Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10P/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712212877
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7712212877.6

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Zdenkom Švárnym, v právnej veci navrhovateľky Miriam I., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, B., zastúpenej advokátkou Mgr. Vierou Rajzákovou, advokátkou AK so
sídlom Michalovce, Nám. osloboditeľov 82, proti odporcovi Petrovi I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. U. XXX,
o zvýšenie výživného, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 21.8.2012 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zmenil rozsudok
tunajšieho súdu 17P 61/2009 zo dňa 11.12.2009, ktorým bolo zvýšené výživné na navrhovateľku na
sumu 110,-€ mesačne od 1.12.2009 na tom základe, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov

na strane žalobkyne, ktorá bola prijatá na denné štúdium vysokej školy Prešovskej univerzity, Fakulta
managementu, školského roku 2012-2013, čím sa jej zvýšili náklady s prípravou na štúdium na vysokej
škole so zápisom a nástupom, ako cestovné, strava, oblečenie, bývanie, pričom navrhovateľka býva v
spoločnejdomácnostisosvojoumatkouaztohodôvodunavrhlazvýšiťvýživnénasumu210,-€mesačne
od podania návrhu.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10P 66/2012 - 24 zo dňa 28.9.2012 súd zistil, že návrh žalobkyne
bol zamietnutý, pričom súd nepriznal náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania. Súd prvého stupňa

napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného. Rozhodnutie právne
odôvodnil ust. § 62 ods. 1,2,3,4, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vykonaným dokazovaním,
kedy dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.
Konštatoval, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov oproti poslednej úprave
výšky výživného, spočívajúcej predovšetkým v tom, že nastúpila na denné štúdium vysokej školy
Prešovskej univerzity. Zistil, že odporca je nezamestnaný od 31.7.2012, kedy mu skončil pracovný

pomer výpoveďou z dôvodu organizačných zmien, čo mal za dostatočne preukázané listinnými dôkazmi
predloženými zamestnávateľom, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj Sociálnou
poisťovňou. Z uvedeného dôvodu konajúci súd dospel k záveru, že by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, keby bolo priznané zvýšenie výživného v zmysle návrhu navrhovateľky a súčasne poukázal na
skutočnosť, že práve odporca mohol podať návrh na zníženie výživného na 30 % životného minima
z dôvodu, že nie vlastnou vinou sa dostal do zlej sociálnej situácie, že nemá žiaden príjem a žije v

podstatne len z toho, čo mu poskytujú jeho rodičia.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 205 ods.
1,2 písm. c/ a d/ O.s.p., kedy súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala predovšetkým na neštandardné odôvodnenie zamietnutia
návrhu súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že návrh navrhovateľky podľa presvedčenia súdu je v
rozpore s dobrými mravmi, keďže odporca sa ocitol vo finančnej núdzi bez vlastného pričinenia a práve
odporcamoholnazákladetaktozvyknutejsituáciepodaťnávrhnazníženievýživnéhona30%životného

minima, ktorý nepodal. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd nevykonal dostatočné dokazovanie
za účelom zistenia skutočných majetkových a finančných pomerov odporcu, nezaoberal sa vôbec a
nevyhodnotil jeho majetkové pomery ako napr. vlastníctvo rodinného domu v C. U., kde býva spolu s
rodičmi, spolužitie so svojou družkou, s ktorou by mal znášať spoločné náklady domácnosti a žiadnym
spôsobom sa nezaoberal nadštandardným spôsobom života, ktorý vedie odporca. Navrhovateľka
predovšetkým zdôraznila nepomer medzi ťažkou prácou, ktorú vykonáva jej matka, ktorá sa od

rozvodu manželstva stará o výchovu a výživu navrhovateľky ako aj jej brata, ktorá pracuje už niekoľko
rokov za minimálnu mzdu a pomermi na strane odporcu, ktorý evidentne dostatočným spôsobom
nepreukazuje záujem o získanie primeraného zamestnania. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že
necíti zodpovednosť za výchovu navrhovateľky ani jej brata čo prezentuje svojím postojom k plateniu
výživného resp. jeho zvýšeniu a všeobecne k starostlivosti o obidve deti. Konštatovala, že posledný

raz bola vyživovacia povinnosť odporcu upravená rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 17P
261/2009-72 z 11.12.2009, kedy bola navrhovateľka študentkou strednej školy a náklady spojené s jej
výchovou a výživou boli nižšie, aké sú náklady v čase podania návrhu, kedy bola prijatá resp. stala sa
študentkou vysokej školy v inom mieste ako v mieste trvalého bydliska, s čím má nepochybné spojené
zvýšené finančné náklady s cestovaním , ubytovaním, ako aj samotným štúdiom.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd rozhodol
správne, ak návrh navrhovateľky zamietol a to na základe dostatočne zisteného skutkového stavu,
kedy vykonal všetky navrhnuté dôkazy a tieto dôkazy i správne vyhodnotil. Zdôraznil, že je dlhodobo

