Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/281/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613200766
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613200766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom N., J. V. X/A,. o zaplatenie 533,17 eur, na odvolanie
navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č. k. 4C/86/2013-157 zo dňa 10.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol žalobu, ktorou sa domáhal navrhovateľ
voči odporcovi zaplatenia 533,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 386,74
eur od 25.03.2011 do zaplatenia z dôvodu, že uznal vznesenú námietku premlčania. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na základe ktorého právny
predchodca navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a. s.) uzatvoril s odporcom Zmluvu o bežnom účte a
následne Zmluvu o kontokorentnom úvere, pričom odporca riadne a včas neplnil stanovené splátky.

Navrhovateľ získal právo na plnenie zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 a plnenie
požadované navrhovateľom bolo uplatnené po uplynutí premlčacej doby. Navrhovateľ poukazoval na
dohodu o uznaní záväzku, ktorú však prvostupňový súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny
úkon s poukazom na to, že sa jedná o formulárovú šablónovú zmluvu, ktorej spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah. Jedná sa o obchodnú praktiku navrhovateľa, ktorou si zvýhodňuje svoje
postavenie a zneužíva právnu neznalosť alebo neskúsenosť odporcu, ktorý podpíše dohodu len pod
domnelou výhodou splátok. Po vznesení námietky premlčania súd na túto prihliadol a návrh zamietol.

Právne vec súd posúdil s poukazom na ust. § 52 ods. 1, § 100 ods. 1, § 103 a § 558 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a odporkyni ani vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. Zdôvodnil to tým, že odporkyňa si trovy
neuplatnila a vedľajší účastník nepreukázal účelnosť ním vynaložených trov v konaní, kde vystupoval
ako občianske združenie na ochranu spotrebiteľa a jeho samotná existencia predpokladá dostatok
odborných vedomostní a znalostí potrebných na ochranu práv spotrebiteľa v súdnom konaní.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie, prostredníctvom zástupcu, navrhovateľ a vedľajší účastník na
strane odporcu. Navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa neho v danom
prípade došlo k uznaniu dlhu zo strany odporcu, čím došlo k plynutiu novej desaťročnej premlčacej

doby. Odporca pritom potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Navrhovateľ nesúhlasil so zamietnutím
návrhu z dôvodu premlčania nároku, nakoľko je zrejmé, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel
o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v takomto prípade nastupuje. Odporca nebol k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútený,
uzatvorením tejto dohody nedošlo k zhoršeniu postavenia odporcu ako spotrebiteľa, ale práve naopak

navrhovateľ poskytol odporcovi možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa
odporca dostal do omeškania, v splátkach. Poukázal na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje
medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti
spotrebiteľa. Neprimeranou ochranou spotrebiteľa dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti
účastníkov. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a návrhu v
celom rozsahu vyhovel, prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, tiež si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom odvolaní uviedol, že vstup združenia do konania bol
opodstatnený, pretože prvostupňový súd návrh zamietol po prednesení argumentácie obsiahnutej v
písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaní, čo bolo účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v
súdnom konaní. Spotrebiteľ tak bol v spore úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, a preto

uplatnené trovy tento považuje za dôvodné a účelne vynaložené a podľa jeho názoru súd pri nepriznaní
trov postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou súdneho dvora EÚ, v rozpore
s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a Slovenskou právnou teóriou. V tejto
súvislosti poukazoval na viaceré rozhodnutia iných odvolacích súdov SR. Žiadal, aby odvolací súd
aplikovalust.§146ods.2vetaprvá(zastaveniekonania),pričomsiuplatnilnáhradutrovprvostupňového

aj odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v zmysle § 219
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v

tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany navrhovateľa,
resp. vedľajšieho účastníka na strane odporcu, v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také
skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa.

Odvolací súd podrobne preskúmal otázku, ktorá bola vo veci vznesená, a to či v danom prípade

došlo k uznaniu dlhu zo strany odporcu, a či toto založilo plynutie novej desaťročnej premlčacej doby.
Vychádzajúc z obsahu uvedenej dohody o uzavretí splátkového kalendára, ako aj okolnosťí za akých k
jej uzavretiu došlo, aj odvolací súd považoval uplatňovanie práv z takejto dohody v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko išlo o nekalú obchodnú praktiku.

Odvolanie navrhovateľa namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že zákon

nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, nepovažoval odvolací súd za
dôvodné. Bol názoru, že na základe ust. § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný
dlh za podmienky, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel (R 51/1968). Písomným uznaním
premlčaného dlhu, čo do dôvodu a výšky, právne účinky už vzniknutého premlčania zaniknú, a právo
sa začne premlčovať znovu, tentoraz v desaťročnej premlčacej dobe. Ak však uznávajúci nevedel o

premlčaní dlhu, výkladom acontrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu vyššie uvedený právny
následok nemá. Rovnako odvolací súd považoval za správne aj konštatovanie prvostupňového súdu
o tom, že navrhovateľ v danom prípade využil odporcu ako slabšiu zmluvnú stranu a použil voči
nemu nekalú odchodnú praktiku. Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právnym vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú

vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostrednenadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade, pri
uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu, boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného
inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že

takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.). Podľa odvolacieho súdu, konanie
odporcu by súd aproboval v prípade, ak by podnet na uzavretie dohody vyšiel z jeho strany, alebo síce
zo strany navrhovateľa, ale s poučením o následkoch uznania premlčaného záväzku. V danom prípade
však k takému dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka nedošlo. Navrhovateľ
naopak v snahe reparovať pochybenie svojho predchodcu a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania,

sofistikovane pomocou osôb v jeho záujme konajúcich, obchádzal dlžníka a pod zámienkou výhodnosti
podpísania splátkového kalendára, ako listiny, ktorá má dlžníka uchrániť pre problémami, do tejto listiny
zakomponoval aj vyhlásenie o uznaní dlhu. Z tohto hľadiska dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku je neplatná.

S poukazom na vyššie uvedené bol odvolací súd toho názoru, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, stotožnil sa s jeho skutkovým a právnym

záverom, pričom jeho rozhodnutie bolo zdôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z týchto
dôvodov rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. Správny bol aj výrok o náhrade
trov konania, keď prvostupňový súd vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník na strane odporcu do konania vstúpil, ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Cieľom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, čo

znamená, že samotné združenie bolo vytvorené za týmto účelom, a malo by byť spôsobilé a schopné
chrániť záujmy spotrebiteľa, pričom má právo zvoliť si pri účasti v konaniach právneho zástupcu, avšak
takto vynaložené finančné prostriedky nie je možné považovať za účelné, preto aj výrok o náhrade trov
prvostupňového konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2

O.s.p., nakoľko v odvolacom konaní ani jeden z účastníkov s odvolaním úspešný nebol (teda ich pomer
úspechu, resp. neúspechu je rovnaký). Odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil vôbec.
Odvolací súd tak žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné .