Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Blažena Fedorková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/173/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208835
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613208835.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobcu Z.
T., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. XXX, O. N.Q. X. T., P. Y. XXX, Y. zastúpeného JUDr. Blaženou Vindtovou -
advokátkou, Sídl. SNP 295/21, Prakovce proti žalovanej E. Š., V.. X.XX.XXXX, P. Š. XX, H., za účasti
vedľajšieho účastníka Komunálnej poisťovne a.s., VIG, Štefánikova 17, Bratislava o zaplatenie sumy
376,65 Eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 338,98 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 338,98 Eur od 27.2.2013 do zaplatenia a na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr.
Blaženy Vindtovej trovy konania vo výške 436,98 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu súdneho poplatku sumu 20,- Eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.5.2013 domáhal, aby žalovanej bola uložená
povinnosť zaplatiť mu sumu 376,65 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Žalobu
odôvodňoval tým, že dňa 6.2.2012 o 19,15 hod. došlo v obci Prakovce k dopravnej nehode, pri
ktorej bol zranený. Následky dopravnej nehody zistil a ohodnotil aj znalec z odboru zdravotníctva,
odvetvie chirurgia a to v odbornom vyjadrení č. 4/2012 zo dňa 19.3.2012 a to 105 bodmi, čo pri
hodnote bodu 15,38 Eur to činí 1.614,90 Eur. Žalovaná svoju zodpovednosť uznala v plnom rozsahu
o čom svedčí Zmier uzavretý v konaní č. 1Pv 230/12. Dňa 21.2.2012 žalovaná nahlásila poistnú
udalosť vedľajšiemu účastníkovi za účelom likvidácie jej likvidácie. Po zaslaní požadovaných dokladov,
poukázala poisťovňa sumu 943,50 Eur a to dňa 15.10.2012. Po následnej urgencii listom zo dňa
13.12.2012 poisťovňa odmietla plniť s poukazom na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Dňa
26.2.2012 bola poukázaná suma 294,75 Eur, avšak náhrada vo výške 376,65 Eur vyplatená nebola.
Žalobcovi bola celkovo vyplatená suma 1.238,25 Eur.
Súd v zmysle žaloby vydal vo veci dňa 15.5.2013 platobný rozkaz č. 8Ro 168/2013 - 15 proti ktorému
v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná odpor s odôvodnením. V odôvodnení odporu uviedla, že
si splnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona a nahlásila poistnú udalosť na poisťovni, takže škoda
mala byť žalobcovi uhradená z jej PZP, takže by mala byť len vedľajšou účastníčkou a poisťovňa bymala byť žalovanou stranou. Poukázala na skutočnosť, že poisťovňa neplnila v plnej výške z dôvodu
toho, že poškodený bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k návrhu uvádzal, že ukončil šetrenie škodovej udalosti a
vyplatil dňa 11.10.2012 žalobcovi poistné plnenie vo výške 943,50 Eur na základe lekárskeho posudku
MUDr. R. O.o dňa 28.8.2012. Vedľajší účastník v plnej miere akceptoval lekársky posudok a jeho bodové
hodnotenie (80 bodov) avšak poistné plnenie krátil o 25% z dôvodu spoluzavinenia poškodeného,
vzhľadom na priebeh dopravnej nehody. Poškodený bol na základe oznámenia OR PZ, Okresný
dopravný inšpektorát Spišská Nová Ves značne pod vplyvom alkoholu s výsledkom toxikologického