nezamestnaný z objektívnych dôvodov kedy posledný zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer
z dôvodu nadbytočnosti. V súčasnej dobe od septembra 2012 poberá sociálne dávky vo výške 118,30
€. Býva u svojich rodičov v C., ktorí mu finančne vypomáhajú. Uviedol, že z dávky hmotnej núdzi platí
rodičom mesačne 50,- € ako výdavky spojené s bývaním a stravovaním, 30,- € prispieva mesačne na
obidve deti, pôžičku v Slovenskej sporiteľni mesačne 80,- € uhrádza si potreby spojené s ošatením a

hygienické potreby. Je majiteľom podielu nehnuteľnosti 1/2 bytu č. 7 vo vchode č. 1 na 4.poschodí
v Michalovciach, pričom v súčasnej dobe sa vedie súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie tohto
podielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou. Súhlasil so záverom súdu prvého súdu prvého
stupňa, ktorý konštatoval, že priznanie resp. zvýšenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi
a bola by zásadným spôsobom ohrozené jeho vlastná výživa. Súčasne konštatoval, že on sa aktívne

zaujíma o získanie práce, hľadá si zamestnanie, avšak doteraz v tomto smere nebol úspešný. Zásadne
poprel vyjadrenie navrhovateľky o nadštandardnom, resp. hýrivom spôsobom života, konštatoval, že
stále žil a žije naopak skromne a na hýrivý spôsob života nemá finančné prostriedky. Navrhol preto, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Z uznesenia krajského súdu č.k. 8CoP 523/2012-55 zo dňa 30.8.2013 súd zistil,ž e krajský súd zrušil
rozsudok súdu I.stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré možno

začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o zvýšenie výživného, kedy súd má povinnosť
zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a ani § 120 ods. 1 O.s.p., kedy súd môže
výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ak je jej vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie, ak dôsledne nezistil
reálne možnosti a schopnosti odporcu ani dôvody, pre ktoré už nedosahuje taký príjem ako v čase
predchádzajúcej úpravy výživného významné pre rozhodnutie o výživnom a osvojil si v podstate len

tvrdenie otca, že mu jeho príjem a jeho súčasná situácia neumožňuje prispievať na výživu navrhovateľky
vyšším výživným. Konajúci súd sa navyše dopustil pochybenia keď nevypočul navrhovateľku a nezistil
dôsledne jej skutočné oprávnené a dôvodné potreby spojené so zmenou pomerov, ktorá nastala od
posledného rozhodnutia. Konajúci súd zohľadnil tvrdenie odporcu o neschopnosti platiť zvýšené výživnés prihliadnutím na jeho majetkové a finančné pomery a dospel k záveru, že zvýšenie výživného odporcu
pre navrhovateľku by bolo za danej situácie v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal
na veľkorysosť odporcu, ktorý nepodal za danej situácie návrh na zníženie výživného, resp. na určenie

výživného vo výške 30 % životného minima. Na druhej strane však žiadnym spôsobom dôsledne
nezisťoval skutočné a oprávnené náklady samotnej navrhovateľky, u ktorej nepochybne nastala zmena
pomerov od poslednej úpravy výživného, ktorá spočíva predovšetkým v prijatí na vysokú školu formou
denného štúdia v inom meste ako v mieste trvalého bydliska. Nepovažoval za potrebné navrhovateľku
dôsledne vypočuť na pojednávaní, keďže z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní, kedy došlo

k rozhodnutiu v merite veci samotná navrhovateľka prítomná nebola, preto nemohla ani dôsledne
odôvodniť skutočnú zmenu pomerov a náklady so zmenou pomerov súvisiace. Z obsahu uvedenej
zápisnice z 28.9.2012 jednoznačne nevyplýva, či súhlasila resp. nesúhlasila s pojednávaním bez jej
prítomnosti a túto skutočnosť nenamietala ani v odvolaní. Preto odvolací súd nemohol túto skutočnosť
posúdiť ako skutočnosť, kedy jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Napriek tomu je nepochybné,
že konajúci súd nepostupoval dôsledne podľa ust. § 78 ods. 1 O.s.p. nevyhodnotil a neporovnal zmenu

