Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžso/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200664
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Závadská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2011200664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a

členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu KM LOGISTIC,
s.r.o., so sídlom v Galante, Matúškovská cesta č. 1413, IČO: 36 533 858, zastúpeného JUDr. Petrom
Peružekom, advokátom, so sídlom v Hlohovci, Cintorínska ul. č. 1, proti žalovanej Sociálna poisťovňa,
ústredie v Bratislave, Ul. 29 augusta č. 8, o penále, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 21. februára 2013, č. k. 14S/103/2011-30, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. februára 2013, č. k.
14S/103/2011-30, p o t v r d z u j e .

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 21. februára 2013, č. k. 14S/103/2011-30, podľa § 250j ods. 2
písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej zo 6. októbra 2011 číslo 49968-2/2011-BA, ktorým ako odvolací orgán podľa §
218 ods. 2 zákona č. 461/2003 z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo 7. júla 2011 číslo:
700-0640001711-GC04/11a odvolanie žalobcu zamietla.

Súd prvého stupňa zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodnutím zo 7. júla 2011 číslo
700-0640001711-GC04/11 podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 9. a § 277 ods. 2 zákona o sociálnom

poistení predpísala žalobcovi penále v sume 5,63 eur, vypočítané podľa § 27 ods. 1 zákona č.
274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (účinného do 31. decembra 2003)
vo výške 0,2 % za obdobie máj 2003 z oneskorene uhradeného poistného na nemocenské poistenie
a dôchodkové zabezpečenie, za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie do dňa poukázania dlžnej sumy na účet pobočky na účet
Sociálnej poisťovne v banke alebo v hotovosti v príslušnej pobočke, alebo do dňa začatia kontroly, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Krajský súd považoval za preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ bol v omeškaní s platením

poistného, ktoré dodatočne zaplatil, preto žalovaná v súlade s § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
žalobcovi vymerala penále za oneskorený odvod poistného a príspevkov. Nepokladal za dôvodné
námietky žalobcu o odpustenie penále s poukazom na úhradu poistného, na nepriaznivé podnikateľské
a majetkové pomery s odôvodnením, že ustanovenie § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení jekogentné a nepripúšťa modifikáciu ani vylúčenie jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku. V dôsledku
skutočnosti, že žalobca dlžné poistné a príspevky neuhradil do 30. apríla 2010 žalovaná nemohla
odpustiť penále ani podľa § 293bl cit. zákona.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Uviedol, že predmetné poistné a príspevky sú
v súčasnosti v plnej výške uhradené a za toto obdobie žalovaná neeviduje žiadne nedoplatky, pričom
posledná úhrada poistného bola vykonaná dňa 1. júna 2011. Namietal, že žalovaný ako aj krajský súd
sa s touto námietkou nevysporiadal. Namietal, že žalovaná mu mala poskytnúť splátkový kalendár,

prípadne z dôvodov hodných osobitného zreteľa odpustiť penále, pretože v čase rozhodovania o penále
bol už nejaký nepriaznivý následok odstránený. Tiež namietal, že žalovaná pri predpísaní penále
neprihliadla dostatočne na druh a rozsah porušenia právnych povinností, nezohľadnila dostatočne jeho
majetkové pomery, podnikateľské aktivity, no najmä neprihliadla na tú skutočnosť, že dlžné poistné a
príspevky boli uhradené v plnej výške, pričom pri niektorých mesiacoch došlo k omeškaniu uhradenia

odvodov len zopár dní. Z tohto dôvodu sa domnieval, že rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný.
Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a
rozhodnutie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla,
že na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia nemá vplyv zaplatenie poistného a príspevkov na

starobné dôchodkové sporenie v čase predpísania penále, pretože je oprávnená penále predpísať
nielen z dôvodu nezaplatenia poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vôbec, ale aj z
dôvodu ich oneskoreného zaplatenia. Zákon o sociálnom poistení neumožňuje zohľadniť žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa a znížiť, či odpustiť predpísané penále.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250s OSP) bez

nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným
odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky

na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume,
Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa
splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma
poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia
kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§ 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť
dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie.
Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 €.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa z 21.
februára 2013 č. 14S/103/2011-30, ktorý po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanejzo 6. októbra 2011 č. 49968-2/2011-BA podľa piatej časti druhej hlavy OSP dospel k záveru, že
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

Zo spisov vyplýva, že predmetom odvolacieho konania bolo predovšetkým preskúmať vecnú správnosť

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalobca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu
prvého stupňa a to z dôvodu, že nezohľadnil jeho námietky, ktoré uvádza v odvolaní.

