Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412204850
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412204850.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľky: N. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. R., T. S. XXXX/XX, štátny občan SR, proti odporcovi: D. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. R., T. S. 52XX/XX, štátny občan SR, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí rodiny Nové Zámky, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. novembra 2013, č. k. 16P/62/2012-251, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy rodičovských práv

a povinností k maloletej W. G., ako aj v časti o trovách konania p o t v r d z u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľky N. G., rod. N., nar.
XX.XX.XXXX a odporcu D. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté 16.08.2008 v D. R., zapísané v knihe
manželstievvozväzkuXX,ročníkXXXX,nastraneXXX,podporadovýmčíslomXXX.Súdprvéhostupňa
maloletú W. G., nar. 20.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletej W. sumou 70,00 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Ďalším výrokom určil, že obaja rodičia majú

právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak,
že otec je oprávnený sa s maloletým dieťaťom stýkať prvé tri víkendy v mesiaci od piatka od 15.30 hod.
do nedele do 18.00 hod., počas jarných prázdnin príslušného školského roka každý párny rok v čase
od piatka od 15.30 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl od
01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a v mesiaci august od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08 do
18.00 hod.. Matku zaviazal maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a v určený čas ho otcovi odovzdať.
Otca zaviazal maloleté dieťa v určený čas prevziať a po ukončení stretnutia v určenom čase otca

zaviazal maloletédieťavmiestebydliskaodovzdať.Otrováchkonaniarozhodoltak,žeúčastnícinemajú
právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1 až 3, § 113 ods. 1,
§ 24 ods. 1, § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ako aj zisteným
skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodne podaným
pretože vzťahy medzi manželmi sú hlboko, vážne a trvale narušené, pričom nie je ani predpoklad
obnovenia manželského spolužitia. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode rodičov maloletého dieťaťa na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd prvého

stupňa k záveru, že navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky na zdravý vývoj mal. dieťaťa. Tieto
skutočnosti má súd prvého stupňa preukázané zo správ o prešetrení pomerov na strane navrhovateľky
podľa ktorých matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o mal.
dieťa. Uviedol, že skutočnosť, že navrhovateľka sa z uvedenej adresy odsťahovala po uplynutí jednéhomesiaca a je pravdou, že nedošlo k predĺženiu nájomnej zmluvy a zaplateniu nájomného tak, ako to
vyplýva zo správy prenajímateľa nie je možné pripísať na ťarchu navrhovateľky, na základe čoho by
jej nebolo možné zveriť dieťa do osobnej starostlivosti. Z predložených listinných dôkazov, t. j. správ

z referátu poradensko-psychologických služieb, ako aj znaleckého posudku č. 16/2013 a doplňujúcej
výpovede ustanoveného znalca má súd prvého stupňa preukázané, že matka je schopná sa o dieťa
riadne starať. Poukázal na to, že neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by bránili zvereniu mal. dieťaťa
do osobnej starostlivosti matke i vzhľadom na vek a pohlavie mal. dieťaťa. V dôvodoch rozhodnutia
poukázal na to, že obaja rodičia sú schopní po každej stránke zabezpečovať starostlivosť o mal. dieťa

a vplývať i na jeho ďalší psychický a citový vývoj, avšak s dôrazom na závery znaleckého posudku,
vek a pohlavie dieťaťa, maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá v
súčasnosti pre dieťa vytvára citovo a sociálne bohatšie prostredie. S poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania konštatoval, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú schopní spolu riadne komunikovať a je
na nich aby zmenili tento prístup i vzhľadom na maloleté dieťa, príp. vyhľadali odbornú pomoc tak,
aby časom bolo možné prípadne riešiť i otázku striedavej starostlivosti v zmysle návrhu odporcu. S

poukazom na pracovné zaradenie a služby odporcu vzhľadom na predložený rozpis na č. l. /166 - 169/
má súd prvého stupňa za preukázané, že odporca pracuje jednak v denných službách od 06.00 hod.
do 14.00 hod., v celodenných službách od 06.00 hod. do 18.00 hod., a v nočných službách od 18.00
hod. do 06.00 hod. Tieto sa striedajú s približne rovnakou pravidelnosťou a v čase celodennej služby a
nočnej by nevedel zabezpečiť riadnu starostlivosť o mal. dieťa. Pri určovaní výšky výživného súd prvého

stupňa zohľadnil jednak vek a potreby mal. dieťaťa, finančné možnosti a schopnosti rodičov dieťaťa.
V tejto súvislosti uviedol, že odporca prispieva na výživu mal. dieťaťa sumou 70 eur mesačne, avšak
nad rámec výživného neprispieva. Čistý mesačný príjem odporcu podľa potvrdenia zamestnávateľa je
423,35 eur. Z uvedeného príjmu otec uhrádza náklady na bývanie, ktoré pozostávajú zo zálohových
platieb spolu vo výške 157 eur, do ktorých mu prispieva sumou 50 eur jeho otec , preto po odpočítaní

