Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/252/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813200961
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813200961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Minxovej a členov senátu

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou ERASMUS
LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanej U. N., G.. XX.X.XXXX,
K.Z. Z. P., N. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave,
Čučmianska dlhá č. 45, o zaplatenie 1.493,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. júna 2013 č.k. 12C/25/2013-66 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí

žaloby v prevyšujúcej časti.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:

1/ uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 828,26 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,024 % denne zo sumy 828,26 eura, za čas od 27.4.2012 do zaplatenia,

2/ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a

3/ vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.493,90 eura spolu s
kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 95,93 eura a
úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.485,94 eura za čas od XX.X.XXXX do zaplatenia
a náhrady trov konania s odôvodnením, že na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej so

žalovanou dňa XX.XX.XXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné podmienky, s ktorými
bola žalovaná oboznámená pri podpise zmluvy, poskytol žalovanej úver vo výške 1.400,- eur, ktorý sa
mu zaviazala splácať v pravidelných 60. mesačných splátkach po 43,08 eura. Pretože svoje povinnosti
zo zmluvy si žalovaná riadne neplnila, listom zo dňa 26.4.2012 ju vyzval k zaplateniu celého zostatku
úveru vo výške 1.493,90 eura, v lehote do 15 dní od odoslania výzvy.V odôvodnení poukázal na tvrdenie žalovanej, že v čase uzatvárania zmluvy poberala len starobný
dôchodok vo výške 254,70 eura, žalobca však jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver neposudzoval.
Jeden exemplár úverovej zmluvy totiž podpísala len na základe letáku v nákupnom centre, pri

podpisovaní zmluvy bola len informovaná, že zmluva jej bude doručená do troch dní, no žiaden rovnopis
zmluvy nedostala a nedostala ani úverové zmluvné podmienky. Nikto jej nevysvetlil, že za poskytnutý
úver vo výške 1.400,- eur by mala vrátiť sumu 2.584,80 eura. Keby o tejto skutočnosti vedela, určite
by úverovú zmluvu neuzatvorila. V dôsledku živelných udalostí následne prišla aj o možnosť riadneho
bývania. V súčasnosti býva v zdevastovanom bývalom laboratóriu v banskej oblasti, bez vody, spolu A.

A., ktorý po smrti jej M. psychicky ochorel.

Po právnom posúdení veci podľa § 2 ods. 1, § 4 ods. 1 a 6, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 6 a ods.
9, § 39 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, konštatoval,
že úverová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola vyhotovená v písomnej forme, pričom

úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. tvoriace jej súčasť, osobitne žalovanou
podpísané neboli a boli nepochybne určené v rovnakom znení pre široký okruh potencionálnych
spotrebiteľov a uzavrel, že o žiadne individuálne dojednanie zmluvných podmienok sa v danom prípade
nejednalo. Majúc za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 1.400,-
eur, z ktorého mu žalovaná zaplatila 572,04 eura, v ktorej sume boli zahrnuté úroky z úveru v sume

361,04 eura, poplatok za vedenie účtu 25,87 eura a na istinu bola započítaná suma 160,60 eura, ako
neprijateľnúzmluvnúpodmienkuposúdilúrokzúveruvovýške25,06eurasodôvodnením,žejehovýška
najmenejdvojnásobneprevyšujepriemernéúrokybánkvrovnakomobdobí,nakoľkopodľauverejnených
priemernýchúrokovýchmierzúverovposkytnutýchveuráchrezidentomeurozóny,platnýchvroku2010,
zistených zo stránky NBS, bola v októbri 2010 výška priemerného úroku 11,57% ročne, i poplatkovú

povinnosť, pretože nevyplynula z individuálneho dojednania, ale bola súčasťou formulára a nesúvisela
so žiadnou konkrétnou službou poskytnutou žalobcom žalovanej, ale výlučne potrebám žalobcu. Ako
neprijateľnú podmienku posúdil aj ušlý úrok požadovaný žalobcom v zmysle hlavy 7 § 7 úverových
podmienok, upravujúcich zmluvnú pokutu ako ušlý úrok, predstavujúci čiastku, na ktorú by žalobcovi
vznikol nárok, ak by bol úver splácaný v dohodnutých splátkach riadne a včas a konštatoval, že žalobca

má právo len na úroky z omeškania v zákonnej výške. Akékoľvek navyšovanie úroku z omeškania
formou uplatňovania si úrokov z úveru po čase splatnosti úveru sa totiž javí ako neprípustné navyšovanie
úrokov z omeškania. Uviedol, že v intenciách uvedeného potom vykonal prepočet tak, že vychádzal z
priemerného úroku 11,57% zo sumy poskytnutého úveru, ceny úveru 1.561,98 eura, od ktorej potom
odpočítalzaplatenépoplatkyzavedenieúčtuvovýške25,87euraajuplatnenýušlýúrokvovýške135,81

eura. Konštatujúc, že posudzovaná úverová zmluva je v rozsahu prijateľných zmluvných podmienok
platnáaneplatnájevrozsahukonštatovanýchneprijateľnýchpodmienok,ktorénemôžupožívaťochranu
pre svoj rozpor so zákonom o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 828,26 eura spolu s
úrokom z omeškania za čas od zosplatnenia úveru, v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z. a v prevyšujúcej časti je jeho nárok
nedôvodný, pretože je odvodený z neprijateľných zmluvných podmienok.

Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a pomerom úspechu žalobcu a
žalovanej v konaní.

Proti tomuto rozsudku v časti, ktorej súd zamietol jeho žalobu, podal včas odvolanie žalobca z

odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť
rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti a žalobe vyhovieť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
prvostupňového i odvolacieho konania.

Poukazom na skutočnosť, že posudzovaná úverová zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá dňa

XX.XX.XXXX a výška úrokov bola dohodnutá v jej bode 46, na znenie ustanovenia § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka v žnem účinnom v čase jej uzavretia i v znení účinnom od 1. júna 2010,novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 129/2010 Z.z. a tvrdiac, že zákon mu výslovne
umožňoval, aby odplata (t.j. úrok z úveru) za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšovala odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, s tým, že túto odplatu nesmela prevýšiť

podstatne, namietol záver súdu prvého stupňa o tom, že dohoda o výške úrokov nad 11,57% ročne je
neplatná, označiac ho za v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.6.2010.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp. zn. 5Cdo 26/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. decembra 2008 sp. zn. 3Co 67/2008 a uviedol, že úrok z
istiny dlžnej sumy úveru, ktorú by mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, je potrebné

chápať ako „ušlý úrok" a nie zmluvnú pokutu v pravom slova zmysle, t.j. sankciu za porušenie povinnosti.
Citujúc znenie ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch mal ďalej za to, že si voči žalovanej
uplatnil poplatky za poskytnutie úveru dôvodne, nakoľko tieto nesporne s poskytnutým úverom súvisia a
boli dohodnuté v úverovej zmluve. Žalovaná mala možnosť preštudovať si ustanovenia zmluvy, svojim
podpisom potvrdila jej uzavretie a za účelové označil jej tvrdenia, že jej obsah zmluvy nebol náležite
vysvetlený.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, aj skonaním, ktoré mu predchádzalo (§212 ods.
1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. mája 2014 o 11,40 hod. v

pojednávacej sieni č. dverí 207 na 2. poschodí Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského
súdu v Košiciach (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).

Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, a tak tento výrok nadobudol
právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p..

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, t.j. že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliadol na skutočnosti,
ktoré boli preukázané, resp. vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj

výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov so zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. treba rozumieť omyl
súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav ku ktorému dochádza, ak súd aplikoval na
zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale

nesprávne ho vyložil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel k záveru,
že postupu prvostupňového súdu v konaní a ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia
zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa totiž nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to,

že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli
aaninevyšlizakonanianajavo,žebyopomenulniektorérozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanými
dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledokhodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na
skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za
tohto konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.,
t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo
prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v

plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím dôvodom
žalobcu odvolací súd uvádza:

Predmetom konania je peňažný nárok žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej so
žalovanou dňa XX.XX.XXXX, ktorej súčasťou boli úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia

a.s., na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.400,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazal splácať
v 60. mesačných splátkach v sume 43,08 eura. Žalovaná zaplatila do 26.11.2010 dvanásť splátok po
43,08 eura, jednu splátku v sume 47,08 eura a jednu splátku v sume 8,- eur, spolu 572,04 eura. Do tejto
sumy žalobca započítal úrok z úveru, ktorý činil 361,04 eura, poplatok za vedenie účtu 25,87 eura a na
istinu sumu 160,60 eura.

Z formy a obsahu zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú"
zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne
údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla
ovplyvniť a ani neovplyvnila. Predmetný zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania správne súd
prvého stupňa posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (vyššie citovaných), ako i podľa

ustanovení, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, o.i. tiež podľa ust. § 52 ods.
1 až 3, § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka, ktoré v časti týkajúcej sa zneužívajúcich klauzúl v
spotrebiteľských zmluvách predstavujú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993
o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Správne potom prvostupňový súd zisťoval
prípadnú existenciu neprijateľných podmienok v úverovej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX i v úverových

podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť. Účelom ochrany
žalovanej spotrebiteľky ako slabšej zmluvnej strany je totiž poskytnúť primeranú ochranu vyplývajúcu z
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Systém ochrany zavedený citovanou smernicou vychádza pritom z
myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo dodávateľovi z
hľadiska vyjednávacej sily i úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred

vyhotoveným predávajúcim alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudok vo
veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 25 a rozsudok zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro,
C-l68/05, bod 25). Článok 6 citovanej smernice musí byť vykladaný v tom zmysle, že spotrebiteľ nie je
zneužívajúcouklauzulouviazanýaževtomtosmereniejenevyhnutné,abytútoklauzulunajprvúspešne
napadol (Pannon, bod 1. výroku). Vnútroštátny súd má totiž povinnosť posúdiť z úradnej povinnosti

zneužívajúci charakter zmluvnej podmienky, pokiaľ má k dispozícii informácie o právnom a skutkovom
stave, ktoré sú pre tieto účely nevyhnutné. Ak považuje takúto zmluvnú podmienku za neprimeranú
(nekalú), zdrží sa jej použitia (Pannon, bod 2. výroku).

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, povinnosť žalovanej hradiť poplatky za poskytované
služby a uhrádzať úroky z poskytnutého úveru bola zakotvená v úverových zmluvných podmienkach

spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.. Súdna prax je pritom ustálená v závere, že všeobecné zmluvné
podmienky zmluvy (vrátane spotrebiteľskej) sa nemôže stať súčasťou zmluvy bez ďalšieho. Bez
ich podpísania zmluvnými stranami sa súčasťou zmluvy stať nemôžu, ak je podmienkou platnostizmluvy jej písomná forma. V prípade spotrebiteľských zmlúv je pritom východiskom postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a konečne so

zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zo
stretu autonómie vôle a myšlienky rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, a to s
cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, t.j. spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov.
I uplatnenie obchodných podmienok tak nie je neobmedzené, pretože právna úprava stanovuje jej
základné limity. Tieto limity stanovovala aj v čase vzniku posudzovaného zmluvného vzťahu účastníkov

práve (o.i) vo vyššie citovaných zákonoch. S účinnosťou od 11.6.2010 vstúpil do platnosti zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý nahradil zákon č. 258/2008 Z. z. o spotrebiteľských úveroch Z z.
v znení neskorších predpisov. Zákon sa vzťahuje na spotrebiteľské zmluvy uzatvorené po 11.6.2010. V
súvislosti s vydaním tohto zákona a potrebou transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS bol pozmenený a doplnený zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v ktorom boli (o.i.) doplnené
podmienky, ktoré sa považujú za neprijateľné v spotrebiteľských zmluvách, sankcie za omeškanie
s plnením záväzku spotrebiteľa (nesmú byť vyššie ako ustanoví vykonávací predpis), výšku odplaty
za poskytnutie peňažných prostriedkov (nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za úvery v obdobných prípadoch), vypovedania zmluvy spotrebiteľom v prípade

zmenyzmluvnýchpodmienokdodávateľom,následkomčohospotrebiteľmusívrátiťfinančnéprostriedky
(dohoda o splátkach).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd zo strany súdu prvého stupňa nezistil v posudzovanej veci takú interpretáciu a aplikáciu
použitých (vyššie citovaných) právnych noriem, ktorá by zásadne popierala ich účel a význam, z
odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká ich aplikácia, ktorá by bola
popretímichúčelu,podstatyazmyslu.Vdanomprípadesapretonemožnostotožniťanisargumentáciou

žalobcu, že odplata (úrok z úveru) v danom prípade neprevyšuje podstatne odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. Vzhľadom na uvedené potom nemožno súdu prvého stupňa
vyčítať jeho záver o neplatnosti zmluvných ujednaní v časti úroku z omeškania nad 11,75% ročne pre
neprimeranosť, ako i individuálne nedojednanej dohody o poplatku za vedenie účtu a „ušlom úroku".
Splnenie podmienky ich individuálneho dojednania so žalovanou totiž v konaní neboli preukázané

(pričom dôkazné bremeno je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka na žalobcovi).

Odvolací súd dospel k záveru, že v tejto situácii súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a správne
rozhodol, ak žalobu nad priznanú istinu s úrokom z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol. Rozsudok
súdu prvého stupňa je z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov správny.

Nakoľko odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu existenciu tzv. zmätočných vád v zmysle § 205

ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. v konaní nezistil a nezistil ani iné vady
konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
považuje odvolací súd podané odvolanie za nedôvodné.

Pretože žalobca ani v odvolacom konaní právne relevantným spôsobom svoj nárok nepreukázal
a správnosť napadnutého rozsudku nespochybnil uplatnenými odvolacími dôvodmi, odvolací súdrozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 Ods.

1 O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov a úspešnej
žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.