Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/65/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613236206
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613236206.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:
ZEMPLÍN MARKET, s.r.o., Slovenskej jednoty 13, Košice, IČO: 36600679, právne zastúpený JUDr.
Vladimírom Janočkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 1 proti žalovanému: Obuv LUNA,
s.r.o., Mlynská 39, Spišská Nová Ves, IČO: 36188271, právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Čollákom -
advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, o zaplatenie 5 381,78 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5 381,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5
% ročne od 16.8.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku z návrhu vo výške 322,50 eur a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho
zastúpenia vo výške 684,33 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti, čo do výšky požadovaných úrokov z omeškania návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 17.12.2013 na tunajšom súde návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 5 381,78 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16.8.2013 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 15.5.2009 uzatvorená
Zmluva o nájme obchodného priestoru v Obchodnom centre ZEMPLÍN Michalovciach č. 74/2009.
Žalovaný nepredložil žalobcovi bankovú záruku podľa článku V ods. 1 uvedenej zmluvy a tak žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku V. ods. 5. Žalovaný sa dostal do omeškania
s platením faktúry č. 10130658 na sumu 5 381,78 eur splatnou 15.8.2013.

Na základe žalobného návrhu a listín predložených žalobcom spolu s návrhom, tunajší súd vydal
dňa 17.2.2014 platobný rozkaz č. 9Ro/2167/2013-38, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný
odôvodnený odpor. V odpore uviedol, že požadovaná banková záruka bola žalovaným dňa 24.6.2009
predložená žalobcovi. Žalovaný si svoju povinnosť splnil a nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi
nevznikol nakoľko, nájomná zmluva bola ukončená k 31.7.2013 a až následne žalobca vystavil faktúru
č. 101306658. Žalovaný uhradil žalobcovi všetky splatné záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy,
žalovanému nespôsobil žiadnu škodu, pričom banková záruka bola určená práve na úhradu prípadných
škôd. Faktúra č. 10130658 bola žalobcovi vrátená ako nedôvodne vystavená. Na ozrejmenie uviedol, že
dňa 29.5.2013 bola žalovanému doručená výpoveď z nájomnej zmluvy č. 74/2009. Zo strany žalovaného
bola podaná dňa 17.6.2013 na Okresnom súde v Michalovciach žaloba o určenie neplatnosti tejto
výpovede a návrh na vydanie predbežného opatrenia na uloženie povinnosti žalobcu znášať nerušené
užívanie predmetu nájmu a zdržať sa jeho vypratania. Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovel uznesením zo dňa 12.7.2013. Dňa 8.7.2013 žalovaný obdŕžal list od žalobcu, v ktorom uviedol,
že dôvodom výpovede bolo to, že žalovaný bol v omeškaní s platením nájomného viac ako jeden mesiac

a požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku V. ods. 5 zmluvy o nájme. Dňa 24.7.2013 doručil
žalobca právnemu zástupcovi žalovaného späťvzatie výpovede z nájmu a odstúpenie od nájomnej
zmluvy. Po späťvzatí výpovede bol zo strany žalovaného návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu
vzatý späť, na základe čoho súd konanie zastavil. Pohnútkou žalobcu na ukončenie nájomného vzťahu
bola intervencia iného predajcu rovnakého sortimentu. Nájomný vzťah bol ukončený k 31.7.2013 a
obchodný priestor bol fyzicky odovzdaný a prevzatý 30.7.2013. Faktúru následne vystavenú považuje
žalovaný za neoprávnenú.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci nedostavili. Doručenie predvolania mal súd riadne
preukázané a preto poukazujúc na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že žalobca si zmluvnú
pokutu uplatňuje z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného v tom smere, že banková záruka nebola
ním opätovne predložená po uplynutí jedného roka, čo bolo aj dôvodom odstúpenia žalobcu od nájomnej
zmluvy. Ďalej uviedol, že žalovaný bol neplatičom nájomného (v dvoch prípadoch plnil až na základe
platobných rozkazov) a z toho dôvodu mu bola daná aj výpoveď z nájmu. Výpoveď následne vzal žalobca
späť a využil možnosť odstúpenia od zmluvy

