Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/296/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912219166
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7912219166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Gizely Majerčákovej, v právnej veci žalobcu: L. B. L., N. XXX, IČO: XX XXX
XXX, zast. Advokátskou kanceláriou X. V., O..U..L.., so sídlom I. W. X, S. S., proti žalovaným: 1. M. M.,
bývajúcemu M. XXX/XX, B. L., 2. L. I., bývajúcej L. XX/XX, O., 3. B. M., bývajúcemu W. XXX/XX, B. L., 4.
N. V., bývajúcej B. L., N. XX, 5. K. U.Ť., bývajúcej S. XXX/XX, I., 5. B. V., bývajúcemu I.L. XXXX/XX, D.,
všetci zastúpení W.. X. H., advokátkou, Advokátskej kancelárie, I., I. XX, za účasti Okresnej prokuratúry
Trebišov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu v Trebišove zo dňa 17.4.2013, č.k. 14C/251/2012-94 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným trovy odvolacieho konania v sume 488,74 € na účet advokátky
W.. X. H. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa proti žalovaným domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v KN
ako parc. KN-C č. 323- záhrada s výmerou 1.138 m2, vedený na LV č. XXX, k.ú. B. L..

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol a uložil žalobcovi zaplatiť žalovaným
trovy konania 1.048,53 €, na účet advokátky W.. X. H. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade žalobca sa domáha určenia,
že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej je jeho vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti toho
času deklarované a je zapísaný ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti na LV č. XXX k.ú. B. L.. Domáha

sa teda, aby súd opätovne určil jeho vlastnícke právo k parc.č. 323 s výmerou 1132 m2 zapísané na
LV č. XXX k.ú. B. L. titulom uznesenia Okresného súdu v Sečovciach, NcI 1407/46 zo dňa 26.6.1946,
ktoré mu podľa neho zakladá vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Túto skutočnosť v konaní vedenom na
Okresnom súde v Trebišove pod č.k. 12C/1050/1994 nenamietal a nemal výhrady ani voči súdnemu
rozhodnutiu, v ktorom za vlastníka súd určil právnych predchodcov žalovaných, resp. vyslovil, že táto
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nich, a to po W. V. v podiele 4/8-iny a po X. V. v podiele 3/8-iny.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť vzhľadom k tomu, že Obec Malé Ozorovce ako účastník konania sa

voči nemu neodvolala. Tým mal súd prvého stupňa za to, že bola vyriešená otázka vlastníctva spornej
nehnuteľnosti právoplatne, lebo súd v konaní ako predbežnú otázku túto skutočnosť vyriešil tak, že
skonštatoval vydržanie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalovaných, a
preto rozhodol, že patrí do dedičstva po nich.VlastníckeprávožalobcunaLVč.XXXk.ú.B.L.jetohočasuzapísanénazákladeosvedčeniaovydržaní
vlastníctva vydaného notárom W.. T. T. dňa 22.61994 podľa zák.č. 293/92 Zb.

Súd prvého stupňa mal vzhľadom k tomu za to, že otázka vlastníctva k spornej nehnuteľnosti bola

súdom právoplatne rozsúdená v r. 1999, kedy súd určil, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnych
predchodcoch žalovaných. Nie je možné otázku vlastníctva spochybňovať a vnášať tak právnu neistotu
do právoplatne rozsúdenej veci, a to ani v prípade, že žalobca na svoju obranu prednáša iné argumenty,
resp. také skutočnosti, ktoré v inom konaní v minulosti neuplatnil.