pomerov od poslednej úpravy s pomermi v čase rozhodnutia súdu a preto ani v konečnom dôsledku
nemohol správne rozhodnúť. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní
predmetnej veci postupoval aj v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., kedy nerešpektoval právo účastníkov
konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivé konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 Dohovoru a v odôvodnení
napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil akými úvahami sa riadil ak návrh navrhovateľky v
plnom rozsahu zamietol. Konajúci súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľky
na zvýšenie výživného v podstate len na úvahe, že odporca nemá žiaden príjem, je evidovaný na
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie podľa ust. § 120

ods. 2 O.s.p. potrebné na zistenie možností a schopností odporcu zamestnať sa a samotný odporca
žiadnymspôsobomnepreukázalsvojureálnusnahuozískanieakéhokoľvekzamestnaniaačiplnevyužil
všetky svoje schopnosti a možnosti, aby si získal zamestnanie a poberal adekvátny príjem. V dôsledku
uvedeného nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 cit. zák. ust. vrátiť ho konajúcemu súdu na ďalšie

konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou vysporiadať sa so všetkými okolnosťami, pre ktoré odporca
nedosahuje dostatočný príjem minimálny ako v čase poslednej úpravy výživného, ustáliť, či využíva
všetky svoje schopnosti a možnosti, ktoré má na trhu práce, aby dosahoval dostatočný príjem a za tým
účelom sa vysporiadať s odvolacími námietkami navrhovateľky. Výsledky takto doplneného dokazovania
opätovne vyhodnotí, porovná so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcej súdnej úpravy

výživného, opätovne rozhodne o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného a rozsudok odôvodní v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky
správny.

Po zrušujúcom uznesení krajského súdu súd vykonal vo veci ďalšie dokazovanie a zistil tento skutkový

stav :

Na pojednávaní dňa 28.3.2014 súd pripustil zmenu návrhu právnej zástupkyne navrhovateľky v tom
význame, že z dôvodu, že rozsudkom krajského súdu 8Co 63/2013 bol zmenený rozsudok Okresného
súdu Michalovce 17P 261/2009,kde bolo znížené výživné otcovi zo sumy 110,-€ na 80,-€ mesačne od

24.1.2013 a tento nadobudol právoplatnosť v decembri 2013, navrhla zvýšiť výživné zo sumy 80,-€ na
sumu 110,-€ od 1.2.2014.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že zvýšenie výživného žiada z toho dôvodu, že jej náklady sa
zvyšujú každým rokom. V súčasnej dobe je študentkou 2.ročníka na vysokej škole, kde má náklady na

knihy, cestovné, xeroxovanie dokumentov, písanie semestrálnych prác. Uviedla, že náklady na cestovné
za mesiac február mala v sume 16,60 €. Má priznané štipendium vo výške 180,-€ z ktorého si platí
šeky, poistku vo výške 20,90 €, internet 9,49€, telefón 20,-€ paušál mesačne, takže z toho štipendia jej
ostane takých 90,-€ na cestovné, stravu, plus na výdavky okolo školy a to xeroxovanie a pod.. Rovnako
má mesačné náklady na drogériu, aj keď sa snaží kupovať si čo najlacnejšie veci. Čo sa týka stravy,

tak túto jej navarí na týždeň mama, ktorú si berie potom na internát, takže takto sa stravuje. Pretože v
Prešove stojí obed minimálne 4,-€ a aj tak ho časovo nestíha. Na otázku zástupkyne, aby sa vyjadrila k
tomu, koľko platí za internát ako aj položky čo sa týka stravovania počas celého týždňa uviedla, že za
letný semester platí ubytovanie 276,-€, v zimnom semestri je to 345,-€. Každý rok je tá istá suma. Čosa týka stravy počas školy, tak sa snaží kupovať len to najnutnejšie a väčšinou sú to zľavové bagety,
ktoré sú vo výške 1,96 € z toho má 60% zľavu za 1,-€. Na ďalšiu otázku, aby sa vyjadrila, k tomu ako
si platí ošatenie, navrhovateľka uviedla, že oblečenie a obuv často nenakupuje, jedine začiatkom roka

bola nútená kúpiť si čižmy, kabelku do školy, aby mala kde dať knihy a v podstate neodváži sa stále do
obchodu niečo si kúpiť. Jedine keď jej niekto niečo z rodiny kúpi, aj to len po zľave. Uviedla, že veľa
bločkov za nákupy nemá, akurát za tú kabelku a dámsku obuv, čo je 16,90 €. Uviedla, že otec jej už
dlhšiu dobu nekúpil šaty. Prispieva na výživu, pokiaľ vie, tak 30,-€ na dve deti, čiže na ňu a brata po 15,-€.

