Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 1T/19/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2005010042
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2005010042.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a členov senátu: JUDr.

Tatiany Biednikovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovaného Mgr. F. N., stíhaného pre trestný
čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 02. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Mgr. F. N. nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom J. S.
J. I., ul. S. č. XXXX/XX, slobodný,
súkromný podnikateľ, vo väzbe od 12.11.2004
do 25.10.2005, t. č. na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1/ ako konateľ spoločnosti Drevis, s. r. o., Veľký Meder, IČO: 36 257 591, ktorá bola mesačným platcom

dane z pridanej hodnoty,
- dňa 25.04.2004 na Daňovom úrade vo Veľkom Mederi podal daňové priznanie k dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2004, v ktorom priznal daň na výstupe v sume 1.237.104,- Sk
a uplatnil daň na vstupe v sume 3.229.600,- Sk, hoci žiadne zdaniteľné plnenie neprijal a žiadnu daň
z pridanej hodnoty inému platiteľovi dane z pridanej hodnoty nezaplatil, a tak si neoprávnene uplatnil
nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 1.992.496,- Sk,

-dňa25.06.2004naDaňovomúradevoVeľkomMederipodaldaňovépriznaniekdanizpridanejhodnoty
za zdaňovacie obdobie máj 2004, v ktorom priznal daň na výstupe v sume 799.362,- Sk a uplatnil daň na
vstupe v sume 8.050.609,- Sk, hoci žiadne zdaniteľné plnenie neprijal a žiadnu daň z pridanej hodnoty
inému platiteľovi dane z pridanej hodnoty nezaplatil, a tak si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie
dane z pridanej hodnoty v sume 7.251.247,- Sk, pričom už dňa 16.01.2004 pri miestnom zisťovaní
zameranom na overenie skutočností uvádzaných daňovým subjektom pri registrácii platiteľa dane z
pridanej hodnoty predložil pracovníkom Daňového úradu Veľký Meder fiktívnu kúpnu zmluvu zo dňa

02.01.2004 uzatvorenú so spoločnosťou Carta Danubia export import, s.r.o., Štúrovo ako dodávateľom
technológie, technologických strojov a zariadenia na výrobu a spracovanie dreva.

Obvinený F. N. si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume
9.218.346,- Sk ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

2/ ako konateľ spoločnosti Heron, s. r. o. Dubnica nad Váhom, IČO:34130951, ktorá bola mesačným

platcomdanezpridanejhodnoty,dňa24.08.2001naDaňovomúradevDubnicinadVáhompodaldaňovépriznanie k dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2001, v ktorom si uplatnil daň na vstupe
v sume 1.252.725,- Sk
- z faktúry č. 0013/07/01 z 02.07.2001 od dodávateľa spoločnosti Creative, s.r.o., Galanta na sumu

920.924,40 Sk, z ktorej 23 % daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 172.205,40 Sk, pričom faktúra
mala byť uhradená v hotovosti 07.07.2001,
- z faktúry č. 0021/07/01 z 08.07.2001 od dodávateľa spoločnosti Creative, s.r.o., Galanta na sumu
959.400,- Sk, z ktorej 23 % daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 179.400,- Sk, pričom faktúra mala
byť uhradená v hotovosti 14.07.2001,

- z faktúry č. 0023/07/01 zo 16.07.2001 od dodávateľa spoločnosti Creative, s.r.o., Galanta na sumu
955.680,- Sk, z ktorej 10 % daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 86.880,- Sk, pričom faktúra mala
byť uhradená v hotovosti 30.07.2001,
- z faktúry č. 2001/039 z 20.06.2001 od dodávateľa spoločnosti Marek, s. r. o., Piešťany na sumu
1.062.183,70 Sk, z ktorej 23 % daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 198.619,70 Sk, pričom faktúra
mala byť uhradená v hotovosti 03.07.2001,

- z faktúry č. 2001/040 z 20.06.2001 od dodávateľa spoločnosti Marek, s.r.o., Piešťany na sumu
1.068.870,- Sk, z ktorej 23 % daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 199.870,- Sk, pričom faktúra
mala byť uhradená v hotovosti 08.07.2001,
- z faktúry č. 2001/047 zo 07.07.2001 od dodávateľa spoločnosti Marek, s.r.o., Piešťany na sumu
778.250,- Sk, z ktorej 23 % daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 70.750,- Sk, pričom faktúra mala

byť uhradená v hotovosti 15.07.2001,
-zfaktúryč.2001/054z26.07.2001oddodávateľaspoločnostiMarek,s.r.o.,Piešťanynasumu922.500,-
Sk, z ktorej 23 % daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 172.500,- Sk, pričom faktúra mala byť
uhradená v hotovosti 26.07.2001,
- z faktúry č. 2001/057 z 30.07.2001 od dodávateľa spoločnosti Marek, s. r. o., Piešťany na sumu

922.500,- Sk, z ktorej 23 % daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 172.500,- Sk, pričom faktúra mala
byť uhradená v hotovosti 30.07.2001,
a priznal daň na výstupe v sume 409.649,- Sk aj z faktúry č. 200107024 vystavenej 17.07.2001 pre
odberateľa spoločnosť Bonul, s.r.o., Nitra na sumu 2.005.000,- Sk, z ktorej daň z pridanej hodnoty
predstavuje sumu 374.918,70 Sk,

pričom uvedené faktúry zahrnul do účtovníctva spoločnosti Heron, s.r.o., Dubnica nad Váhom napriek
tomu, že vedel, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení uvedených na faktúrach spoločnosťami Creative,
s.r.o., Galanta a Marek, s.r.o., Piešťany neprišlo, a tak si neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane
z pridanej hodnoty v sume 843.076,- Sk a skrátil daň z pridanej hodnoty v sume 34.730,- Sk,

t e d a :

v bode 1 rozsudku
neoprávnenevoveľkomrozsahusiuplatnilnároknavráteniedanezpridanejhodnotyvúmyslezadovážiť
sebe neoprávnený prospech

v bode 2 rozsudku
neoprávnene v značnom rozsahu si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle

zadovážiť sebe neoprávnený prospech

č í m s p á c h a l :

v bode 1 rozsudku
trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona

v bode 2 rozsudku
trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 3 Trestného zákona,

za to sa:

o d s u d z u j e :Podľa 148a odsek 4 Tr. zák. s použitím § 35 odsek 1 Tr. zák. a § 40 odsek 1 Tr. zák. účinného do

31.12.2005 k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 odsek 1 písm. a/ a § 59 odsek 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa obžalovanému výkon
uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 53 odsek 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa súčasne obžalovanému F. N., nar. XX.XX.XXXX,
ukladá peňažný trest vo výmere 30.000 Euro.

