodov
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdil, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a vzhľadom
k tomu, že odporkyňa mala v odvolacom konaní úspech, o trovách odvolacieho konania rozhodol tak,
že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 489,26
eura, ako žiadala priznať právna zástupkyňa odporkyne, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej pomoci
po 237,34 eura, aj keď nárok jej vznikol na 253,94 eura za jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods.
1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. zo základu 8.298,48 eura a režijného paušálu 7,41 eura za jeden úkon
právnej služby uskutočnený v roku 2011 (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) a 7,63 eura za jeden
úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 (účasť na pojednávaní dňa 13. 12. 2012) podľa § 16 ods.
3 citovanej vyhlášky. Vzhľadom k výške trov odvolacieho konania a súhlasu odporkyne so splácaním
trov konania v splátkach, odvolací súd povolil navrhovateľovi zaplatiť ich podľa § 160 ods. 1 OSP v
splátkach po 100 eur mesačne, pod stratou výhody splátok.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.