Právny zástupca žalovaného zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom odpore. Poukázal na to,
že zo strany žalovaného banková záruka bola zložená dňa 24.6.2009. Faktúra na zaplatenie zmluvnej
pokuty bola žalobcom vystavená až po skončení zmluvného vzťahu t.j. v čase keď už banková záruka
mala byť vrátená žalovanému z dôvodu ukončenia nájomného vzťahu, pričom počas jeho trvania
žiadna škoda žalobcovi nevznikla. Uvedené je v rozpore so zvyklosťami v obchodnom styku. Za trvania
zmluvného vzťahu žalobca bankovú záruku doplniť nežiadal. Opätovne poukázal na to, že žalobca
sa snažil zbaviť žalovaného ako nájomcu o čom svedčí to, že žalovanému dal neplatnú výpoveď z
nájmu, ktorú následne vzal späť a následne jednostranne odstúpil od zmluvy. Takéto správanie považuje
žalovaný za šikanózny výkon práva.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o nájme obchodného
priestoru č. 74/209, faktúrou č. 10130658, stanoviskom žalovaného k zmluvnej pokute, odstúpením od
zmluvy, oznámením ČSOB, a zistil tento skutkový stav:

Dňa 15.5.2009 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá Zmluva o
nájme obchodného priestoru v Obchodnom centre Zemplín v Michalovciach č. 74/09. Účelom nájmu bolo
využívanie obchodného priestoru na prevádzkovanie predajne - Obuv, kožená galantéria, doplnkový
sortiment. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to dobu 5 rokov s tým, že nájomný vzťah
vznikol dňa 15.5.2009. Zmluvné strany sa dohodli na výške mesačného nájomného 2 680,- eur bez DPH
za celý predmet nájmu.

V zmysle článku V. bod 1 uvedenej nájomnej zmluvy, nájomca predloží prenajímateľovi do 30 dní
od uzavretia zmluvy bankovú záruku vo výške 5 381,775 eur, ktorá predstavuje súčet základného
nájomného a ďalších poplatkov za obdobie jedného mesiaca v 1. roku nájmu. Banková záruka musí
byť platná minimálne po dobu jedného roka s obnovovaná po celú dobu platnosti nájomnej zmluvy.
Podľa článku V bod 5 nájomnej zmluvy, ak nájomca nepredloží bankovú záruku (alebo jej časť) v
termíne a spôsobom vyššie dohodnutým, má prenajímateľ právo jednostranne odstúpiť od tejto zmluvy
s okamžitou platnosťou, pričom mu vzniká nárok na zmluvnú pokutu vo výške na akú mala byť banková
záruka vystavená.

Faktúrou č. 10130658 zo dňa 1.8.2013 s dátumom splatnosti 15.8.2013 žalobca vyúčtoval žalovanému
sumu 5 381,78 eur titulom zmluvnej pokuty podľa článku V bod 5 Zmluvy o nájme obchodného priestoru
v Obchodnom centre ZEMPLÍN v Michalovciach číslo 74/09 vo výške, na akú mala byť banková záruka
vystavená. Žalovaný vrátil žalobcovi uvedenú faktúru s listom zo dňa 27.8.2013, v ktorom uviedol, že

uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu považuje za bezdôvodné a neoprávnené z dôvodu, že neboli
splnené predpoklady v zmysle článku V bod 5 zmluvy.

Listom adresovaným žalovanému zo dňa 24.7.2013 žalobca odstúpil od nájomnej zmluvy č. 74/2009
zo dňa 15.5.2009 z dôvodu nepredloženia bankovej záruky podľa článku V ods. 5 nájomnej zmluvy.
Zároveň týmto listom vyzval žalobcu, aby dňom jeho doručenia odovzdal obchodný priestor nájomcovi
podľa podmienok uvedených v článku XII nájomnej zmluvy a k zaplateniu zmluvnej pokuty podľa článku
V bod 5 nájomnej zmluvy.

Dňa 30.7.2013 bol spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí obchodného priestoru v obchodnom centre
ZEMPLÍN Michalovce, podľa ktorého nájomca - žalovaný odovzdal prenajímateľovi - žalobcovi nebytový
priestor bez závad s prihliadnutím na bežné opotrebovanie.

