Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808010018
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5808010018.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 29. mája 2014 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu prejednal odvolanie
prokurátora a obžalovaného R. V. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/2/2008 z
12.11.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e), f) Tr. por.z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo,

sp.zn. 4T/2/2008 z 12.11.2013.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaný R. V., nar. XX.X.XXXX v J., bytom P. - Z.
č. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava,

obžalovaný G. F., nar. X.XX.XXXX v G. F., bytom P. - B. H.

č. XX/X,

u z n á v a j ú sa za v i n n ý c h, ž e :

dňa 7.6.2006 okolo 23.00 hod. pri kostole v obci Hruštín prišli k E. H., nar. XX.X.XXXX a H. E., nar.
XX.XX.XXXX, od ktorých si pýtali cigarety a keď im cigarety nedali, R. V. napadol H. E. tak, že ho

najmenej trikrát päsťou udrel do tváre a najmenej dvakrát ho kopol kolenom do brucha, následkom
čoho spadol na zem, kde ho najmenej päť až šesťkrát nohou kopol do tváre a G. F. držal E. H. pod
krkom, kde ho trikrát udrel päsťou do tváre, a preto z obavy pred ďalším útokom E. H. im odovzdal
jednu cigaretu, ktorú mal pri sebe a takýmto konaním spôsobili H. E. trieštivú pálčivú zlomeninu
pravej čelovej kosti a spodiny pravej prednej lebečnej jamy s vnútrolebečným posunom úlomkov,
zlomeninu pravej nadočnicovej oblasti pravej čelovej prínosovej dutiny, krvácanie do mozgu v oblasti
pravého čelového laloka, pomliaždenie mozgu v pravej čelovej oblasti, zvýšenie vnútrolebečného tlaku,

prítomnosť vzduchu v okolí mozgu a okolí očnice, krvácanie do čelovej a čeľustnej prínosovej dutiny
vpravo, poranenie lebky a mozgu, pomliaždenie pravej čelovej oblasti, krvnú podliatinu okoloočnú
vpravo, krvácanie do očnej spojivky vpravo s práceneschopnosťou 46 dní, a E. H. zlomeninu nosových
kostí s posunom úlomkov s práceneschopnosťou 21 dní,

t e d a

obžalovaný R. V.
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

obžalovaný G. F.
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l i :obžalovaný R. V.
- obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.,

obžalovaný G. F.
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný R. V.

Podľa § 188 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. u k l a d á obžalovanému ochranný dohľad v rozsahu podľa

§ 77 ods. 1 Tr. zák. na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.
4T/118/2006 z 30.8.2006, ktorým bol obžalovaný R. V. uznaný za vinného z trestného činu krádeže
podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného do 1.1.2006, a z trestného činu porušovania

domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, a bol mu uložený úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu vo výmere 12 mesiacov (ktorého výkon bol neskôr nariadený). Súčasne sa zrušujú všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Obžalovaný G. F.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. (§ 36 písm. j/) na trest odňatia slobody vo výmere 3
(tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á a ukladá obžalovanému
probačný dohľad nad jeho správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú
dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. obžalovaný j e p o v i n n ý podrobiť sa v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný R. V. je povinný nahradiť poškodenému H. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. č. XXX, škodu vo výške 9.002,52 Eur (271.210,-Sk) a obžalovaný G. F. je povinný nahradiť

poškodenému E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P.. XX, škodu vo výške 458,74 Eur (13.820,-Sk).

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný R. V. uznaný za vinného zo spolupáchateľstva
obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 20 ods. 1, § 188 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. a obžalovaný G.
F. bol uznaný za vinného zo spolupáchateľstva zločinu lúpeže podľa § 20 ods. 1, § 188 ods. 1 Tr. zák.

na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin bol obžalovanému R. V. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
10 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Súčasne mu bol uložený ochranný dohľad v rozsahu podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. na dobu 2 rokov.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 4T/118/2006 z
30.8.2006 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovaný G. F. bol odsúdený na

trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s
probačným dohľadom na skúšobnú dobu vo výmere 3 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaným R. V. a G. F. uložená povinnosť nahradiť spoločne a
nerozdielne poškodenému H. E. škodu vo výške 9.002,52 Eur a poškodenému E. H. škodu vo výške

458,74 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor a obžalovaný R. V..