uvedenej sumy na uhradenie nákladov na bývanie vo výške 100 eur a zaplatení výživného vo výške 70
eur zostane odporcovi suma vyššia, ako je životné minimum na fyzickú osobu vo výške 198,09 eur. Súd
prvého stupňa prijal záver, že uvedené výživné bude schopný odporca platiť bez akejkoľvek ujmy a je
primerané a postačujúce vzhľadom na vek a potreby dieťaťa. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil
i tú skutočnosť, že príjem odporcu od posledného rozhodovania súdu o výživnom sa zvýšil, pretože

jeho čistý mesačný príjem za obdobie máj 2011 až apríl 2012 bol 353,90 eur. Napriek uvedenému
príjmu odporcu neurčil súd prvého stupňa otcovi vyššie výživné, pretože zohľadňoval skutočnosť, že
matka sa s mal. dieťaťom odsťahovala a preto sa otcovi výraznejšie zvýšia náklady na realizáciu sa
styku s mal. dieťaťom. Poukázal tiež na to, že rodičia sa ohľadne úpravy styku s mal. dieťaťom na
čas po rozvode dohodnúť nevedeli, a preto styk otca s mal. dieťaťom upravil tak, ako je uvedené vo

výroku rozsudku, pričom zohľadnil nielen návrhy rodičov maloletého dieťaťa, ale aj návrh kolízneho
opatrovníka. Súd prvého stupňa upravil styk otca s mal. dieťaťom na prvé tri víkendy v mesiaci od piatka
od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod., počas jarných prázdnin príslušného školského roka každý párny
rok v čase od piatka od 15.30 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin v
mesiaci júl od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a v mesiaci august od 01.08. od 10.00

hod. do 15.08 do 18.00 hod.. Uviedol, že je povinnosťou rodičov stretávať sa s mal. dieťaťom a vplývať
pozitívne na jeho ďalší zdravý vývoj i vzhľadom na doteraz vytvorené citové väzby s otcom a jeho
rodinnými príslušníkmi. Takúto úpravu styku otca s maloletým dieťaťom považoval súd prvého stupňa
za primeranú veku dieťaťa, pričom zdôraznil, že súd umožnil otcovi stretávať sa s mal. dieťaťom počas
troch víkendov v mesiaci a matka má rovnako možnosť zariadiť si spoločný program s mal. dieťaťom

počas jedného víkendu. Vychádzal pri tom jednak z doterajšej úpravy styku, ako aj z vyjadrenia matky,
ktorá počas šetrenia uviedla, že je ústretová k rozšíreniu styku otca s maloletou po predchádzajúcej
telefonickej dohode. Zároveň považoval za potrebné zohľadniť i pracovné povinnosti otca mal. dieťaťa
a tiež skutočnosť, že vzhľadom k bydlisku dieťaťa nie je možné riadne realizovať styk v poobedňajších
hodinách v rámci týždňa tak, ako tomu bolo doteraz. Súd prvého stupňa pri úprave styku vychádzal aj

zo záverov znaleckého dokazovania, kde znalec jednoznačne odporúčal upraviť čo najširší styk otca
s mal. dieťaťom. O trovách konania rozhodol podľa § 144 OSP tak, že účastníkom konania nepriznal
právo na náhradu trov konania, keďže dôvod pre iné rozhodnutie o náhrade trov nezistil.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal písomne v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého
dieťaťa, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v časti výroku

rozsudku, týkajúceho sa starostlivosti o maloleté dieťa W., a vrátil vec v tejto časti na nové konanie a
rozhodnutie súdu prvého stupňa. V dôvodoch svojho odvolania viedol, že od začiatku súdneho konaniasúdu prvého stupňa predkladal dôkazy, preukazujúce, že navrhovateľka sa o maloletú dcéru nevie a
nechce postarať. Vytýkal súdu prvého stupňa, že súd ním navrhnuté dôkazy nevyhodnotil a svoje
rozhodnutie oprel len o výpovede matky maloletej, ktoré boli zavádzajúce a klamlivé. Poukázal na to, že

navrhovateľka nemá stále bydlisko, neustále sa s maloletou sťahuje z jedného podnájmu do druhého. V
tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľka predložila poslednú zmluvu o nájme rodinného domu v obci O.,
uzatvorenú na dobu určitú od 01.09.2013 do 01.09.2015. V súčasnosti sa navrhovateľka s maloletou už
na uvedenej adrese nezdržiava, presťahovala sa v rámci obce O. na odporcom neznáme miesto, pričom
si nesplnila oznamovaciu povinnosť a neoznámila odporcovi ani miesto pobytu maloletej dcéry. Žiadal