Listom zo dňa 24.6.2009 oznámila Československá obchodná banka, a.s., Bratislava žalobcovi zloženie
bankovej záruky zo strany žalovaného vo výške 5 381,78 eur, na základe ktorej sa banka zaviazala
zaplatiť žalobcovi sumu do uvedenej výšky na základe písomnej výzvy na zaplatenie a prehlásenia,
že žalovaný si nesplnil svoje platobné povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy napriek predloženej
výzve na jej zaplatenie. Platnosť bankovej záruky končí dňom, kedy bude vrátený jej originál alebo
vyplatením celej záručnej sumy, najneskôr však dňa 23.6.2010. Podľa oznámenia uvedenej banky k
uplatneniu záruky zo strany žalobcu nedošlo t.j. banke nevznikla povinnosť realizovať platbu v prospech
žalobcu. Originál záruky bol v súlade s dispozíciami žiadateľa o vystavenie záruky zaslaný na jeho
adresu doporučenou zásielkou.

Podľa § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
"nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré
sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a
splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom
uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená
národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Vykonaným dokazovaním mal súd v konaní preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
Zmluva o nájme obchodného priestoru podľa zákona č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových
priestorov. Nájom nebytových priestorov osobitne upravuje uvedený zákon. Ide o špeciálny predpis
vo vzťahu k všeobecnému predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Ak teda tento osobitný zákon
neobsahuje príslušné ustanovenia, uplatňuje sa pri nájme nebytových priestorov právna úprava
nájomnej zmluvy zakotvená v ustanoveniach Občianskeho zákonníka a to i v prípade, že ide o zmluvný
vzťah medzi podnikateľmi, ktorý by inak podliehal právnemu režimu Obchodného zákonníka.

Zmluva o nájme obchodného priestoru bola medzi účastníkmi konania uzavretá ako zmluva
medzi podnikateľskými subjektmi. Zmluva má všetky zákonom požadované náležitosti. Zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú - obdobie piatich rokov, so začiatkom nájomnej doby najneskôr 15.5.2009.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nájom bol ukončený jednostranným odstúpením od zmluvy
zo strany žalobcu ako prenajímateľa, pričom k odovzdaniu nebytových priestorov žalobcovi došlo dňa
30.7.2013.

Predmetom tohto konania bolo zaplatenie zmluvnej pokuty. Napriek tomu, že zmluva o nájme bola
uzatvorená medzi podnikateľmi, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti posudzoval nárok žalobcu
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, poukazujúc na to, že zákon č. 116/1990 Z.z. ustanovenia
o zmluvnej pokute neobsahuje. Zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi konania dohodnutá písomne v
článku V bod 5 zmluvy. Z uvedeného dojednania je zrejmá výška zmluvnej pokuty, ktorá aj keď nie je v
článku V bod 5 uvedená číselne, je určený spôsob jej určenia tak, že výška zmluvnej pokuty je vo výške
na akú mala byť vystavená banková záruka. Výška bankovej záruky je pritom uvedená v článku V bod
1 zmluvy v sume 5 381,775 eur.

Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti nájomcu - žalovaného predložiť
bankovú záruku (alebo jej časť) v termíne a spôsobom vyššie dohodnutým. Podľa článku V bod 1
zmluvy, banková záruka musí byť platná po dobu minimálne jedného roka a obnovovaná po celú dobu
platnosti nájomnej zmluvy. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný ako nájomca dňa 23.6.2009
vystavil prostredníctvom banky bankovú záruku na požadovanú sumu. Uvedená banková záruka mala
platnosť najneskôr do 23.6.2010 t.j. po dobu jedného roka a následne originál záruky bol vrátený
žalovanému. Nájom nebytových priestorov trval v zmysle uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi aj po
uvedenej dobe a to do 30.7.2013. Zo strany žalovaného nebolo v konaní preukázané (ani tvrdené), aby
po uplynutí jedného roka doby nájmu obnovil bankovú záruku v súlade s uvedeným článkom zmluvy. Na
základe toho súd konštatuje, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti obnovovať bankovú
záruku po dobu platnosti nájomnej zmluvy, ktorej porušenie má za následok povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu dojednanú v článku V bod 5 zmluvy. Na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty nemá vplyv
tá skutočnosť, že zmluvnú pokutu žalobca fakturoval žalovanému až po ukončení zmluvného vzťahu.
Pojem faktúry Občiansky zákonník nepozná a zaplatenie zmluvnej pokuty nebolo časovo obmedzené
dohodou zmluvných strán. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi porušením uvedenej
zmluvnej povinnosti.

