Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/611/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413200743
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5413200743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta

Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa
SECAPITAL S.a.r.l., so sídlom 2 Avenue Charlesde Gaulle, L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo,
právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického
4012/30, proti odporkyni J. G., nar. X.X.XXXX, bytom J. W., J. F. XXXX/X-XX, o zaplatenie 1.078,49 eur
s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k.
5C/44/2013-55 zo dňa 4. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 699,52

eur s 5,5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 6.6.2013 do zaplatenia. Priznanú
pohľadávku povolil odporkyni uhrádzať formou splátok po 40 eur mesačne splatných vždy k poslednému
dňu príslušného mesiaca tak, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo
zvyšnej časti návrh zamietol.

Vychádzal z toho, že bolo preukázané uzatvorenie zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky dňa
15.7.2009, na podklade ktorej došlo k poskytnutiu pôžičky v pôvodnej navrhovateľom schválenej

výške 1.000 eur. V tejto spojitosti výlučne na ťarchu navrhovateľa vyhodnotil predkladanie zmluvných
dokumentov ako listinných dôkazov (napriek upozorneniu v dostatočnom časovom predstihu) v
čiastočne nečitateľnom stave, v dôsledku čoho ide o dôkazy nevykonateľné zákonom predpokladaným
spôsobom, Okresný súd konštatoval, že vzhľadom na obsahové nedostatky predmetnej zmluvy
v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/, i/ zákona č. 258/2001 Z.z (neobsahuje údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru označením presného dňa, ako ani údaje o termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov) sa jedná o úver bezúročný a bez poplatkov. Taktiež nie je v zmluve dostatočne určená

ani hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. j/ označeného zákona). Navrhovateľ
pritom nereagoval na výzvu prvostupňového súdu, aby oznámil, kde sa dotknuté náležitosti v zmluve
nachádzajú.

Nadväzne, nakoľko odporkyňa doposiaľ splatila čiastku 300,48 eur, okresný súd vyhovel návrhu len vo
výške rozdielu medzi výškou úveru 1.000 eur a uvedeným plnením odporkyne (t.j. v sume 699,52 eur).
Navrhovateľovi zároveň priznal úrok z omeškania 5,5 % v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s nar.
vl. č. 87/1995 Z.z. počnúc 6.6.2013, teda druhým dňom po doručení návrhu odporkyni. Okrem toho, ako
nekalú praktiku zo strany veriteľa/navrhovateľa vyhodnotil použitú veľkosť písma v značnej časti textu

zmluvy, podmienok k zmluve a všeobecných obchodných podmienok.Rozhodnutie o trovách konania si súd prvého stupňa vymienil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (§ 151 ods. 3 veta prvá O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie. Namietal, že neboli splnené podmienky, ktoré zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch predpokladá na to, aby poskytnutý úver bol považovaný za bezúročný a
bez poplatkov. Podľa navrhovateľa má posudzovaná zmluva zákonom ustanovenú formu a obsahovala
i náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.

Konečná splatnosť pôžičky je uvedená v čl. VII, označenom ako schválená výška pôžičky (keď zákon
nepredpisuje formu, akou má byť vyjadrená konečná splatnosť pôžičky, a teda stačí, ak zmluva obsahuje

informáciu o konečnej splatnosti úveru, z ktorej je zrejmá doba trvania záväzku). Ďalej v čl. 6 bod 6.2
podmienokkzmluveopôžičkejeexplicitneuvedené,žepokiaľniejevzmluvestanovenéinak,súsplátky
splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Odporkyňa pritom podpisom zmluvy potvrdila, že
bola s uvedenými podmienkami uzrozumená, súhlasila s nimi a nijakým spôsobom ich v čase podpisu
zmluvy nerozporovala. Záverom odvolateľ poukázal i na splnenie požiadavky formulovanej v

smernici 2008/48/EHS z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola do slovenského
právneho poriadku transponovaná zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a ktorá v čl.
10 ods. 2 písm. c/ vyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala informáciu o dĺžke trvania zmluvy o úvere.

Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1

O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p.ako vecne správny potvrdil.

Odhliadnuc od skutočnosti, že odvolateľ (vôbec) nereagoval na súdom prvého stupňa vytýkaný
nedostatok uvedenia hodnoty RPMN (ako samostatný dôvod posúdenia úveru ako bezúročného a bez
poplatkov) v zmluve, čo pri viazanosti odvolacieho súdu vymedzenými odvolacími dôvodmi samo osebe

(z hľadiska procesnej ekonómie) musí viesť k procesnému neúspechu odvolateľa, nie je možné stotožniť
sa s navrhovateľovým výkladom obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods.
2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť vymedzená
konkrétnym dátumom, čiže nepostačuje uvedenie len počtu mesiacov, počas ktorých bude spotrebiteľ
úver splácať; o to viac, ak predmetná zmluva nestanovuje ani termín začiatku splácania úveru. Hoci ide o

bezprostredne súvisiace informácie, údaj o počte splátok je samostatným a kvalitatívne odlišným (taktiež
obligatórnym) údajom s osobitným cieľom zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočný rozsah podkladov pre
rozhodnutie o (ne)uzavretí konkrétneho zmluvného záväzku.

Z tohto pohľadu je postup/snaha navrhovateľa, v konečnom dôsledku smerujúca k obchádzaniu
povinnosti uviesť údaje, ktoré sú „spotrebiteľskými“ predpismi explicitne vyžadované, neakceptovateľná.

Údaj ohľadom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - konkrétny dátum - totiž zmluva o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky zo dňa 28.7.2009 nepochybne neobsahuje.

Nakoľko absencia predmetných údajov má podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd prvého stupňa rozhodol správne, keď
návrhu navrhovateľa vyhovel len v časti o zaplatenie rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru (1.000

eur) a výškou čiastočnej úhrady odporkyňou (300,48 eur), teda vo výške 699,52 eur, a vo zvyšku návrh
navrhovateľa zamietol.

Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ani (ďalšia) odvolacia argumentácia, že v čl. 6 bod 6.2
podmienokkzmluveopôžičkejeexplicitneuvedené,žepokiaľniejevzmluvestanovenéinak,súsplátky
splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, neobstojí. Súvisiaca právna úprava totiž vyžaduje

obsiahnutie (aj) predmetnej náležitosti - termínov jednotlivých splátok - priamo v uzatváranej zmluve.Hoci posudzovaná zmluva podlieha úprave zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, z
hľadiska komplexnosti možno dodať, že smernica 2008/48/EHS (spomínaná navrhovateľom v odvolaní)
bola transponovaná do slovenského právneho poriadku až zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navyše, označený zákon v § 9 ods. 2 písm. f/ jednoznačne vymedzuje obsahovú požiadavku zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ohľadom trvania zmluvy a splatnosti úveru spôsobom prezentovaným konajúcimi
súdmi; zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru).

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je krajský
súd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania) a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu,
na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny.

Odvolacísúdakovecnesprávnypotvrdilajodvolanímvýslovnenenapadnutý(priebežnýprocesný)výrok
o trovách konania. Okresný súd totiž primerane aplikoval ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p., ktoré mu

umožňuje o náhrade trov konania rozhodnúť až po právoplatnom vyriešení merita sporu. Vzhľadom na
uvedené rozhodne taktiež o náhrade trov tohto odvolacieho konania - § 224 ods. 4 O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.