Z výpovede odporcu, že keďže jeho dcéra hovorí, že nič jej nekupuje, tak nevie si predstaviť že zo 62,-
€ by jej mohol niečo kúpiť keď vyplatí 30,-€ výživné,ostáva mu 30,-€. Z toho chodí a hľadá si prácu.
Poukázal na to, že aj na minulom pojednávaní bol zbytočne, pretože neprišla ani navrhovateľka, ani
právna zástupkyňa a tak stratil 20,-€ na cestovné. Uviedol, že sa snaží nájsť si robotu, poukázal na to,
že bol v Trnave na pohovor v Citroene, ale mu nedali žiadnu odpoveď. Predložil súdu cestovné lístky
zo Stredy nad Bodrogom - Košice, Košice - Trnava a späť, kde sa podľa jeho tvrdí zúčastnil pohovoru

do automobilky Peugeot Citroen. Takisto predložil súdu rozhodnutie úradu práce, soc. vecí a rodiny
Trebišov zo djňa 19.11.2013, kde bola zvýšená dávka na sumu 62,50 € od 1.11.2013. uviedol, že jeho
družka má invalidný dôchodok 108,30 €, platí tiež to, čo treba. Ona tam neprispieva nič. Uviedol, že
si vedomý, že dcéra má výdavky, avšak zo 62,-€ nevie si predstaviť, ako by mal prispievať na výživu.
Uviedol, že mu bolo znížené výživné aj na maloletého syna zo sumy 50 ,-€ na 40,-€, pretože nedokáže

zaplatiť ani tých 40,-€. Poukázal na to, že takisto on si už na seba dlho nič nekupuje, a chodí vždy v tom
istom. Zháňa si prácu, nemá šťastie. Za 62,-€ ktoré dostáva musí 32 hodín povinne mesačne odrobiť
na obecnom úrade.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že vyjadrenie odporcu považuje za účelové a týmto

argumentuje na každom pojednávaní. Čo sa týka zníženia výživného na maloletého Petra, uviedla, že
to bolo z toho dôvodu, že matka maloletého už nevládala chodiť na pojednávanie, tak sa dohodla na
znížení na 40,-€ mesačne. Uviedla, že otec platí len výživné 30,-€ mesačne, kde napíše, že 15,-€ je
na Petra a 15,-€ je na dcéru Miriamu. Poukázala na to, že na všetky pojednávania chodil na osobnom
motorovom vozidle so svojou družkou. Javí sa dôvodné, že otec môže pracovať brigádnicky, čo ovšem

nemôžu preukázať. Navrhla, aby súd zohľadnil tú skutočnosť, že v podstate pri rozvode bolo naposledy
určené výživné a potom rok po rozvode. Ďalej poukázala na to, že už iným rozsudkom bolo znížené
výživné zo sumy 110,-€ na 80,-€ na jej klientku. Poukázala na to, že otec uvádza, že sa uchádzal o
zamestnanie v automobilke a aj na tú skutočnosť, že žalovaný bol spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorej
sa dobrovoľne vzdal. Majú za to, že ide o účelové konanie, pretože v priebehu exekúcie a trestného

stíhania vo veci bola nehnuteľnosť vrátená.

Z potvrdenia o štúdiu Prešovskej univerzity v Prešove, Fakulta managementu, zo dňa 10.9.2013 súd
zistil, že navrhovateľka študuje bakalársky študijný program v šk. roku 2013/2014.

Z odpovede na žiadosť PSA Peugeot Citroen zo dňa 8.4.2014 (č.l.100) súd zistil, že odporca sa v
databáze uchádzačov o zamestnanie nenachádza a doteraz sa nezúčastnil ani výberového konania,
ani nebol doposiaľ zamestnancom PSA.

Z rozsudku krajského súdu č.k. 8Co 63/2011-111 súd zistil, že tento zmenil rozsudok Okresného súdu

v Michalovciach č.k. 8C 21/2013 - 89 zo dňa 18.3.2013 tak, že znížil výživné od navrhovateľa pre
odporkyňu naposledy určené rozsudkom OS Michalovce z 11.12.2009 sp.zn. 17P 261/2009 zo 110,-€
mesačne na 80,-€ mesačne od 24.1.2013, ktoré je navrhovateľ povinný prispievať odporkyni vždy do
10-teho dňa v mesiaci dopredu s poukazom na to, že naposledy dôsledne odvolací súd posúdil pomery
účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania

dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, ktorý návrh na zníženie výživného
zamietol,pretožedošlokukvalifikovanejzmenepomerovnavrhovateľaopodstatňujúcezníženierozsahu
výživného.

