Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/98/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511211898
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2511211898.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká
republika, s.r.o, IČO 25117483, so sídlom Novodvorská 994, Praha 4, Česká republika, zast.
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanej: L. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XX/XX, Č., o zaplatenie 1.1370,34 eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka upravená v bode 7 písm. h/ Obchodných podmienok Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 13.10.2005, podľa ktorej „Podpisom tejto zmluvy prehlasujete v súlade s § 401 obchodného
zákonníka, že predlžujete premlčaciu dobu ohľadom akýchkoľvek práv, ktoré môžeme v súvislosti s touto
zmluvou uplatniť, na 10 rokov od okamihu, kedy takáto premlčacia doba začne plynúť“, je neplatná z
dôvodu jej neprijateľnosti.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 01.09.2011 (došlou súdu dňa 23.09.2011) domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.370,34 eura so 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.037,67 eura (= 31 260,85 Sk) od 06.05.2008 až do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2010 žalobca ako
postupník od postupcu - Beneficial Finance, a.s. (ďalej aj "BF") nadobudol pohľadávku voči žalovanej.
Uviedol, že postupca dňa 13.10.2005 so žalovanou na predtlačenom formulári uzatvoril "Zmluvu o
spotrebnom úvere č. XXXXXXX" (ďalej aj "zmluva"), ktorej súčasťou sú obchodné podmienky (ďalej aj
"OP"). Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver bezhotovostným prevodom na účet žalovanej.
Úver mal byť splácaný formou pravidelných mesačných splátok vo výške 40,89 eura. Podľa čl. 2 písm.
b/ OP bol dohodnutý poplatok za spracovanie úverovej dokumentácie a v zmysle čl. 2 písm. h/ OP si
zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania úrok z omeškania vo výške zákonom stanovenej sadzby.
Podľa čl. 2 písm. f/ (ii) a v súlade s ustanovením § 300 a nasl. Obchodného zákonníka si strany dohodli
zmluvnú pokutu vo výške 8,30 eura pre prípad, že ktorákoľvek mesačná splátka alebo jej časť nebude
zaplatená k dátumu splatnosti. Zároveň v čl. 4 si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu za predčasné
ukončenie zmluvy vo výške administratívneho poplatku za predčasné splatenie úveru podľa čl. 3 písm. a/
OP. Žalovaná nedodržala splátkový kalendár, dostala sa do omeškania, pričom žalobca z tohto dôvodu
odstúpil od zmluvy podľa čl. 4 Obchodným podmienok a vyzval žalovanú na plnenie do 26.09.2006.

Suma 796,65 eura predstavuje istinu úveru, suma 332,67 eura úrok z úveru do odstúpenia od zmluvy,
suma 82,98 eura predstavuje zmluvné pokuty za omeškania so splatením splátok.

Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom 15.10.2009, t. j. ku dňu
postúpenia pohľadávok.

K podanej žalobe pripojil listinné dôkazy.

Za podaný návrh (žalobu) zaplatil súdny poplatok v sume 82,- eur, kolkovými známkami.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.06.2014. Podaním došlým súdu dňa 11.06.2014 právny
zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a žiadal, aby súd rozhodol v
jeho neprítomnosti, na základe predložených listinných dôkazov. Riadne a včas predvolaná žalovaná sa
na nariadené pojednávanie dostavila. Za použitia ust. § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len "OSP") súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, zhora uvedenými listinnými dôkazmi,
výsluchom žalovanej a zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13.10.2005 (uzatvorenej podľa ust. § 497
a nasl. OBZ a podľa zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch), reg. číslo: XXXXXXXX súd
zistil, že spoločnosť Beneficial Finance, a.s. sa zaviazala poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver na
nákup spotrebného tovaru vo výške 27.000,- Sk (= 896,24 eura), s lehotou splatnosti 36 mesiacov, s
jednorazovým čerpaním úveru, s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 1232,- Sk (= 40,89 eura), pri
ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 40,68%.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2008 súd zistil, že žalobca mal podľa tejto zmluvy
nadobudnúť pohľadávku voči žalovanej v tomto konaní.

Z písomného odstúpenia od zmluvy adresovaného žalovanej zo dňa 22.09.2006 súd zistil, že žalobca
v dôsledku nesplácania úveru žalovanej oznámil, že odstupuje od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXX s účinnosťou ku dňu 26.09.2006.

Z obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere z bodu 7 písm. h) súd zistil, že žalovaná
mala podpisom tejto zmluvy prehlásiť v súlade s § 401 Obchodného zákonníka, že predlžuje premlčaciu
dobu ohľadne akýchkoľvek práv, ktoré môžeme v súvislosti s touto zmluvou uplatniť na 10 rokov od
okamihu, kedy takáto premlčacia doba začne plynúť.

