Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžhuv/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200175
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6013200175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

ReisenauerovejačlenovsenátuJUDr.JozefaHargašaaJUDr.AlenyAdamcovej,vprávnejvecižalobcu:
AstraZeneca AB, so sídlom SE-151 85 S?dertälje, Švédsko, právne zastúpeného advokátom: JUDr.
Jozef Malý, Advokátska kancelária Detvai Ludik Malý Udvaros, so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava,
proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom Jána Švermu č. 43, 974 04 Banská
Bystrica4,zaúčasti:Zentiva,k.s.,sosídlomUKabelovny130,10237Praha10,Českárepublika,právne
zastúpeného advokátom: JUDr. Ing. Michal Guttmann, so sídlom Pionierska č. 15, 831 02 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. PP 101-95/patent 282524 II/143-2012 zo dňa

5. decembra 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud
1/2013-102 zo dňa 22. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud 1/2013-102
zo dňa 22. mája 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 1Scud 1/2013-102 zo dňa 22. mája 2013 podľa ust. § 250j
ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu sp. zn. PP 101-95/patent 282524
II/143-2012 zo dňa 5. decembra 2012, žiadajúc, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušili a

vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vyslovil, že pribratý účastník
nemá právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce
správne konanie nie je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Námietky žalobcu nepovažoval za relevantné k zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí
žalovaného.

Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v

intenciách ustanovení § 79 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z .z. v spojení s § 53 ods.2, s § 46 ods.1, písm. a/,
ods. 2, s § 47 ods.7 a s § 8 ods. 1 uvedeného zákona. Súčasne posudzoval prípustnosť preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia súdom v intenciách § 248 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 249 ods.2
a s § 245 ods. 2 a v intenciách s čl. 46 ods. 2, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.S poukazom na povahu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako predmetu súdneho prieskumu v
danej veci sa krajský súd primárne zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie žalovaného nepodlieha
zákonnej výluke zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. b) O.s.p., resp. v akom rozsahu je zúžený

súdny prieskum. Konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu, ktorým došlo k čiastočnému zrušeniu patentu a v ktorom je posudzovaná otázka
splnenia požiadavky vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z.. Poukázal
na to, že k rozsahu súdneho prieskumu v takomto prípade zaujal stanovisko najvyšší súd vo viacerých
rozhodnutiach, v ktorých v zásade určil interpretačný rámec pojmu „technický stav veci“ t. j. aplikačný

rámec zákonnej výluky podľa § 248 písm. b/ O.s.p., v danej súvislosti dajúc do pozornosti uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4SžoKS 162/2005 zo dňa 13. decembra 2007. Krajský súd ďalej poukázal
na to, že okrem vyššie uvedeného zúženia súdneho prieskumu je súdny prieskum určovaný tiež
rozsahom žalobných námietok, keďže konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku je ovládané dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej súd preskúmava zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podanej

v zákonnej lehote, pričom sám za žalobcu dôvody zákonnosti rozhodnutia, resp. postupu správneho
orgánu, nevyhľadáva.

Podľa názoru krajského súdu žalobca mohol brojiť len proti správnej úvahe, kde nedochádzalo k
posúdeniu technického stavu veci s poukazom na to, že súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava
iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ako aj že súd nie

je oprávnený nahrádzať správnu úvahu svojou vlastnou úvahou. Ďalej krajský súd konštatoval, že je
zrejmé, že posúdenie otázky vynálezcovské činnosti patrí do správnej úvahy žalovaného, a preto
súdny prieskum v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. je obmedzený, keďže súd je oprávnený vstúpiť do
tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak žalobca v žalobe jednoznačne vyvráti právne
východiská žalovaného správneho orgánu, v ktorej súvislosti dal do pozornosti závery Najvyššieho súdu

SR vyslovené v rozsudkoch sp. zn. 3Sžhuv 5/2008 z 19. novembra 2008 a sp. zn. 3Sžhuv 2/2008 z
19. novembra 2008.

Krajský súd sa stotožnil s skonštatovaním žalovaného, že v žalobe nie sú uvedené také žalobné
námietky,ktorébyvyvracalivecnúsprávnosťalebologickúkorektnosťpodstatnýchzáverovonedostatku
vynálezcovskej činností, ktoré viedli k čiastočnému zrušeniu patentu č. 282524. Konštatoval, že žalobca

síce formálne tvrdil prekročenie správnej úvahy, avšak nekonkretizoval v čom spočívalo vybočenie z
medzí a hľadísk ustanovených zákonom, poukazom na to, že žalobca v žalobe nesúhlasil s odborným
posúdením veci, ktoré žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že súdne konanie
nie je pokračovaním správneho konania a súd ani nevykonáva vlastné dokazovanie za účelom jeho
konfrontovania s dokazovaním vykonaným v správnom konaní.

Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti - ohľadne čiastočného
zrušenia patentu, vychádza z náležite zisteného stavu veci, a to z dokladov a podaní, ktoré boli
predložené účastníkmi konania. Konštatoval, že vo vzťahu k napadnutej časti preskúmavaného
rozhodnutia, posudzujúc konkrétne žalobné námietky žalobcu, v ktorých absentovalo tvrdenie, v čom
spočíva pri použitej správnej úvahe vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, nezistil

rozpory v úsudku správneho orgánu, ktorý bol logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís,
ktoré boli predmetom konania.