vyšetrenia 2,45 promile alkoholu v krvi, pričom k dopravnej nehode došlo tak, že žalovaná, ako vodička,
zachytila žalobcu ľavým spätným zrkadlom. Navrhoval, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru toxikológie za účelom vyriešenia otázky, aký vplyv mal stav alkoholu v krvi poškodeného na
priebeh dopravnej nehody, na spôsob jeho chôdze a či bol a do akej miery bezpečným účastníkom
cestnej premávky. Tiež žiadal, aby si súd vyžiadal znalecký posudok vyhotovený v priebehu
vyšetrovania od polície najmä plán z miesta nehody za účelom zistenia, či v mieste stretu motorového
vozidla s poškodeným, mohol tento použiť chodník a tiež zistiť v akej vzdialenosti od krajnice sa
poškodený v čase zrážky nachádzal.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpoveďou svedka, oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov najmä oznámením o škodovej udalosti, zmierom uzavretým podľa § 220
Trestnéhoporiadku,odbornýmvyjadrenímč.4/2012,záznamomzdopravnejnehody,relácioudopravnej
polície PZ o priebehu dopravnej nehody, oznámením Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi zo
dňa 5.10.2012 aj s obsahom celého spisu č. 11P 27/2012 a zistil tento skutkový stav :
Dňa 6.2.2012 o 19,15 hod. došlo v obci Prakovce k dopravnej nehode a to tak, že žalovaná ako vodička
osobného motorového vozidla na úseku cesty z Prakoviec na Gelnicu začala predchádzať kamión a
počas predchádzania ľavou časťou vozidla - ľavým vonkajším spätným zrkadlom zrazila kráčajúceho
žalobcu ktorý ako chodec išiel v smere jej jazdy, teda pri ľavom okraji cesty. Tým, že žalovaná porušila
§ 15 ods. 4 c) z. č. 8/2009 Z. z. podľa ktorého vodič nesmie predchádzať, ak by ohrozil alebo obmedzil
vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky, ublížila žalobcovi na
zdraví tak že mu spôsobila otras mozgu, zlomeninu vretennej kosti a zlomeninu lakťovej kosti.
Poranenie žalobcu bodovo ohodnotil MUDr. Š. V.a 105 bodov v odbornom vyjadrení č. 4/2012 zo dňa
19.3.2012. Žalovaná riadne nahlásila poistnú udalosť vedľajšiemu účastníkovi, dňa 15.6.2012 uznala
svoju zodpovednosť za skutok ktorý spáchala a so žalobcom uzavrela v zmysle § 220 Trestného
poriadku zmier. Poisťovňa poistnú udalosť likvidovala však poistné plnenie znížila o 25% z dôvodu toho,
že vzala v úvahu okolnosti, ktoré dopravnej nehode predchádzali a svojou povahou sa podieľali na
vznikuškody.Takoutookolnosťoujepohybžalobcu,ktorýmalvčasenehody2,45promilealkoholuvkrvi,
takže mohol byť jeho pohyb nekoordinovaný a tiež jeho pád mohol byť ovplyvnený požitím alkoholom.
Žalobca nepoprel, že išiel na pivo do pohostinstva, v ktorom vypil 2 x 0,5 dcl alkoholu a jedno pivo.
Domov kráčal po ľavej strane cesty, keďže chodník tu nie je a tlačil sa na ľavú stranu až na trávnatú
plochu, pretože zaregistroval kamión. Viac si nepamätá, len že ho zobrala sanitka do nemocnice, mal
otras mozgu a zlomenú ruku a spamätal sa až v Krompachoch v nemocnici. Mal oblečenú svetlosivú
vetrovku. Mohlo byť 18,00 až 19,00 hod večer. Poprel, že by šiel stredom vozovky, alebo bližšie ku
jej stredu, pretože u chodí veľa aut a kamiónov. Pokiaľ ide o návrh vedľajšieho účastníka o nariadení
znaleckého dokazovania, domnieval sa, že by sa jednalo len o hypotetické predpoklady.
