Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. marec 2014

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412211718
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412211718.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - F. R., A. R. XX,
zastúpený Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Trnava, Námestie SNP 3, IČO: 36 857 548, proti
odporcovi: Mountfield SK, s.r.o., so sídlom Martin, Červenej armády 1, IČO: 36 377 147, zastúpený
JUDr. Annou Kokavcovou, advokátkou so sídlom Žilina, Framborská 58, o zaplatenie 163,65 eura s
príslušenstvom, o odvolaní odporcu a navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 27. septembra 2013, č. k. 10C/58/2012-249, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznáva.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol už len o trovách konania potom, čo rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/58/2012-191 zo dňa 28.03.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/147/2013 -240 zo dňa 11.07.2013 návrh navrhovateľa zamietol s
tým, že rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa ponechal na samostatné rozhodnutie do 30
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 150
ods. 1, 2 , § 151 ods. 1 až 3 OSP tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu
trov konania v sume 224,26 eura, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 207,76 eura, do troch dní po právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa
sa najskôr zaoberal tým, či nie sú dané v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
by bolo potrebné rozhodovať podľa § 150 ods. 1 OSP. Bol toho názoru, že v danom prípade neboli
zistené žiadne okolnosti majúce charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s postojom
navrhovateľa v konaní. Poukázal na to, že navrhovateľ sa v priebehu celého konania domáhal svojho
nároku, navrhoval vykonanie dôkazných prostriedkov vrátane výsluchov svedkov a využíval príslušné
právne prostriedky na uplatnenie svojho nároku, vrátane odvolania voči zamietajúcemu rozsudku súdu
10C/58/2012-191 zo dňa 28. 03. 2013. Ohľadne pomerov navrhovateľa konštatoval, že nie sú najlepšie
a toho dôvodu uznesením č.k. 5Ro/184/2012-43 zo dňa 19. 06. 2012 bolo navrhovateľovi priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa názoru súdu prvého stupňa postoj navrhovateľa v priebehu
celého konania má za následok, že nie je možné pri náhrade trov konania postupovať podľa § 150 ods.1
OSP. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol podľa § l42 ods. 1
OSP a odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal 25% z uplatnených trov právneho zastúpenia , ktoré
právna zástupkyňa odporcu vyčíslila na sumu 831,02 eura, t.j. priznal odporcovi náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 207,76 eura a náhradu za zaplatený súdny poplatku v nezmenenej výške 16,50
eura. Poukázal na to, že odporca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 831,02 eura,
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., pozostávajúce z odmeny za 10 právnych úkonov po 16,60
eura, režijného paušálu vo výške 61,76 eura, náhrady za stratu času vo výške 464,76 eura (právna
zástupkyňa odporcu cestovala na pojednávania v dňoch 7. 11. 2012, 5. 2. 2013 a 12. 3. 2013 na trase

Žilina - Nové Zámky a späť) a 20% DPH. Dôvodil tým, že v prejednávanej veci sa jedná o drobný spor,
pričom pomer výšky trov odporcu (874,52 eura) k výške uplatnenej pohľadávky navrhovateľa (163,65
eura) nie je možné považovať za primeraný.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhovateľ.

Odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa pri určovaní výšky trov konania riadil jediným
kritériom, a tým bol pomer výšky uplatnenej pohľadávky a vzniknutých trov konania v danom spore,
pričom neprihliadol na to, že odporca nezavinil a ani nedal podnet na začatie sporu. Navyše navrhovateľ
bol viackrát súdom upozornený, že trovy konania budú vyššie ako samotná uplatnená pohľadávka,
napriek tomu trval na zaplatení uplatnenej čiastky. Poukázal na to, že kvôli výsluchu navrhovaných
svedkov boli pojednávania vo veci často odročené a odporca musel preto vykonávať niekoľkohodinové
cesty spojené s ustanovením sa na súd, lebo mu záležalo na výsledku sporu. Navyše v konaní
prezentoval, že mu nejde o výšku uplatnenej sumy, ale ide o spor pre neho principiálny, ktorý mohol pre
neho založiť pre podobné situácie neprijateľný precedens. Uvedené okolnosti boli navrhovateľovi známe,
a preto mal súd prvého stupňa k nim prihliadať pri rozhodovaní o náhrade trov konania úspešného
účastníka. Poukázal na to, že ust. § 150 ods. 2 OSP nepredpisuje za každých okolností znížiť alebo
nepriznať trovy konania v drobných sporoch. Z uvedených dôvodov žiadal uznesenie súdu prvého stupňa
zmeniť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania v celej výške. Záverom uplatnil aj náhradu
trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenie veci. Bol toho názoru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre
aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP. Poukázal na to, že je dlhodobo nezamestnaný a svoje životné
potreby uhrádza len z príjmu svojej manželky, v dôsledku čoho predstavuje úhrada priznaných trov
konania pre neho neprimeranú finančnú záťaž. Okrem toho uviedol, že k súdnemu sporu pristúpil
na základe okolností daného prípadu, pričom pri podaní žalobného návrhu vychádzal z legitímnych
očakávaní , ktoré vyplývajú z právoplatných rozhodnutí orgánov verenej moci . Navrhovateľ reklamoval
tovar u odporcu a mal záujem len na bezplatnej oprave veci, pretože jeho ekonomická situácia mu
neumožňovala a ani neumožňuje vynaloženie nákladov na opravu krovinorezu, a preto pristúpil k jej
súdnemu vymáhaniu. Navrhovateľ opravu krovinorezu uhradil odporcovi pod tlakom okolností spojených
s náhodnou okolnosťou, a to, že v deň vrátenia reklamovaného (už opraveného) krovinorezu odporcom
navrhovateľovi bola s ním jeho dcéra, ktorá si išla kúpiť skriptá, a preto mala pri sebe peňažnú hotovosť.
Dodal, že súdy zamietli jeho návrh z dôvodu, že predmetný tovar nebol v záruke, s čím nesúhlasil.
Skutočnosť, ktorá sa stala z pohľadu súdov rozhodujúca - a to neexistencia záruky tovaru, samotný
odporca dlhodobo neuvádzal , naopak uvádzal, že tovar bol v záruke. Uvedenú skutočnosť odporca
neuviedol pri prvotnom úkone v tomto konaní - v odpore proti platobnému rozkazu, pričom tak urobil
až v jeho vyjadrení zo dňa 22.10.2012. V tejto súvislosti poukázal na to, že uvedené tvrdenie odporcu
vzniklo až potom, ako videl záručný list navrhovateľa k predmetnému tovaru , predložený navrhovateľom
v tomto konaní a tam chýbajúci zápis o vykonaní posezónnej prehliadky v roku 2009. Podľa názoru
navrhovateľa tvrdenie odporcu o neexistencii záruky tovaru je účelové , opierajúce sa o chýbajúci
zápis v záručnom liste, ktorý mal k dispozícii len navrhovateľ. Odporca mal k dispozícii informácie o
vykonaných posezónnych prehliadkach tovaru, resp. o záruke tovaru v jeho internom systéme, a na ich
základe nespochybňoval záruky tovaru v čase jeho reklamácie navrhovateľom. Na prvom pojednávaní
zástupca odporcu uviedol, že v ich operačnom systéme evidujú vykonanie posezónnych prehliadok za
obdobie 3 rokov spätne. Z uvedeného vyplýva, že odporca neuviedol všetky podstatné skutočnosti,
resp. nepredložil všetky dôkazy pri prvom úkone v tomto súdnom konaní, hoci tak mal a mohol urobiť.
Vychádzajúc z uvedeného žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a žiadnemu z účastníkovi
nepriznať náhradu trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súd prvého stupňa získal v priebehu
konania poznatok o príčinách a okolnostiach vedúcich k sporu a postoji navrhovateľa v spore, preto
mohol odôvodnene konštatovať, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa k
tomu, aby mohol aplikovať ust. § 150 ods. 1 OSP. Dodal, že nesťažil dôkaznú situáciu a ani nevytváral
situácie, pre ktoré by sa navrhovateľ nevedel dostatočne orientovať v spore a odhadnúť svoju právnu
pozíciu. Poukázal na to, že z dôvodu sťažnosti navrhovateľa Slovenská obchodná inšpekcia udelila
odporcovi pokutu z dôvodu, že navrhovateľovi nevystavil reklamačný list, avšak nezaoberala sa

oprávnenosťou reklamácie. Navrhovateľ napriek tomu začal súdny spor, vybral si výhodnejší miestne
príslušný súd a všetky rozhodnutia prvostupňového súdu napadol odvolaním.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako
aj postup súdu, ktorý mu predchádzal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa treba podľa
§ 220 OSP zmeniť a trovách konania rozhodnúť podľa § 150 ods. 1, 2 OSP tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania.
Účastník konania, ktorý mal v spore plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v
takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však
vzťahuje iba na sporové konanie. Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov
konania, sú jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku
rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a tiež účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo
bránenie práva. Účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia
trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené
súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka
konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov,
na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta).

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov
konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. V prvom rade
treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri ich posudzovaní
prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho,
koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím
výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 150 ods. 1 OSP je možné rozhodnúť vtedy, keď
sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, sa skúmajú vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania.
Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo
úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešného účastníka sporu.