Podľa § 54 odsek 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa pre prípad zmarenia peňažného trestu stanovuje
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch ) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Na podklade podanej obžaloby súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovaného F. N.,
svedkov: JUDr. I. E., F. N., Ing. S. P., Bc. Ing. Z. Z., Z. N., F. G., Y. X., D. N., L. I., Ing. H. G., M. S., S. K.,
Ing. I. P., S. H., Z. K., Ing. I. Y., Ing. S. O., S. H., Q. N., S. M., Ing. F. I., Z. P. a F. Q., oboznámil protokoly
o konfrontácii z č. l. 252-255, za súhlasu procesných strán postupom podľa § 211 ods. 1 Tr. por. zák. č.
141/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005 prečítal výpovede svedkov: Z. P., S. A., Mgr. H. X., Ing.

K. K., Ing. N. N., V. P., S. G., postupom podľa § 211 ods. 2 písm. a/ Tr. por. prečítal výpovede svedkov,
ktorí v priebehu dokazovania zomreli a to: Z. G., V. N., Ing. Z. H., za súhlasu procesných strán postupom
podľa § 211 ods. 4 Tr. por. prečítal znalecký posudok kriminalisticko-expertízneho ústavu z č. l. 232-238,
oboznámil listinné dôkazy, ako i posudky a odpis z registra trestov na obžalovaného, pričom po takto
vykonanom dokazovaní, a to i v zmysle uznesenia NS SR pod sp. zn. 6To/8/2011 zo dňa 13.10.2011,

ako i 6To/2/2013 zo dňa 02.08.2013 ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený v bode 1-2 rozsudku.

Obžalovaný F. N. spáchanie trestnej činnosti kladenej mu obžalobou za vinu vo vyhlásení
predchádzajúcom, naposledy vyhlásenému rozsudku tunajším krajským súdom spáchanie trestnej
činnosti priznal v plnom rozsahu v oboch bodoch s tým, že na svoju obhajobu uviedol len to, že mu je

ľúto toho, čoho sa mal dopustiť.

Svedok Y. X. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovaného nepozná a nikdy s ním neprišiel
do kontaktu. Vo firme Carta Danubia je konateľom do súčasnosti. Predmetom činnosti tejto firmy je

dodávka tovaru pre obchodné reťazce hlavne z Talianska(ide o domáce potreby). Drevoobrábacie stroje
predmetná firma nikdy nepredávala, ani nesprostredkovávala obchody v tejto sfére. Firmu Heron, s.r.o.
nepozná. Rovnako tak mu nič nehovorí názov firmy Drevis, s.r.o.

Obdobné skutočnosti uviedol na hlavnom pojednávaní aj svedok F. G., ktorý je tiež konateľom

spoločnosti Carta Danubia.

Svedkyňa Z. N. (matka obžalovaného) uviedla, že k okolnostiam, pre ktoré je stíhaný jej syn sa bližšie
vyjadriť nevie. V roku 2004 býval syn spolu s ňou. Pamätala si, že u nich bola vykonávaná domová
prehliadka, kedy bol zaistený nejaký kufrík, kde bola nejaká kazeta a iné podobné veci, ktoré patrili

synovi. Mala vedomosť o tom, že syn v J. S. založil firmu Globtel, ktorá sa zmenila na Orange a ďalej
pracoval na zveľadení reštaurácie na K..

Svedkyňa Ing. S. P. uviedla, že názov spoločnosti Drevis, s.r.o., a Heron, s.r.o., jej nič nehovorí.
Tiež si spočiatku nevedela spomenúť na obžalovaného a až po predložení fotodokumentácie (zmluvy

nachádzajúcejsanač.l.332-333)uviedla,že jupodpisovaljejmanžel.Dopriestorov,ktoréboliprenajaté
na základe zmluvy, nechodila.

Svedok F. N. (brat obžalovaného) uviedol, že bratovi s podnikaním nepomáhal, keďže každý podniká
v inej oblasti. Vie o tom, že mal brat firmu s názvom Heron ako aj Drevis, s.r.o. K aktivitám týchto firiem

sa bližšie vyjadriť nevedel.Svedok D. N. vypovedal, že obžalovaného pozná, avšak si nevedel spomenúť odkiaľ. On osobne mal
spoločnosť VAMA VECHE, s.r.o., ďalej spoločnosť ABRERO, so sídlom v Bratislave. V rámci týchto

spoločností sprostredkovával obchod v rôznych oblastiach. Názvy spoločnosti Heron a Drevis, s.r.o. mu
nič nehovorili. Nepoprel, že by v minulosti mohol s takýmito firmami obchodovať. Potvrdil, že obchodoval
aj s osobou Z. G..

