Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 13T/86/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5706010962
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5706010962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Martin dňa 03.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
C. Q. I. C. U. Á. M. Q. , W.. XX.XX.XXXX U. V., trvale bytom V.Š. - L., M.
Č.. XXX/XX, kde sa však nezdržiava, podľa vlastného udania bytom

F., F. X, XXXX J., M.. Č.. U. U. U. U. Ú.
Ž.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1/

dňa 13.04.2006 okolo 20.00 hod. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch,
okr. Martin, v priestoroch I. oddielu v tzv. kultúrnej miestnosti obž. C. Q. pristúpil k spoluodsúdenému
Y.. R. F., W.. XX.XX.XXXX a viackrát ho udrel päsťou do oblasti hlavy, trupu, následne poškodeného
pravdepodobne spoluobžalovaný Y. T., W.. XX. XX. XXXX stiahol na zem, kde ho opakovane udrel
päsťou do oblasti hlavy a potom poškodeného spoločne na zemi s obž. C. Q. bili päsťami a kopali do tela,
čím mu spôsobili pomliaždeniny na ľavom ramene a na chrbte vyžadujúce liečenie 5 dní, bez potreby

vystavenia práceneschopnosti,

2/
dňa 23.04.2006 v presne nezistenom čase v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v
L.E., I.. Y., v priestoroch I. oddielu, na izbe obž. C. Q. pristúpil k ml. R. F. a otvorenou dlaňou pravej ruky
ho prudko udrel do oblasti ľavého ucha v dôsledku čoho poškodený prestal na toto ucho počuť, bolelo
ho a pískalo mu v ňom, čím mu spôsobil poškodenie ušného bubienka ľavého ucha, ktoré zranenie by

si v prípade zaradenia poškodeného do pracovného procesu vyžiadalo vystavenie práceneschopnosti
v trvaní 10 dní, počas ktorých bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života, najmä bolestivosťou,

3/
v presne nezistenom čase v období od 15. 02. 2006 do 19. 04. 2006 v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody pre mladistvých v L., I.. Y., v priestoroch oddielu IIB obž. C. Q. pod hrozbou bitky a údermi

otvorenou dlaňou do oblasti tváre nútil spoluodsúdeného Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, aby mu z jedálne nosil
a odovzdával stravu a keď to poškodený odmietol vykonať, bil ho po tvári otvorenou dlaňou, aj päsťou,
niekedy aj koženým remeňom, čo zdôvodňoval tým, že poškodený neuposlúchol jeho príkazy, čím mu
nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali ošetrenie, ani práceneschopnosť,

4/
dňa 19.04.2006 okolo 19.00 hod. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v L.E., I..

Y., v priestoroch oddielu IIB, pri sčítacom nástupe odsúdených, obž. C. Q. udieral otvorenými dlaňamia päsťami Y. Y. po tvári, krku a tele s odôvodnením, že to má za to, že mení svoje raňajky s inými a nie
s ním, následne ho udrel otvorenou dlaňou pravej ruky prudko do oblasti ľavého ucha, v dôsledku čoho
poškodený prestal na ucho počuť, bolelo ho a pískalo mu v ňom, obž. C. Q. poškodenému potom pod

hrozbou bitky zakázal ísť k lekárovi, poškodený zo strachu, že ho obžalovaný bude opätovne biť, išiel
k lekárovi až 28.04.2006 pre bolesti ucha, čím mu spôsobil poškodenie ušného bubienka ľavého ucha,
ktoré zranenie by si v prípade zaradenia poškodeného do pracovného procesu, vyžiadalo vystavenie
práceneschopnosti v trvaní 10 dní,

t e d a

v bodoch 1/-4/
- pokračovacím konaním inému úmyselne ublížil na zdraví, pričom v bodoch 1/ a 2/ čin spáchal na
chránenej osobe a v bode 1/ spoločným konaním sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť,

ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu tohto trestného činu, avšak k jeho dokonaniu nedošlo,

v bodoch 3/ a 4/
- pokračujúcim konaním iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l

v bodoch 1/-4/
- pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., z toho v bodoch 1/ a 2/ aj podľa ods.

2 písm. a/ pri § 156 Tr. zák. a v bode 1/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák.,

v bodoch 3/, 4/
- pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák..

