Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoE/27/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106211188
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7106211188.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: XX XXX XXX, zast. spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: XX XXX
XXX proti povinnému K. I., nar. X.XX.XXXX, bývajúcemu I. H., H. XXX/XX, o vymoženie 1.088,76 eur s
prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad
v Košiciach, Moyzesova 34, pod sp.zn. EX 631/2006 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Košice I zo dňa 4. júla 2012, č.k. 26Er/1910/2006-15 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho
exekútora súd v konaní vydal dňa 5.5.2006 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
JUDr. Ing. Karola Mihala na vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného na základe Notárskej
zápisnice spísanej pred JUDr. Q. Ď., č. N XXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX zo dňa
X.XX.XXXX, v ktorej sa osvedčuje vyhlásenie S.. Y. H., advokáta konajúceho na základe splnomocnenia.
Taktiež súd zistil, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX oprávnený poskytol
povinnému úver vo výške 663,88 eura a povinný sa zaviazal tento úver vrátiť zvýšený o poplatok vo
výške 424,88 eura. Jej súčasťou bolo splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta S.. Y. H.
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z
úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre
exekúciu.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 1, 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 37 ods. 1
a § 39 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že splnomocnenie udelené povinným S.. Y. H. v zmluve o
úvere nie je platným právnym úkonom, preto nemohol S.. Y. H. pred notárom platne vyhlásiť uznanie
záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného a to
pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by ho mal pri
uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným,
čo malo za následok, že povinný si nemohol S.. Y. H. ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej
vôle. Takéto plnomocenstvo je právnym úkonom urobeným bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt
záujmov priečiace sa dobrým mravom. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho
zákonníka je neplatné aj vyhlásenie v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica

nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu. Preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a túto zastavil.

Ďalej uviedol, že obsahom spisu je aj podanie oprávneného - návrh na zmenu súdneho exekútora.
Uviedol však, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekučného konania,
preto nebol dôvod ani na vydávanie akýchkoľvek rozhodnutí smerujúcich k výkonu exekúcie.

Uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po tom, čo mu bude predložené
vyúčtovanie trov exekúcie a exekútorský spis.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku prerušiť a Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým
dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby
v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a
na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a
čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, dostatočne nezistil skutkový stav, pretože nebolo vykonané
dokazovanie a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa v
danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to udelením poverenia súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
uviedol, že poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí rozpor žiadostí
o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Zdôraznil, že
notár pri spisovaní notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, ani súdny exekútor, ani súd prvého
stupňa nezistili rozpor exekučného titulu so zákonom a vo veci bolo súdnemu exekútorovi udelené
poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal na úlohu notára pri spisovaní notárskej zápisnice (§ 36
Notárskeho poriadku) a tvrdil, že pokiaľ povinný nenapadol Notárskym poriadkom stanoveným postupom
úkon vykonaný notárom, nie je možné zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným
súdom a ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade
úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Mal za to, že ak je notárska zápisnica exekučným titulom,
musí s týmto titulom exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a nie je
oprávnený rušiť alebo meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom., inak by porušil zásadu
rovnosti a uplatnil by rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje právo na základe
exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Tvrdil, že exekučný súd porušil princíp
legality, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho
konania a založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave (Smernica rady 93/13/EHS),
ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd podľa jeho
názoru nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné
rozhodnutie. Namietal tiež správnosť záveru súdu prvého stupňa vo vzťahu k plnomocenstvu, ktoré
udelil v zmluve o úvere povinný ako dlžník zástupcovi na spísanie notárskej zápisnice, keď uvedené
plnomocenstvo považoval za neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ a pre rozpor
so zákonom považoval toto plnomocenstvo za neplatné. Uviedol, že povinný mohol kedykoľvek toto
plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka odvolať, čo však
neurobil. Mal za to, že plnomocenstvo nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, lebo nejde o zmluvné ustanovenie, ale ide o jednostranný úkon adresovaný
tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet
zastúpeného. Oprávnený tvrdil, že plnomocenstvo uvedené v zmluve o úvere je dostatočne určité a
zrozumiteľné a splnomocený zástupca neprekročil rozsah svojich právomocí, lebo urobil úkon len v
rozsahu splnomocnenia, t.j. uznal dlh vo forme notárskej zápisnice. Namietal nepreskúmateľnosť záveru
súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov a skutkových zistení, keď svoje rozhodnutie založil na
konštatovaní, že záujmy zástupcu sú v rozpore so zákonom. Za správny nepovažoval ani záver súdu

prvého stupňa, že notárska zápisnica, ak by mala byť spôsobilým exekučným titulom, musí byť spísaná
nielen povinným, ale aj oprávneným. Napokon poukázal na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú, pretože exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného
a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a je platným, právoplatným a vykonateľným, pričom
exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Počas trvania exekučného
konania nenastali žiadne nové skutkové ani právne okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja
exekučného súdu.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal
odvolací súd.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez
nariadenia pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( §
212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Právny názor oprávneného, že notárska zápisnica má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného
súdu, nie je správny. Notárska zápisnica, pokiaľ obsahuje formálne náležitosti stanovené Notárskym
poriadkom a súhlas dlžníka s jej vykonateľnosťou v exekúcii, nie je rozhodnutím, ako to vyplýva z
ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája.
Notárska zápisnica má povahu verejnej listiny (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku) a nemá preto účinky
právnej moci ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ako majú napríklad rozhodnutia súdu
vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O. s. p.). Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica
so súhlasom povinnej osoby s jej vykonateľnosťou má len formálny charakter, lebo obsahuje také
náležitosti, ktoré sú potrebné pre to, aby bola ako titul pre súdny výkon rozhodnutia vykonateľná. Notár
spíše notársku zápisnicu na základe prehlásenia povinnej osoby, ktorým súhlasí s jej vykonateľnosťou
bez toho, aby bol oprávnený (a povinný) skúmať jej podklad v hmotnom práve (napríklad, či zmluva, z
ktorej plnenie je predmetom notárskej zápisnice, bola účastníkmi skutočne uzavretá, či plnenie, na ktoré
sa povinný zaviazal, zodpovedá hmotnému právu, či povinný splnomocnil advokáta na zastupovanie v
súlade s hmotným právom a pod.).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá
dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi a to medzi splnomocniteľom na jednej
strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným
úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená
v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká,
musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj
obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán
potvrdený podpisom týchto subjektov. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi
jeho účastníkmi. Je preto vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami,
medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tento rozpor so záujmom
zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale
postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že
zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia. Takáto zmluva je
potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vzniknúť žiadne práva
a povinnosti.

Súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a
podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný
exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil S.. Y. H., advokátovi, súčasne
v predtlači zmluvy o úvere a teda povinný, ak chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský
úver, bol nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre S.. Y. H., v
ktorom ho splnomocnil súčasne na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto
podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre S.. Y.
H. súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za
neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na to, že pre rozhodnutie o odvolaní bolo podstatné posúdenie otázky spôsobilosti
predloženého exekučného titulu na vykonanie exekúcie, odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami
oprávneného nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a túto zastavil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva:

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny
dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je súd povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak
rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej
(prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj
„ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej
únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade
aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených
aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v
záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu
požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku
267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a
za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku to taktiež nevyplýva. Zmyslom riešenia predbežnej otázky
nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť
jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená
a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné
konanie nemožno prerušiť. Preto v tomto konaní nie je daný zákonný dôvod na prerušenie exekučného
konania podľa návrhu odvolateľa, v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala
potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ. Preto návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 12. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.