Svedkyňa Ing. H. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že do apríla 2005 pracovala na daňovom úrade

ako kontrolórka. Akú konkrétnu spoločnosť patriacu obžalovanému kontrolovala si nevedela spomenúť,
odvolávajúc sa na svoju výpoveď z prípravného konania, kedy si mohla viac pamätať. Po pripomenutí
tejto (výpovede z prípravného konania) svedkyňa uviedla, že sa tejto pridržiava v plnom rozsahu. V
rámci tejto oboznámenej výpovede uviedla, že pri miestnom zisťovaní ohľadne žiadosti o registráciu na
mesačného platcu DPH skúmali či, daňový subjekt Drevis, s.r.o. má už uskutočnené nejaké zdaniteľné
plnenia. Dohodnutý termín dňa 16.01.2004 prišli do sídla spoločnosti, ktorá sa mala nachádzať v Butik

centre vo Veľkom Mederi. Pri miestnom zisťovaní okrem nej bol kolega L. I. a obžalovaný. Tento v
tom čase na vyzvanie predložil peňažný denník, ktorý bol prázdny a súčasne nejaké kúpnopredajné
zmluvy, ktoré boli zapísané do zápisnice o miestnom zisťovaní s uvedením predávajúceho a kupujúceho
subjektu. Medzi predloženými zmluvami mala byť zmluva medzi spoločnosťou Drevis, s.r.o. ako
predávajúcim a kupujúcom OPZ SPOL, s.r.o. Galanta a tiež zmluva so spoločnosťou Heron s.r.o.

Trade a Qadium, a. s. Banská Bystrica. Súčasťou predložených zmlúv napokon bola aj zmluva medzi
kupujúcim Drevis, s.r.o. a Carta Danubia, s.r.o. Štúrovo zo dňa 02.01.2004. Predmetom tejto zmluvy
mala byť dodávka technológií a technologických strojov a zariadení pre výrobu a spracovanie dreva.
K predloženým zmluvám neboli žiadne faktúry ani dodacie listy. Iné kontroly ohľadne uvedených
spoločností svedkyňa nevykonávala.

Svedok L. I. v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní si na osobu obžalovaného nepamätal. Od
roku 2005 už na daňovom úrade nepracuje, keďže dal výpoveď. Predtým tam robil v pozícii kontrolóra.
Čo sa týka firiem s názvami Drevis, Heron, Quadium, k týmto sa vyjadriť nevedel, odvolávajúc sa
podobneakosvedkyňaG.navýpoveďzprípravnéhokonania,kedysimoholvecilepšiepamätať.Vrámci

oboznámenej výpovede uviedol obdobné skutočnosti ako vypovedala svedkyňa G.. Či vyhotovovali
nejaké kópie z predložených zmlúv obžalovaným, svedok si spomenúť nevedel. Tiež nepreverovali
či zmluvy, resp. transakcie o ktorých obžalovaný predložil doklady aj reálne prebehli, keďže takúto
povinnosť zo zákona nemali. Takýto postup - kontrola uzatvorených transakcií sa robila len v prípadoch,
ak neboli k dispozícii konkrétne účtovné doklady.

Svedok JUDr. I. E. súladne s výpoveďou z prípravného konania uviedol, že v rámci spoločnosti
Drevis, s.r.o. na požiadanie obžalovaného vykonal prevod obchodných podielov a súvisiacich dokladov
z obžalovaného na p. G., ktorý rok alebo dva dozadu zomrel pri autonehode. Samotné účtovné doklady
G. neodovzdával. Odovzdával mu len doklady, ktoré bol viazané na firmu Drevis, s.r.o. Rovnako tak G.

neodovzdával žiadne peniaze a tieto ani nevyplácal obžalovanému, naopak obžalovaný vyplatil jeho za
poskytnuté služby.

Svedok Ing. I. P. uviedol, že obžalovaného pozná z obchodného styku z roku 2002-2003. Zadali mu
vtedy objednávku na opravy brzdových prístrojov typu Dako a to konkrétne pre firmu Drevis, s.r.o. Táto

objednávka bola riadne vybavená s tým, že úhradu za vykonanú službu platili čiastočne v hotovosti a
čiastočne faktúrou. Celková úhrada mohla byť v rozsahu 500 - 600 tisíc Sk.

Svedok S. H. uviedol, že je konateľom spoločnosti Capitulum. Aj on bol v obchodnom kontakte s
obžalovaným. Jeho firma realizovala ofrézovanie výpalkov, čo sa odohralo asi v roku 2004. Bola to jediná

ich vzájomná spolupráca. Časť úhrady za túto službu mohla byť realizovaná aj v hotovosti.

Svedkyňa M. S. si na osobu obžalovaného nepamätala, že by ho niekedy videla. Pracuje ako správkyňa
dane na Daňovom úrade vo I. S.. Náplňou jej práce je sumarizácia daňových dokladov, ktoré chodia od
daňových subjektov. V prípade nezrovnalostí vypracováva dožiadania na doplnenie údajov. Samotné

kontroly nevykonáva. Čo sa týka spoločnosti Drevis, s.r.o. bola správkyňou u tejto spoločnosti v roku
2004. V tom čase si uplatňovala táto spoločnosť vrátku DPH. Neskôr v mene tejto spoločnosti daňové
priznania podávané neboli. V prípadoch, kde DPH uplatňovaná bola, bola aj vracaná a to v zmysle
zákona. Predpokladom pre vrátenie DPH je pritom samotné daňové priznanie a žiadne iné doklady sak tomu nevyžadujú. Pamätala si, že v marci 2004 bolo v spoločnosti Drevis, s.r.o. vykonané miestne
zisťovanie, kedy neboli zaznamenané žiadne porušenia zákona. Na tomto zisťovaní sa priamo zúčastnili
p. K. a p.I..

Svedok S. K. uviedol, že na daňovom úrade nepracuje od roku 2005, kedy odišiel na vlastnú žiadosť.
Predtým tam pracoval v pozícii kontrolóra. Na spoločnosť Drevis, s.r.o. si v rámci svojej činnosti
nepamätal, odvolávajúc sa na prípadný záznam, pokiaľ by došlo k realizácii nejakej kontroly u tejto
spoločnosti. Po oboznámení výpovede svedka z prípravného konania tento uviedol, že sa pridržiava

okolností tam nachádzajúcich sa. V tejto výpovedi z prípravného konania pritom svedok uviedol aj to, že
pri miestnom zisťovaní pri uplatňovaní DPH za mesiac marec 2004 nezistili žiadne porušenia zákona o
DPH. Na konkrétnych odberateľov a dodávateľov ohľadne kontrolovaných zmlúv sa svedok nepamätal.