Záverom krajský súd poukazom na to, že aj rozhodnutia, ktoré majú povahu posúdenia technického
stavu musia byť vydané v rámci procesu, v ktorom boli zachované základné pravidlá správneho konania
a súčasne, že žalobca v žalobe nenamietal žiadne pochybenie či vadu v správnom konaní, ktorá by

mohla mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, uviedol, že nezistil také vady v
konaní žalovaného správneho orgánu majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia, na ktoré by musel
prihliadať ex offo.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania pre jeho neúspech v konaní a pribratému účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov

konania z dôvodu, že mu takéto právo nepriznáva zákon, v ktorej súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/3/2012 z 29. februára 2012.Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že napáda rozhodnutie krajského súdu z dôvodu, že súd prvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2, písm.
d/ O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.).

Žalobca nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že posúdenie otázky splnenia podmienky

vynálezcovskej činnosti v zmysle patentového zákona závisí výlučne od posúdenia technického stavu
veci tak ako to predpokladá § 248 písm. b/ O.s.p.. Poukázal na to, že súdny prieskum zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe žalôb podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je založený na
princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou (článok 46 ods. 2 ústavy SR), v ktorej súvislosti
dal do pozornosti, že z ustálenej judikatúry v týchto prípadoch vyplýva, že výnimky z aplikácie ústavy
nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne, čo platí aj na ustanovenie § 248 písm. b/ O.s.p..

Vyslovil názor, že to, či vynález splnia podmienku vynálezcovskej činnosti nezávisí výlučne od posúdenia
technického stavu veci, pretože súd má možnosť si sám s ohľadom na obsah spisu vedeného správnym
orgánom, vyjadrenia majiteľa patentu a žiadateľa o jeho zrušenie, ako aj s ohľadom na rozhodnutia
správneho orgánu vydané v tejto veci, posúdiť a rozhodnúť, či vynález chránený patentom zrejmým
spôsobom vyplýva alebo nevyplýva zo stavu techniky, majúc za to, že takéto posúdenie je otázkou

právnou zakotvenou v § 8 patentového zákona a nie výlučne otázkou skutkovou (technickou). Dal
do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžh 1/2007 z 19. decembra 2008. Vyslovil
názor, že dokumenty, ktoré predložil v rámci správneho konania ako aj v konaní na krajskom súde
preukazujú,ževynálezchránenýpatentomnevyplývazrejmýmspôsobomzostavutechniky,zdôrazniac,
že údaje zo stavu techniky neumožňujú priemyselnú využiteľnosť vo vzťahu k nárokovaným zlúčeninám

a uskutočniteľné technické riešenie, ktoré by viedlo k nárokovaným zlúčeninám nie je v stave techniky
popísané. Dôvodil, že nárokovaný vynález nemohol pre odborníka vyplývať zrejmým spôsobom zo stavu
techniky a odborník dospel k nárokovaným zlúčeninám a k zisteniu ich úžitkových vlastností výlučne na
základe svojej vynálezcovskej činnosti.

Zdôraznil, že otázku splnenia podmienky vynálezcovskej činností posudzoval žalovaný už pri podaní

žiadosti o udelenie patentu, pričom túto otázku posúdil kladne a na vynález udelil patent s poukazom na
to, že rovnako postupoval správny orgán v prípade obdobného vynálezu aj v ďalších krajinách, pričom
podmienku vynálezcovskej činnosti pri obdobnom patente ako je patent žalobcu č. 282524 považoval
za splnenú aj Úrad priemyselného vlastníctva ČR a to nielen v konaní o udelenie patentu, ale v konaní
o návrhu na jeho zrušenie.

Poukazom na aplikáciu správnej úvahy žalobca uviedol, že druhostupňové rozhodnutie žalovaného
nemá oporu v obsahu spisu a vo vykonanom dokazovaní a sú tu teda zjavné logické rozpory v úsudku
pri použití právnej úvahy zo strany žalovaného. Mal za to, že dokumenty predložené žalobcom v
rámci správneho konania dostatočne preukázali splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti, pričom
tvrdenia žiadateľa o zrušenie patentu a závery žalovaného o tom, že táto podmienka splnená nebola, sú

založené výlučne na spätnom pohľade, majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia, keďže vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukazom na čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach považoval právny záver
prvostupňového súdu o tom, že v správnom súdnictve súdy nepreskúmavjú vecnú správnosť
rozhodnutia, za nesprávny, pretože vecná správnosť je súčasťou požiadavky na zákonnosť rozhodnutia

v mysle uvedeného článku Dohovoru.

V súvislosti s aplikáciou čl. 6 ods. 1 Dohovoru žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdneho
dvora - rozsudok vo veci Le Compte at.al. z roku 1981, A-43 a na nález Ústavného súdu ČR zo dňa
27. novembra 1996, sp. zn. PI ÚS 28/95 (č.1/1997 Sb. ČR).

Žalobca za nesprávny názor súdu prvého stupňa považoval aj to, že na rozhodnutie žalovaného sa

vzťahuje výnimka týkajúca sa rozhodnutí, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného
stavu osôb alebo technického stavu veci. Dôvodil, že otázka či nejaké technické riešenie je
patentovateľné je otázka právna a nie otázka skutková či výlučne technická, aj keď nepochybne sú prejej posúdenie potrebné aj informácie technickej povahy, jedná sa však o záver právneho posúdenia,
ktoré podlieha prieskumu v správnom súdnictve.

Záverom žalobca vyslovil názor, že nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že napadnuté

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

Žalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie krajského súdu v zmysle ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch vyjadrenia nesúhlasil s odvolacími námietkami a s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho
odvolaní.

