Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/115/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712205749
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5712205749.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: Z. M., nar. XX.
XX. XXXX, bytom N., V. N., ul. H. č. XX, proti odporcovi: Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., ul. Š. H.
č. X/X (u p. Q. M.), za účasti maloletej: N. M., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martine ako opatrovníkom, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21P/117/2012-53 zo dňa 3. augusta
2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý
platiť navrhovateľke Z. M., výživné na maloletú dcéru N. M., nar. XX. XX. XXXX v sume 80 eur mesačne
vopred do dvadsiateho dňa mesiaca, s účinnosťou od 13. 09. 2011.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 13. 09. 2011 do 30. 11. 2012 v sume 960 eur súd p o v o
ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 21P/117/2012-53 zo dňa 03. 08. 2012 Okresný súd Martin zaviazal
odporcu Q. M. k povinnosti povinný platiť navrhovateľke Z. M., výživné na maloletú dcéru N. M., v sume
120 eur mesačne vopred do dvadsiateho dňa mesiaca, s účinnosťou od 13. 09. 2011. Odporcu zaviazal
zaplatiť navrhovateľke časť nákladov na zakúpenie detskej výbavičky v sume 100 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal taktiež zaplatiť navrhovateľke dlh na výživnom za obdobie
od 13. 09. 2011 do 31. 07. 2012 v sume 1.268 eur v mesačných splátkach po 50 eur splatných spolu s
bežným výživným. V prípade omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, sa stáva zročným celý dlh.
Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, „...že navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a od štátu
dostáva rodinné prídavky na dcéru N. M. a Z. E. vo výške 44 eur mesačne a rodičovských príspevok vo
výške 194 eur mesačne. Okrem maloletej N. M. má navrhovateľka Z. M., vyživovaciu povinnosť aj voči
dcére Z. E., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je študentkou Strednej odbornej školy strojníckej v Martine. Syn
navrhovateľky, Z. E., nar XX. XX. XXXX, je už schopný živiť sa sám. Navrhovateľka býva so svojimi
deťmi v Ubytovni N. vo N., za čo platí nájomné vo výške 311 eur mesačne. Navrhovateľka má právo na

výživné vo vzťahu k dcére Z. E., nar. XX. XX. XXXX, a to na základe rozsudku Okresného súdu Martin, č.
k. 12P/10/2009 zo dňa 13. 09. 2009, vo výške 33 eur mesačne, s účinnosťou od 01. 01. 2009. Otec Z. E.,
A. Q., však výživné platí nepravidelne, pretože sa väčšinou nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.
Navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a od štátu dostáva rodinné prídavky na dcéru N.
M. a Z. E., vo výške 44 eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 194 eur mesačne. Uviedla, že na
zakúpenie detskej výbavičky pre maloletú N., zaplatila 340 eur, Žiadala, aby jej otec zaplatil polovicu z
týchto nákladov výške 170 eur. Navrhovateľka čestným prehlásením M. C., preukázala, že od nej kúpila
detský kočiar v hodnote 120 eur a detskú postieľku v hodnote 40 eur. Toto prehlásenie je vystavené
dňa 20. 08. 2011. Ďalej navrhovateľka čestným vyhlásením preukázala, že od pani P. N. zo T., kúpila
detský paplónik s vankúšikom, detskú vaničku, pavúka (chodítko), zavinovačku, oblečenie a obuv do 12
mesiacov veku dieťaťa v celkovej hodnote 180 eur. Toto potvrdenie bolo vystavené dňa 10. 07. 2011.
Celkove podľa týchto prehlásení navrhovateľka vynaložila na zakúpenie detskej výbavičky pre maloletú
dcéru N. sumu 340 eur. Od odporcu požadovala, aby jej zaplatil polovicu, teda 170 eur. Na pojednávaní
dňa 03. 08. 2012 navrhovateľka svoj nárok upravila a žiadala, aby súd zaviazal odporcu, aby jej zaplatil
časť nákladov na zaplatenie detskej výbavičky vo výške 100 eur.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca má tri vyživovacie povinnosti, a to voči
maloletému Z. R. z druhého manželstva vo výške 67 eur (podľa dohody rodičov), voči Z. M. podľa
rozhodnutia súdu vo výške 40 eur mesačne a voči bývalej manželke Z. M. (navrhovateľke) vo výške
100 eur mesačne, teda spolu platí výživné vo výške 207 eur mesačne. Čistý mesačný priemerný
príjem odporcu predstavuje približne 850 eur mesačne. Po odpočítaní určeného výživného 207 eur
navrhovateľovi zostáva k dispozícii suma približne 643 eur mesačne. Príjem matky Z. M., predstavuje
suma 100 eur (výživné od odporcu Q. M.), rodičovský príspevok od štátu vo výške 194 eur a rodinné
prídavky na maloletú N. vo výške 22 mesačne. To je spolu 316 eur.

Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) maloletá N. má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov, teda aj na životnej úrovni svojho otca Q. M., ktorá je v danej
situácii vyjadrená najmä výškou jeho čistého mesačného príjmu. Za týchto okolností mal súd za to, že
je v schopnostiach a možnostiach otca Q. M., platiť na maloletú N. 120 eur mesačne. Aj po zaplatení
takto určeného výživného ostane otcovi k dispozícii suma vo výške približne 523 eur mesačne matka
spolu s dcérou N. majú k dispozícii len sumu 316 eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
otca súd nebral do úvahy jeho výdavky, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť. Z citovaného ustanovenia
Zákona o rodine vyplýva, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa
a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie ostatných vlastných
potrieb. Otec Q. M. je v prvej rade povinný splniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej N. M. a až v
druhej rade plniť ďalšie svoje záväzky, ktoré mu vznikli z úverových zmlúv. V neposlednej rade súd musel
prihliadnuť aj na skutočnosť, že navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to voči svojej dcére
z predchádzajúceho vzťahu Z. E., na ktorú jej otec A. Q., určené výživné vo výške 33 eur platí veľmi
nepravidelne, pretože väčšinou sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Na Z. E. navrhovateľka
dostáva od štátu rodinné prídavky vo výške 22 eur mesačne...“.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, t. j. z schopnosti a možností oboch rodičov, ako aj z odôvodnených
potrieb maloletej, okresný súd určil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné na maloletú dcéru
v sume 120 eur mesačne, a to s účinnosťou od 13. 09. 2011, keď sa maloletá N. narodila, po právnej
stránke poukazujúc na ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. V prevyšujúcej časti prvostupňový súd
návrh navrhovateľky na zaplatenie výživného zamietol. Odporcu zaviazal tiež zaplatiť navrhovateľke
časť nákladov na zakúpenie detskej výbavičky vo výške 100 eur do pätnástich dní od právoplatnosti
rozsudku. Navrhovateľka čestnými prehláseniami preukázala, že detskú výbavičku zakúpila v celkovej
cene 340 eur. Súd akceptoval vyjadrenie navrhovateľky, a priznal jej právo na náhradu nákladov na
zakúpenie detskej výbavičky vo výške 100 eur. Napokon okresný súd zaviazal odporcu Q. M., aby zaplatil
navrhovateľke Z. M., dlh na výživnom za obdobie od 13. 09. 2011, keď sa maloletá N. narodila, do
XX. XX. XXXX v sume 1 268 eur v mesačných splátkach po 50 eur splatných s bežným výživným (10
mesiacov x 120 eur + 68 eur za mesiac september 2011).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O. s. p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie mohlo začať
aj bez návrhu.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby
napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že mu výšku vyživovacej povinnosti zníži.

V bližších podrobnostiach poukázal na svoje ďalšie vyživovacie povinnosti, výdavky, ktoré podrobne
uviedol, a tiež na fakt, že žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, z ktorého dôvodu má tiež určité
finančné povinnosti.

Za ďalšie prvostupňovému súdu vytýkal, že jeho zárobok bol „spriemerovaný“, a preto bol vyšší o
dovolenkový bonus a hodnotenie.

Navrhovateľka v podanom vyjadrení zo dňa 25. 09. 2012 odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujú sa s jeho dôvodmi.

Poukázala na svoj príjem spočívajúci len v materskom príspevku a rodinných prídavkoch, čo je asi 240
eur mesačne, pričom len mesačný nájom ju stojí pravidelne 311 eur.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§
204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201
O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom
konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil, a to z nasledovných dôvodov:

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

Prvostupňový súd vykonal vo veci samej dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne,
avšak z tohto nevyvodil správny právny záver pokiaľ zaviazal odporcu k plateniu výživného až v sume
120 eur mesačne. S výškou výživného, tak ako bola určená okresným súdom sa odvolací súd nestotožnil
najmä s ohľadom na preukázané schopnosti a možnosti povinného - odporcu, a tiež vzhľadom na
vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby. Výživné určené prvostupňovým súdom odvolací súd považoval
za privysoké. Na rozdiel od okresného súdu zohľadnil na strane odporcu vo väčšej miere ďalšie 3
vyživovacie povinnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu suma výživného 80 eur mesačne od 13. 09.
2011, t. j. odo dňa narodenia dieťaťa vystihuje lepšie tak odôvodnené potreby maloletej, ako aj schopnosti
a možnosti povinného rodiča. Pri rozhodovaní o konkrétnej výške výživného odvolací súd nemohol v
plnej miere akceptovať odvolateľom uvádzané výdavky. V zmysle zhora citovaného zákonného ust. §
62 ods. 5 Zákona o rodine má totiž výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto si aj otec
detí musí uvedomiť, že v prvom rade je povinný zabezpečiť si plnenie vyživovacej povinnosti a tomu
prispôsobiť aj svoje správanie.

Odvolací súd sa neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a pri rozhodovaní
z neho vychádzal. Prvostupňový rozsudok zmenil len pre nesprávne právne posúdenie veci, keď
skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania nepovažoval za postačujúce pre záver o
určení vyživovacej povinnosti odporcu až v sume 120 eur mesačne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 220 O.
s. p., tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na zmenu rozhodnutia odvolací súd nanovo stanovil aj nedoplatok na výživnom za obdobie
13. 09. 2011 do 30. 11. 2012 v sume 960 eur (12 x 80 eur), ktorú sumu zároveň odporcovi povolil splácať
v mesačných splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti stanovil pri aplikácii § 160 ods. 1 O. s. p.
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.

Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti
je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Preto odvolací súd rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.