Z výpovede žalovanej na pojednávaní zo dňa 02.06.2014 súd zistil, že žalovaná v roku 2005 uzatvorila
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou zabezpečila kúpu kotla pre svoju sestru, pričom splácať úver
mala podľa ich dohody sestra. Žalobca doručil žalovanej odstúpenie od zmluvy a s uvedením koľko
mu je dlžná so splatnosťou celej dlžnej sumy k 26.09.2006, pričom žalovaná uviedla, že predmetný
žalobný návrh žalobkyne bol podaný až 23.09.2011, teda 5 rokov po splatnosti úveru a preto žalovaná
namietla, že pohľadávka žalobkyne je už dávno premlčaná a z uvedeného dôvodu žiadala súd, aby
žalobu zamietol.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Beneficial Finance, a.s. (ďalej
len ,,spoločnosť“) so žalovanou uzavreli dňa 13.10.2005 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX,
ktorou spoločnosť poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 27.000,- Sk (896,24 eura), ktorý sa
zaviazala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.232,- Sk v 36 mesačných
splátkach. Rovnako má súd z výpovede žalovanej, ako aj z predložených listín žalobcu za preukázané,

že spoločnosť písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 22.09.2006 odstúpila od predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v dôsledku, že žalovaná svoj zmluvný záväzok nesplácala.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

S poukazom na ust. § 39 OZ nie je možné akceptovať "dohodu" zmluvných (sporových) strán v bode 7
písm. h), že sa predlžuje premlčacia doba ohľadne akýchkoľvek práv, ktoré môže žalobca v súvislosti s
touto zmluvou uplatniť na 10 rokov od okamihu, kedy takáto premlčacia doba začne plynúť, ktorá je v
rozpore so zákonom a preto je "dohoda" účastníkov o dĺžke premlčacej doby absolútne neplatnou. Na
základe absolútne neplatnej "dohody" nie je možné potom na takéto zmluvné dojednanie ďalej prihliadať.

Ako je už zhora uvedené, súd vyhodnotil zmluvnú podmienku v obchodných podmienkach zmluvy
o spotrebiteľskom úvere pod bodom 7 písm. h), týkajúcu sa "dohodnutej" dĺžky premlčacej doby, ako
neprijateľnú podmienku.

Podľa ust. § 153 ods. 3 a 4 OSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná. (4) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Postupom podľa ust. § 153 ods. 3 a 4 OSP súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná na pojednávaní dňa 01.06.2014 vzniesla námietku premlčania
vo vzťahu k celému žalobcom uplatnenému nároku súd sa zaoberal takto vznesenou námietkou
premlčania, pričom dospel k záveru, že žalobný nárok žalobcu nie je možné priznať.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Z uvedeného sa súd zaoberal žalovanou vznesenou námietkou premlčania. Účinné vznesenie námietky
premlčania má za následok oslabenie uplatňovaného práva vedúceho k nemožnosti priznania nároku
súdom, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené
so zánikom nároku). Nemožnosť priznania nároku je daná tým, že žalobca mal počas plynutia premlčacej
doby dostatok času, aby sa riadne staral o vykonanie svojho práva, a aby ho aj uplatnil na súde.
Žalobný návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 23.09.2011. Hoci žalobca si uplatňuje nárok
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd dĺžku premlčacej doby neposudzoval podľa ustanovenia §

387 a následne Obchodného zákonníka, ale podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Súd
pritom vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je upravená osobitným právnym
predpisom a to zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorým sa podľa ust. § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spravuje
záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou. Pri spotrebiteľských úveroch sa nejedná o vzťah medzi
podnikateľmi ako o typický obchodno-záväzkový vzťah, ale o vzťah medzi spotrebiteľom ako fyzickou
osobou nepodnikateľom a veriteľom, ktorý vykazuje všetky znaky občiansko-právneho konania.

Vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu vzťahu zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o
spotrebiteľských úveroch, súd pri posudzovaní premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka ako právneho predpisu upravujúceho vzťahy fyzických osôb - nepodnikateľov, teda vzťahy,
ktoré nemajú obchodno-záväzkovú povahu. Vychádzal pritom z ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka účinného do 31.12.2007 (t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy), podľa ktorého za
spotrebiteľskú zmluvu v širšom zmysle možno považovať každú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, a tým určenú úpravu režimom Občianskeho zákonníka. Súd pritom prihliadal aj na
ustálenú judikatúru v súlade s eurokonformným výkladom smernice 93--/13/EHS a verejno-právny
charakter ochrany spotrebiteľa (povinnosť štátnych orgánov členského štátu Európskych spoločenstiev
(pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj súd) vykladať svoje právo v čo najvyššej možnej miere
eurokonformne, čiže v súlade s právom Európskych spoločenstiev, (t.j. tak aby sa dosiahol cieľ sledovaný
komunitárnou normou).

Nároky uplatnené v konaní zo spotrebiteľského úveru sa stali splatnými dňa 26.09.2006 ako to vyplýva
z písomného odstúpenia od zmluvy žalobcom, ktoré faktické priatie tohto odstúpenia na pojednávaní
žalovaná uznala. Návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 23.09.2011, pričom premlčacia
doba uplynula dňom 26.09.2009. Súd aj keby v konaní dospel k záveru, že žalobca má pohľadávku voči
žalovanej z titulu nedoplatku na poskytnutom spotrebiteľskom úvere, nemohol by túto žalobcovi podľa
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať, pretože právo sa uplatnilo v súdnom konaní po uplynutí
premlčacej doby a žalovaná účinne namietla premlčanie nároku žalobcu.

Žalovaná mala vo veci plný úspech, patrila by jej náhrada trov konania (§ 142 ods. 1 OSP).

Zo spisu súd zistil, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, a ani náhradu trov konania nežiadala
(vôbec sa k veci nevyjadrila). O náhrade trov konania súd rozhoduje na návrh (§ 151 ods. 1 veta prvá
OSP). Preto o trovách konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),

2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),

6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).