Nesúhlasil s tvrdením žalobcu že prvostupňový súd čo i len čiastočne aplikoval zákonnú výnimku zo
súdneho prieskumu spočívajúcu vo výlučnom posúdení technického stavu veci v zmysle § 248 písm. b/
O.s.p., vysloviac názor, že z odôvodnenia prvostupňového rozsudku je zrejmé, že súd aplikoval § 245
ods. 2 O.s.p., dôsledne sa pridržiavajúc z ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
SžoKS 162 /2005 z 13. 12. 2007 a sp. zn. 3 SžoKS 153/2006 z 13. 12. 2007). Zdôraznil, že prvostupňový

súd konanie o žalobe žalobcu nezastavil podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 248 písm. b/ O.s.p., ale
meritórne rozhodol rozsudkom podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pričom správnu úvahu žalovaného preskúmal
v súlade s § 245 ods. 2 O.s.p. Polemiku žalobcu o výklade pojmu „výlučne“ v dikcii § 248 písm. b/ O.s.p.
považoval za irelevantnú, keďže prvostupňový súd ustanovenie § 248 písm.b/ O.s.p. vôbec neaplikoval.

Poukazom na právny záver vyslovený v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. sp. zn. 3 SžoKS 153/2006 z

13.decembra2007,uverejnenomvZbierkerozhodnutíastanovískNajvyššiehosúduSRpodč.83/2011,
žalovaný konštatoval, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom a s uvedenou judikatúrou.
Uviedol, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžh 1/2007 z
19. decembra 2009 má za to, že aj toto konkrétne rozhodnutie korešponduje s uvedenou judikatúrou v
tom zmysle, že sa uplatňujú princípy posudzovania správneho uváženia podľa § 245 ods. 2 O.s.p..

K argumentácii žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiam Úradu priemyselného vlastníctva ČR vyslovil
názor že ani prípadné odlišné právoplatné rozhodnutie zahraničného správneho orgánu nemôže
zakladať nezákonnosť rozhodnutia slovenského správneho orgánu (žalovaného) v obdobnej veci, ak
je preskúmavané rozhodnutie vydané v rámci správnej úvahy a nie sú dané zákonné dôvody v zmysle
§ 245 ods. 2 O.s.p., s tým, že samotná existencia odlišného právoplatného rozhodnutia zahraničného

správneho orgánu nie je takýmto zákonným dôvodom ani nemôže byť (článok 2 ods. 2 Ústavy SR),
dajúc do pozornosti, že Úrad priemyselného vlastníctva SR a Úrad priemyselného vlastníctva ČR
rozhodovali o návrhoch na zrušenie oboch napadnutých národných patentov paralelne, a preto v tomto
prípade nejde o ignorovanie argumentácie účastníka konania podporenej predložením rozhodnutia
zahraničného správneho orgánu.

Žalovaný námietku žalobcu o nutnosti preskúmavania správnych rozhodnutí v tzv. plnej jurisdikcii v
zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru považoval v celom rozsahu za neopodstatnenú. Poukaz žalobcu na
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Le Compte a ďalší z 10. februára 1981 žalovaný
považoval za neaktuálny a prehliadajúci upresňujúcu judikatúrou ESĽP a ignorujúci právnu úpravu
ustanovenou v § 250i ods. 2 O.s.p., účinnú od 1. januára 2003. V danej súvislosti dal do pozornosti

právny záver najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku 6Sžf 8/2002 z 27. februára 2013.

Žalovaný na poukaz žalobcu na právny názor vyslovený Ústavným súdom ČR v náleze z 27. novembra
1996 sp. zn. PI ÚS 28/95 zdôraznil, že žalobca ignoruje neskorší vývoj v otázke tzv. plnej jurisdikcie
a účelovo vyberá niektoré staršie neaktuálne rozhodnutia. Dal do pozornosti odlišné stanovisko sudcu
Prof. Holländrea, ktoré je v súlade s dnešným chápaním rozsahu súdneho prieskumu. V danej súvislosti

žalovaný súčasne dal do pozornosti názor Ústavného súdu SR vyslovený vo veci III. ÚS 479/2011, v
ktorej ústavný súd uznesením z 26. októbra 2011 odmietol ústavnú sťažnosť účastníka konania ako
zjavne neopodstatnenú, pričom uviedol: „Ústavný súd sa stotožnil s názorom všeobecných súdov o
námietke rozpornosti ustanovenia 245 ods. 2 O.s.p. s článkom 6 ods. 1 dohovoru.“ V tejto súvislosti
žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/2007 z 21. februára 2008

uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení pod č. 21/2008.Účastník konania vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok
krajského súdu potvrdil. S odvolacími dôvodmi žalobcu nesúhlasil.

Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie, v ktorom nesúhlasil s argumentáciou

žalovaného týkajúcou sa aplikácie súdom prvého stupňa právnej úpravy ustanovenej v § 248 písm. b/
O.s.p.. Trval na tom, že posúdenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti nemožno považovať
výlučne za otázku skutkovú, ale jedná sa o otázku právnu, a preto obmedzenie preskúmania rozhodnutia
žalovaného s poukazom na § 248 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 245 ods.2 O.s.p. nie je podľa
jeho názoru na mieste. V danej súvislosti žalobca poukázal aj na názor prof. JUDr. Petra Vojčíka.