Svedok Z. K. vypovedal, že spoločnosť Drevis, s.r.o. bola ich obchodným partnerom v roku 2004,
kedy uvedená spoločnosť mala dodať pre ich spoločnosť tovar. O akú konkrétnu komoditu sa jednalo, si

svedok spomenúť nevedel. Rovnako tak nevedel uviesť akým spôsobom sa uhrádzali faktúry za tovar.

Svedok Ing. S. O. tiež potvrdil, že s obžalovaným mal nejaký obchodný kontakt, resp. kontrakt, ktorý
sa zrejme zrealizoval. Úhradu za transakciu realizovali hotovostnou ako aj bezhotovostnou formou.

Svedok Ing. I. Y. v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní potvrdil obchodnú transakciu so
spoločnosťou Drevis v roku 2004, kedy od tejto spoločnosti ( Drevis, s.r.o.) kúpil plátky na obrábanie
kovov, za čo zaplatili asi 151 tisíc Sk.

Svedok Q. N. vypovedal, že mu nie je známa spoločnosť Drevis, s.r.o. Naopak spoločnosť Marek, s.r.o.

pozná, nakoľko sesternicin manžel P. K. mu ponúkol pracovnú zmluvu ako pomocník v G.. Povedal mu,
aby podpísal zmluvu, čo aj urobil, bez toho, aby si prečítal čo podpisuje. Začal sa mu potom vyhýbať.
Zavolali ho potom na finančnú políciu kde sa dozvedel, že mal prebrať nejakú s.r.o. V minulosti nikdy
nepodnikal, bol evidovaný na úrade práce. V rokoch 2001-2004 brigádoval príležitostne.

Svedok S. M. vypovedal, že spoločnosť Marek, s.r.o. bola jeho firma. Založil ju pred niekoľkými rokmi,
kedy za ním prišli nejakí páni, ktorých nepoznal. Dal im svoje doklady po čom založili firmu Marek, s.
r. o. a tiež mu dali asi 3 tisíc Sk. V mene tejto firmy nič nerobil ani nepodpisoval. Tiež nepodpisoval
žiadne účtovné doklady.

Svedkyňa Ing. F. I. vypovedala ako zástupkyňa daňového úradu J. S. J. I., kde pracuje vo funkcii
kontrolór. Robila kontrolu aj vo firme Heron, ktorá sa predtým volala CONCORD, a to dane z pridanej
hodnoty a nadmerný odpočet za júl 2001, ktorí neuznali z dôvodu nesplnenia podmienok na odpočet
DPH v tomto období. Pokiaľ sa jedná o dodávateľa Marek, s.r.o. v tomto prípade bol problém v tom,
že firma mala mať sídlo inde ako udával obžalovaný. Bol tam tiež podpísaný iný konateľ za firmu ako

bol v skutočnosti. Tieto (skutočnosti) preverovali z obchodného registra a tiež dožiadaním u príslušného
správcudane.Vtomtoprípademalabyťtieždoloženápríslušnáprojektovádokumentáciaktransakciám,
čo sa nestalo. Obžalovaného aj vyzvali na doplnenie dokladov, na čo nereagoval. Obdobné skutočnosti
zistili aj u dodávateľa Cretive, s.r.o. V tomto prípade robil kontrolu kolega. U dodávateľa - spoločnosti
Creative, s.r.o. sa od kolegu dozvedela, že firma mala byť založená len formálne. Pri tejto firme bol

vypočutý konateľ, ktorý však poprel že by so spoločnosťou Heron uzatváral nejaké obchody. Tiež poprel,
že by na predložených dokladoch sa nachádzal jeho podpis, resp. pečiatka spoločnosti Creative, s.r.o.
Koho konkrétne v tejto súvislosti za spoločnosť Creative, s.r.o. vyťažovali si už nepamätala, ani si to
nepoznačili. Čo sa týka spoločnosti Bonul, s.r.o. Nitra aj v tomto prípade preverovali nejaké transakcie.
Zistili, že spoločnosť Creative, s.r.o. faktúrovala nejaké dodávky pre Heron, s.r.o. a vzápätí Heron, s.r.o.

faktúroval nejaké dodávky pre Bonul. Túto transakciu preverovali dožiadaním u príslušných správcov
dane, pričom mali zistiť, že ani k tejto transakcii nedošlo. K tomuto bol vyťažovaný aj obžalovaný, ktorý
sa vyjadril len všeobecne v tom smere, že práce boli vykonané pre Bonul, s.r.o. Nevedel však uviesť,
kde a akými pracovníkmi. V tomto prípade nedošlo k vyplateniu vrátky DPH, keďže zistenia daňového
úradu boli realizované predtým ako mala byť vrátka DPH vyplatená.

Svedkyňa tiež uviedla, že v priebehu vykonávania daňovej kontroly malo dôjsť aj k zmene konateľa
Heronu, s. r. o., vrátane zmeny sídla a názvu spoločnosti. Novým nadobúdateľom mal byť S. H.,
ktorý na výzvy správcu dane nijako nereagoval a neprišiel ani na prerokovanie protokolu. K prácamrealizovaným v rámci reštaurácie na K. sa svedkyňa vyjadrila, že tam bola v čase keď to bolo v
rozbúranom stave. Nespochybnili, že nejaké práce vykonávané boli. Spochybnili však dodávateľov,
ktorých uvádzal obžalovaný. V čase, keď kontrolovali príslušné doklady za spoločnosť Marek, s. r. o.

vystupoval ako konateľ pán E. a spoločnosť mala mať sídlo v Trnave.
Konateľ mal predložiť príslušné doklady do kontroly, podľa ktorých mala mať sídlo v Trnave a na
faktúrach bolo uvedené sídlo Piešťany. Namiesto konateľa E. bol v dokladoch napísaný ako konateľ M..

V rámci doplnenej výpovede svedkyňa Ing. I. na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojich

predchádzajúcich tvrdeniach.