zohľadniť, že matka nemá vytvorené vhodné podmienky pre maloletú, pretože tým, že sa neustále
navrhovateľka sťahuje a mení miesto pobytu, maloletá nemá stabilné miesto, kde by si mohla uložiť
svoje osobné veci. Uviedol, že na rozdiel od matky, on má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu
maloletej, pretože je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu, v ktorom býva spolu s otcom. Maloletá má
svoju izbu, ktorá je zariadená pre jej účely, má tam svoje osobné veci, hračky, ktoré si nemusí pri
odchode zo stretnutia brať so sebou, pretože jej izbu nikto nepoužíva počas jej neprítomnosti. Uviedol

tiež, že tvrdenie ÚPSVaR Nové Zámky sa nezakladá na pravde, keď pri osobnom šetrení pomerov mal
otec odporcu povedať, že odporca spí v jednej izbe s maloletou a jeho otec v obývačke. V podanom
odvolaní nesúhlasil ani so závermi znaleckého posudku súdneho znalca Mgr. Karola Zabáka, pretože
podľa názoru odporcu, tieto sa nezakladajú na dokázaných skutočnostiach, ale len na tvrdeniach matky
maloletej, ktoré vo väčšej miere boli výmyslami v snahe ovplyvniť výsledky dokazovania. Poukázal na to,

že podľa jeho názoru znalec nemal vytvorený objektívny obraz o danej situácii. Ďalej v odvolaní uviedol,
že pre citový a psychický vývoj maloletej je stále priaznivejšie prostredie, ktoré má vytvorené u neho,
pretože toto prostredie pozná odmalička , keďže v ňom vyrastala do svojich 4 rokov. Bránil sa tým, že aj
keď pracuje na služby, ale tieto má plánované tak, že má dostatok času medzi službami sa o maloletú
riadne starať. Záverom poukázal na to, že sa s maloletou dcérou pravidelne stretáva, avšak v poslednej

dobe navrhovateľka tým, že mední svoj pobyt si dieťa odporca vyzdvihuje na rôznych jemu neznámych
miestach, ktoré mu vopred navrhovateľka oznámi. Uviedol tieť, že maloletá mu neustále hovorí, že by
najradšej bývala s odporcom. Pred tým ako ju má odovzdať navrhovateľke, maloletá plače, že sa nechce
k matke vrátiť, chce zostať s ním. Takáto situácia podľa názoru otca dieťaťa nepriaznivo vplýva na jej
psychický vývoj.

K odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Kolízny opatrovník uviedol, že vykonanými
šetreniami pomerov u oboch rodičov bolo zistené, že majú vytvorené vhodné podmienky pre riadne
zabezpečovanie starostlivosti maloletého dieťaťa. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého dokazovania

vyplýva, že obaja rodičia sú schopní starať sa a vychovávať svoje dieťa, avšak dieťa v súčasnosti
inklinuje viac k osobe matky. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení poukázal na vyjadrenie znalca,
pribratého do konania, ktorý odporučil ponechať dieťa v prevažnej starostlivosti matky.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v

napadnutej časti, týkajúcej sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) a po prejednaní veci bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne a je treba ho podľa ustanovenia § 219 ods. 2 OSP potvrdiť. Podľa názoru odvolacieho
súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody, uvádzané otcom v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa námietkami otca, uvedenými v
podanom odvolaní, ako aj v priebehu konania riadne zaoberal a jeho závery majú oporu vo vykonanom

dokazovaní. Súd prvého stupňa vykonal v tejto veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a s ohľadom
na tvrdenia otca nariadil aj znalecké dokazovanie. Keďže rodičia maloletého dieťaťa nedokážu spoluriadne komunikovať, nie je vhodné maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, pretože
predpokladom zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je, aby rodičia
dieťaťa spolu komunikovali, aspoň na takej úrovni, že dokážu spoločne vyriešiť rôzne situácie, ktoré

zo sebou striedavá starostlivosť rodičov o dieťa prináša. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní
bolo preukázané, že aj napriek zmene bydliska sa matka dokáže riadne o maloleté dieťaťa postarať.
Rovnako správne súd prvého stupňa postupoval, keď zohľadnil aj závery znaleckého dokazovania, z
ktorých nesporne vyplýva, že maloleté dieťa v súčasnosti inklinuje viacej k osobe matky, matku vníma
ako citovo bezpečnú a stabilnú osobu. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne postupoval,

keď zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti a tiež vek a pohlavie dieťaťa, zveril na čas po rozvode
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd považoval za správne rozhodnutie súdu
prvého stupňa aj v časti, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca a aj v časti týkajúcej sa úpravy styku
otca s maloletým dieťaťom, preto aj v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vec správny potvrdil.
Záverom iba dodáva, že otec má záujem podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa a dieťa má k
nemu dobrý vzťah. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne postupoval, keď zohľadnil tieto

skutočnosti a upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas bežného roka v širšom rozsahu - prvé tri
víkendy v mesiaci, počas ktorých, má otec dostatočný priestor na rozvíjanie a upevňovanie citových
väzieb , ktoré má s maloletým dieťaťom vytvorené.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 144 prvá veta OSP, keď
pre použitie druhej vety tohto zákonného ustanovenia nezistil dôvod.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.