CSc uverejnený v článku „Preskúmavanie rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva SR súdom,
uverejnenom v publikácií s názvom Vývoj európskeho patentu a európske rozhodovací praxe, ktorú
zostavil prof. Ing. Ladislav Jakl, CSc. a kolektív a vydalo ju Metropolitan University Prague Press v Prahe
v roku 2013. Zotrval na tvrdení, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spočíva podľa
jeho názoru v nesprávnom právnom posúdení veci zo strany žalovaného, ako aj v tom, že žalovaný
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Nezákonnosťnapadnutého

rozhodnutia žalovaného videl v tom, že nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti patentu
vytýkaného žalovaným je založené výlučne na spätnom pohľade, s poukazom na to, že rozhodnutie
ÚPV ČR uvádza iba na dokreslenie situácie v súvislosti so splnením podmienky vynálezcovskej činnosti
obdobného patentu ako je napadnutý patent v iných členských krajinách.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 246c
ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá
O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156
ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého
stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušiť rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

rozhodol o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zn.
PP 101-95/patent 282524-I/75-2010 z 30. novembra 2010 vo veci návrhu na zrušenie patentu č. 282524
s názvom „Opticky čisté soli (-)-enantioméru pyridylmetylsulfinyl-lH-benzimidazolových zlúčenín, spôsob
ich prípravy, farmaceutický prostriedok s ich obsahom, ich použitie a medziprodukty na ich prípravu“,
podanéhonavrhovateľomZentiva,k.s.,UKabelovny130,10237Praha10Českárepublika,tak,žepodľa

ust. 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny
poriadok) v spojení s § 46 ods. 2 v nadväznosti na § 8 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových
ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 435/2001 Z. z. alebo zákon o patentoch) sa rozhodnutie zn. PP 101-95/patent 282524-
I/75-2010 z 30. novembra 2010 mení tak, že patent č. 282524 sa čiastočne zrušuje a patentové nároky

uvedené pod č. 1 až 6 rozhodnutia sa obmedzujú a stanovujú v rozsahu špecifikovanom v rozhodnutí.

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky prvostupňovým rozhodnutím zn. PP 101-95/patent
282524-I/75-2010 z 30. novembra 2010 vo veci návrhu na zrušenie patentu č. 282524 rozhodol podľa
§ 46 ods.1, písm. a/ zákona č. 435/2001 Z. z. tak, že patent č. 282524 sa zrušuje.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie Predsedu
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v spojení s rozhodnutím správneho orgánu
prvého stupňa a konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal
s námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a
správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup mu predchádzajúci
Predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorým bolo rozhodnuté s konečnou
platnosťou vo veci návrhu na zrušenie patentu č. 282524 s názvom „Opticky čisté soli (-)-enantioméru

pyridylmetylsulfinyl-lH-benzimidazolových zlúčenín, spôsob ich prípravy, farmaceutický prostriedok s
ich obsahom, ich použitie a medziprodukty na ich prípravu“, podaného navrhovateľom Zentiva, k.s., U
Kabelovny 130,102 37 Praha 10 Česká republika.

Podľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219

ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov vo veci samej uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v
podstate za správne a súladné so ákonom.

Odvolací súd v odvolacom konaní je viazaný rozsahom odvolacích dôvodov, v rozsahu ktorých v danom
prípade predovšetkým posudzoval, či súd prvého stupňa aplikoval právnu úpravu ustanovenú v § 248
písm. b/ O.s.p. a či správne aplikoval právnu úpravu § 245 ods.2 O.s.p..

Z obsahu administratívneho spisu, tvoriaceho súčasť spisového materiálu krajského súdu odvolací
súd zistil, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky prvostupňovým rozhodnutím zn. PP

101-95/patent 282524-I/75-2010 z 30. novembra 2010 vo veci návrhu na zrušenie patentu č. 282524,
majiteľom ktorého bol žalobca, s názvom „Opticky čisté soli (-)-enantioméru pyridylmetylsulfinyl-lH-
benzimidazolových zlúčenín, spôsob ich prípravy, farmaceutický prostriedok s ich obsahom, ich použitie
a medziprodukty na ich prípravu“, podaného navrhovateľom Zentiva, k.s., U Kabelovny 130,102 37
Praha 10 Česká republika, rozhodol podľa § 46 ods.1, písm. a/ zákona č. 435/2001 Z. z. tak, že patent

č. 282524 sa zrušuje.

Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, súčasťou ktorého vecného
odôvodnenia boli aj dokumenty, ktoré žalobca nepredložil v priebehu prvostupňového konania a tieto
predložil až dodatočne v odvolacom konaní.

O rozklade rozhodol preskúmavaným rozhodnutím Predseda Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. PP 101-95/patent 282524 II/143-2012 zo dňa 5. decembra
2012 (rozhodnutie napadnuté žalobou) tak, že podľa ust. 59 ods. 2 správneho poriadku v spojení s §
46 ods. 2 v nadväznosti na § 8 zákona č. 435/2001 Z. z. sa rozhodnutie zn. PP 101-95/patent 282524-
I/75-2010 z 30. novembra 2010 mení tak, že patent č. 282524 sa čiastočne zrušuje a patentové nároky
uvedené pod č. 1 až 6 rozhodnutia sa obmedzujú a stanovujú v rozsahu špecifikovanom v rozhodnutí.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po preskúmaní prvostupňového
rozhodnutia dospel k záveru, že predmet patentových nárokov 1 až 4, 11 až 18 napadnutého patentu
nespĺňajú požiadavku vynálezcovskej činnosti vyplývajúcu z ust. § 8 ods. 1 patentového zákona,
pretože vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky reprezentovaného dokumentom D3 tvoriacim
najbližší stav techniky v kombinácii s dokumentom D2 a všeobecnými vedomosťami odborníka, tak

