Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Mejstrík
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/327/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206299
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206299.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členovsenátuJUDr.JanyKotrčovejaJUDr.JozefaTurzu,vprávnejvecinavrhovateľky:POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o
zaplatenie 125,- Eur a 330,- Eur, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 7C/63/2012-34 zo dňa 17.02.2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd v I. výroku zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania zo
dňa 17.02.2014, v II. výroku zamietol návrh a v III. výroku nepriznal odporkyni náhradu trov konania. V
odôvodnení uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom doručeným okresnému súdu dňa 27.09.2012
sa proti odporkyni domáhala zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a sumy 330,- Eur
z titulu nemajetkovej ujmy ako náhrady trov konania z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní.
Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn.
5Er/4/2009 preukázané, že súdny exekútor dňa 12.01.2009 podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pod č. EX 11036/2008 vo veci proti povinnému Pavlovi Olašákovi, pre vymoženie
1.797,12 Eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu rozsudku stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 06983/08 zo dňa 28.08.2008. Okresný súd dňa 16.01.2009 vydal poverenie na
vykonanie exekúcie.
Citujúc príslušné zákonné ustanovenia okresný súd v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zisťoval existenciu
podmienok, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody. Z vykonaného dokazovania
okresný súd nemal preukázané tvrdenia navrhovateľky, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom
konaní sp. zn. 5Er/4/2009 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia došlo k
nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola okresnému súdu doručená dňa 12.01.2009. O žiadosti
okresný súd rozhodol v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, nakoľko dňa 16.01.2014 vydal poverenie
na vykonanie exekúcie. Z daného vyplýva, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
v tom zmysle ako tvrdila navrhovateľka. Ak potom nebolo preukázané splnenie už prvej podmienky
pre založenie zodpovednosti odporkyne za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logickysa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok. Okresný súd preto návrh
navrhovateľky zamietol.
K návrhu navrhovateľky na prerušenie konania zo dňa 17.02.2014 z dôvodu objektívneho porušenia
práv na zákonného sudcu a nestranný súd, okresný súd uviedol, že dôvody zaujatosti zákonného sudcu
navrhovateľka predostrela už v návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14 O.s.p. bola táto
výhrada už vyriešená nadriadeným Krajským súdom v Žiline uznesením č.k. 6NcC/316/2013-18 zo
dňa 20.03.2013, ktorým krajský súd rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Námestovo JUDr. Miriam
Srogončíková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Vzhľadom na uvedené okresný súd
nevidel dôvod na prerušenie konania, preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnila tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2
písm. a), v spojení § 221 ods. 1 písm. f), b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p -
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení § 221 ods. 1 písm. g), c) v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2
písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), d) súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 205
ods. 2 písm. c), e) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 písm. f). K dôvodom odvolania bližšie uviedla, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti odporkyne (správne zrejme má byť navrhovateľky
pozn. krajského súdu) a jej splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101 ods.
2 O.s.p., pretože sa navrhovateľka bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila, tak poukazuje
na to, že podala súdu návrh na zrušenie pojednávania a uviedla dôležité dôvody a predložila súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľka uskutočnila podanie obsiahnuté v texte návrhu,
ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelené
systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľky a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie krajského
súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne
totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľky nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých
je možné viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania
z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie
na ktorom za neprítomnosti navrhovateľky meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že
návrh trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude
vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Navrhovateľka tiež tvrdila, že nemala možnosť sa
vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k
porušeniu práva navrhovateľky na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti konať pred súdom. V
konkrétnostiach napríklad uviedla, že nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov, nemala
možnosť sa k týmto vyjadriť a sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V
danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie keď bolo potrebné vykonať
dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu keď sa odporkyňa nevyjadrila k návrhu
a ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu aby predložila písomné vyjadrenie, mal súd rozhodnúť podľa
§ 153b O.s.p.. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil
vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom(§201O.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2,§156ods.3O.s.p.),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) z nasledovných dôvodov:Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa navrhovateľky nedostatočne oboznámil s
podmienkami za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie)
nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez
oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti navrhovateľky meritórne rozhodol (v žiadosti sa pritom
zdôrazňovalo, že navrhovateľka trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní,
avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemala
možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil
ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, že nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľky na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti
konať pred súdom, odvolací súd k uvedeným námietkam uvádza: Preskúmaním spisového materiálu na
vec sa vzťahujúceho, bolo zistené, že na deň 17.02.2014 vo veci súd nariadil pojednávanie, pričom dňa
14.02.2014 o 18:29 hod. doručila navrhovateľka návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pričom poukázala na ust. § 15 ods. 1 O.s.p.. Zákonná
sudkyňa sa vyjadrila, že sa necíti byť zaujatá a to ani pre pomer k veci ani pre pomer k účastníkom alebo
ich zástupcom. Nakoľko neboli v prejednávanej veci zistené okolnosti, ktoré by predstavovali relevantné
dôvody na vylúčenie konajúcej sudkyne z prejednávania a rozhodovania v súdenej veci, odvolací súd
uvedené odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodné.
K odvolacej námietke, že súd prejednal vec v jej neprítomnosti pričom uskutočnila podania (obsiahnuté
v texte návrhu), ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania
vylúčiť, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 6NcC/316/2013-18 zo
dňa 20.03.2013, ktorým krajský súd rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Námestovo JUDr. Miriam
Srogončíková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.
K odvolaciemu dôvodu, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa § 101 ods. 2 O.s.p. je potrebné
uviesť, že prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 17.02.2014. Právny zástupca navrhovateľky,
predvolanie prevzal dňa 23.01.2014 (č.l. 23 spisu). Tým, že na pojednávanie sa navrhovateľka ani jej
právny zástupca nedostavili potom neobstojí jej námietka, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby
jej umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a odvolací súd konštatuje, že boli v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľky
a jej právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 17.02.2014 prejednal a o nej
rozhodol, neodňal tým navrhovateľke možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sama
zbavila tým, že sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola na pojednávanie včas predvolaná viac ako
5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd bol zhodne s prvostupňovým
súdom toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľkou nebolo možné považovať za dôležité dôvody
pre odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Tým si navrhovateľka a jej splnomocnený zástupca sami
zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. §
118 ods. 2 O.s.p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom). Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 221
písm. f) O.s.p. je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnomkonaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať procesné práva
priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti
na uplatnenie ich práv.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu. Uvedené
ustanovenie sa uplatní aj pri prejednaní odvolania odvolacím súdom (§ 211 O.s.p.).
V prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s citovaným ustanovením § 101
ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho
prekážku na jej strane brániacej jej v účasti na pojednávaní (§ 119 ods. 1-3 O.s.p.), požiadala o zrušenie
pojednávania z dôvodu, že vo veci koná vylúčený sudca, ktorý dôvod (ako už bolo opakovane uvedené
vyššie) nebol dôvodný. Taktiež k námietkam o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, odvolací súd
uvádza, že s nimi sa už podrobne vysporiadal okresný súd a z tohto dôvodu ich nepovažuje za dôvodné.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.