Žalovanánepoprela,žezapríčinila nehodutým,žeobiehalakamiónaľavýmzrkadlomudreladožalobcu,
ale sčasti ju zvinil aj žalobca, pretože nebol v triezvom stave a nemal ani reflexné prvky. Mal oblečenú
sivú bundu a sivú čiapku. Šiel síce v smere jazdy, po druhej strane cesty, ale ak by šiel po krajnici, tak by
do neho nenarazila. Podľa jej názoru sa žalobca nepohyboval po krajnici ale pretože bol pod vplyvom
alkoholu, zrejme vybočil viac do stredu cesty. Pred obiehaním kamiónu jej šofér kamiónu dal signál, že
môže prebiehať, pretože ani on žalobcu nevidel. Žalobcu ona zaregistrovala asi 5 metrov predtým než
došlo k zrážke. Snažila sa natlačiť tesne ku kamiónu, ale zrážke nezabránila. Náraz bol taký veľký, že
ľavé spätné zrkadlo mala zlomené. Cesta bola dosť široká, takže určite vozidlom neprešla na druhústranu krajnice. Po nehode hneď poskytla žalobcovi prvú pomoc. Snažila sa mu ľudsky pomôcť, napriek
tomu, že žalobca sa na jej adresu vulgárne vyjadroval a chcel pokračovať v ceste. Nevie posúdiť, či
to bol len následok úrazu alebo následok toho, že bol pod vplyvom alkoholu. Ona si riadne a včas
plnila zákonné zmluvné poistené, takže poisťovňa mala plniť náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi. Za
tým účelom sa poistenie platí, že keď sa takáto škoda stane, má poisťovňa povinnosť plniť. Pokiaľ sa
rozhodla poisťovňa, že nebude plniť, mal by to byť spor medzi žalobcom a poisťovňou. Ona svoju vinu
uznala, svoj čin oľutovala a prispela aj na dobročinné účely.
Z vyšetrovacieho spisu ODI OR PZ Spišská Nová Ves č. ČVS: ORP-6/DI-SN-2012 súd zistil, že
obsahom tohto spisu je zápisnica o ohliadke miesta dopravy, fotodokumentácia, náčrt a plán z miesta
nehody. Taktiež sa tu nachádza odborné vyjadrenie S.. Y. N.. Zo zápisnice o ohliadke miesta cestnej
dopravnej nehody vyplýva, že sa jednalo o priamy úsek s dobrým povrchom, na vozovke bola jemná
námraza alebo ujazdený sneh. Krajnica chýbala. Delenie komunikácie je dvojpruhové, šírka cesty je
5,7 m, pričom vedľa cesty tak vpravo ako aj vľavo sa nachádzala vrstva snehu, viditeľnosť neznížená
vplyvom poveternostných podmienok Pokiaľ ide o fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody je z
nej zrejmé, že cestná komunikácia bola neposypaná, nachádza sa na nej sneh, miestami vyjazdené
koľaje. Z odborného posudku č. 18/2012 S.. Y. N. súd zisťuje, že znalec mal posúdiť techniku jazdy
žalovanej ako vodičky, stanoviť miesto, kedy žalovaná na žalobcu zareagovala, určiť jej reakcie, rýchlosť
jej jazdy, stanoviť miesto zrážky, polohu žalobcu ako chodca na mieste zrážky, posúdiť, či sa jednalo
o oneskorenú reakciu vodičky, určiť možnosti na zabránenie zrážky, stanoviť príčinu dopravnej nehody
z technického hľadiska. Zistené bolo, že v čase nehody žalobca sa pohyboval v zhodnom smere ako
vozidlo s tým, že v čase kontaktu vozidla žalovanej a žalobcu sa žalobca nachádzal vzpriamenej polohe,
takže chodec podľa znalca nevstupoval do koridoru jazdy vozidla ale prekážka pre vodičku vznikla jej
zmenou v smere jazdy. Tým, že žalovaná prechádzala jazdnú súpravu, mohla mať zakrytý výhľad na
žalobcu, ktorý šiel po ľavej časti vozovky. Žalobca nemal možnosť zrážke zabrániť, pretože vozidlo sa k
nemu približovalo od chrbta, ak by bol mal reflexné prvky, bolo by ho vidieť, ale len keby mala žalovaná
na chodca výhľad. Reakcia žalovanej bola oneskorená. Pokiaľ ide o technické príčiny, pohyb chodca
vo vozovke, nevyvolal nehodový dej, ak by chodec bol označený reflexnými prvkami, zlepšil by svoju
viditeľnosť, ale nepreukázalo by sa jednoznačné zabránenie dopravnej nehody. V čase predchádzania
jazdnej súpravy sa žalovaná pohybovala rýchlosťou 58,5 - 71,5 km/hodinu. V čase žalovaná keď začala
reagovať na chodca, mala rýchlosť 60,7 - 74,2 km/hodinu. Žalobca nemal technickú možnosť zrážke
zabrániť, pretože vozidlo sa k nemu približovalo od chrbta, pričom žalovaná mala možnosť zabrániť
zrážke, ak by neprešla do protismeru a ak by mala rýchlosť počas predchádzania do 57 km/hodinu.