ako to konštatoval prvostupňový orgán. Konštatoval, že predmet nárokov 5 až 10 napadnutého patentu
uvedenú požiadavku vynálezcovskej činnosti spĺňa, pretože nárokovaný spôsob prípravy obsahuje
znaky, ktoré z obsahu dokumentu D3 a jeho kombinácie s D2 nevyplývajú, z ktorých dôvodov bolorozhodnuté o ponechaní patentových nárokov 5 až 10 napadnutého patentu v platnosti a došlo k ich
prečíslovaniu na nároky 1 až 6. Žalovaný k dokumentom predloženým v rámci rozkladu a vyjadrenia k
rozkladu uviedol, že na tieto dokumenty v zmysle § 47 ods. 7 patentového zákona nemôže prihliadať,

poukazom na to, že dodatočne doložené dokumenty neboli súčasťou návrhu na zrušenie a ani
vyjadrenia k návrhu a ako také neboli predmetom posudzovania prvostupňovým orgánom, teda nejde
o dôkazy na základe ktorých prvostupňový orgán rozhodoval, majúc za to, že z dôvodu uvedeného
nemôžu byť súčasťou preskúmavania okolností, za ktorých bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie
vydané.

Účelom zákona č. 435/2001 Z. z. je upraviť právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou
ochranou a uplatnením vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky alebo patentu (§ 1).

Podľa § 4 zákona č. 435/2001 Z. z. na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom,
udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") patenty.

Podľa § 5 ods.1 zákona č. 435/2001 Z. z. patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky,
ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.

Podľa § 7 ods. 1,2 zákona 543/2001 Z. z. vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky.

Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi
právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z. vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak
pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

Podľa § 9 zákona č. 435/2001 Z. z. vynález sa považuje za priemyselne využiteľný, ak sa jeho
predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a
pôdohospodárstva.

Podľa § 46 ods. 1,2 zákona č. 435/2001 Z. z. úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej
osoby alebo z úradnej moci preukáže, že a) neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa § 5 až 9,

b) vynález nie je v patente opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť,
c) predmet patentu presahuje obsah prihlášky v jej pôvodnom znení. To platí aj v prípade, ak predmet
patentu udeleného na základe vylúčenej prihlášky presahuje obsah pôvodného znenia prihlášky, d)
rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu bol rozšírený, e) majiteľ nemá právo na riešenie podľa § 10 ods.
1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1, f) neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa predpisov

platných v čase jeho udelenia.

Ak sa dôvody zrušenia týkajú patentu čiastočne, patent sa zruší len v rozsahu primeranom zisteným
dôvodom, a to zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov.

Podľa § 47 ods. 1 až 8 zákona č. 435/2001 Z. z. ak návrh na zrušenie alebo čiastočné zrušenie patentu
(ďalej len "návrh na zrušenie") neobsahuje náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym

predpisom (§ 80) alebo navrhovateľ nie je zastúpený oprávneným zástupcom podľa § 79 ods. 1, alebo
nebol zaplatený správny poplatok (§ 79 ods. 9), úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v
určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ doručenej výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o
návrhunazrušeniezastaví.Nanásledokzastaveniakonaniamusíbyťnavrhovateľvovýzveupozornený.

Ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh na zrušenie majiteľovi patentu a

zároveň ho vyzve, aby sa o návrhu v určenej lehote vyjadril a zároveň označil dôkazy a pripojil listiny.Ak sa majiteľ patentu nevyjadrí v lehote určenej vo výzve, úrad pokračuje v konaní a môže rozhodnúť
na základe obsahu spisu.

Úrad postupuje podľa odseku 3 aj v prípade, ak majiteľ patentu nie je zastúpený oprávneným zástupcom

podľa § 79 ods. 1. Ak majiteľ výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote nevyhovie, platí, že
sa o návrhu na zrušenie nevyjadril.

Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov, úrad určí dátum ústneho
pojednávania. Úrad zároveň doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa o návrhu.

Úrad môže pokračovať v konaní a rozhodnúť vo veci aj v prípade, ak sa riadne predvolaný účastník na
ústnom pojednávaní nezúčastní.

Rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie, ako aj rozšírenie či doplnenie vyjadrenia majiteľa patentu
v konaní podľa § 46 ods. 1 nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania
a rozhodovania vo veci neprihliada.

V čase konania o zrušenie patentu podľa § 46 ods. 1 sa konanie o návrhu majiteľa podľa § 46 ods. 5
preruší.

Podľa § 53 ods. 1,2,3 zákona č. 435/2001 Z. z. účastník konania pred úradom (ďalej len "účastník") je
povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi

predložené alebo navrhnuté.

Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z. z. na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje
zákon o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov -
správny poriadok) s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že

žalovaný správny orgán v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci
si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval
v súčinnosti s účastníkmi konania a vo veci rozhodol vecne a právne správne. Pokiaľ predseda
žalovaného rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil spôsobom uvedeným vo výroku
preskúmavaného rozhodnutia, rozhodol v súlade so zákonom, a preto boli splnené zákonné podmienky

pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.)
je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre

vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne
uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods. 2 O.s.p.).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Zcitovanejústavnejúpravyvyplýva,ževýkladauplatňovanievšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti

štátnychorgánovmodifikovanýústavnekonformnýmvýkladom,ktorývzávislostiodústavouchránených
hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej
normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý
zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu podľa názoru
odvolacieho súdu je zrejmé, že správne orgány oboch stupňov sa predmetnou vecou náležite zaoberali,
keď v konaní vo veci návrhu podaného navrhovateľom Zentiva, k.s., U Kabelovny 130,102 37 Praha
10 Česká republika na zrušenie patentu č. 282524 s názvom „Opticky čisté soli (-)-enantioméru
pyridylmetylsulfinyl-lH-benzimidazolových zlúčenín, spôsob ich prípravy, farmaceutický prostriedok s ich

obsahom, ich použitie a medziprodukty na ich prípravu“, vo vlastníctve žalobcu, správne posudzovali,
či navrhované riešenie uvedeného patentu spĺňa zákonné podmienky patentu v zmysle právnej úpravy
ustanovenej v § 7 ods. 1,2, v spojení s § 8 ods.1 patentového zákona.

