Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113206683
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113206683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.FrederikyZozuľákovejačleniek

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľa M. C. nar. XX.X.X.
bývajúceho v Ž. Č.. X. proti odporkyni M. C. nar. X.X.X. bývajúcej v C. G. N. F.. Č.. X v konaní o
zníženie výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 10.10.2013 č.k.
18P 43/2013-57 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomzamietolnávrhodporcunazníženievýživnéhoaúčastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľzdôvodovpodľa§205ods.2písm.

d/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a jeho návrhu na zníženie
výživného pre navrhovateľku zo sumy 200 € na 50 € mesačne vyhovel. Namietal, že súd prvého stupňa
nebral do úvahy jeho pôžičky a splátky, ktoré má z dôvodu, že musel zabezpečiť svoju novú rodinu a
riešiť bytovú otázku a to jedine hypotekárnym úverom, ktorý mesačne spláca po 95,34 €, stavebným
úverom, ktorý mesačne spláca po 44,34 €, spotrebným úverom na nehnuteľnosť 147,27 € mesačne a
hypotekárnym úverom na nehnuteľnosť, ktorý spláca po 106 € mesačne s tým, že mesačné náklady na
bývanie má za elektrinu 100 €, vodu 20 €, kúrenie drevom 600 € ročne. Zároveň mu poklesol príjem s
tým, že po odrátaní výživného 200 € mesačne mu ostáva suma 190,89 €, z čoho je potrebné odrátať

aj jeho náklady na cestovné do práce 100 € mesačne. Domnieva sa, že dcéra nemusí nakupovať v
drahom butiku, ale môže si kúpiť aj lacnejšie veci, pričom stužkovú na ktorú prispel, má len raz v živote
a nie každý mesiac, a to aj pokiaľ ide o spoločenské šaty a topánky. Odvoláva sa aj z dôvodu podľa
§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože súd mu nedal dostatok priestoru na to, aby sa obhájil a vysvetlil
dôvody a stav jeho konania. Poukázal na to, že aj na syna M. nar. XX.XX.X. sú dosť veľké výdavky,
pretože malé dieťa potrebuje oveľa viac starostlivosti a hlavne po finančnej stránke na stravu a výživu
ako aj ošatenie, keďže rýchlo rastie, čo je v dnešnej dobe oveľa finančne náročnejšie ako na dospelého

človeka a rovnako sú drahšie aj lieky a hygienické potreby, ktoré maloleté dieťa potrebuje oveľa viac
ako dospelý človek. Na uvedené nepostačuje materský príspevok, ktorý poberá jeho manželka v sume
199 €. Tak ako sa staral 17 rokov o svoju dcéru, ktorej dal maximum, rád by dal svojmu synovi aspoň
minimum z toho, čo mala dcéra keď bola malá. Z uvedeného dôvodu si myslí, že súd nevykonal úplne
navrhnuté dôkazy, ktoré doložil ako fotokópie o úveroch, nákladoch na bývanie, mesačné mzdy.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Vyjadrila názor, že navrhovateľ vo svojom návrhu neuvádza žiadne podstatnéargumenty, pre ktoré by mala byť jeho vyživovacia povinnosť znížená a tieto neuvádza ani v odvolaní
proti rozsudku súdu prvého stupňa. Hlavným dôvodom pre zníženie výživného podľa navrhovateľa je
to, že v rámci vyporiadania BSM medzi jej rodičmi ostane všetok majetok jej matke. Súd prvého stupňa

správne zhodnotil tento argument tak, že vyporiadanie BSM sa jej osoby netýka a nemala z toho žiaden
majetkový prínos a táto skutočnosť žiadnym spôsobom nekryje jej výdavky. Ďalším dôvodom, pre ktorý
žiada navrhovateľ zníženie výživného bolo, že platí mesačne rôzne splátky hypoték, pôžičiek a úverov.
Vyjadrila názor, že čerpanie toľkých pôžičiek a úverov nebolo pre navrhovateľa nevyhnutným riešením.
Navrhovateľ sa nedôvodne zadlžil. Nebolo preňho nutnosťou kupovať si dom v W., odkiaľ musí denne