V prípade spoločnosti Heron, s. r. o., nebolo priznané vrátenie DPH, keďže zo zistení daňového úradu
u dodávateľa Creative, s.r.o. zistili, že dodávky sa touto spoločnosťou pre Heron, s. r. o., zrealizovať
nemali, čo potvrdil aj konateľ P.. U dodávateľa spoločnosti Marek, s. r. o. nadmerný odpočet DPH uznaný
nebol z dôvodu, že firma nebola jednoznačne identifikovaná. Na dokladoch boli nezrovnalosti ohľadne

sídla spoločnosti a konateľa.

Pri osobnej ohliadke s kolegom H. na prevádzke v K. zistili, že na objekte nebol vykonaný taký objem
prác, ako mal byť faktúrovaný. Pri preverovaní oprávnenosti uplatňovanej vrátky DPH z ich pohľadu
bolo zásadnou otázkou zisťovanie, či práce boli vykonávané subjektom, ktorý ich aj neskôr faktúroval.

V čase kontroly pritom N. nevedel preukázať, že práce boli vykonané spoločnosťou, ktorá bola uvedená
na faktúre.

Či sa svedkyňa zúčastnila fyzicky uvedenej kontroly si obžalovaný v rámci doplnenej výpovede už
nepamätal.

Svedok Ing. I. P. vo svojej výpovedi potvrdil, že u obžalovaného v spoločnosti Heron robil kontrolu, v
ktorom období si už nepamätal. Kontroloval nadmerný odpočet DPH. Aké závery vyplynuli z kontrol si
nepamätal. V roku 2003 celá dokumentácia odišla do Nového Mesta nad Váhom. Pri kontrole si pamätal,
že obžalovaný predložil nejaké faktúry a možno aj nejaké zmluvy. Samotnú projektovú dokumentáciu

nepýtali. Pokiaľ v tomto smere zasielali nejakú výzvu, malo to byť zrejme súčasťou iného spisu.

Svedok S. H. vypovedal, že pracoval u obžalovaného v pohostinstve v Novom Meste nad Váhom. Bol
aj konateľom spoločnosti Komír, so sídlom v Novom Meste nad Váhom. Mal v tom čase v prenájme
pohostinstvoodobžalovaného.PredtýmsavolalajehospoločnosťHeron,ktorúvlastnilobžalovaný.Túto

spoločnosť od neho odkúpil za cenu obchodných podielov. Žiadnu účtovnú evidenciu od spoločnosti
Heron nedostal, keďže obžalovaný mu povedal, že mu bolo ukradnuté auto spolu s celou účtovnou
evidenciou. V mene spoločnosti Komír žiadne obchody neuzatváral. Osobne podával daňové priznanie
na daňový úrad, pričom príslušné doklady mu dával obžalovaný. Okrem Komíru mal asi ďalšie dve
spoločnosti. Osobne s podnikaním žiadne skúsenosti nemal. Dôvod, pre ktorý zobral firmu Komír, s.r.o.

bol aj to, že mal odcudziť z pohostinstva sumu 20 tisíc Sk. Bol za to vyšetrovaný a aj odsúdený. V tejto
súvislosti obžalovaný uviedol, že keď zoberie tú firmu na seba, že zmaže ten dlh, s ktorým riešením
on súhlasil.

Svedok F. Q. vypočutý na základe návrhu obžalovaného na hlavnom pojednávaní a uviedol, že pracoval

ako vedúci predajne Q. v J. S. J. I., ktorá patrila obžalovanému. Uviedol, že časť tržby z ORANGU išla na
rekonštrukciu reštaurácie na K.. Uvedená rekonštrukcia sa robila niekedy v rokoch 2000 - 2001. Nevedel
uviesť, aké konkrétne firmy tam pracovali. Robila sa veľká prerábka, tiež sa rekonštruovala elektrika,
kamerové systémy.

Svedok Bc. Ing. Z. Z. bol na hlavnom pojednávaný tiež vypočutý na návrh obžalovaného. Uviedol,
že určitú dobu býval na K.. Po rekonštrukcii tam bol vybudovaný byt, kde určitú dobu býval. Mal tam
nahlásený aj trvalý pobyt. Potom ako obžalovaný previedol prevádzku na K. na iného majiteľa prestal
tam bývať. Osobu menom S. H. pozná, keďže chodil na K.. Nevie, či sa tento stal neskorším majiteľom
reštaurácie. Počas doby ako býval na K. robila sa tam veľká rekonštrukcia. Prerábal sa celý vrch, terasa

a kotolňa. Tiež sa robilo odvodnenie okolo budovy. Nevedel uviesť, aké firmy tam pracovali, ani mená
živnostníkov, ktorí rekonštrukciu realizovali.Okremsvedkovpriamovyslúchaných,súdnahlavnompojednávanízasúhlasuprocesnýchstránprečítal
aj výpovede svedkov: Z. P., S. A., Mgr. H. X., Ing. K. K., Ing. N. N., V. P., S. G..

Z týchto (prečítaných svedeckých výpovedí) obžalovaný sa vyjadril len k výpovedi svedka R. P., ktorý
uviedol, že bol vlastníkom a konateľom spoločnosti Creative, s.r.o. Tento počas prípravného konania
uviedol, že so spoločnosťou Heron, nikdy nemal obchodný vzťah. Žiadne faktúry za spoločnosť Creative,
s.r.o. nevystavoval, ani nepodpisoval a ani nikoho nesplnomocnil aby ho zastupoval v mene tejto
spoločnosti. Odkedy sa stal konateľom táto spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť. Z prečítanej

svedeckej výpovede je tiež zrejmé, že sa v osobe V. P. jednalo o tzv. „bieleho koňa“, keďže sám uviedol,
že bol v roku 2000 závislý na drogách a z dôvodu získania finančných prostriedkov nechal na seba
previesť asi 12 firiem, medzi ktorými mala byť aj Creative, s.r.o. Nevedel pritom uviesť od koho uvedenú
firmu kúpil. Od firmy neprevzal žiadne doklady, účtovníctvo, ani pečiatku.

