Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/367/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110203001
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110203001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a Gizely Majerčákovej vo veci žalobkyne: E. T., W.. XX.XX.XXXX, F. V., Q. X, zast.
advokátom JUDr. Jurajom Sopkom, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: L. T.,
W.. XX.XX.XXXX, F. V., Q. X, zast. Chochoľák & Česla, s.r.o., Košice, Rumanova 2, IČO: 36 857 416,
o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice
I, č.k. 40C/14/2010-73 z 18.4.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol žalobu o zrušenie práva spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu

č. 25 poschodie 1, Q. X V., určenie žalobkyne za výlučnú nájomníčku a členku SBD s povinnosťou
žalovaného vypratať byt do 30 dní po právoplatnosti rozsudku bez zabezpečenia bytovej náhrady.
Žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Košice I č.k. 18C/44/2004-14 z 27.8.2004. Na čas po rozvode manželstva, v tom čase maloleté
deti, boli zverené do výchovy a osobnej starostlivosti žalobkyne. Žalovaný bol zaviazaný prispievať na
ich výživu. Ďalej vychádzal zo zistenia, že účastníci ako nájomcovia uzavreli s družstvom Združených
stavebných bytových družstiev Košice I, Vojenská 14 ako prenajímateľom, nájomnú zmluvu, ktorej

predmetom bol nájom bytu č. 25 na 1.poschodí bloku 217D V., Q. X, pozostávajúci zo 4 izieb, kuchyne,
predsiene, WC, kúpeľne, loggie o úžitkovej ploche 80,44 m2 a príslušenstva pivnice č. 25, na dobu
neurčitú, predmetná zmluva nadobudla účinnosť 8.4.1998. Predmetný byt bol pridelený rozhodnutím
predsedu z 1.4.1998, po zaplatení členského podielu vo výške 52.000,- Sk , žalovanému do nájmu.
Vlastník bytu vyjadrením z 24.5.2010 navrhol ponechať právo nájmu bytu a členstvo v družstve
tomu účastníkovi konania, ktorému boli po rozvode zverené do osobnej starostlivosti maloleté deti
účastníkov. V ostatných prípadoch ponechával skutočnosť, ktorému z bývalých manželov ostane právo

nájmu družstevného bytu a členstvo v družstve na rozhodnutí súdu. Napokon vychádzal zo zistenia,
že žalobkyňa dňa 6.11.2004 podpísala čestné prehlásenie zo 6.11.2004, ktorým prehlásila, že 4-izbový
byt č. 25 na 1. poschodí Q. X U. V., ktorý je v spoločnom nájme účastníkov, v celosti prenecháva
do výlučného nájmu a výlučného užívania žalovanému a zároveň mu ponecháva výlučné členstvo v
bytovom družstve. Obsahom tohto čestného prehlásenia boli uvedené aj skutočnosti, ktoré ju viedli kpodpísaniu tohto čestného prehlásenia. Obsahom tohto čestného prehlásenia je vyjadrenie žalovaného,
že s vyporiadaním členských, nájomných a užívacích práv k bytu na Q. X v celosti súhlasí a dňa
6.11.2004 toto čestné prehlásenie podpísal.

Zo zdravotnej dokumentácie zistil kedy žalobkyňa bola vyšetrovaná psychiatrom. Na základe
vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 37 OZ a dospel k záveru, i keď žalobkyňa v období
od augusta 2003, kedy v dôsledku rozchodu s priateľom užívala väčšie množstvo tabliet ibuprofenu, do
februára 2004, kedy prestala navštevovať psychiatra, mala psychické problémy, tieto s poukazom na
skutočnosť, že psychiater nekonštatoval poruchy, ktoré by mali vplyv na spôsobilosť na právne úkony

neboli takej intenzity, aby spôsobili neplatnosť právnych úkonov vykonaných žalobkyňou. Vzhľadom na
tieto skutočnosti s prihliadnutím na výpoveď žalobkyne, ktorá uviedla, že do konca roka 2004, t.j. v
období podpisu dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu sa jej stav zlepšil, nenariadil znalecké
dokazovanie. Dospel k záveru, že žalobkyňa okrem vlastného tvrdenia, že žalovaný sa jej vyhrážal, že
jej zoberie deti a v dôsledku takéhoto nátlaku čestné prehlásenie (dohodu o zrušení práva spoločného
nájmu bytu) podpísala, žiadnym spôsobom toto tvrdenie nepreukázala. Ani svedecká výpoveď svedka

Q. nepotvrdila ňou tvrdené skutočnosti, nakoľko uvádzal, že bola v permanentnom strese. Súd prvého
stupňakonštatoval,žežalobkyňasamavosvojejvýpovediuviedla,žeporozchodesožalovanýmsacítila
slobodná, bolo jej jedno, že zostane bez bytu, potvrdila, že si bola vedomá následkov podpisu čestného
prehlásenia v čase podpisu a až následne si uvedomila, že urobila chybu. Tvrdenie o vyhrážkach zo
strany žalovaného, že jej zoberie byt, považoval súd prvého stupňa za účelové a v rozpore s obsahom

spisu v konaní 18C/44/2004. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, aby predmetný úkon neurobila
slobodne, resp. ho urobila v tiesni a dospel k záveru, že spoločný nájom účastníkov k predmetnému
bytu zanikol vzájomnou dohodou účastníkov, na základe ktorej sa výlučným nájomcom predmetného
bytu a budúcim členom SBD stal žalovaný. Keďže došlo k zániku spoločného nájmu, návrh žalobkyne
na zrušenie práva spoločného nájmu bytu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátom.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, žiadala hol zrušiť, žalobe v celom rozsahu
vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Mala za to, že súd dospel k nesprávnemu posúdeniu listiny - čestného prehlásenia zo 6.11.2004, pokiaľ

