Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/6/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511203405
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8511203405.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľky Q. K., bytom XXX XX U. O., C. XX,
občianka SR proti odporcovi P. P., bytom U. O. Z. XXX/XX, občan SR, zastúpený Mgr. Marošom Ježíkom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Poprad, ul. Mnoheľova 17, v konaní o určenie otcovstva k
mal. U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. O., C. XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C 124/2011-450 zo dňa 30.12.2013 v spojení s opravným
uznesením č.k. 2C 124/2011-466 zo dňa 21.1.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u je sa rozsudok vo výroku I., V.

II. M e n í sa rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 12. 7.
2008 do 30. 11. 2013 v sume 3.574,52 Eur je povinný odporca splácať spolu s bežným výživným v
pravidelných mesačných splátkach po 100 Eur k rukám navrhovateľky pod hrozbou straty výhody splátok
pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom odporcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu mal. U. K., nar. XX.XX.XXXX v období od 12.07.2008 do 11.07.2011
sumou 90 ur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-ého dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám matky Q. K.. Ďalej vyslovil, že dlžné výživné za obdobie od 12.07.2008 do 30.11.2013 v sume
3 874,52 Eur je odporca povinný splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach
po 100 Eur mesačne k rukám matky Q. K. pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len
jednej splátky a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného
pre mal. U., ktorým je tunajší súd v zmysle § 226 O.s.p. viazaný, preto súd určil výživné spätne v
súlade s ustanovením § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine - tri roky pred podaním návrhu t.j.
od 12.07.2008 do 11.07.2011.

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala určiť výživné vo výške 400 eur mesačne od narodenia
maloletej, v odvolaní ako to konštatuje odvolací súd žiadala priznať výživné tri roky spätne, ale príslušný

procesný úkon vo vzťahu k návrhu na určenie výživného od narodenia dieťa do troch rokov od podania
návrhu neučinila, preto naďalej predmetom konania ostal nárok na priznanie výživného od narodenia
dieťaťa vo výške 400 eur mesačne.

Pri určení výšky spätného výživného, súd v zmysle citovaných §§ 62 ods. 4 a 75 ods. 1 Zákona o rodine
vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa, ako aj z možností a schopností otca dieťaťa.

Súd ustálil moment počiatku vyživovacej povinnosti v súlade s právnym názorom odvolacieho
súdu dňom 12.07.2008, t.j. tri roky pred podaním návrhu na súd určil výživne od narodenia dieťaťa
neumožňuje citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

Maloletá U. v období rokov 2008 až 2011 bola vo veku 3 až 6 rokov, navštevovala materskú škôlku,
bola vo veku, kedy sa rýchlo vyvíjala, rástla s čím nevyhnutne súviseli náklady na zakupovanie či už
oblečenia, obuvi, stravy, hygienických potrieb a pod. Ďalšie výdavky samozrejme súviseli s návštevou
škôlky.

Navrhovateľka na pojednávaniach vyčíslila náklady na mal. U. sumou cca 40 eur mesačne, keďže do
tejto sumy nezahrnula stravu, náklady na oblečenie, ošatenie a obuv sú tieto náklady vyššie a súd ich
ustálil na sumu cca 60 až 90 eur mesačne.

Priemerný príjem odporcu za rok 2008 bol vo výške 491,- eur, za rok 2009 vo výške 749 eur, za rok
2010 vo výške 749,- eur a za rok 2011 vo výške 610,- eur. Odporca deklaroval mesačne výdaje v roku
2008 v sume 311,- eur, v roku 2009 v sume 311,- eur, v roku 2010 v sume 311,- eur a v roku 2011 v
celkovej výške 621 eur s tým, že rozdiel medzi jeho príjmami a výdajmi mu vykrývajú jeho rodičia.

Navrhovateľka s príjmami, ktoré deklaroval odporca, nesúhlasila, tvrdila, že dosahuje vyššie príjmy.
Súd na jej návrh požiadal sociálnu poisťovňu o oznámenie z akej výšky príjmu mal platené odvody do
sociálnej poisťovni v inkriminovanom období, t.j. od 07/2008 do 07/2011 a nezistil rozdiel medzi príjmami
v opisoch mzdových listov a vykonaných odvodov do sociálnej poisťovni.

Súd vykonaným dokazovaním nezistil aby odporca okrem príjmu, ktorý má ako zamestnanec
spoločnosti Inštala Nova, s.r.o. mal aj iný príjem.

Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach odporcu prispievať na výživu mal. U.
v období od 12.07.2008 do 11.07.2011 sumou 90 eur mesačne.

Súd okrem potrieb mal. dieťaťa, osobnej starostlivosti matky o dieťa, prihliadol aj na schopnosti a
možnosti otca a skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v danom prípade
odporcu v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine, ktorá je vyššia ako životná úroveň matky.

Súd má za to, že výživne v takomto rozsahu v uvedenom období zodpovedalo odôvodneným potrebám
mal. U. ale aj schopnostiam a možnostiam odporcu.

Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 12.07.2008 do 30.11.2013
vo výške 3 874,52 eur.

Takto určené dlžné výživné vzhľadom na majetkové pomery odporcu, celkovú výšku dlhu súd povolil
odporcovi v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných
splátkach po 100,- eur mesačne, pod hrozbou straty výhod splátok pri nezaplatení čo i len jednej
splátky.

Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z priznaného mesačného výživného vo výške 90 eur za
obdobie od 12.08.2008 do 11.07.2011 to činí 3 240,- eur ( júl 2008 - 20 dní čo je 58,06 eur, 08-12/2008
čo je 450 eur, rok 2009 - 1 080,- eur, rok 2010 - 1080,- eur, rok 2011- 6 mesiacov a 11 dní 571,94 eur)

Od 12.07.2011 súd vychádzal z priznaného výživného v sume 100 eur mesačne, čo za obdobie od
12.07.2011 do 30.11.2013 činí 4 164,52 eur (júl 2011 - 20 dní čo je 64,52 eur, 08-12/2011 čo je 500 eur,
rok 2012 - 1 200 eur, rok 2013 11x 100 čo je 1.100 eur) čo spolu činil 2 864,52 eur.

Za obdobie od 12.07.2008 do 30.11.2013 mal odporca zaplatiť výživné v sume 6 104,52 eur.

Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplýva, že za obdobie od decembra 2012 do posledného
pojednávania dňa 12.12.2013, t.j. so stavom k 30.11.2013 bola na výživnom uhradená suma 1 300,- eur
(šekovými poukážkami) a sumu 30,- eur odporca dal k narodeninám mal. U., teda na výživu mal. U.
bolo uhradená suma 1 330,- eur čo medzi účastníkmi nebolo sporné.

Podľa tvrdenia odporcu za obdobie od augusta 2011 do marca 2012 na výživnom uhradil sumu 900
eur, navrhovateľka na pojednávaní dňa 26.01.2012 uviedla, že jej odporca prispel na výživné pre dcéru
sumou 800 eur, na pojednávaní dňa 15.11.2012 túto skutočnosť poprela, uviedla, že odporca jej na
výživu dieťaťa prispel len sumou 100 eur a donútil ju podpísať doklady na úhradu výživného vo výške
800 eur.

Z predložených dokladov súd zistil, že žalovaný dňa 02.08.2011 poukázal navrhovateľke sumu 100 eur,
dňa 03.08.2011 navrhovateľka podpísala odporcovi čestné prehlásenie a výdavkový pokladničný doklad
na sumu 200 eur titulom výživného za obdobie 8-9/2011, dňa 03.09.2011 na sumu 100 eur titulom
výživného za 10/2011, dňa 03.10.2011 na sumu 100,- eur titulom výživného za 11/2011, dňa 4.10.2011
na sumu 100,- eur titulom výživného za obdobie 12/2011, dňa 04.12.2012 na sumu 100 eur titulom
výživného za obdobie 01/2012, dňa 03.01.2012 na sumu 100 eur titulom výživného za 02/2012 a dňa
03.02.2012 na sumu 100 eur titulom výživného za 03/2012, spolu 900 eur.

Vzhľadom na tieto listinné doklady ako aj vyjadrenie matky mal. dieťaťa na pojednávaní dňa 26.01.2012
súd ustálil, že odporca na výživu dieťaťa za obdobie od augusta 2011 do marca 2012 zaplatil sumu 900
eur. Súd neuveril tvrdeniu matky mal. dieťaťa na pojednávaní dňa 15.11.2012 keďže toto jej tvrdenie
je v rozpore so skôr ponúknutým tvrdením a predloženými listinnými dôkazmi.