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2,

ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 104/12 Z. z. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu pri povolení podmienečného odkladu výkonu uloženého úhrnného trestu
odňatia slobody určuje skúšobnú dobu na 2 /dva/ roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný C. Q. povinný nahradiť poškodenému Y. Y., W.. XX. XX. XXXX,
M. F. T., Ž. Č.. X/XX, ním uznanú škodu vo výške 99,58 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený Y. Y., W.. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., Ž. Č.. X/XXso zvyškom
nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal na Okresný súd Martin pod. sp. zn. 13T/86/2006
obžalobu na obv. C. Q. a obv. Y. T., o ktorej rozhodol Okresný súd v Martine rozsudkom dňa 20.11.2006,
a proti ktorému bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn.
2To/19/2007 zo dňa 14.03.2007 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na v potrebnom rozsahu znovu prejednanie a rozhodnutie. Odvtedy došlo k dvom zmenám vzákonných sudcoch, pričom posledne konajúci zákonný sudca od mesiaca september 2013, kedy mu
bola trestná vec pridelená vykonával úkony smerujúce k možnosti reálneho konania, v záujme čoho
rozhodol o vylúčení spoluobžalovaného Y. T. zo spoločného konania a k zrealizovaniu procesných

úkonov políciou vo vzťahu k obž. C. Q..

Na konanom hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a náhrade
škody, keďže súd nevykonával dokazovanie o vine, z dôvodu prijatia vyhlásenia o vine obžalovaného, v
súvislosti so skutkovými zisteniami a právnou kvalifikáciou obžalovaného v nadväznosti aj na priznanie

sa obžalovaného a oľutovanie spáchanej trestnej činnosti, to všetko v dôsledku znovu vykonania
hlavného pojednávania pre zmenu samosudcu, t. j. v súlade s ust. § 277 ods. 5 Tr. por..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal k výroku o treste a náhrade škody. Vo svojej výpovedi
poukázal na to, že prehodnotil svoj postoj k trestnej činnosti, opätovne pred súdom úprimne svoju ľútosť
prejavil. Od spáchania trestnej činnosti v tejto trestnej veci došlo u neho k významným pozitívnym

zmenám, žije s priateľkou riadnym životom v zahraničí s ich maloletou dcérou, vie pracovať a v zahraničí
aj pracoval. Od svojho prepustenia z posledného výkonu trestu v mesiaci február 2007 žil na Slovensku
riadne, nemal trestné stíhania, priestupkové konania. Priamo pred súdom, ako prejav zmeny svojho
postoja k trestnej činnosti, urobil vyhlásenie k uznaniu nároku poškodeného Y. Y. čo do dôvodu a výšky
99,58 €, ktorú mu aj má záujem uhradiť.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný na území Slovenska dvakrát súdne trestaný ako
mladistvý, posledný výkon trestu vykonal dňa 24.02.2007. Z ostatných lustrácií nevyplývajú žiadne
negatívne informácie k obžalovanému, na súdoch SR nemá iné konanie, než aktuálne (13T/86/2006),
nemá žiadny záznam v ústrednej evidencii priestupkov.

Okresný súd v Martine po riadení vykonaného dokazovania, postupom uvedeným v Trestnom poriadku,
prihliadajúc na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní, pri zachovaní ich rovnosti, hodnotil
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
tejto trestnej veci jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či by ich obstaral sám, alebo orgány činné

v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, a takto mal za preukázané, významne prihliadajúc aj na
vyhlásenieovine,žeobž.C.Q.skutkami,uvedenýmivovýrokovejčastitohtorozsudkuavychádzajúcimi
z podanej obžaloby, naplnil po ustálení ich čiastkových útokov a správnemu ustáleniu z hľadiska
pokračovania a len z časti v štádiu pokusu, všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., z toho v bodoch 1/ a 2/ aj podľa ods. 2 písm.

a/ pri § 156 Tr. zák. a v bode 1/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák. a v bodoch 3/, 4/ pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Súd
bližšie nezasahoval do uplatnenia práv obžalovaného k určeniu ďalšieho smeru hlavného pojednávania
a určenia rozsahu potreby dokazovania, ktorý tak významne prehodnotil svoj postoj k trestnej činnosti,
k poškodenému a k svojmu vtedajšiemu protiprávnemu konaniu sa postavil kriticky.