Z rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Trebišov zo dňa 19.11.2013 súd zistil, že podľa § 26

ods. 2 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003 o životnom minime, zvýšila sa dávka a príspevky
žalovanému na sumu 62,50 € mesačne od 1.11.2013 s poukazom na to, že od 19.12.2012 do 1.9.2013
bol v pracovnom pomer u zamestnávateľa Lux Košice.ZpotvrdeniaobceZemplínsúdzistil,žeodporcajenezamestnanýavedenýjenaúradepráce,soc.vecía
rodiny. Nezúčastňuje sa na menších obecných službách. Bližšie informácie o pracovných príležitostiach

poskytnúť nevedia.

Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Trebišov, pracovisko Kráľovský Chlmec zo dňa 23.5.2014
(č.l. 114) súd zistil, že odporca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 2.9.2013. Aj v
súčasnej dobe je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi od 1.10.2013 v súčasnej dobe vo výške 62,50 €

a nie je poberateľom iných dávok resp. príspevkov poskytovaných tunajším úradom.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
o rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na
jednej alebo druhej strane t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho

rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú
zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v
konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery z ktorých vychádzalo predchádzajúce
súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj
pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce

pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia § 62 ods. 1,2,4, 5 a ust.§ 75 ods. 1
zákona o rodine z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné
vychádzať z toho aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom
medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň,
obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,

rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby
ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od
veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, mávýživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z týchto
citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej
osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré

sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Súd na základe opätovného dokazovania vykonaného v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu
po vypočutí účastníkov, z predložených listinných dôkazov, z rozsudku Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 8Co 63/2011 opätovne dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a preto návrh
v celom rozsahu zamietol. Súd má v danom prípade za preukázané, že je síce pravdou, že od
posledného určenia výživného pri podaní návrhu navrhovateľkou došlo k zmene pomerov, ale tak
na strane navrhovateľky ako aj na strane odporcu, pretože navrhovateľka v čase podania návrhu
bola študentkou 1. ročníka štúdia na vysokej škole a odporca bol v tom čase nezamestnaný. Aj keď
v priebehu konania pripustil zmenu návrhu v zmysle podania právnej zástupkyne navrhovateľky na

pojednávanídňa28.3.2014návrhzamietolspoukazomnarozsudokkrajskéhosúdu8Co63/2011zodňa
31.10.2013, ktorým bolo znížené výživné na navrhovateľku zo sumy 110,-€ na 80,-€ mesačne počnúc
dňom 24.1.2013. Súd pri skúmaní zmeny pomerov dospel k záveru, že od tohto rozsudku krajského
súdu zo dňa 31.10.2013 do 1.2.2014 odkedy žiadala po zmenenom petite priznať zvýšené výživné
navrhovateľka zo sumy 80,-€ na 110,-€ nedošlo k takým zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali

zvýšenie výživného na navrhovateľku a preto návrh v celom rozsahu zamietol. Súd poukazuje na tú
skutočnosť, že aj keď v období roku 2012 a 2013 odporca pracoval určitú dobu, od 2.9.2013 je opätovne
vedený na úrade práce, soc. vecí a rodiny, kde poberá len sociálne dávky 62,50 € a teda súd má za to,
že by bolo aj v rozpore opätovne tvrdiac s dobrými mravmi, aby bolo zvýšené výživné na navrhovateľku.

V zmysle týchto zásad súd dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy
výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k záveru, že došlo ku
kvalifikovanej zmene pomerov odporcu, opodstatňujúcej, aby návrh navrhovateľky bol zamietnutý. Súd
poukazujenatúskutočnosť,ževčaserozhodovaniajenavrhovateľkapoberateľkousociálnehoštipendia
vo výške 180,-€, pričom odporca je vedený na úrade práce, soc.vecí a rodiny, pričom dostáva len

sociálne dávky vo výške 62,50 € z ktorých mu bolo určené aj výživné na maloletého syna Petra, pričom
aj toto výživné mu bolo znížené zo sumy 50,-€ na sumu 40,-€ a teda vzhľadom na potreby a schopnosti
zamestnať sa, dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že aj keď
právna zástupkyňa navrhovateľky spochybnila tú skutočnosť, že odporca sa snaží nájsť si zamestnanie
a zámerne nikde nepracuje, uveril tvrdeniu odporcu, že sa zúčastnil pohovoru v automobilke Peugeot

Citroen, aj keď z tejto automobilky prišlo záporné stanovisko, podľa ktorého sa odporca nemal zúčastniť
takéhoto výberového konania a vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 142 ods. 1 OSP a to tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania, nakoľko navrhovateľka v konaní úspešná nebola a odporca si trovy konania

neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.