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva v neprospech obžalovaného G. F. do výroku o
treste. Poukázal, že prvostupňový súd pri podmienečnom odkladní výkonu trestu odňatia slobody s

uložením probačného dohľadu opomenul uložiť obžalovanému obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú
súčasťou probačného dohľadu. Navrhol preto, aby krajský súd po zrušení napadnutého výroku sám
uložil obžalovanému spravodlivý trest tak, aby obžalovanému G. F. bola uložená povinnosť nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Obžalovaný R. V. odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. V odvolaní uviedol, že svojim
konaním nenaplnil zákonné znaky zločinu lúpeže. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že jeho úmysel
smeroval k vyvolaniu fyzického konfliktu s poškodeným E., teda jeho úmysel smeroval proti ochrane
zdravia.Jehokonaniepretoniejemožnéposúdiťakolúpež,alelenakoublíženienazdraví.Poukázal,že
všetci aktéri konfliktu mali vypité. Z vykonaných konfrontácií z prípravného konania vyplýva, že samotný

E. H. uviedol, že úmyslom oboch útočníkov bolo napadnúť poškodených a pobiť sa. Neexistuje žiaden
dôkaz svedčiaci o tom, že by obžalovaný V., či už pred bitkou alebo po nej, sa zmocnil akejkoľvek cudzej
veci. Za takýchto okolností jeho konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na
zdraví v zmysle § 155 ods. 1 Tr. zák. V ostatných výhradách sa pridržal svojej záverečnej reči na hlavnom
pojednávaní. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok voči nemu a sám rozhodol tak,

že ho uzná za vinného za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a s prihliadnutím
na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d), j), l), za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., ako aj za použitia
ustanovenia § 39 ods. 1, 3 Tr. zák. a s prihliadnutím na predchádzajúce odsúdenie upustí od uloženia
ďalšieho trestu.

Obhajkyňa obžalovaného G. F. na verejnom zasadnutí navrhla, aby krajský súd vo vzťahu k tomuto
obžalovanému zmenil výrok o náhrade škody tak, že mu uloží povinnosť nahradiť škodu len tomu
poškodenému, ktorému ju spôsobil.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ale odôvodňovali by
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné
a odvolanie obžalovaného R. V. je dôvodné čiastočne.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku
postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom
je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu veci a možnosť uplatnenia práv obžalovaných na
obhajobu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie, avšak
vykonané dôkazy nevyhodnotil celkom dôsledne, najmä pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku u obidvoch

obžalovaných. V súvislosti s dôkaznou situáciou prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek
pochybnostímožnovyvodiťbezpečnýzáver,žeobžalovanýR.V.spáchalobzvlášťzávažnýzločinlúpeže

podľa§188ods.1,3písm.a)Tr.zák.aobžalovanýG.F.spáchalzločinlúpežepodľa§188ods.1Tr.zák.
Vinu obžalovaných považuje aj krajský súd za bezpečne preukázanú a majúcu dostatočnú oporu vo
vykonaných dôkazoch. Krajský súd sa preto nestotožňuje s odvolacími námietkami obžalovaného R.
V., že svojim konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže, ale len trestného činuublíženia na zdraví. Tvrdenie obžalovaného R. V., že jeho konanie smerovalo len k vyvolaniu fyzického
konfliktu, pričom nemal úmysel zmocniť sa cudzej veci, považuje krajský súd za vyvrátené ďalšími
vykonanými dôkazmi.

Nielen z výpovedí poškodených E. H. a H. E. vyplýva, že obžalovaní fyzicky napadli poškodených až
po tom, čo im títo odmietli dať cigarety, ktoré od nich obžalovaní pýtali. Až po napadnutí poškodených
obžalovanými im E. H. zo strachu pred ďalšou bitkou odovzdal jedinú cigaretu, ktorú mal pri sebe. To,
že obžalovaný G. F. pýtal ešte pred bitkou od poškodených cigarety, potvrdzovali aj obidvaja obžalovaní

vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ktorých časti boli na hlavnom pojednávaní prečítané. V
týchto výpovediach sa obžalovaní zhodne vyjadrili, že poškodených fyzicky napadli až po tom, čo im
títo odmietli dať cigarety, ktoré od nich pýtali. Obžalovaný G. F. sa jednoznačne vyjadril, že asi trikrát
udrel päsťou do tváre E. H., keď im tento nechcel dať cigaretu, ktorú mal za uchom. Po tom, ako fyzicky
napadol E. H., si túto cigaretu od neho zobral. Uviedol, že dôvodom, prečo napadli poškodených, bolo
to, že im nechceli dať cigarety. Aj keď obidvaja obžalovaní tieto vyjadrenia v ďalších svojich výpovediach

pozmenili, ich pôvodné výpovede považuje krajský súd za vierohodné, a to najmä z toho dôvodu, že
skutočnosti v nich uvádzané potvrdzujú aj obidvaja poškodení.

Z vykonaných dôkazov možno podľa názoru krajského súdu bezpečne dospieť k záveru, že obžalovaní
spáchali trestný čin lúpeže, pretože po tom, čo pýtali od poškodených cigarety a títo im ich odmietli dať,

týchto fyzicky napadli a zmocnili sa jednej cigarety, ktorú mal pri sebe poškodený E. H. práve použitím
fyzického násilia voči poškodeným.

Odvolacie námietky obžalovaného R. V. týkajúce sa kvalifikácie skutku preto považuje krajský súd za
neopodstatnené.