Súd v priebehu dokazovania prečítal aj výpovede svedkov, ktorí medzičasom zomreli a to: Z. G., V. N.

a Ing. Z. H..

Z výpovede svedka Z. G. vyplýva, že mal záujem založiť svoju firmu, kedy mu známy menom Z. poradil,
aby sa obrátil na JUDr. E. v Galatne. Tohoto aj osobne navštívil, pričom mu tento (JUDr. E.) prisľúbil, že
sa na niečo pozrie. Asi týždeň potom sa mu ozval známy Z. s tým, že sa má dostaviť za JUDr. E.. Povedal

mu, že by si chcel rozšíriť predmet podnikania o oblasť áut. V tomto smere mu JUDr. E. odporučil firmu
Drevis, s.r.o. z Veľkého Medera. Opýtal sa ho či je firma čistá, teda či nie je zadĺžená, na čo ho ubezpečil,
že je čistá. Dňa 07.11.2004 sa dostavili k notárovi k JUDr. U. v A. a to on, JUDr. E. a pán N., ktorého videl
vtedy prvý krát. Vyžiadali si od neho občiansky preukaz a následne podpisoval nejaké doklady, ktoré si
nestihol ani prečítať. Doklady o firme spolu s účtovníctvom mu mal podľa slov JUDr. E. on osobne poslať

po zaevidovaní v obchodnom registri. Pečiatku firmy nevidel, ani nevie či bola u notára. Až do 12.11.2004
sa nič nedialo, kedy sa mu ohlásil známy Z. a povedal, že opätovne pôjdu do Nového Mesta nad Váhom
ohľadne dvoch kartičiek - osvedčení o registri a pridelení daňového identifikačného čísla. Počas cesty
v Novom Meste nad Váhom vyzdvihli pána N., ktorý mu dal kartičky a ukázal splnomocnenie na jeho
meno, aby mohol disponovať s peniazmi na účte firmy, ktorú od neho kúpil a chcel aby to podpísal. On

mu nato uviedol, že nevidí dôvod prečo by to mal podpísať. N. povedal, že ide na poštu. Čakali asi 45
minút, keď sa nevracal, vrátili sa domov do A., kde ho Z. zaviezol k autu, na ktorom prišiel.

Z výpovede svedka Ing. Z. H. tunajší súd zistil, že spolu s Ing. I. sa podieľal na kontrole u daňového
subjektu Heron, s.r.o. a to aj za obdobie júla 2001. Zistili, že Heron, s.r.o. ktorý zastupoval F. N. si

na vstupe mal neoprávnene uplatniť daň a to od spoločnosti Creative, s.r.o. v sume 438.485,- Sk a od
spoločnosti Marek, s.r.o., sumu 814.239,- Sk, ako to vyplýva z protokolu. Bližšie okolnosti k uvedeným
zisteniam uviesť nevedel. Či pri kontrole DPH za júl 2001 prišiel do styku s pánom N. si nepamätal.
Uviedol len, že spoločnosť mala byť prevedená na nejakého H., ktorý sa na vyzvania nedostavoval.

Zo znaleckého posudku kriminalisticko-expertízneho ústavu nachádzajúceho sa v spisovom materiáli
na (č. l. 232-238) vyplýva, že bol skúmaný počítač označený PC1, ktorý okrem operačného systému MS
Windovs 95 obsahoval aj externé aplikačné programové vybavenie pozostávajúce z kancelárskeho
balíka Microsoft Office 97 Standard Edition. Súčasťou skúmania boli aj diskety, ktoré obsahovali súbory
dátového typu, ktoré predstavujú pravdepodobne zálohy ekonomických programov a súbory súvisiace

s daňovou problematikou ako aj textové súbory.

Z výpisu z obchodného registra ku spoločnosti Komír, s.r.o. ( č. l. 589-590) vyplýva, že do obchodného
registra bola zapísaná 28.11.1995, ako spoločnosť s ručeným obmedzením. Jediným spoločníkom mal
byť S. H.. Spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou spísanou vo forme notárskej zápisnice zo

dňa 29.09.1995.

Z oznámenia (č. l. 591-592) zo dňa 30.05.2003 vyplýva, že spoločnosť Heron, s.r.o. sa vymazuje a
zapisuje nové obchodné meno Komír, s.r.o., s tým, že dochádza aj k zmene spoločníkov z F. N. na S. H..

Zo správy Daňového úradu Veľký Meder (viď č. l. 565-566) tunajší súd zistil, že daňový úrad vykonal
miestne zisťovanie na preverenie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie mesiaca marec 2004, o čom bola spísaná zápisnica pod č. 611/340/13768/04/Pre zo dňa
27.05.2004 a to u spoločnosti Drevis, s.r.o. so sídlom Veľký Meder, Komárňanská 124. Z predmetnejzápisnice (viď č. l. 571-573) vyplýva, že pri miestnom zisťovaní zameranom na preverenie oprávnenosti
uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2004 nezistili porušenia
ustanovenia Zákona č. 289/95 Zb., o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Za zdaňovacie obdobie máj 2004 nebola vykonaná kontrola ani miestne zisťovanie ako vyplýva zo
správy Daňového úradu Veľký Meder (viď č. l. 565-566).

Výpovedi svedkyne Ing. F. I. korešpondujú správy Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom (č. l. 578,

587, 619 a 620) a protokol z (č. l. 637-639). V rámci miestneho zisťovania u spoločnosti Creative,
s.r.o., Galanta bol vyťažovaný aj konateľ - svedok V. P., ktorý poprel, že by v mene spoločnosti vystavil
nejaké faktúry. V mene spoločnosti ako uviedol, nevykonával žiadnu obchodnú činnosť. Rovnako tak
v rámci miestneho zisťovania malo byť preukázané, že spoločnosť Marek, s.r.o., ktorú mal zastupovať
konateľ pod menom E. za zdaňovacie obdobie júl 2001 podala negatívne daňové priznanie, naviac
ako vyplýva aj z výpovede svedkyne Ing. I., boli zistené nezrovnalosti na predložených dokladoch,

kde bol podpísaný iný subjekt ako mal oficiálne zastupovať firmu Marek, s.r.o. Konateľa firmy Marek,
s.r.o. - E. sa však nepodarilo vyslúchnúť počas prípravného konania, resp. na hlavnom pojednávaní,
keďže sa nepodarilo ustáliť miesto jeho pobytu a zabezpečiť ho takto k podaniu svedeckej výpovede.
Uvedený jediný spoločník a konateľ Z. E. pritom nebol k veci vyťažený ani v rámci miestneho zisťovania
realizovaného daňovým úradom.