Predpokladom uznania riešenia vynálezu predkladaného prihlasovateľom za patent je splnenie
kogentných podmienok zákonom stanovených v právnych normách § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods.1,2,

s § 8 ods.1 a s § 9 patentového zákona, teda riešenie je nové, zahŕňa vynálezcovskú činnosť a je
priemyselne využiteľné, pričom vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky a
za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi
právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom, súčasne vynález sa považuje
za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky

a za priemyselne využiteľný sa považuje, ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať
v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva. Len vynálezom, ktoré spĺňajú
podmienky ustanovené patentovým zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky podľa § 4 zákona č. 543/2001 Z. z. patenty, inak prihlášku zamietne podľa § 44 ods. 1
uvedeného zákona. Zákonodarca tiež zveril do právomoci úradu zrušiť patent v celom rozsahu alebo v

časti, ak v konaní začatom na základe návrhu tretej osoby alebo z úradnej povinnosti úradu sa preukážu
zákonné dôvody ustanovené v právnej norme § 46 ods. 1, písm. a/ až f/, ods. 2 zákona č. 435/2001 Z. z..

Konanie o zrušenie patentu zákonodarca ustanovuje v právnych normách §§ 46-47 a nasl. zákona
č. 435/2001 Z. z. a pokiaľ v zákone o patentoch nie je ustanovené inak úrad postupuje v zmysle
ustanovení správneho poriadku s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, §

59 ods. 1 a § 60. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že konanie o zrušenie patentu je predovšetkým
riadené zásadou dispozičnou, v zmysle ktorej účastníci konania preukazujú dôvodnosť svojich tvrdení
a za tým účelom predkladajú alebo navrhujú vykonanie dokazovania. Súčasne je riadené zásadou
súčinnosti a zásadou zákonnosti, ako zákonný predpoklad zistenia objektívnej pravdy pre zabezpečenie
relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia. Zákonodarca podmienil predmetné konanie však

aj zásadou koncentračnou vyplývajúcou z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 47 ods. 7
zákona č. 435/2001 Z. z., keď rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie, ako aj rozšírenie či doplnenie
vyjadrenia majiteľa patentu v konaní podľa § 46 ods. 1 nie je prípustné; na také rozšírenie alebo
doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada a podľa § 53 ods.3 tohto zákonaúrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi
predložené alebo navrhnuté, vychádzajúc z premisy, že účastník konania pred úradom je povinný
predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 53 ods.1). Vykonávanie dokazovania

a hodnotenie dôkazov zákonodarca zveril do právomoci úradu (§ 53 ods.2) a to tak, že úrad hodnotí
vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti.

Vchádzajúc zo skutkových zistení v danej veci odvolací súd mal preukázané, že navrhovateľ dôvodnosť
návrhu na zrušenie patentu č. 282524 oprel o dokumenty: „D2, D3, D9, D15, D16, D29 a D29a“; k návrhu

podal žalobca - majiteľ patentu, vyjadrenie a jeho doplnenie, v ktorých spochybnil dôvodnosť návrhu
na zrušenie patentu, zamerajúc pozornosť na riešenia predovšetkým v dokumentoch D2 a D3 a na
podporu svojich tvrdení predložil dokumenty: „ A1, A2, A3, A4, A5, A6, A7, A8, A9“; k vyjadreniu majiteľa
patentu - žalobcu, podal navrhovateľ vyjadrenie a následne úradu predložil doplňujúcu informáciu
o aktuálnom stave konania proti európskej prihláške č. 00 108480.5 ( EP 1 020 461 B1), ktorá je
vylúčenou časťou zrušeného ekvivalentného patentu EP 652 872; následne žalobca predložil úradu

rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Českej republiky o čiastočnom zrušení českého patentu
CZ 287876, ktorý je analogickým patentom k slovenskému patentu č. 282524. Správny orgán prvého
stupňa po vykonaní dokazovania a vyhodnotení dôkazov v danej veci konštatoval, že vynález podľa
napadnutého patentu je novým riešením v zmysle § 7 zákona o patentoch, avšak nebol výsledkom
vynálezcovskejčinnostivzmysle§8ods.1patentovéhozákona,pretožepreodborníkavyplývazrejmým

spôsobom zo stavu techniky, s poukazom na obsah dokumentov D2, D3. V odvolacom konaní žalobca
na podporu svojich tvrdení uvedených v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu predložil ďalšie
dokumenty, na ktoré odvolací správny orgán v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v § 47 ods. 7
zákona o patentoch neprihliadol a po vyhodnotení dôkazov zadovážených prvostupňovým správnym
orgánom prvostupňové rozhodnutie zmenil. Odvolací správny orgán svoju správnu úvahu v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia aj náležte zdôvodnil, pričom sa vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu
ako odvolateľa a majiteľa patentu.

Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán
vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, účelnosť a vhodnosť správneho

rozhodnutia neposudzuje (§ 245 ods.2 O.s.p.) . Súd preskúmava iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých
správny orgán pri voľnej úvahe vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom, či právny
následokzaloženýrozhodnutímniejevrozporesozákonom,ačirozhodnutiebolozhľadiskaaplikovanej
právnej normy i z hľadiska hodnotenia dôkazov logické a úplné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadol na námietky žalobcu, že správne orgány oboch stupňov

nesprávne vec posúdili, pretože nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti patentu vytýkané
žalovaným je založené výlučne na spätnom pohľade t. j. na dokumentoch predložených žiadateľom
o zrušenie patentu po udelení patentu, pričom však mnohé z týchto dokumentov neexistovali v
čase vytvorenia patentu a v čase rozhodovania žalovaného o udelení patentu, žiaden z dokumentov
predložených žiadateľom nepreukazuje, že riešenie chránené patentom vyplývalo zrejmým spôsobom

zo stavu techniky v čase, keď bola podaná žiadosť o udelenie patentu u žalovaného a v čase udelenia
patentu.

Posúdenie predmetu ochrany nárokov 1 až 18 napadnutého patentu bolo založené výlučne na posúdení
technického stavu veci a zákonodarca v ustanoveniach tretej časti patentového zákona - konanie pred
úradom (§§ 35 až 59) zveruje do právomoci Úradu kompetencie posudzovania splnenia zákonných

podmienok pre udelenie patentu riešeniu navrhovaného v prihláške a po udelení patentu v konaní o jeho
zrušenie. Súd nepreskumáva posudzovanie návrhu riešenia vynálezu prihláseného prihláškou žalobcu,
ako aj ochranu nárokov napadnutého patentu v konaní o jeho zrušenie Úradom z technických hľadísk,
keďže ide výlučne o posúdenie technického stavu veci. V danom prípade odvolací súd z predloženého
administratívneho spisu mal preukázané, že Úrad po podaní návrhu na zrušenie predmetného patentu

konal s účastníkmi konania, rozhodol na základe skutkových zistení predložených žiadateľom o zrušeniepatentu a majiteľom patentu -žalobcom a svoje právne závery, ku ktorým dospel správnym uvážením
náležite v rozhodnutiach i odôvodnil.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že druhostupňové rozhodnutie

žalovaného nemá oporu v obsahu spisu a vo vykonanom dokazovaní a sú tu teda zjavné logické rozpory
v úsudku pri použití právnej úvahy zo strany žalovaného, majúc za to, že dokumenty ním predložené
dostatočnepreukázalisplneniepodmienkyvynálezcovskejčinnosti,pričomtvrdeniažiadateľaozrušenie
patentu a závery žalovaného o tom, že táto podmienka splnená nebola, sú založené výlučne na spätnom
pohľade.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány založili svoj právny záver na skutkových

zisteniach vyplývajúcich predovšetkým z dokumentov D2 - patentový spis EP 124 495 A2, zverejnený
7. novembra 1984 a D3 - patentový spis DE 40 35 455 A1, zverejnený 14.5.1992, ako aj, že predmetom
ochrany napadnutého patentu s právom prednosti od 28. mája 1993 sú riešenia, ktoré boli predmetom
aj uvedených dokumentov, teda úsudok žalovaného nie je založený výlučne na spätnom pohľade. Z
odôvodnenia žalovaného (str.13) tiež vyplýva, že žalovaný venoval náležitú pozornosť pri posudzovaní

účinkov predložených dokumentov, či tieto boli zverejnené pred dátumom práva prednosti napadnutého
patentu, pričom konštatoval, že namietaný dokument D3 a D2 bol zverejnený pred dátumom práva
prednosti napadnutého patentu.

Odvolacísúdnemoholsúhlasiťanisnázoromžalobcu,žeto,čivynálezspĺňapodmienkuvynálezcovskej
činnosti nezávisí výlučne od posúdenia technického stavu veci, pretože súd má možnosť si sám s

ohľadom na obsah spisu vedeného správnym orgánom, posúdiť a rozhodnúť, či vynález chránený
patentom zrejmým spôsobom vyplýva alebo nevyplýva zo stavu techniky, majúc za to, že takéto
posúdenie je otázkou právnou zakotvenou v § 8 patentového zákona a nie výlučne otázkou skutkovou
(technickou).

Posúdenie, či vynález spĺňa zákonné podmienky ustanovené v § 8 ods.1 patentového zákona,

teda, že vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva
zrejmým spôsobom zo stavu techniky, je posúdenie právnej otázky splnenia zákonom predpokladaných
podmienok. Predpokladom však právneho posúdenia, či vynález spĺňa podmienky zákonom stanovené,
je zadováženie si dostatok relevantných skutkových zistení, ktoré preukáznosť (resp. nepreukáznosť)
splnenia zákonných podmienok potvrdzujú (resp. vyvracajú). Zákonodarca však právne posúdenie

splnenia podmienok v zmysle právnej úpravy patentového zákona zveruje do právomoci žalovaného, a
preto pokiaľ by súd nahradil jeho správnu úvahu svojou vlastnou, zasiahol by do jeho právomoci ako
orgánu verejnej správy, čo nie prípustné.

Za nedôvodné považoval odvolací súd aj tvrdenie žalobcu, že otázku splnenia podmienky
vynálezcovskej činností posudzoval žalovaný už pri podaní žiadosti o udelenie patentu, pričom túto

otázku posúdil kladne a na vynález udelil patent.

Z vyššie uvedenej zákonnej úpravy (§ 46) patentového zákona vyplýva právomoc žalovaného zrušiť už
udelený patent, ak sa preukážu zákonné dôvody taxatívne vymenované v právnej norme § 46 ods.1
písm. a/ až f/, a preto pokiaľ žalovaný v konaní o zrušenie predmetného patentu opätovne posudzoval
splnenie zákonných podmienok jeho udelenia v zmysle § 5 až 9 patentového zákona, realizoval svoje

zákonom predpokladané oprávnenie.