Súd sa zaoberal aj výškou uplatnenej zmluvnej pokuty poukazujúc na ustanovenie § 545a Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že zmluvná pokuta nie je v danej veci neprimerane vysoká. Účelom
zmluvnej pokuty je postih dlžníka v prípade nesplnenia zmluvnej povinnosti. Prijateľnosť výšky zmluvnej
pokuty je pritom potrebné posudzovať v čase, kedy vznikal zmluvný vzťah. Výška zmluvnej pokuty
je závislá od rizika, ktoré môže vzniknúť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Povinnosť na jej
zaplatenie vzniká pri porušení povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje a to bez ohľadu na to,
či týmto porušením bola spôsobená škoda, alebo nie a bez ohľadu na zavinenie. V danej veci výška
zmluvnej pokuty bola určená vo výške bankovej záruky, ktorá mal byť obnovovaná počas celej doby
nájmu. Skutočnosť, že žalobca počas doby nájmu nežiadal o jej obnovenie nemôže mať vplyv na výšku
zmluvnej pokuty, keďže táto povinnosť vyplývala žalovanému priamo zo zmluvy. V súvislosti s výškou
zmluvnej pokuty žalovaný poukazoval aj na zvyklosti v obchodnom styku. Keďže dojednanie o zmluvnej
pokute je súčasťou nájomnej zmluvy, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd
na uvedené neprihliadal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu žalobcu, čo do zaplatenia požadovanej zmluvnej
pokuty vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca si žalobným návrhom uplatnil voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Vzťahy
vyplývajúce zo zmluvy o nájme uzatvorenej medzi účastníkmi sú občianskoprávnymi vzťahmi. Výšku
úrokov z omeškania upravuje § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., z ktorého vyplýva, že horná hranica
úrokov z omeškania je stanovená kogentne a jej prekročenie nie je prípustné. Súd preto žalobcovi priznal
úrok z omeškania len vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky
nad 9 % ročne bola žaloba zamietnutá.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.. Trovy boli priznané
žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti pokiaľ sa týka výšky priznaných
úrokov z omeškania. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške
322,50 eur a z trov právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žalobca trovy
právneho zastúpenia vyčíslil v sume 717,83 eur, súdom boli priznané trovy právneho zastúpenia vo
výške 684,33 eur. Hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená podľa § 10 uvedenej vyhlášky
predstavuje 190,89 eur. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej služby:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 21.9.2011 (§ 13a ods. 1 písm. a/)

- podanie žalobného návrhu dňa 25.10.2013 (§13a ods. 1 písm. c/)

- účasť na pojednávaní dňa 3.6.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/)

t.j. spolu odmena vo výške 572,67 eur. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu
(§ 15 písm. a/) za jeden úkon v roku 2011 vo výške 7,41 eur, jeden úkon v roku 2013 vo výške 7,81
eur a jeden úkon v roku 2014 vo výške 8,04 eur, t.j. spolu režijný paušál vo výške 23,26 eur. Ďalej bola
žalobcovi priznaná náhrada hotových výdavkov právneho zástupcu za cestu Košice - Spišská Nová
Ves a späť. Cestovné bolo uplatnené vo výške cestovného motorovým vozidlom. Zo strany právneho
zástupcu nebola preukázaná nevyhnutnosť cesty motorovým vozidlom, cena pohonných hmôt, ani
priemerná spotreba jeho motorového vozidla, pri ktorej vychádzal pri výpočte. Súd preto priznal cestovné
len vo výške cestovného vlakom za jednu cestu Košice - Spišská Nová Ves vo výške 4,- eura t.j. cesta
tam a späť 8,- eur, poukazujúc aj na dobré vlakové spojenie medzi týmito mestami. Náhrada straty času
za cestu na pojednávanie bola priznaná za 6 polhodín t.j. 6 krát 13,40 eur, t.j. vo výške 80,40 eur. Trovy
právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 684,33 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnom poriadku.