V rámci oboznámených listinných dôkazov tunajší súd prečítal aj účtovné doklady vystavované v mene
spoločnosti Creative, s. r.o. (viď č. l. 677-682) a tiež Marek, s.r.o. (viď č. l. 654 - 663).

Vyššie vykonané dôkazy vyhodnotil tunajší súd jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach, majúc na

pamäti i právne závery vyslovené v uznesení NS SR pod sp. zn. 6To/8/2001 zo dňa 13.10.2011 pričom
dospel k záveru, že trestná činnosť obžalovaného F. N. v bode 1/ a v bode 2/ bola preukázaná s tým,
že ako jej páchateľ bol usvedčený obžalovaný F. N..

Obhajobu obžalovaného produkovanú počas prípravného konania, resp. hlavného pojednávania

vyhodnotil tunajší krajský súd ako nevieryhodnú, motivovanú snahou obžalovaného zbaviť sa trestnej
zodpovednosti, a to tak vo vzťahu k bodu 1/ ako i k bodu 2/. Samotné obhajobné tvrdenia produkované
obžalovaným sú nejednoznačné a rozporuplné, keď uvádza, že mal realizovať nejaké obchody aj so
spoločnosťami Carta Danubia, resp. spoločnosťami v pozícii dodávateľov Creative, s. r. o. a Marek, s.
r. o.

Ako však vyplýva z výpovedí osôb, ktoré boli vedené ako konatelia uvedených spoločností (Carta
Danubia, Marek s. r. o., Creative s. r. o.) nikto zo zástupcov týchto spoločností vypočutí v rámci
prípravného konania, resp. hlavného pojednávania nepotvrdili, že by so spoločnosťou Drevis, s. r. o. ,
kde bol jediný konateľ obžalovaný, resp. so spoločnosťou Heron, s. r. o., kde bol tiež ako jediný konateľ

obžalovaný, niekedy obchodovali, resp. realizovali pre neho nejaké dodávky.

Samotná obhajoba obžalovaného v tomto smere je nejednoznačná, keďže uvádza, že v čase, keď
si podával daňové priznanie za zdaňovacie obdobie marec 2004, máj 2004, resp. júl 2001 na
príslušnom daňovom úrade obchodoval s viacerými dodávateľmi. V súvislosti s daňovými priznaniami

za zdaňovacie obdobie marec 2004, resp. máj 2004 vo svojej výpovedi obžalovaný ani nevedel uviesť,
ktoré konkrétne transakcie mali byť zahrnuté do príslušného zdaňovacieho obdobia, dôvodiac, že mal
viacero obchodných partnerov a podrobnosti si už nepamätal.

Vo vzťahu k rekonštrukcii prevádzky reštauračného zariadenia na K. tvrdil, že táto (rekonštrukcia)

prebiehala.Potvrdzujútoajnímnavrhnutíavypočutísvedkovia-F.Q.aBc.Ing.Z.Z..Uvedenísvedkovia
však len potvrdzujú, že práce mali byť vykonávané, avšak ani jeden zo svedkov nevedel uviesť, ktorá
konkrétna firma, prípadne živnostníci mali rekonštrukčné práce realizovať.

Samotný obžalovaný zotrvával na tvrdeniach, že práce mali byť vykonávané spoločnosťami, ktoré on

vyplácal čiastočne hotovostne a čiastočne bezhotovostne, pričom príslušné účtovné doklady zahrnul aj
do daňového priznania za júl 2001. Vypovedal tiež, že konateľov spoločností Creative, s. r. o., resp.
Marek., s. r. o. bližšie neoveroval, spoliehal sa na to, čo mu bolo podpisované v rámci príjmových
pokladničných dokladov, resp. výdavkových pokladničných dokladov. Ani v tomto smere však krajskýsúd nezistil, že by práce na Plešivci mali realizovať práve uvedené spoločnosti (Creative, s. r. o. a
Marek, s. r. o. ), keďže zástupcovia týchto spoločností (V. P., S. M., Q. N.) vypovedali, že ich firmy pre
obžalovaného v inkriminovanom období žiadne práce nevykonávali, nakoľko v tom období vôbec žiadnu

obchodnú činnosť nerealizovali.

Konateľa spoločnosti Marek, s. r. o. sa vypočuť nepodarilo, keďže nebolo tohto možné zabezpečiť
k úkonom trestného konania. Z dokladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli ako i z výsledkov
daňových kontrol vyplýva, že na dokladoch uvedenej spoločnosti (Marek, s. r. o.) sa majú nachádzať

podpisy S. M..

Skutočnosť, že uvedené účtovné doklady, a to v podobe príjmových pokladničných dokladov a
výdavkovýchpokladničnýchdokladov nebolivskutočnostipodpísanékonateľmitýchto(firiem),jezrejmá
aj z toho, že je tieto (účtovné doklady) majú úplne rovnakú formu a podľa číselných znakov možno
usudzovať, že boli písané jednou osobou. Uvedené účtovné doklady tvoria súčasť spisového materiálu

vid č. l. 654 - 663 a č. l. 677 - 682.

Súdom ustálené skutkové závery k bodu 1/, resp. k bodu 2/ potvrdzujú aj výpovede pracovníkov
daňových úradov - Ing. H. G., L. I. ako i Ing. F. I. a v neposlednom rade tiež z oboznámených protokolov
o daňových kontrolách v spoločnosti Drevis, s. r. o., resp. Heron , s. r. o.