Tvrdenie žalobcu týkajúce sa postupu správneho orgánu v prípade obdobného vynálezu aj v ďalších
krajinách, s poukazom na to, že podmienku vynálezcovskej činnosti pri obdobnom patente ako je
patent žalobcu č. 282524 považoval za splnenú aj Úrad priemyselného vlastníctva ČR a to nielen
v konaní o udelenie patentu, ale v konaní o návrhu na jeho zrušenie, odvolací súd vyhodnotil ako

právne irelevantné pre predmetné konanie, pretože povinnosťou Úradu je v každej posudzovanej veci
vychádzať zo skutkových zistení danej veci, zadovážených zákonným spôsobom, s prihliadnutím navšetko, čo v konaní vyšlo najavo, každú vec posudzovať individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti
prípadu a postup správnych orgánov v iných krajinách nie je preň záväzný.

Odvolací súd nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa nesprávnosti postupu súdu prvého

stupňa, keď v danej veci aplikoval právnu úpravu § 248 písm. b/ O.s.p..

Z postupu súdu prvého stupňa vyplývajúceho z predloženého spisu a ani z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva, že súd prvého stupňa v danej veci aplikoval právnu úpravu ustanovenú v § 248
písm. b/ O.s.p.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa (str.8) je jednoznačne
zrejmé, že zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného posudzoval v súlade s právnou úpravou §
245 ods.2 O.s.p., s ktorými dôvodmi sa stotožňuje aj odvolací súd a súčasne na ne poukazuje. Pokiaľ

by prvostupňový súd v danej veci aplikoval právnu úpravu ustanovenú v § 248 písm. b/ O.s.p., konanie
vo veci by zastavil z dôvodu zákonom predpokladanej výluky zo súdneho prieskumu podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku. Napokon súd prvého stupňa sa otázkou aplikácie uvedenej právnej
normy v dôvodoch svojho rozhodnutia i zaoberal s konštatovaním, že vychádzajúc z interpretačnej praxe
najvyššieho súdu v danom prípade nie je možné právnu normu ustanovenú v § 248 písm. b/ O.s.p.

aplikovať.

Odvolací súd nesúhlasil ani požiadavkou žalobcu uplatnenia v danom prípade plnej jurisdikcii poukazom
na čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Podľa § 250i ods. 2 O.s.p., účinného od 1. januára 2003, ak správny orgán podľa osobitného zákona
rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných

a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto
rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo
skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo
vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Citovaná právna norma je faktickou transpozíciou požiadavky plnej jurisdikcie ako atribútu práva v

zákonom stanovených prípadoch na spravodlivý proces, v ktorých súd pri svojom rozhodovaní nesmie
byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán a to ani čo do rozsahu
vykonaných dôkazov ani ich obsahom a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti zákonnosti a
pravdivosti. Súd v týchto prípadoch celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť
skutkových zistení urobených správnym orgánom a ak potom zistí skutkové či procesné právne

deficity môže reagovať tak, že uloží správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie
alebo tak urobí sám. Uvedenú právnu úpravu vyvolala predovšetkým judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva. Súdy uplatňujú zásadu plnej jurisdikcie najmä v rozhodovaní o pokutách, v konaniach
o prepustenie zo štátnej služby alebo zo služobného pomeru, či v reštitučných konaniach, ako aj v
ostatných konaniach zákonodarcom ustanovených v § 250i ods. 2, ako výnimku zo zákonnej úpravy,

v zmysle ktorej je pre súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z účelu správneho
súdnictva a z premisy, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych
orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda, či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a

procesnoprávne predpisy ako aj že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje
iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, je súd povinný
vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu z pohľadu právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej,
posúdiť,čivdanomprípadejemožnéuplatniťzásaduplnejjurisdikcie.Vychádzajúczpredmetusúdneho
prieskumu v danej veci odvolací súd zastáva názor, že v vzhľadom na predmet súdneho prieskumu a

právnu úpravu naň sa vzťahujúcu v danom prípade nie je možné aplikovať plnú jurisdikciu v zmysle §
250i ods.2 O.s.p., ktorý postup nie je ani v rozpore s čl. 6 Dohovoru.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd po prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí a procesných
postupov predchádzajúcich ich vydaniu, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a z výsledkovvykonaného dokazovania, konštatuje, že záver, ktorý zo zistených skutkových okolnosti žalovaný ustálil,
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o patentoch. Žalovaný správny orgán aplikoval zásadu voľného hodnotenia

dôkazov podľa § 53 ods.2 zákona o patentoch rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne posúdenie navrhovaných riešení napadnutého patentu boli zistené zákonným spôsobom,
čo najúplnejšie, pričom v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkmi konania a zároveň dbal na
zachovávanie ich práv a právom chránených záujmov ako i na dodržanie ich procesných práv
zabezpečením im možnosti vyjadrovať sa.

Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci
postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia predsedu žalovaného správneho
orgánu a postup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho
orgánu prvého stupňa v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa
vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd sa nestotožnil

s námietkami žalobcu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. (§ 205 ods. 2, pism.d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.), a preto poukazom na závery
uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za
nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť odvolacieho návrhu žalobcu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, O.s.p.
potvrdil, keď pri nedostatku relevantných žalobných a odvolacích dôvodov pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v

spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov tohto konania
nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v tomto konaní a pribratému účastníkovi konania z dôvodu, že
mu zákonodarca právo na ich náhradu nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.