Z rozsudku tunajšieho súdu č. 11P 27/2012 - 27 zo dňa 5.4.2012 súd zistil, že žalobca bol
obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu vykonávať právne úkony finančného charakteru,
uzatvárať zmluvy týkajúce sa prevodu nehnuteľností a nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom
prevyšujúcim vreckové 1 Euro denne. Za jeho opatrovníčku bola ustanovená jeho manželka. Z obsahu
spisu, ale najmä zo znaleckého posudku R.. X. súd zistil, že u žalobcu je prítomný syndróm závislosti
na alkohole, pokročilé štádium alkoholizmu.
Zo správy Okresného riaditeľstva PZ, ODI Spišská Nová Ves súd zistil, že žalobca v čase dopravnej
nehody bol pod vplyvom alkoholu s výsledkom toxikologického vyšetrenia 2,45 promile alkoholu v krvi.
Svedkyňa manželka žalobcu X. T., uviedla, že je pravdou, že manžel si občas vypije, Keď je opitý, chodí
pomaly, netacká sa a často sa obzerá. Po nehode bola najskôr za mužom v nemocnici a potom sa stretla
so žalovanou, ktorá jej povedala, že manžela zrazila. Nehovorila nič o tom, že by jej vošiel do cesty.
Žalovaná sa chcela dohodnúť, lebo má dve deti, ktoré potrebuje živiť a sľúbila jej pomoc, že všetko
vybaví, že manžel dostane peniaze.
V zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. súd poskytol účastníkom konania právne poučenie, že všetky dôkazy
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože
na dôkazy predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Žalobca ani žalovaná nemali návrhy na
ďalšie dokazovanie a súd návrh vedľajšieho účastníka, ktorý sa žiadneho pojednávania (teda ani
pojednávania konaného dňa 26.9.2013, dňa 20.3.2014 a dňa 2.6.2014) nezúčastnil a ktorý navrhoval
znalecké dokazovanie znalcom z odboru toxikológie zamietol. Urobil tak z toho dôvodu, že jeho otázky
týkajúce sa priebehu nehody zodpovedal S.. N. a pokiaľ ide o posúdenie vplyvu alkoholu v krvi žalobcuna jeho chôdzu a správanie na ceste je táto otázka otázkou hypotetickou. Hranica opitosti a s ňou
spojené správanie sa je totiž u každého človeka iná, závislá od množstva faktorov ( napr. kondícia,
psychická dispozícia, objem skonzumovanej stravy) a znalecké dokazovane v tomto smere by bolo
vysoko prevyšujúce istinu aj s príslušenstvom.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je v súlade s citovaným ustanovením § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Pod pojmom škody treba pritom rozumieť ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom.
Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou,
zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky;
spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí
škodu pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť
jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a SSÚ, náhrada za bolesť sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo
odstraňovaniu jeho následkov.
Podľa § 5 vyhl. č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia vyhlášky,
výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve S. R. zistenej Štatistickým úradom Slovenskej
republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1,
za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.
Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod je určená
sumou 15,38 Eur.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľaods.4citovanejnormypoistenýmáprávo,abypoisťovateľzanehoposkytolpoškodenémupoistné
plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods.5 písm. c) z. č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie predchádzať, ak by ohrozil alebo obmedzil
vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky.
Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že základ nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví,
ktorú si v konaní uplatnil, bol daný nakoľko bolo zistené, že žalovaná ako vodička osobného motorového
vozidla spôsobila žalobcovi ako chodcovi, v dôsledku svojho protiprávneho konania, akým bolo
nesprávne predchádzanie, otras mozgu, zlomeninu vretennej kosti a zlomeninu lakťovej kosti. V konaní
nebola popieraná výška bodového ohodnotenia bolestného lekárskym posudkom, s ktorou sa stotožnila
aj žalovaná a túto nespochybňoval ani vedľajší účastník. Spornou zostalo spoluzavinenie žalobcu, pre
ktoré poisťovňa znížila náhradu za bolesť o 25% preto, že žalobca bol v čase nehody pod vplyvom
alkoholu a zranenia, ktoré mu boli spôsobené pádom, nemuseli byť v príčinnej súvislosti s nehodou, ale
so stavom v akom sa nachádzal.
Jenesporné,žežalobca,uktoréhojeprítomnýsyndrómzávislostinaalkohole,saovplyvnenýalkoholom,
v zimnom období, vo večerných hodinách pohyboval v priestore v ktorom mohol ohroziť bezpečnosť
alebo plynulosť dopravnej premávky. Prechádzal po cestnej komunikácii, na ktorej bola vrstva snehu
bez krajnice, v sivom oblečení bez reflexných prvkov. V krvi mu bolo nameraných 2,45 promile, išlo
teda o stredný stupeň opitosti, ktorý so sebou prináša rôzne reakcie ako nekritickosť, agresivita, spev,
dvojité videnie ale aj labilné pohyby. Týmto svojim správaním porušil preventívnu povinnosť počínať si
starostlivo a pozorne tak, aby nedochádzalo k akýmkoľvek škodám a súd mieru jeho spoluzavinenia
ustálil na 10%.
Nestotožnil sa tak s postojom vedľajšieho účastníka, ktorý znížil svoje plnenie až o 25%. Dôvodom bolo
vyjadrenie znalca S.. N., ktorý zistil, že žalobca sa v čase nehody pohyboval v zhodnom smere ako
vozidlo žalovanej. Žalobca podľa názoru znalca zrážke nemohol zabrániť, keďže vozidlo žalovanej sa
ku nemu približovalo od chrbta. Nebolo zistené, že sa v čase kontaktu nachádzal v inej než vzpriamenej
polohe, ani že by vstúpil do koridoru jazdy vozidla žalovanej, čo potvrdila aj manželka žalobcu. Uviedla,
žeotomakokunehodedošlorozprávalasožalovanou,ktorápotvrdila,žežalobcuzrazila,niežejejnáhle
vošiel do cesty. Závažnou skutočnosťou je, že reakcie žalovanej boli oneskorené a pohyb žalobcu na
vozovke nevyvolal nehodový dej. Žalobca sa na samotnej zrážke aktívne nepodieľal, keďže na krajnici
sa pohyboval vzpriamene, v správnom smere a ku vzniku škody ničím ďalším napr. nepredvídateľným
pohybom, alebo nesprávnou reakciou neprispel.
