Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/144/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711205888
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711205888.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci navrhovateľa: Z. Z.,

O.. XX.X.XXXX, G.Á. X, XXX XX U., zast.: JUDr. Peter Bilkovič, advokát, Strojnícka 8, 827 01 Bratislava
proti odporcovi: L. Z., O.. XX.X.XXXX, G. X, XXX XX U., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr.
Jaroš Hulín, Lachova 20, 851 03 Bratislava o určenie výživného pre dospelé dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný prispievať navrhovateľovi na jeho výživu mesačne sumou 80 eur vždy do 15 -
teho dňa v mesiaci vopred.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Zročné výživné za obdobie od 1.4.2010 do 30.5.2014 v celkovej sume 3.997,20 eur súd povoľuje
odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 22.2.2010 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať mu na jeho
výživu mesačne sumou 150 eur.

Na základe návrhu navrhovateľa súd pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 15.1.2013
zmenu návrhu na začatie konania, v zmysle ktorého bude odporca povinný prispievať na výživu
navrhovateľa mesačne sumou 150 eur počnúc 22.2.2010 a súčasne bude povinný nahradiť trovy
konania.

Navrhovateľ svoj pôvodný návrh odôvodnil skutočnosťou, že žije s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá
mu poskytuje výživu a osobnú starostlivosť a ktorá má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére.

Jej mesačný príjem je 760 eur. Ďalej uviedol, že po ukončení Strednej geodetickej školy bol prijatý na
Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, pričom toto štúdium z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov dňa 27.1.2012 prerušil. Jeho mesačné výdavky predstavujú 20 eur - cestovné,
12,50 eur - električenka, 10 eur - drogéria, 30 eur - oblečenie a obuv, 12 eur - mobil, 10 eur - internet, 10
eur - lieky na alergiu, 200 eur - strava, 75 eur - náklady na bývanie. Jeho priemerné mesačné výdavky
tak predstavujú celkom sumu 400 eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca v decembri 2010 opustil
spoločnú domácnosť.Odporca na pojednávaní konanom dňa 15.1.2013 uviedol, že je ochotný platiť navrhovateľovi výživné,
avšak za podmienky, že bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Ďalej uviedol, že býva u priateľky,
ktorej prispieva na elektrinu a stravu mesačne sumou 100 - 120 eur a k tomu má vyživovaciu povinnosť

voči maloletej dcére. Podľa jeho vyjadrenia spoločnú domácnosť opustil v marci 2011 a bývalej manželke
prispel na služby spojené s užívaním domu vo výške 2x 90 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka U. Z.,
rozhodnutím o prijatí na štúdium na akademický rok 2011/2012 zo dňa 27.6.2011, rozhodnutím o
povolení prerušiť štúdium zo dňa 26.1.2012, rozhodnutím o zaradení do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, pracovnou zmluvou odporcu, potvrdením o príjme matky navrhovateľa, listom Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 4.3.2014, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise
a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ je v čase vyhlásenia rozhodnutia evidovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
ako nezamestnaný, pričom podľa záznamov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku
si zamestnanie aktívne hľadá, avšak bezvýsledne. Navrhovateľ nevlastní žiadny majetok, pričom

jeho výdavky vynaložené v súvislosti s ubytovaním, stravovaním, osobnými potrebami a záujmami
predstavujú podľa posledného vyčíslenia mesačne sumu 300 eur. Navrhovateľ si príležitostne privyrába
na brigádach. Žije s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá mu poskytuje výživu a osobnú starostlivosť
a ktorá má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Jej mesačný príjem je cca 760 eur netto.

Odporca je v čase vyhlásenie rozhodnutia zamestnaný v spoločnosti Martinrea Slovakia Fluid System

s.r.o. s mesačným príjmom cca 600 eur netto. Predtým pracoval ako živnostník, pričom prevádzkovanie
živnosti musel zo zdravotných dôvodov pozastaviť. Býva u priateľky, ktorej prispieva mesačne na chod
domácnosti sumou 300 eur mesačne. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to voči maloletej dcére
vo výške 110 eur mesačne.

Z výsluchu svedkyne U. Z. súd zistil, že odporca opustil spoločnú domácnosti v decembri 2010.

Svedkyňa je zamestnaná s mesačným príjmom cca 760 eur netto. Ďalej uviedla, že navrhovateľ
brigáduje, ale nie je nikde zamestnaný. Ohľadom prispievania odporcu do spoločnej domácnosti uviedla,
že už asi 10 rokov pred rozvodom hospodárili s odporcom samostatne. Odporca zaplatil plyn, elektrinu,
anténu a stravu a ostatné platila ona.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine). Výživné plnoletých detí upraví súd len
na návrh (§65 ods. 3 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného.

Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov
ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom

rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti
a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným
spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná

faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,

schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby
z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním,
starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým
vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj
náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné

náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať
výživné a na výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o
dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické

príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.

Z citovaných ustanovení ďalej vyplýva, že zákonná povinnosť rodičov prispievať na výživu svojich

detí trvá do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa
živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné
náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného
charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.

Zákonné kritériá na strane odporcu, teda jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, posúdil
súd vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Nakoľko v

danom prípade ide o osobné právo dieťaťa, súd určil rozsah vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi
na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať.
Pokiaľ ide o rozsah tohto druhu vyživovacej povinnosti, v zmysle zákona o rodine je daný právom dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Navrhovateľ je plnoletý, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný, teda
nie je schopný samostatne sa živiť, preto vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľovi trvá. Vzhľadom
na to podal navrhovateľ návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca, ktoré výživné bolo možné
navrhovateľovi ako plnoletej fyzickej osobe priznať len odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1
veta druhá Zákona o rodine).

Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol
na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že
rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľovi, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre
stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti,

určil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľ vo výške 80 eur mesačne od 1.4.2010, ktorá

je vzhľadom na vek navrhovateľa, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania jeho životných
nákladov v budúcnosti primeraná.

Návrh navrhovateľa považoval prvostupňový súd preto za dôvodný len sčasti, s prihliadnutím na potreby
navrhovateľ,možnostiodporcu,vyživovaciupovinnosťmatkyvočinavrhovateľovi,uktorejvšakzohľadnil
osobnú starostlivosť o navrhovateľa. Na strane oboch rodičov prihliadal na vyživovaciu povinnosť voči

ďalšiemu dieťaťu.

Na základe uvedených skutočností preto súd čiastočne vyhovel návrhu a uložil odporcovi povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 80 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Zročné výživné povolil súd odporcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným s
poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o určenie začiatku povinnosti prispievať na výživu súd

uvádza, že návrh bol podaný 22.2.2010. Od uvedeného dňa bolo možné uložiť odporcovi povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľa. Podľa vyjadrenia odporcu ako aj svedkyne U. Z., odporca zaplatil za
plyn a elektrinu 2x 90 eur, preto súd ako začiatok uloženia povinnosti platiť výživné určil až deň 1.4.2010.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).