ju považoval za platnú a účinnú. Poukazujúc na ust. § 37 ods. 1 OZ uviedla, že skutočnosť, že tento
právnyúkonnebolurobenýslobodne,jezrejmýajzjejvyjadrenia,pokiaľbysisúdpripojilrozvodovýspis,
bolo by to zrejmé aj z výsledku vypočúvania účastníkov konania. Poukazovala na to, že okrem toho, že
úkon nebol robený slobodne, nebol urobený ani vážne, teda, že účastníci chceli vyvolať právnu účinnosť
zmeny nájomného vzťahu a členského vzťahu u oboch, o čom svedčí aj správanie sa žalovaného, nielen

jej,pretožepopodpísanítejtolistinyžalovanýnikdyvbytenebýval,vbytebývalaibaona,spolusosvojimi
deťmi a tento listinný dôkaz ani nebol predložený správcovi a vlastníkovi bytov, ktorý sa aj vyjadroval v
rámci tohto konania, komu má byt daný do výlučného nájmu. Z uvedených dôvodov považovala žalobu
za dôvodnú.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdiť, nakoľko ho považoval za vecne správny a odvolanie žalobkyne za nedôvodné. Náhradu trov
odvolacieho konania si neuplatnil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2
O.s.p.) a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa na tieto

dôvody poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam udáva:Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, i keď to výslovne neuvádza, že svoje odvolanie odôvodňuje
odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam .

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že sa týka chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočností, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu odvolanie žalobkyne nemožno považovať za dôvodne
podané, pretože súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané alebo vyšli počas konania najavo a jeho výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až 135 O.s.p..

Nemožno považovať za dôvodné tvrdenie žalobkyne uvádzané v odvolaní, že právny úkon (podpísanie
čestného prehlásenia o tom, že predmetný byt v celosti prenecháva do výlučného nájmu a výlučného
užívania žalovanému a zároveň mu prenecháva výlučné členstvo v SBD), nebol urobený slobodne, čo

je zrejmé aj z jej vyjadrenia a pokiaľ by si súd pripojil rozvodový spis, bolo by to zrejmé z výsledku
vypočúvania účastníkov konania, pretože súd prvého stupňa ako to vyplýva z obsahu zápisnice o
pojednávaní dňa 24.3.2011 po pripojení rozvodového spisu sp.zn. 18C/44/2004 oboznámil obsah spisu
a v odôvodnení rozhodnutia poukazujúc na uvedenú spisovú značku konštatoval, že tvrdenie žalobkyne,
že žalovaný sa jej mal vyhrážať, že jej zoberie deti, považoval za účelové a v rozpore s obsahom

spisu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z obsahu rozvodového spisu, resp. z výpovede
žalobkyne na pojednávaní dňa 27.8.2004, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku o rozvode manželstva
účastníkov konania, ani z návrhu na rozvod manželstva (ktorý podávala žalobkyňa) nemožno zistiť ňou
tvrdené skutočnosti, t.j., že žalovaný sa jej vyhrážal odobratím detí. Na pojednávaní dňa 24.3.2011
žalobkyňa síce uvádzala, že podpísala nejaký doklad (čestné prehlásenie), ale podpísala ho pod

nátlakom (vyhrážky žalovaného, že jej vezme deti), ale vzápätí na otázku, aby opísala okolnosti podpisu
čestného prehlásenia, uviedla, že keď „podpisovala predmetné vyhlásenie, keď sa rozišli, cítila sa byť
slobodná, bolo jej jedno, že zostane bez bytu s priateľom a deťmi“. Za takýchto okolností žalobkyňou
uvádzané dôvody pre ktoré považovala právny úkon, ktorým sa vzdala užívacích práv a členstva v
bytovom družstve v prospech žalovaného, je potrebné považovať za účelové, ničím nepreukázané.

Nebolo možné prihliadať ani na ďalšiu odvolaciu námietku, podľa ktorej čestné prehlásenie nemožno
považovať za právny úkon, ktorý bol urobený vážne, poukazujúc na to, že v byte naďalej bývala spolu s
deťmi a žalovaný v tomto byte nebýval, ani tento listinný dôkaz nepredložil správcovi a vlastníkovi bytov,
pretože ide o nové tvrdenie, ktoré môže byť spôsobilým odvolacím dôvodom iba za splnenia podmienok
uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p., pričom z odvolania žalobkyne nemožno zistiť, aby čo i len jedna z

týchto podmienok v danom prípade bola splnená, pretože ide o námietku, ktorá sa netýka podmienok
konania vecnej príslušnosti súdu a vylúčenia sudcu, nejde o skutočnosť, ktorou má byť preukázané, že v
konanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievovecisamej,zobsahuspisu
vyplýva, že odvolateľka bola riadne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p., z obsahu odvolania nevyplýva
ani taká skutočnosť, že by odvolateľka ňou uvádzané skutočnosti nemohla označiť alebo predložiť pred

rozhodnutím súdu prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako už bolo vyššie uvedené ako vecne
správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal účastník, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, v danom prípade žalovaný, tento však v súvislosti s odvolacím konaním si žiadne trovy

neuplatnil, preto mu nemohli byť priznané, žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá
právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.