Súd sa nestotožňuje ani so stanoviskom vedľajšieho účastníka, že pri zisťovaní miery zavinenia žalobcu
na vzniku škody má byť prihliadnuté na to, že pád žalobcu mohol byť nekoordinovaný, ovplyvnený
požitým alkoholom, pretože zranenia žalobcu vznikli pádom žalobcu ( či už triezveho alebo opitého)
na zem potom ako do neho žalovaná narazila spätným zrkadlom svojho vozidla. Nemožno poprieť, že
pod vplyvom alkoholu je pohyb človeka nekoordinovaný, ale po prudkom, nečakanom náraze autom dozadnej časti tela človeka aj keď triezveho, trvajúcom zlomok sekundy, by k jeho pádu došlo a tento by
bol rovnako prudký a nekoordinovaný ako u človeka nachádzajúceho pod vplyvom alkoholu. Ani triezvy
človek sa totiž v momente prekvapenia nedokáže skoordinovať a brániť sa pádu. Je preto hypotetické
domnievať sa, že keby bol žalobca triezvy, poškodenie jeho zdravia spôsobené žalovanou by bolo iné
a už vôbec nemožno tvrdiť, že by bolo menšie.
Vzhľadom na to, že žalovaná svojim zavineným konaním porušila právnu povinnosť, následkom čoho
vznikla žalobcovi škoda a medzi jej konaním a vznikom škody existuje príčinná súvislosť, ale najmä na
to, že z hľadiska porušenia právnej povinnosti žalovanej ako škodcu a žalobcom ako poškodeným ide
u žalovanej k porušeniu významnému majúcemu podstatný vplyv na vznik škody, súd rozhodol tak, že
žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 338,98 Eur ( 105 bodov x 15,38 Eur za jeden bod činí
1.614 Eur, mínus 943,50 Eur uhradených dňa 15.10.2012, mínus 294,75 Eur uhradených dňa 26.2.2013
a mínus 37,67 Eur miera zavinenia žalobcu ) a čo do sumy 37,67 Eur teda 10% zo sumy 376,65 Eur a
úrokov z omeškania zo sumy 37,67 Eur od 27.2.2013 súd žalobu zamietol.
Podľa § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania, ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia,
ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zároveň súd žalobcovi priznal i úrok z omeškania, pretože žalovaná sa pri poskytnutí plnenia dostala
do omeškania, pričom nároky na náhradu škody mohla uspokojiť aj pred podaním žaloby žalobcu na
súd, bez toho aby o týchto nárokoch musel rozhodovať súdu. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania
z dlžnej istiny, v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení k prvému dňu omeškania t. j. ku dňu 27.2.2013 vo výške 8,75 %
ročne, nakoľko percentuálna výška Európskej centrálnej banky k uvedenému dátumu bola 0,75%.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal súd z ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p a žalobcovi
priznal plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy, hoci nebol v spore úplne úspešný, pretože
neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti a rozhodnutie záviselo do úvahy súdu. Žalobca si cestou
právneho zástupcu uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 436,98 Eur v
zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. najmä použitia § § 10 až 17. Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z týchto úkonov : prevzatie a príprava zastúpenia 26,51 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,
účasť na pojednávaniach konaných dňa 26.9.2013, dňa 20.3.2014 a dňa 2.6.2014 - 3x 26,51 Eur a
3x 7,81 Eur, písomné podanie z 2.10.2013 - 1x 26,51 Eur + 1x 7,81 Eur režijný paušál čo spolu činí -
171,60 Eur, náhrada za stratu času na ceste - 6 polhodín á 13,01 Eur - 78,6 Eur x 3 ( dňa 26.9.2013,
dňa 20.3.2014 a dňa 2.6.2014 ) t. j. 234,18 Eur a náhradu cestovného Prakovce - Spišská Nová Ves -
6 ciest v hodnote spiatočného lístka po 5,20 Eur t. j. 31,20 Eur.
O poplatkovej povinnosti žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 2 a § 5 Zák. č. 71/1992 Zb., vrátane
zmien, o súdnych poplatkoch. Žalobca bol osobne oslobodený od súdneho poplatku za návrh a podľa
výsledku konania poplatková povinnosť prešla na neúspešnú žalovanú. Výška súdneho poplatku je 6
% zo základu prisúdeného plnenia 338,98 Eur čo je suma 20 Eur(položka 1a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.