Odporca žiadal do platieb výživného zarátať plnenia, ktoré poskytol navrhovateľke v celkovej výške a to
sumu 3 000,- eur, ktorú podľa jeho tvrdenia uhradil ako nedoplatok za byt v ktorom mal. s navrhovateľkou
býva. Túto sumu ako platbu výživného súd nezohľadnil, keďže navrhovateľka jej úhradu poprela a
odporca nedoložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že skutočne dlh na byte za navrhovateľku
uhradil ako dôkaz o tom, v žiadnom prípade nemôže slúžiť fotokópia sms. Rovnako do výživného súd
nezapočítal platbu v sume 1 000,- eur, ktorú odporca podľa jeho tvrdenia zaplatil za rekonštrukciu
kuchyne v byte v ktorom býva mal. s navrhovateľkou. Odporca ako dôkaz o tejto platbe doložil príjmový
pokladničný doklad čl. 228 spisu, z ktorého vyplýva, že platba je za stavebné práce v byte na ul. C.. XX
v U. O., navrhovateľka poprela, aby odporca nejaké práce v byte platil. Z predloženého príjmového
dokladu nemožno jednoznačne určiť, že išlo o práce vykonané priamo v byte v ktorom maloleté dieťa s
matkou býva, naviac pokiaľ by aj práce v tomto byte boli vykonané, ako bolo súdom zistené, byt nie je
vo vlastníctve navrhovateľky ale jej plnoletého syna, a pokiaľ odporca uhradil nejakú platbu, zhodnotil
tým byt synovi navrhovateľky a nie mal. dieťaťu, pre ktoré je výživné určené.

Rovnako do platieb výživného súd nezarátal platby, ktoré mal odporca uhradiť za pobyt v L. a L., keďže
ich výšku nijako nezdokladoval.

Na základe uvedeného súd ustálil, že za obdobie od 12.07.2008 do 30.11.2013 odporca na výživu mal.
U. zaplatil celkovo 2 230,- eur, keďže mal uhradiť 6 104,52 eur, dlh predstavuje 3 874,52 eur.

Navrhovateľka si podaným návrhom uplatnila nárok na priznanie vyššieho výživného pre mal. dcéru
ako bolo priznané súdom, súd v časti prevyšujúcej priznaný nárok t.j. v sume nad 90 eur mesačne od
12.08.2007 do 11.07.2011 a 100,- eur mesačne do 12.07.2011, ako aj v období od narodenia dieťaťa
do 12.07.2008 ako nedôvodný, prevyšujúci odôvodnené potreby maloletej dcéry, ale aj schopnosti a
možnosti odporcu zamietol.“

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku podali odvolanie navrhovateľka i odporca.

Navrhovateľka nesúhlasila so zaplatením zaostalého výživného v splátkach ani s výškou výživného,
ktorá nie je primeraná pomerom odporcu, ktorý plní viacero funkcií (vedúci predajne, servis kotlov, plyn,
kúrenie, konateľ spoločnosti, spoločník, prenájom priestorov, prenájom motorových vozidiel) a stihol si
zariadiť byt, kúpiť garáž, nové motorové vozidlo JEEP, ktoré je písané na firmu a vstúpil do manželstva.
Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že za obdobie od
12.7.2008 do 11.7.2011 uloží odporcovi povinnosť prispievať na mal. U. sumou 400 Eur mesačne a dlžné
výživné zaplatí v maximálne troch splátkach.

Odporca namietal výšku určeného výživného, ktorá neodzrkadľuje reálnu finančnú situáciu.
Navrhovateľka bola a je schopná vykonávať prácu, a ak prvostupňový súd ustálil výšku nákladov na mal.
U. v sume 60 až 90 Eur, nebolo a nie je povinnosťou otca platiť tieto náklady v plnej výške. Nesúhlasil
ani s výškou dlžného výživného, keďže prvostupňový súd nezohľadnil úhrady do bytu navrhovateľky
v celkovej výške 4000 Eur (3000 Eur ako úhrada nedoplatku za byt, 1000 Eur ako rekonštrukcia
kuchyne). Je právne bezvýznamné, v koho vlastníctve je predmetná nehnuteľnosť. Rozhodujúcou
skutočnosťou je preukázanie okolností, že maloleté dieťa v danej nehnuteľnosti reálne a trvalo býva. Pri
určovaní výživného prvostupňový súd nezahrnul platby za mesiac október, november 2013 (200 Eur)
a december (100 Eur). Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených
v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že rozsudok je
čiastočne správny.

Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, správne vec právne posúdil a odvolací súd si v
plnom rozsahu osvojuje jeho odôvodnenie. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací
súd dodáva.

Je nepochybné, že mal. U. je dieťaťom rodičov Q. K. a P. P., pričom otec o dieťa nejaví záujem. V
konaní bolo preukázané, že matka dieťaťa bola na materskej dovolenke s mal. U. a toho času poberá
vdovský dôchodok a rodinné prídavky. Počas rozhodného obdobia od 12.7.2008 do 11.7.2011 matka
zabezpečovala v celom rozsahu osobnú starostlivosť o mal. U.. V tom čase otec dieťaťa pracoval s
priemerným príjmom za rok 2008 bol vo výške 491 Eur, za rok 2009 vo výške 749 Eur, za rok 2010 vo
výške 749 Eur a za rok 2011 vo výške 610 Eur. Odporca deklaroval mesačne výdaje v roku 2008 v sume
311 Eur, v roku 2009 v sume 311 Eur, v roku 2010 v sume 311 Eur a v roku 2011 v celkovej výške 621 Eur.

Porovnaním dosahovaných mesačných príjmov rodičov v uvedenom období je možné dôjsť k záveru,
že v tomto období matka nebola schopná zabezpečovať výživu dieťaťa bez značného príspevku zo
strany otca. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto správny v časti určenia výživného za obdobie od
12.7.2008 do 11.7.2011 s poukazom na ust. § 62 ods. 2, 4 ZoR. Potreby mal. dieťaťa v tomto období
po finančnej stránke mohli byť uspokojované zo strany otca, ktorého majetkové pomery, možnosti a
schopnosti platenie výživného vo výške 90 Eur mesačne nepochybne umožňovali, a to vzhľadom na
jeho mesačné príjmy a výdavky.

Odvolacia námietka matky, že v danom rozhodnom období príjmy otca umožňovali platenie výživného
vo vyššej miere (400 Eur), nie je dôvodná. Z obsahu spisu nevyplýva žiadny iný príjem odporcu a
odôvodnené potreby mal. U. boli ustálené na sumu 90 Eur. Výživné vo výške 400 Eur by nezodpovedalo
majetkovým pomerom odporcu ani odôvodneným potrebám mal. U..

V súvislosti so stanovením rozsahu zročného výživného odvolací súd uvádza, že námietky odporcu o
započítaní plnení vo výške 4000 Eur v jeho prospech nie sú dôvodné, aj keby tieto plnenia skutočne
poskytol. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, že plnenie vo výške 3000
Eur na úhradu nedoplatku bytu, ktorý je vo vlastníctve syna navrhovateľky, v ktorom s mal. U. bývajú,
žiadnym spôsobom nepreukázal. Na veci nič nemení ako kópia sms správy (čl. 295) s nejednoznačným
obsahom za stavu, ak navrhovateľka akékoľvek plnenie popiera. Naviac je potrebné prisvedčiť tvrdeniu,
že ide o plnenie za iného (syna navrhovateľky), ktorý je vlastníkom bytu, v ktorom navrhovateľka s mal.
U. býva. Plnenia spočívajúce v užívaní vecí patriacich do vlastníctva tretej osoby, totiž na výživné nie
je možné započítať. Námietky odporcu v tomto smere preto neboli dôvodom na zmenu určenia rozsahu
výživného v rozhodnom období.

Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany odporcu prvostupňový súd správne započítal do plnenia
výživného aj čiastky, ktoré povinný otec v sledovanom období dieťaťu poskytol. Bolo však dôvodné na
dlžné výživné započítať i sumu 300 Eur ako výživné za obdobie október, november a december 2013,
o čom odvolaciemu súdu predložil doklady. Teda suma dlžného výživného bola vo výške 3 574,52 Eur
(3 874,52 Eur - 300 Eur).

Majetkové pomery odporcu neumožňujú platenie dlžného výživného vo výške 3 574,52 Eur jednorazovo,
ani v troch splátkach, správne bol prvostupňovým súdom zaviazaný na úhradu dlžného výživného v
splátkach po 100 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok vo výroku I., V. ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2
O.s.p.) a postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné
výživné za obdobie od 12. 7. 2008 do 30. 11. 2013 v sume 3.574,52 Eur je povinný odporca splácať
spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 100 Eur k rukám navrhovateľky pod
hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže konanie o výživnom je konaním vo veci starostlivosti súdu o mal. deti, ktoré možno začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.