Prvostupňový súd však nevyhodnotil vykonané dôkazy dôsledne, keď kvalifikoval u obidvoch
obžalovaných ich konanie ako spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák., najmä vzhľadom na následok,
ktorý spôsobili jednotliví obžalovaní poškodeným, na ktorých útočili. Je nesporné, že obžalovaný R. V.
útočil len na poškodeného H. E. a sám bez akejkoľvek účasti obžalovaného G. F. mu spôsobil ťažkú ujmu

na zdraví. Naopak, obžalovaný G. F. sám útočil na poškodeného E. H. a tomuto výlučne sám spôsobil
zranenie. Za takýchto okolností každý z obžalovaných zodpovedá len za následok, ktorý sám spôsobil
jednotlivému poškodenému.

Spôsob útoku obžalovaného G. F. nebol nesporne taký nebezpečný, ako útok zo strany obžalovaného

R. V. a naviac, obžalovaný G. F. sa v určitej fáze útoku zo strany obžalovaného R. V. voči poškodenému
H. E. tomuto snažil zabrániť v ďalšom útočení.

Krajský súd preto vzhľadom na dôkaznú situáciu po zrušení napadnutého rozsudku sám uznal
obžalovaných R. V. a G. F. za vinných zo spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188

ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. - obžalovaný R. V. a zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. - obžalovaný
G. F. - teda bez spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Pokiaľ ide o výrok o treste krajský súd na rozdiel od prvostupňového súdu uložil obžalovanému R. V.
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, teda o 6 mesiacov nižší ako mu uložil prvostupňový

súd, pričom krajský súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku -
takmer 8 rokov. Na rozdiel od odvolacích námietok obžalovaného R. V. krajský súd nezistil
u neho žiadne poľahčujúce okolnosti, na ktoré by bolo možné pri ukladaní trestu prihliadať. Obžalovaný
R. V. sa už pred spáchaním trestného činu dostal do rozporu so zákonom, keď už v minulosti sa
dopustil trestnej činnosti. Ani jeho vek, ako vyplýva zo spisu, nemal vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú

spôsobilosť. Vzhľadom na neskôr zmenené výpovede obžalovaného R. V. nemožno ani konštatovať, že
sa v celom rozsahu k trestnej činnosti priznal a svoje konanie aj úprimne oľutoval.

Sprihliadnutímnazávažnýnásledok,ktorýmjevposudzovanomprípadeťažkáujmanazdraví,považuje
krajskýsúdtrestodňatiaslobodyvovýmere10rokovzazákonnýamožnohopovažovaťzaspravodlivýa

objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ako aj represívnej stránky trestu. Uložený
trest podľa názoru krajského súdu odzrkadľuje aj možnosti nápravy a pomery obžalovaného. Naviac
krajský súd poznamenáva, že trest uložený obžalovanému R. V. v tejto výmere bol uložený na spodnej
hranici zákonnej trestnej sadzby.Pokiaľ ide o návrh obžalovaného R. V., aby mu bol uložený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., krajský súd poznamenáva, že nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by takýto

zákonný postup odôvodňovala.

Ďalšími výrokmi o treste u obžalovaného R. V. rozhodol krajský súd tak ako prvostupňový súd v
napadnutom rozsudku, nakoľko tieto považuje za zákonné.

V súvislosti s odvolaním prokurátorom ohľadom výroku o treste u obžalovaného G. F. krajský súd
poznamenáva, že vzhľadom na odvolacie námietky toto považuje za dôvodné. Z výroku o treste u
obžalovaného G. F. v napadnutom rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd tomuto neuložil žiadne
obmedzenie, resp. povinnosť, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 51 ods. 2 Tr. zák.

Krajský súd potom sám uložil obžalovanému G. F. ten istý trest, ako mu bol uložený prvostupňovým

súdom s tým, že tento doplnil o povinnosť obžalovaného podrobiť sa v skúšobnej dobe programu
sociálneho výcviku v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom. Takýto výrok o treste u
obžalovaného G. F. možno podľa názoru krajského súdu považovať za kompletný a zodpovedajúci
zákonu.

Keďže krajský súd upravil výrok o vine u obidvoch obžalovaných - keď vypustil u obidvoch kvalifikáciu
podľa § 20 Tr. zák. - teda spáchanie trestného činu v spolupáchateľstve, na základe tejto zmeny potom
krajský súd upravil aj výrok o náhrade škody, keď uložil každému z obžalovaných povinnosť nahradiť
samostatne len tú škodu, ktorú spôsobili jednotlivo svojim konaním voči konkrétnym poškodeným.

Obžalovanému R. V. teda uložil povinnosť nahradiť poškodenému H. E. škodu vo výške 9.002,52
Eur a obžalovanému G. F. nahradiť škodu poškodenému E. H. vo výške 458,74 Eur, nakoľko z
vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaní zodpovedajú len za škodu v takomto určenom rozsahu,
a to samostatne. Solidárna zodpovednosť obidvoch obžalovaných z dôvodov už vyššie uvedených
neprichádza v posudzovanom prípade do úvahy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.