cestovať do práce v C., s čím sú spojené vyššie výdavky. Tieto považuje za nedôvodné, ktoré nemôžu
mať vplyv na jeho vyživovaciu povinnosť voči nej. Uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa vyhodnotil
správne, keď na tieto výdavky neprihliadal. Navrhovateľ ako otec, ktorý má vyživovaciu povinnosť, musí
myslieť hlavne na to a postupovať tak, aby mal v prvom rade vyčlenené prostriedky na vyživovaciu
povinnosť a až následne na iné jeho výdavky. Ďalším dôvodom, pre ktorý žiadal navrhovateľ zníženie
výživného, bolo aj to, že došlo k zníženiu jeho príjmu. Avšak po zisťovaní skutkového stavu súdom

prvého stupňa bolo zistené, že jeho príjem bol znížený ešte v júli 2011 a už v čase existencie zníženého
príjmu súhlasil s platením výživného vo výške 200 €. Podotkla, že jej matka má príjem o viac ako polovicu
nižší, pričom jej zabezpečuje osobnú starostlivosť, na ktorú skutočnosť je potrebné pri určení výživného
prihliadnuť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Navrhovateľ jej okrem poskytnutého výživného toho
času nehradí nič naviac, nikam ju neberie, nekupuje jej ani žiadne ošatenie, obuv, či iné veci za účelom

zabezpečenia jej potrieb. Vo vyjadrení k návrhu na zníženie výživného uvádzala svoje výdavky, ktoré
sa oproti času, kedy bolo pôvodne určované výživné omnoho zvýšili. Nakoľko je v poslednom ročníku,
ktorý je maturitný, má zvýšené výdavky spojené najmä so školou. V tomto školskom roku absolvovala
stužkovú slávnosť, pričom navrhovateľ na nej ani nebol prítomný. Okrem toho bude podávať prihlášky
na vysoké školy, na čo sú tiež nemalé náklady. Nakoľko chce podať prihlášku na fakultu medicíny,

absolvuje doučovanie z chémie a biológie, pričom za toto doučovanie zaplatí sumu vo výške 149 €. Len z
príjmu svojej matky a výživného vo výške, ktorú žiada určiť navrhovateľ, by si uvedené nemohla dovoliť.
Poukázala aj na skutočnosť, že jej matka má pracovnú zmluvu len na dobu určitú a z toho dôvodu je jej
zamestnanie v budúcnosti neisté. Ďalším dôvodom, ktorý uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu bolo,
že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Táto skutočnosť je nespochybniteľná, avšak navrhovateľ

by mal byť natoľko zodpovedný, aby si dokázal usporiadať výdavky tak, aby mu ostalo na výživu oboch
detí primerane ich odôvodneným potrebám. Domnieva sa, že nie je možné porovnávať výdavky ročného
dieťaťa s jej výdavkami, ktoré sa týkajú najmä vzdelania. Okrem toho ošatenie, aj obuv na batoľa sa
pohybujú v omnoho nižších sumách ako u dospelej osoby. Skutočnosť, že sa jej rodičia rozviedli, pričom
iniciátorom rozvodu bol navrhovateľ, by nemala ako ich dieťa pociťovať ako ujmu. Aj napriek tomu, že

žije len s jedným z rodičov, mala by mať zachovaný rovnaký štandard ako doposiaľ. Zníženie výživného
by pociťovala ako ujmu, ovplyvnilo by to jej ďalší vývoj, vzdelanie a realizáciu. Z tohto dôvodu neobstojí
argument navrhovateľa, že sa 17 rokov o ňu staral, tak by chcel aj svojmu synovi dopriať aspoň minimum
z toho, čo mala ona. Stále je jeho dieťa a stále má voči nej vyživovaciu povinnosť. V zmysle súdnej
judikatúry účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb dieťaťa,

ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol

o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zníženie výživného. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými
podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a relevantnými námietkami navrhovateľa
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. V
tejtosúvislostijepotrebnézdôrazniť,žesúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasnískutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva
na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust.
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom

predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú
rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že od
poslednej úpravy výživného nedošlo k takým zmenám pomerov u účastníkov konania, ktoré by mali za

následok iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť a na odsek 5 cit. zák. ustanovenia, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič
povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky, ako aj osobné pomery usmerňovať
tak, aby plnenie už existujúcej vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pri
akomkoľvek plánovaní spôsobu života, zmeny zamestnania, vytvorenia novej rodiny a pod., rodičia si
musia uvedomovať existenciu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré nie je schopné

samé sa živiť a teda uspokojovať si svoje odôvodnené potreby samostatne a prispôsobiť tomu svoje
pomery tak, aby uspokojovanie odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa nebolo ohrozené a dieťa sa
nemuselo prispôsobovať subjektívne zhoršeným pomerom rodičov. Z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa nepochybne vyplýva, že odôvodnené potreby odporkyne sa od predchádzajúcej úpravy
výživného neznížili, naopak zvýšili sa v dôsledku skutočnosti, že je študentkou posledného ročníka

stredoškolského štúdia, s čím sú spojené zvýšené výdavky nielen na stužkovú slávnosť, ale aj na
maturitnéskúškyaprípravunavysokoškolskéštúdium.Rovnakojenepochybné,žeodôvodnenépotreby
odporkyne ako dospelej ženy pripravujúcej sa na budúce povolanie štúdiom sú vyššie ako odôvodnené
potreby dieťaťa vo veku jedného roku. Pokiaľ ide o príjmy rodičov odporkyne, tieto sa výrazným
spôsobom nezmenili a je zrejmé, že matka odporkyne majúca príjem o polovicu nižší ako navrhovateľ

uspokojuje odôvodnené potreby odporkyne, resp. dopĺňa jej zdroj výživy na hranicu potrebnú a
prospešnú pre jej ďalší život, z čoho možno vyvodiť, že jej podiel na výživnom je porovnateľný s
podielom navrhovateľa. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nemohol prihliadnuť na existujúce
splátky úverov a pôžičiek navrhovateľa, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou v zmysle § 62
ods. 5 Zákona o rodine. Pokiaľ navrhovateľ odôvodňuje zvýšené výdaje v súvislosti so zabezpečením

bývania svojej novej rodiny, spôsobom vyporiadania BSM rodičov odporkyne, odvolací súd poukazuje
na článok VI. dohody o vyporiadaní BSM, ktorú navrhovateľ v konaní predložil a z ktorého vyplýva, že
uvedené vyporiadanie BSM zohľadňuje mieru obstarania spoločnej domácnosti, potrieb dieťaťa a toho,
ktorý z účastníkov sa akou mierou pričinil o nadobudnutie majetku patriaceho do BSM. Vzhľadom na
uvedené, teda neobstojí argumentácia navrhovateľa o vzdaní sa svojho podielu na BSM v prospech

matky odporkyne a v tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa,
že uvedená skutočnosť je vo vzťahu k odporkyni irelevantná. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že
mu nebol daný priestor na vysvetlenie dôvodov zabezpečenia spôsobu bývania jeho terajšej rodiny,
odvolací súd konštatuje, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že obaja účastníci mali rovnaký
priestor na uplatnenie svojich procesných práv, v konaní boli obaja riadne vypočutí a bol zachovaný

zákonný procesný postup súdu vyplývajúci z ustanoví Občianskeho súdneho poriadku, preto je uvedená
argumentácia navrhovateľa nedôvodná. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne
rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa v
celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.