Po zhodnotení všetkých, v tomto rozsudku uvádzaných okolností, súd pri úvahách o druhu a výmere
trestu prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, súčasne

tým trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, teda postupom podľa § 34 ods.
1 Tr. zák., a následne, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol v súlade s ust. § 34 ods.
4 Tr. zák. na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, tiež jeho pomery a možnosti nápravy. Okrem už uvedených
skutočností v odôvodnení tohto rozsudku, súd v rámci priťažujúcich a poľahčujúcich okolností zistil,

že u obžalovaného sú dané dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j., že sa
priznal k spáchaniu trestných činov - prečinu a zločinu a skutočne úprimne ich oľutoval, tiež v ust. § 36
písm. n/ Tr. zák., t. j. že napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, významne prehodnotiac svoj
postoj k nej v plnom rozsahu vo vzťahu k vine, ostanúc tak len súdu dokazovať otázku trestu a náhrady
škody. Pozitívne z hľadiska obžalovaného vyhodnotil (aj keď to nemohol v zmysle Trestného zákona

považovať za poľahčujúcu okolnosť) aj jeho dobrovoľné a na hlavnom pojednávaní bezprostredné
uznanie nároku poškodeného Y. Y., čo do dôvodu a výšky 99,58 €, po jeho oboznámení na začiatku
hlavného pojednávania o tom, že v tejto výške - čo do vyjadrenia konkrétnej sumy číselne - si ju
poškodený uplatňuje. Súčasne u obžalovaného zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr.zák., t. j. že spáchal viac trestných činov - zločin a prečin. Pri existencii tak dvoch poľahčujúcich a jednej
priťažujúcej okolnosti súd aplikoval ust. § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., súčasne však musel aplikovať aj ust.
§ 41 ods. 2 Tr. zák. v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 104/12 Z. z.,, keďže musel ukladať úhrnný

trest odňatia slobody za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom, spáchaných dvoma
skutkami, čím bola daná dolná hranica trestnej sadzby, pri najprísnejšom zbiehajúcom sa trestnom čine
- zločine, 2 roky odňatia slobody, ktorú aj súd pri rozhodnutí o treste použil, zistiac a chtiac mu uložiť
trest odňatia slobody bezprostredne nespojený s jeho výkonom, keďže mal za to, že sú splnené všetky
zákonné podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. umožňujúce povoliť podmienečný

odklad výkonu trestu odňatia slobody, spočívajúce v osobe obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, možno mať dôvodne za to,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie
je nevyhnutný, už opakujúc nevyvrátenú a samotným obžalovaným prezentovanú významne pozitívnu
zmenu v jeho spôsobe života v rodinnej, pracovnej oblasti, nezistenie iných súdnych trestných konaní,
nezistenie priestupkových konaní, kritická zmena postoja k ním spáchanej a uznanej trestnej činnosti,

uznanie nároku na náhradu škody, popri významnom časovom fakte - plynutí času, čo je nevyhnutné
vyhodnotiť za daných okolností v jeho prospech, keď od spáchania trestnej činnosti uplynulo viac ako
osem rokov. Keďže súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého úhrnného trestu odňatia
slobody, musel súčasne v zmysle ust. § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určiť primeranú skúšobnú
dobu v rozmedzí jedného roka až piatich rokov a pokiaľ mu ju určil vo výmere 2 roky tak ju určil preto,

lebo je to dostatočne dlhý čas na zistenie, či vie aj naďalej viesť riadny život tak, ako sa to javí, že ho
žije po svojom prepustení z výkonu trestu dňa 24.02.2007, t. j. už pred viac ako 7-mi rokmi. Ak súd
zistí, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, že riadny život nevedie, teda, že spáchal predovšetkým
trestný čin alebo priestupok, musel by rozhodovať o vykonaní trestu odňatia slobody. Ak však zistí, po
skončení skúšobnej doby, že viedol riadny život, rozhodne o jeho osvedčení a zahladení odsúdenia.

Súd je presvedčený, že takto uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody postačí na splnenie
hlavne svojho prevýchovného účelu, a že žiadne ďalšie opatrenia vo vzťahu k prejednávanej veci a
obžalovanému už nebudú ďalej potrebné, čo však záleží na samotnom obžalovanom.

V adhéznom konaní súd rozhodoval aj o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeným Y. Y., ktorú

vovzťahukmajetkovejškodevovýške99,58€mupriznalvzhľadomkuznaniučododôvoduatejtovýšky
samotnýmobžalovaným,postupompodľa§287ods.1Tr.por.KeďžepoškodenýY.Y.siuplatňovalnárok
na náhradu škody vo väčšej výške - v súvislosti s odkazom na obodovanie zranení, s týmto zvyškom
nárokuhoodkázalvsúladesust.§288ods.2Tr.por.naobčianskesúdnekonanie.Onárokunanáhradu
škodypoškodenéhoR.F.nerozhodovalrozsudkom,pretože,vychádzajúcajzuzneseniaKrajskéhosúdu

v Žiline sp. zn. 2Tos/19/2007 zo dňa 14.03.2007, tento nebol uplatnený riadne, o čom súd aj rozhodol
procesným rozhodnutím na hlavnom pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)