Úlohou odvolacieho súdu bolo predovšetkým potrebné § 157 OSP posudzovať z hľadiska práva na
súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava"), a to to ustanovenie
vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri
bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III.
ÚS 60/04 - www.concourt.sk ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre

aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces
zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že
na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad." Európsky súd pre ľudské
práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku

reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument
(argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj
napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že v prejednávanej veci bol v dostatočnom rozsahu

zistený skutkový stav. Rozsudok súdu prvého stupňa zodpovedá § 157 ods. 2 OSP aj z hľadiska
odôvodnenia, preto je preskúmateľný. Krajský súd reagoval na rozhodujúce námietky žalobcu a právny
názor súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za vecne správny. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku prvého stupňa a zákonnosti rozhodnutia žalovanej podľa § 219 ods. 2 OSP v spojení s §
246c ods. 1 OSP odvolací súd ešte uvádza nasledovné:

V súdnom konaní na základe podanej žaloby bolo potrebné podľa piatej časti druhej hlavy OSP
preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne a posúdiť, či žalobkyňou vytknuté okolnosti spôsobujú
nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu.

Z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je nepochybné, že už okamihom omeškania
s lehotou splatnosti poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny

mesiac, vznikajú obom účastníkom povinnosti súvisiace s týmto omeškaním. Žalovanej vzniká
povinnosť predpísať penále (s výnimkou uvedenou v odseku 2) a žalobcovi vzniká povinnosť
predpísané penále zaplatiť.

Moderačné oprávnenie žalovanej z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva. To
znamená, že žalovaná nie je oprávnená penále vyplývajúce z tohto ustanovenia odpustiť resp. znížiť len

s výnimkou kedy žalovaná nie je povinná penále predpísať, ak za kontrolované obdobie je vypočítané
penále nižšie ako 3,32 €.Podľa § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo
odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na
starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené

najneskôr do 30. apríla 2010.

Uvedené ustanovenie upravuje nepredpísanie penále alebo odpustenie povinnosti platiť penále
povinnému subjektu, a to len v prípade, ak povinný subjekt celé dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatí
najneskôr do 30. apríla 2010. To znamená, že k 30. aprílu 2010 už voči Sociálnej poisťovne nebude
mať žiaden peňažný záväzok.

Odvolací súd poukazuje ešte na § 146 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje povolenie splátok

dlžných súm poistného. Podľa tohto ustanovenia Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti
fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre
platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18
mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení
splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti.

Z uvedeného vyplýva, že povinný subjekt je oprávnený pred dňom splatnosti poistného podať žalovanej
písomnú žiadosť na povolenie splátok súm poistného, ak z dôvodu nepriaznivej finančnej situácii v
podnikateľskej činnosti predpokladal resp. vedel, že v lehote splatnosti nebude môcť poistné odvádzať
v zákonnej lehote. Povolenie splátky poistného po lehote splatnosti ustanovenie § 240 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení neumožňuje.

V prejednávanej veci bolo nepochybné, že žalobca penále za mesiac máj 2003 včas, t.j. v zákonnej
lehote podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a podľa § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z. o
starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezaplatil. Podľa prílohy
k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo 7. júla 2011 číslo 700-0610001711-GC04/11
splátku za mesiac máj 2003 v sume 351,83 €, splatnú 1. júla 2003, žalobca zaplatil 9. júla 2003,

omeškal sa teda 8 dní.

Podľa názoru odvolacieho súdu mal žalobca zákonné možnosti uvedené v § 146 a v § 293bl zákona o
sociálnom poistení, aby nemusel platiť penále podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré mu
podľajehovyjadreniavžiadostiavodvolaníspôsobujú, resp.užspôsobilivážnuhrozbuvpodnikateľskej
činnosti.

V dôsledku skutočnosti, že žalobca z dôvodu svojej nepriaznivej podnikateľskej činnosti a majetkových
pomerov pred dňom splatnosti mesačného poistného nepožiadal žalovanú o povolenie splátok podľa
§ 146 zákona o sociálnom poistení, a celé dlžné poistné nezaplatil v lehote do 30. apríla 2010 podľa
§ 293bl citovaného zákona, tak následne už žalovaná nemá zákonné možnosti predpísané penále a
príspevky odpustiť, resp. znížiť.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná postupovala v súlade s § 240 zákona o sociálnom poistení,
keď žalobcovi v preskúmavanom rozhodnutí penále predpísala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. februára 2013, č.
k. 14S/103/2011-30, ktorý rozhodnutie žalovanej pokladal za zákonné, podľa § 219 OSP potvrdil ako
vecne správny.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP a s § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok