Rozhodnutie – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Frederika Zozuľáková

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/202/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712200479
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7712200479.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B. S.
nar. XX.X.XXXX a V. S. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Michalovciach detí rodičov V. S. nar. X.X.XXXX bývajúceho v O. č. XXX a G. S. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v P. K. B. V. Z. č. XXX/X na návrh starej matky Y. S. nar. X.X.XXXX bývajúcej v
O. č. XXX zastúpenej JUDr. Andrejom Adamom advokátom so sídlom v Bracovciach č. 132 v konaní o
zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 21.3.2012 č.k. 15P
9/2012-55 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že zvyšuje výživné od matky pre maloleté deti naposledy určené rozsudkom
Okresného súdu Michalovce z 27.2.2007 č.k. 11C 105/06-41 pre mal. B. S. z 22,60 € na 60 € mesačne
a mal. V. S. z 22,60 € na 50 € mesačne od 1.1.2012 do budúcna, ktoré je matka povinná platiť starej
matke Y. S. vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od matky pre maloleté deti naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 27.2.2007 č.k. 11C 105/06-41 pre mal. B. z 22,60 € na 60 €
mesačne a mal. V. z 22,60 € na 50 € mesačne, ktoré je matka povinná prispievať starej matke detí vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na návrh starej matky podaný 12.1.2012, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného pre
maloleté deti od ich matky a to na mal. B. zo sumy 22,60 € na 80 € a mal. V. z 22,60 € na 70 € mesačne
od 1.9.2011 poukazujúc na to, že od doby predchádzajúceho rozhodnutia došlo k zvýšeniu výdavkov
na maloleté deti. V priebehu konania stará matka žiadala zvýšiť výživné počnúc právoplatnosťou
rozsudku. Matka so zvýšením výživného nesúhlasila. Otec sa s návrhom navrhovateľky stotožnil. Kolízny
opatrovník navrhol zvýšiť výživné podľa zárobkových možností a schopností matky a odôvodnených
potrieb maloletých detí. Konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu
Michalovce z 27.2.2007 č.k. 11C 105/06-41 bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, maloleté deti boli
na čas po rozvode zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov Y. S. a X. S. a rodičia
boli zaviazaní prispievať na výživu maloletých detí po 681 Sk (22,60 €) mesačne. Pri tejto úprave
výživného vychádzal súd z hodinovej mzdy otca 45,5 Sk (1,49 €), matka sa nachádzala na neznámom
mieste a súdu nebol známy jej príjem. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. Z výpovede starej
matky konajúci súd zistil, že návrh na zvýšenie výživného voči matke podala z dôvodu, že od doby
predchádzajúceho rozhodnutia došlo k zmene na strane maloletých detí a to tým, že dňom 1.9.2011
začali navštevovať vyššie ročníky základnej školy. Maloletá B. navštevuje od 1.9.2011 6. ročník základnej
školy a mal. V. 5. ročník. Stará matka mala zvýšené výdavky spojené s nákupom oblečenia, stravy a
školských potrieb. Zvýšené výdavky boli v súvislosti s ošetrovaním zubov u maloletých detí. Náklady

na ošetrenie u maloletej B. za rok 2011 činili 49,71 € a mal. V. 178,87 €. Maloleté deti sa stravujú
doma, predtým sa stravovali v školskej jedálni. Stará matka má ďalšie výdavky spojené s výletmi raz
ročne vo výške 15 až 20 €. Taktiež deťom potrebuje poskytnúť vreckové vo výške okolo 5 €. Zvýšené
výdavky boli spojené aj s návštevou exkurzií. Matka na výživu maloletých detí neprispievala pravidelne,
pravidelne prispieva len po dobu posledných troch mesiacov. Doposiaľ prispela po 40 € na obe deti.
Nad rámec výživného neprispieva, nekupuje deťom žiadne darčeky, o deti neprejavuje žiaden záujem
už 8 rokov. Otec maloletých detí býva v spoločnej domácnosti so starou matkou a poskytuje jej celú
výplatu. Stará matka je dôchodkyňa a poberá dôchodok spolu s vdovským dôchodkom vo výške 253,80
€. Taktiež poberá opakované príspevky na deti vo výške 87,18 €. Bývajú v rodinnom dome, pričom
mesačné náklady na inkaso činia 154 €, poplatok za rozhlas a televíziu 4,64 €, ročné náklady za psa 5
€, poplatok za odpad 18 €, daň a poistenie domácnosti 42,62 €. Deťom uhrádza aj poistné a to 6,54 € na
mal. B. a 8,54 € na mal. V.. Z výpovede matky konajúci súd zistil, že s návrhom starej matky nesúhlasí
hlavne z dôvodu, že stará matka s otcom detí sa jej vyhrážali, že jej deti neukážu a keď ich navštívi,
zavolajú na ňu policajtov. Uviedla, že nie je schopná prispievať na maloleté deti vyššou sumou, nakoľko
pracuje za minimálnu mzdu. V období od 23.11.2010 do 6.9.2011 bola evidovaná ako nezamestnaná a
poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 200 €. Od 1.9.2011 do 31.12.2011 pracovala na dohodu
o vykonaní práce vo firme A&T SK s.r.o. Vysoká nad Kysucou ako šička, kde jej odmena za vykonanú
prácu činila 1,822 € za hodinu vykonanej práce, dohodnutý čas za vykonanú prácu bol 350 hodín ročne.
Dňa 1.10.2011 došlo k dohode o zmene pracovnej zmluvy tak, že dohodnutá mzda činila 327,20 €
mesačne plus prémie vo výške 0 - 20 % od druhého mesiaca výkonu práce. Taktiež dňa 29.12.2011
bol s ňou uzavretý pracovný pomer od 1.10.2011 do 31.12.2011 a tento pracovný pomer sa predĺžil na
dobu určitú do 31.12.2012. Jej priemerný čistý mesačný zárobok za mesiac január 2012 činil 417,21
€, avšak pracovala nadčasy. Býva v 1-izbovom byte v prenájme, pričom mesačne uhrádza poplatok za
prenájom vo výške 200 €. Na výške nájmu sa dohodli ústne. Nad rámec výživného maloletým deťom
neprispieva, nakoľko si to nemôže dovoliť. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Z výpovede otca konajúci
súd zistil, že sa stotožňuje s návrhom starej matky. Uviedol, že s ňou žije v spoločnej domácnosti,
pričom jej poskytuje celú svoju výplatu. Pracuje ako robotník v Zagro Michalovce s.r.o. s priemerným
čistým mesačným zárobkom vo výške približne 340 €. Potvrdil, že matka sa o deti nezaujíma. Z opisu
mzdového listu matky vydaného firmou A&T SK s.r.o. Vysoká nad Kysucou konajúci súd zistil, že
priemerný čistý mesačný zárobok matky činí 417,21 €. Z opisu mzdového listu vydaného firmou Zagro
s.r.o. Michalovce zistil priemerný mesačný čistý zárobok otca 345,77 €. Zistený skutkový stav konajúci
súd právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a konštatoval, že
od doby predchádzajúceho rozhodnutia došlo k podstatným zmenám pomerov predovšetkým na strane
maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie a v septembri 2011 nastúpili do vyšších ročníkov základnej
školy. Je preto samozrejmé, že výdavky na ich výživu, ošatenie a kultúrne vyžitie sú podstatne vyššie
ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Na úhrade týchto zvýšených potrieb sa majú primerane
podieľať obaja rodičia. Pokiaľ ide o pomery rodičov, príjem otca toho času činí 345,77 €, pričom otec celý
svoj príjem poskytuje starej matke. Príjem matky v čase predchádzajúceho rozhodnutia nebol známy,
keďže matka sa nachádzala na neznámom mieste a toho času jej priemerný čistý mesačný zárobok činí
417,21 €. Rodičom vyživovacie povinnosti nepribudli. Pri určení výšky výživného súdu prihliadol nielen
na zárobkové možnosti a schopnosti matky, jej majetkové pomery, ale predovšetkým na odôvodnené
potreby maloletých detí, ako aj na vývoj životných nákladov. Preto matke zvýšil výživné na mal. B. zo
sumy 22,60 € na 60 € mesačne a mal. V. na 50 € mesačne a to počnúc právoplatnosťou rozsudku, t.j.
od doby, kedy stará matka žiadala zvýšiť výživné. Takto určené výživné spolu s prídavkami na deti a
výživným od otca je úmerné ich potrebám. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm.a/
O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, z obsahu ktorého vyplýva návrh, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal ju prispievať na výživu maloletých detí
minimálnym výživným, nakoľko pracuje za minimálnu mzdu, platí nájomné 200 € mesačne, spláca úver
70 € mesačne, má výdavky spojené s oblečením, stravou a hygienickými potrebami a preto nie je v jej
finančných možnostiach platiť výživné stanovené súdom.

Navrhovateľka, stará matka detí, vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Uviedla, že matka detí je mladá a zdravá žena a preto má možnosť zamestnať
sa na takom mieste, kde by sa jej príjem zvýšil a mohla si plniť určenú vyživovaciu povinnosť. Odmalička

sa o deti nestará, nechala ich u starých rodičov a odišla na neznáme miesto, preto ju hľadala polícia.
Od začiatku sa vyhýba plateniu výživného na svoje nezaopatrené deti, na základe čoho už bola v roku
2009 odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona Okresným súdom
Michalovce sp.zn. 3T 64/2009.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného
ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4
citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, správne určil rozsah zvýšeného výživného, ale nesprávne
rozhodol o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti matky od právoplatnosti rozsudku. Uvedený výrok
rozsudku nie je v súlade s ust. § 78 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery a výživné je možné priznať len odo
dňa začatia súdneho konania a výživné pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o určení počiatku plnenia zvýšeného výživného „od právoplatnosti rozsudku“
je neurčitý a z hľadiska ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine nezákonný, pretože zmena predchádzajúceho

rozhodnutia o výživnom a jej počiatok musí mať podklad v okamihu zmeny pomerov, prípadne dňom
začatia konania, ak neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie alebo zvýšenie
výživného spätne pred dňom podania návrhu (§ 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine). Na uvedenom
závere nemení nič ani fakt, že navrhovateľka, stará matka detí, žiadala zvýšiť výživné od právoplatnosti
rozsudku, nakoľko ide o konanie starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu
a podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. v týchto konaniach súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a to
ani v odvolacom konaní. Súd prvého stupňa však správne porovnal pomery v čase predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase začatia konania o zvýšenie výživného a dospel
k správnemu záveru, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Michalovce z
27.2.2007 č.k. 11C 105/06-41) došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov u maloletých detí, ktorých
odôvodnené potreby sa podstatne zvýšili v súvislosti s vekom, rastom a školskou dochádzkou. Rovnako
došlo k podstatným zmenám pomerov u oboch rodičov, pretože príjem otca sa zvýšil s tým, že žije v
spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ktorej odovzdáva celý svoj príjem, ktorý činí 345,77 €, teda svoju
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si plní primerane svojím možnostiam a schopnostiam. Matka
v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom bola na neznámom mieste a jej príjem nebol známy,
preto súd určil výživné v rozsahu minimálneho výživného. Príjem matky v preskúmavanom období činil
417,21 €, ktorý jej umožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom súdom prvého stupňa,
nakoľko minimálnym výživným podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine je povinný prispievať na výživu svojich
detí každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery, to znamená aj rodič,
ktorý nemá žiaden príjem alebo len minimálny (napríklad poberateľ dávky v hmotnej núdzi), za ktorý
však nie je možné považovať príjem z pracovnej činnosti vo výške 417,21 €. Vo vzťahu k odvolacej
argumentácii matky odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva,
že rodič je povinný v plnom rozsahu rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré nie sú
schopné samé sa živiť, svoje výdavky usmerniť tak, aby vyživovacia povinnosť k deťom nebola ohrozená
a zároveň využívať svoje možnosti a schopnosti tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k deťom plniť
v čo najširšom rozsahu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Pri rozhodnutí o výživnom v dôsledku zmeny
pomerov teda súd nemohol prihliadať na výdavky matky v súvislosti so splácaním úveru, pretože výživné
je prednostnou pohľadávkou a tiež čiastočne na nájomné, ktoré je neprimerané jej príjmom a ktoré
údajne uhrádza na základe ústnej dohody. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne určil rozsah
zvýšeného výživného od matky pre maloleté deti, ale nesprávne určil počiatok plnenia takto určeného
výživného, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok v podstate len vo výroku o
počiatku plnenia zvýšeného výživného tak, že zvýšil výživné od mesiaca, v ktorom bol podaný návrh na
zvýšenie výživného, teda od 1.1.2012, nakoľko nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali zvýšenie výživného spätne v súlade s ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov konania
neuplatnil (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.