Zo samotnej výpovede obžalovaného a z oboznámených výpisov z obchodného registra je zrejmé, že
v čase podávaných daňových priznaní, za zdaňovacie obdobie marec 2004, máj 2004 a júl 2001 bol
jediným konateľom v spoločnosti Drevis, s. r. o., resp. Heron, s. r. o., a teda osobou podávajúcou daňové
priznanie za tieto zdaňovacie obdobia.

Z výpovedí svedkov: Ing. K. G. a Z. I., resp. protokolov o vykonaní daňovej kontroly v spoločnosti
Drevis, s. r. o. za zdaňovacie obdobia marec 2004 nezistili porušenia zákona č. 289/95Zb. (o dani z
pridanej hodnoty). Za zdaňovacie obdobie máj 2004 pritom vôbec nebola vykonaná kontrola, ani miestne
zisťovanie ako vyplýva zo správy daňového úradu Veľký Meder (vid č. l. 565-566).

Súčasne je však zrejmé z oboch svedeckých výpovedí (Ing K. G. a S. I. je zrejmé, že v rámci miestneho
zisťovania, resp. vykonanej daňovej kontroly u spoločnosti Drevis, s. r. o. nezisťovali, či obžalovaným
proklamované zdaniteľné plnenia prebehli. Postupovali len v súlade s internými predpismi, ktoré im
neprikazovali túto skutočnosť preverovať (či aj reálne prebehli zdaňovacie plnenia).

Naopak zo spisového materiálu viažuceho sa k predmetnej trestnej veci a oboznámeného v rámci
vykonaného dokazovania je zrejmé, že zdaniteľné plnenia, ktoré obžalovaný zahrnul do daňového
priznania za zdaňovacie obdobie marec 2004, resp. máj 2004 mali byť aj obchodné transakcie so
spoločnosťou Drevis, s. r. o. ako predávajúcim a kupujúcim OPZ SPOL. s. r. o. Galanta a medzi

spoločnosťou Drevis a spoločnosťou Qadium a, s. Banská Bystrica ako kupujúcim s tým, že ani v týchto
prípadoch nebolo preukázané, že by reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia.

Dôkazy realizované súdom I. stupňa jednoznačne indikujú záver, že zdaniteľné plnenia, ktoré predložil
obžalovaný F. N. za uvedené zdaňovacie obdobia neprebehli na základe transakcií, ktoré deklaroval

obžalovaný v daňových priznaniach. V tomto smere na závere súdu nemení nič skutočnosť, že
nejaké rekonštrukčné práce na reštaurácii na K. prebehli. Tieto však neboli realizované dodávateľmi,
ktorých v daňových priznaniach uvádzal obžalovaný. Pokiaľ tak robil, postupoval spôsobom zákonne
nesúladným, pričom zjavne úmyslom obžalovaného bolo na základe proklamovaných zdaniteľných
plnení, ktoré v skutočnosti neprebehli, získať prospech veľkého rozsahu, resp. značného rozsahu.

Obžalovaný F. N., teda tým, že v bode 1/ neoprávnene vo veľkom rozsahu si uplatnil nárok na vrátenie
dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a súčasne tým, že v bode
2/ neoprávnene v značnom rozsahu si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle
zadovážiť sebe neoprávnený prospech, naplnil svojim konaním zákonné znaky v bode 1/ trestného činu

neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a v
bode 2/ trestného činu nedovedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 3 Trestného zákona
po stránke objektívnej, pričom súd i jeho konanie takto právne kvalifikoval.Po stránke subjektívnej súd konanie obž. F. N. právne kvalifikoval ako priamy úmysel podľa § 4 písmeno
a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, keďže obžalovaný chcel spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného vyhodnotil súd v súhrnne kritérií uvedených
v § 3 odsek 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Tento je v danom prípade určovaný významom
chráneného záujmu dotknutého konaním obžalovaného, ktorým je záujem spoločnosti na riadnom
plnení si daňových povinností zo strany povinných subjektov (fyzických a právnických osôb).

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd z pripojených osobných dokladov zistil, že tento doposiaľ nebol
prejednávaný pre spáchanie priestupku a rovnako nebol trestne stíhaný. Ďalšie relevantné skutočnosti
viažuce sa k osobe obžalovaného súd nezistil.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu majúceho sa uložiť obžalovanému, vychádzal tunajší súd zo

zákonných kritérií uvedených v ustanovení § 23 odsek 1 Trestného zákona, § 31 odsek 1 Trestného
zákona a § 40 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Zohľadnil opätovne stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, jeho samotnú osobu a
s dôrazom na časové hľadisko, kedy došlo k naplneniu zákonných znakov žalovanej trestnej činnosti

a doby rozhodnutia tunajšieho krajského súdu o nej, dospel k záveru, že k naplneniu účelu trestu môže
dôjsťajuloženímtrestupoddolnúhranicuzákonnejtrestnejsadzby.Zazákonuzodpovedajúciasúčasne
na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu reflektujúci považuje tunajší krajský súd trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Výkon uloženého trestu bol obžalovanému odložený v zmysle § 58 odsek 1 písmeno a/ a § 59 odsek 1
Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Súčasne vzhľadom na charakter prejednávanej trestnej činnosti majúcej sa spáchať obž. F. N., uložil
mu tiež peňažný trest vo výmere 30.000 Euro. Pre prípad zmarenia výkonu tohto (peňažného trestu),

stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Takto ukladané tresty obžalovanému sú podľa názoru krajského súdu spôsobilé, vzhľadom na
konštatované skutočnosti naplniť účel ukladaných trestov v zmysle zásad generálnej, ako i špeciálnej
prevencie. V neposlednom rade reflektujú tiež na potrebu zabezpečenia reparačnej funkcie ukladaných

trestov v prípadoch, kde zrejme motívom konania páchateľa je získanie majetkového prospechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 8 dní odo dňa doručenia písomného odpisu
rozsudku na Najvyšší súd SR, cestou Krajského súdu v Trnave.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva

výslovne vzdala po vyhlásení rozsudku.