Súd prvého stupňa je toho názoru, že aj keď v r. 1994 bolo predmetom konania určenie, že vec patrí

do dedičstva po poručiteľoch žalovaných a v tomto konaní sa rieši otázka určenia vlastníckeho práva
žalobcu, ide vždy o tú istú nehnuteľnosť, teda existuje tu zhoda v predmete konania, aj keď účastníci
konania nie sú celkom totožní. V r. 1994 účastníkmi konania boli žalovaná v 4. a 5. rade na jednej
strane a Obec Malé Ozorovce na druhej strane a v tomto konaní je účastníkom konania obec a žalovaní,
medzi ktorými sú žalované v 4. a 5. rade, ktorí vystupovali aj v konaní č.k. 12C/1050/1994, ale aj ostatní
žalovaní ako právni nástupcovia W. X. X. V., po ktorých vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti zdedili. Poukázal

aj na to, že účastníkom konania mal byť aj M. M., syn I. M., ktorého žalobca neoznačil za účastníka
konania hoci ním mal byť. Ide o ďalší procesný nedostatok podmienky konania, pre ktorú by mohol súd
konanie zastaviť.

Súd prvého stupňa ďalej konštatuje, že pokiaľ vlastnícke právo žalovaných v katastri nehnuteľností
nebolo zapísané, došlo k pochybeniu zo strany Správy katastra Trebišov, ktorá ich vlastnícke právo na

základe osvedčenia o dedičstve odmietla zapísať, ale na druhej strane nesprávne zapísala vlastníctvo
v prospech žalobcu, hoci u neho titulom je osvedčenie o vydržaní, ktoré ho stavia iba do postavenia
oprávneného držiteľa po dobu 10 rokov, ale nie do pozície vlastníka, preto pochybenie štátneho orgánu
existuje a nemôžu za neho niesť zodpovednosť žalovaní, ktorí svoje vlastnícke právo doposiaľ zapísané
nemajú.

Súd prvého stupňa mal ďalej za to, že takáto žaloba neobstojí aj pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na takomto určení na jeho strane, keďže žalobca je zapísaný v KN za vlastníka nehnuteľnosti.
Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou vydržania vlastníckeho práva ani jedným z účastníkov
konania, lebo mu neprislúcha v tomto konaní preskúmavať právoplatné rozhodnutie súdu, v ktorom
otázka vlastníctva bola právoplatne vyriešená.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa v uvedenom
rozsudku týkajúcich sa skutočnosti, že ide o rei iudicatea a že žalobca nemá naliehavý právny záujem na
určenie vlastníckeho práva a že sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe uznesenia
Okresného súdu v Sečovciach č.k. Nc. I. 1407/46 zo dňa 26.6.1946. Má za to, že naliehavý právny
záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto

určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Poukázal na to, že v konaní v roku 1994 nešlo o totožnosť
osôb ani totožnosť predmetu konania. Uviedol, že rozsudkom zo dňa 10.3.1999 bolo rozhodnuté tak, že
predmetom tohto súdneho konania je určenie, že do dedičstva po W. V. patrí podiel 4/8 a do dedičstva
po nebohej X. V. podiel 3/8 z časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú. B. L. ako parcely č. 137 -
záhrady s výmerou 1036 m2, a takto znel aj výrok Okresného súdu Trebišov pod sp.zn. 2C/1050/1994.

Predmetom tohto konania je parc. KN-C 323 - záhrada s výmerou 1138 m2.

Na základe uvedeného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2
O.s.p.) podľa ust. § 156 ods.1 O.s.p. rozsudok vyhlásil verejne a v súlade s ust. § 156 ods.3 O.s.p.
oznámil na úradnej tabuli dátum a miesto vyhlásenia rozhodnutia.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a správne vo veci rozhodol.Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj
odvolací súd. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a má za to, že v dôvodoch napadnutého rozsudku sa

súd prvého stupňa náležitým spôsobom vysporiadal aj so všetkými odvolacími námietkami vznesenými
žalobcom v odvolaní. Žalobca totiž v odvolaní nenamietal nič nové, v podstate len zotrval na tvrdených
skutočnostiach uvedených v žalobe a v priebehu konania na súde prvého stupňa. Keďže súd prvého
stupňa náležitým spôsobom vyhodnotil jednak žalobné tvrdenia ako aj právne posúdenie zo strany
žalobcu, odvolací súd sa týmto záverom súdu prvého stupňa stotožňuje, a preto s poukazom na ust. §

219 ods.1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s.p. a
preto úspešným žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci
zastúpenia advokátom, nie spolu s režijným paušálom a DPH.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.