Odvolací súd pri posudzovaní možnosti aplikácie citovaného zákonného ustanovenia skúmal vec z
vyššie naznačených hľadísk a na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci a príčinách súdneho
sporu. Odvolací súd vychádzal z okolností danej veci, keď skutočnosť, že navrhovateľ opomenul v
roku 2009 vykonať posezónnu prehliadku, čo malo za následok zánik predĺženej 7 ročnej záruky, a
preto na predmet kúpy sa nevzťahovala predĺžená 7 ročná záručná doba, vyplynulo až v priebehu
konania pred súdom prvého stupňa. V čase keď navrhovateľ uplatňoval u odporcu zodpovednosť za
vady, resp. uskutočnil reklamáciu, odporca uvedené okolnosti neuvádzal, predmet kúpy od navrhovateľa
prevzal a uvedené vady tovaru riešil . Navyše odvolací súd poukazuje na to, že odporcovi sa v konaní
nepodarilo preukázať, že novú vyššiu cenu oproti tej, ktorá bola uvedená v zákazkovom liste (predbežná
cena - 30 eur) dodatočne navrhovateľovi oznámil, a že navrhovateľ s novou cenou opravy súhlasil.
Z uvedeného vyplýva, že odporca porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 636 ods. 1 OZ, preto
navrhovateľovi podľa § 636 ods. 2 OZ vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o vykonaní opravy, pretože
novú cenu opravy 163,65 euro (predbežne dohodnutá cena opravy 30 euro) dodatočne neschválil.
Navrhovateľ však nevyužil svoje zákonné právo od zmluvy odstúpiť, naopak novú cenu opravy zaplatil,
a pretože podľa § 636 ods. 3 OZ navrhovateľ neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu, vznikla mu
povinnosť zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu. Vychádzajúc z uvedených skutočností
odvolací súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania možno tieto okolnosti danej veci
spočívajúce najmä v tom, že odporca nepreukázal existenciu dohody s navrhovateľom o cene opravy
v sume 163,65 eura a napriek tejto skutočnosti navrhovateľ túto cenu uhradil, považovať za dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 OSP, pre nepriznanie náhrady trov konania odporcovi,
ktorému by bez aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP patrila podľa § 142 ods. 1 OSP náhrada trov konania.
Pri rozhodovaní podľa § 150 ods. 1 OSP sa odvolací súd zaoberal aj tým, či použitím ust. § 150 ods.
1 OSP nevytvorí nerovnovážny stav a nezasiahne výrazne do majetkovej sféry v konaní úspešného
účastníka konania. Navrhovateľ je osoba bez pracovného pomeru a od 1. 11. 2011 je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie. Zistené sociálne osobné a majetkové pomery navrhovateľa umožňovali , aby
mu súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov , ktoré mu bolo uznesením zo dňa 19. 6. 2012, č. k.
5Ro/184/2012-41 priznané. Odporca je právnická osoba - spoločnosť s ručením obmedzený oprávnená
podnikať, pričom z výpisu z obchodného registra vyplýva, že základné imanie odporcu predstavuje 2
200 000 euro. Na základe týchto zistení potom možno prijať záver, že použitím ust. § 150 ods. 1 OSP
súd nepriznaním trov konania, ktoré odporcovi vznikli nevytvoril nerovnovážny stav a neprimeraným
spôsobom nezasiahol do jeho majetkovej sféry.

Podľa § 150 ods. 2 OSP ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.
V ustanovení § 150 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, ide o zdôraznenie zásady, že úspešnému účastníkovi
sa priznávajú trovy konania, ktoré boli vynaložené účelne, no keďže ide o konanie s nízkou hodnotou
sporu, možno pristúpiť k zníženiu prípadne nepriznaniu trov konania, ktoré sú voči pohľadávke v
drobnom spore neprimerané. Pôjde spravidla o vec s nízkou hodnotou sporu . V týchto konaniach najmä
trovy konania niekedy predstavujú niekoľko násobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom
súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s najnižšími nákladmi a nemôže
prevažovať záujem na vedení konania.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný spor (§ 200ea OSP),v ktorom navrhovateľ uplatnil sumu
vo výške 163,65 eura t.j. sumu nepresahujúcu 1000 eur, odvolací súd sa ďalej zaoberal tým, či nie
je daný dôvod na nepriznanie náhrady trov konania aj v zmysle ust. § 150 ods. 2 OSP. Podľa názoru
odvolacieho súdu porovnaním výšky trov konania odporcu v prvostupňovom konaní, ktoré vznikli titulom
trov právneho zastúpenia vo výške 847,52 eura oproti výške žalovanej istiny v sume 163,65 eura , možno
prijať záver o tom, že trovy konania v tomto drobnom spore sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke
163, 65 eura, pretože trovy tohto konania sú viac ako päťnásobne vyššie. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd pri rozhodovaní o trovách konania dospel k záveru, že okrem splnenia podmienok pre postup podľa
§ 150 ods. 1 OSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa existuje v danej veci aj zákonný dôvod pre
použitie ustanovenia § 150 ods. 2 OSP, podľa ktorého môže súd nepriznať trovy konania v drobných
sporoch, ak sú tieto trovy neprimerané voči pohľadávke.
Podľa názoru odvolacieho súdu za danej situácie je treba zohľadniť postavenie navrhovateľa -
spotrebiteľa, ktorý sa domáhal vrátenia ceny opravy výrobku, o ktorom sa domnieval, že sa naň vzťahuje
záručná oprava. Javí sa preto spravodlivým, aby každý z účastníkov tohto konania znášal svoje náklady
a trovy tohto konania sám, čí dochádza aj k naplneniu cieľa sledovaného v ust. § 1 OSP.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a
trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1, 2 OSP tak, že odporcovi ich nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP.
Navrhovateľ trovy v tomto štádiu konania podľa § 151 ods. 1 OSP prvej vety neuplatnil, preto odvolací
súd rozhodol tak, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.